Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžp/4/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne obchodnej spoločnosti

C. T. S. S., so sídlom K. X., N., zastúpená advokátkou J.. P. B., so sídlom K. X., N. proti

ţalovanému Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu

v Bratislave so sídlom Matúškova 21, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného a

o odvolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. decembra 2010, č. k.

-64, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre

z 30. decembra 2010, č. k. -64 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) zastavil podľa

(ďalej len „OSP“) konanie o ţalobe ţalobkyne,

ktorou sa táto domáhala preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

podľa §-u 249 , konkrétne zrušenia Povolenie na dovoz súbeţného prípravku na ochranu

rastlín R. X. W. zo dňa 3. decembra 2009, č. j. vydané ţalovaným a vrátenia

vec ţalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch ţaloby namieta, ţe povinnosti jej uloţené

v Povolení pre R. X. W. sú v rozpore s ustanoveniami článkov 28, 29 a 30 Zmluvy

o Európskej únii a Zmluvy o zaloţení európskeho spoločenstva (t. č. články 34, 35 a 36

zmluvy o fungovaní Európskej únie) a uloţením oznamovacej povinnosti v lehote 10 dní odo

dňa dovozu (mnoţstvo, miesto uskladnenia, zoznam odberateľov s uvedením ich adries)

znevýhodňujú ţalobkyňu (ako aj ďalší okruh súťaţiteľov) v obchodovaní s tými istými

2

prípravkami, ktorým takto komplikuje prístup na trh v Slovenskej republike, a to

predovšetkým tým, ţe povinnosti ukladané konkurenčným subjektom obchodujúcim

s referenčnými prípravkami (teda rovnakými prípravkami ako sú súbeţné prípravky, ktoré

dováţa ţalobca) v rozsahu takom ako ţalobcovi uloţené nebývajú a neboli.

Krajský súd konanie o ţalobe podľa zastavil s poukazom na

ustanovenia , 244 ods. 2 a , , a , ,

ods. 3, a o rastlinolekárskej

starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „), keď dospel

k názoru, ţe takéto povolenie nemá náleţitosti rozhodnutia vydaného podľa zákona

č. , ani podľa o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), na ktorý predpis síce zákon

č. odkazuje v ustanovení , ale s dodatkom „ak tento zákon

neustanovuje inak“. Krajský súd poukázal na to, ţe tieto výnimky

taxatívne uvádza v § 34 ods. 2 a podľa písm. b/ tohto ustanovenia všeobecný predpis

o správnom konaní sa nevzťahuje na povolenie uvádzať na trh a pouţívať súbeţný prípravok

alebo pouţívať súbeţný prípravok na osobnú spotrebu podľa §10ods. 3.

Zhodne s názorom ţalovaného i krajský súd poukázal na ustanovenie § 11 ods. 20

, z ktorého vyplýva, ţe ţalovaný vydá rozhodnutie v súlade s -

§ 47 správneho poriadku iba pokiaľ ide o registráciu, ale nie o povolenie podľa § 10 ods. 3,

pričom z tohto ustanovenia vyplýva aj, ţe ţalovaný ako kontrolný ústav na úseku

rastlinolekárskej starostlivosti môţe uloţiť drţiteľovi povolenia podľa § 10 ods. 3 povinnosti

súvisiace s uvádzaním prípravku na trh so skladovaním a podobne a toto oprávnenie mu

vyplýva z jeho povinnosti vykonávať kontrolu pouţívania prípravkov na ochranu rastlín (§ 25

zákona).

Vzhľadom na vyššie uvedené potom podľa názoru krajského súdu povolenie

ţalovaného, ktoré ţiada preskúmať ţalobca, nemá náleţitosti rozhodnutia vydaného

v správnom konaní, ktoré by podliehalo súdnemu prieskumu podľa

v spojení s , teda ţe by išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych

opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú. Nadobudlo právoplatnosť.

Krajský súd vyslovil tieţ názor, ţe ak by mal ţalovaný v danom prípade vydať

rozhodnutie na dovoz súbeţného prípravku na ochranu rastlín, musela by takáto povinnosť

3

pre neho vyplývať priamo zo zákona a v prípade, ţe by ţiadateľ nebol spokojný s takýmto

rozhodnutím, o opravnom prostriedku by podľa muselo

rozhodovať príslušné ministerstvo, ktoré riadi výkon štátnej správy v oblasti rastlinolekárskej

starostlivosti podľa citovaného zákona, teda dvoj stupňovitosť správneho konania by bola

zachovaná a boli by splnené podmienky podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu,

ktorému zákonodarca zveril rozhodovanie opravách a právom chránených záujmov fyzických

a právnických osôb podľa o rastlinnej starostlivosti.

Záverom krajský súd skonštatoval, ţe tieto podmienky v preskúmavanej veci splnené

neboli, lebo vydané povolenie , ktoré ţalobca povaţuje za rozhodnutie správneho orgánu,

nespĺňa zákonom predpísané podmienky podľa , a nasl.

O náhrade trov konania krajský súd vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá na ňu právo

(146 ods. 1 písm. c/ v spojení s veta prvá ).

Proti tomuto uzneseniu podala ţalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc

sa jeho zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie dôvodiac tým, ţe postupom

krajského súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom a rozhodnutie krajského súdu

navyše je aj zmätočné.

S poukazom na ustanovenie , nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 22. januára 2009 sp. zn. -50, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

vo veci sp. zn. , jeho rozsudok z 29. apríla 2002 sp. zn. a jeho

uznesenie vo veci sp. zn. mala za to, ţe je nutné konštatovať, ţe ţaloba, ktorou

bolo napadnuté Povolenie (ďalej aj „Povolenie“) spĺňa všetky zákonom

predpísané náleţitosti a nejestvuje dôvod na zastavenie konania podľa §-u 250d ods. 3 ,

a to z nasledovných dôvodov:

- jedná sa o rozhodnutie vydané správnym orgánom, ktorým je ţalovaný ako štátny

orgán na úseku rastlinolekárskej starostlivosti v zmysle ustanovenia §-u 23 zákona č.

,

- povolenie zakladá práva a povinnosti pre ţalobcu, tak ako sa to vyţaduje v súlade

s ustanovením §-u 244 ods. 2 ,

4

- povolenie je rozhodnutím orgánu štátnej správy, proti ktorému nie je moţné podať

odvolanie a preto je právoplatným,

- ţalobkyňa bola uloţením povinností v napadnutom Povolení ukrátená na svojich

právach, tak ako to vyţaduje ustanovenie §-u 247 ods. 1 .

Zároveň ţiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Ţalovaný na odvolanie ţalobkyne zaslal súdu písomné „stanovisko“ (správne

vyjadrenie - § 114 ods. 2 v spojení s § 211 ods. 2, § 209a ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta

prvá ), v ktorom zastáva právny názor, ţe Krajský súd v Nitre sa riadne oboznámil

s celým pripojeným spisovým materiálom ako aj námietkami ţalobcu a vyslovil správny

právny záver. Podotkol, ţe krajský súd procesnoprávne nepochybil a keďţe vychádzal

zo správneho právneho názoru, rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výroku citovaného

uznesenia.

Záverom vzhľadom na uvedené, ţiadal „Krajský súd v Nitre, aby „Odvolanie“

navrhovateľa proti Uzneseniu Krajského súdu v Nitre pod č.j.: -64 ako právne

nedôvodné odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2

) a dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa nemoţno povaţovať za vecne

správne.

Podľa , veta za bodkočiarkou, súdy

preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí,

opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa kto tvrdí, ţe bol na svojich právach

ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môţe sa obrátiť na súd, aby preskúmal

zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie

byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

5

Podľa s správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov

záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon

zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti

verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

Podľa ustanovenia veta prvá rozhodnutiami správnych orgánov

sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré

zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických

osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických

alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.

Podľa pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom

konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní

riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Napokon podľa predmetom preskúmania môţe byť za podmienok

ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný

prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa súdy nepreskúmavajú

a) rozhodnutia správnych orgánov predbeţnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa

vedenia konania,

b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo

technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekáţku výkonu povolania,

zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,

c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo

fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekáţku výkonu povolania alebo

zamestnania,

6

d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.

Z citovaných právnych noriem, najmä z

vyplýva, ţe vo veci ţalobcu, ak by sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutí ţalovaného,

by bola daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o rozhodnutiach

ţalovaného najmä so zreteľom na to, ţe podľa tvrdení ţalobcu tieto rozhodnutia porušujú jeho

základné práva.

Prvou podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe ţaloby

je v zmysle , , ktorý všeobecne ustanovuje, aké rozhodnutia môţu byť

preskúmané v správnom súdnictve na základe ţalôb, ţe musí ísť o také rozhodnutia orgánov

verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo

právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti

fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Druhou podmienkou je, ţe musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo

právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú

súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na

svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd

preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1OSP ).

Treťou podmienkou je, ţe musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu

( a ). To znamená, ţe predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy

piatej časti je, aby pri rozhodnutí orgánu verejnej správy

vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných

prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť ( ) alebo

rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré sa stalo právoplatným aj v dôsledku toho, ţe proti

nemu príslušná procesná norma (obsiahnutá hoci v hmotnoprávnom predpise správneho

práva) nepripúšťa opravný prostriedok, a preto právoplatnosť nastáva spravidla po doručení

správneho rozhodnutia poslednému účastníkovi správneho konania, ak zákon neustanovuje

inak ( ).

Štvrtou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby mohol súd v správnom súdnictve

rozhodnutie správneho orgánu preskúmať, je to, ţe nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie

7

je vylúčené podľa . Okrem toho ústavne súladný výklad ustanovenia

vyţaduje, aby súd v správnom súdnictve zisťoval, či rozhodnutie orgánu verejnej správy

(správneho orgánu), ktoré mu bolo príslušným spôsobom predloţené na preskúmanie jeho

zákonnosti, sa svojím obsahom súčasne nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka

konania, ktoré mu zaručuje alebo príslušná medzinárodná

zmluva o ľudských právach a základných slobodách.

Podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky i rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky môţu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia orgánov

verejnej správy, ktoré nemajú formálne náleţitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môţu dotknúť

práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb.

Súdna prax doteraz ustálila, ţe rozhodnutím správneho orgánu je kaţdé rozhodnutie,

ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môţu byť priamo dotknuté práva a povinnosti

právnických osôb a fyzických osôb.

Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa v zmysle uvedených podmienok súdneho

prieskumu a ustálenej súdnej praxe povaţujú aj povolenia (pozri k tomu napr. nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci ) alebo aj listy s charakterom

rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych

orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods. 6 správneho poriadku. Aj keď sa na proces vydávania

týchto aktom výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, v zmysle § 3 ods. 6

správneho poriadku, ktorý spadá do časti upravujúcej základné pravidlá (obsahujúce

všeobecné právne princípy správneho konania bez ohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia

v zmysle mnohých odporúčaní prijatých Výborom ministrov na pôde Rady Európy), platí,

ţe ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 aţ 5 sa primerane

pouţijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných

opatrení.

Takto potom pre rozhodnutie v danej veci bolo potrebné posúdiť, či ţalobou

napadnuté Povolenie na dovoz súbeţného prípravku na ochranu rastlín R. X. W. zo dňa 3.

decembra 2009, č. j. vydané ţalovaným (ako štátnou rozpočtovou

organizáciou, ktorej základnou úlohou je výkon štátnej odbornej kontroly a skúšobníctva

v podmienkach rezortu poľnohospodárstva ako aj štátny odborný dozor nad kvalitou vstupov

8

do poľnohospodárstva) podľa je iným rozhodnutím, ktoré

podľa a veta prvá podlieha preskúmaniu súdom.

Vychádzajúc zo zhora citovaných zákonných ustanovení, uvedených zásad ako aj

ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (na ktorú poukazuje aj ţalobkyňa vo svojom odvolaní) záver krajského súdu

vyslovený v napadnutom uznesení nemôţe obstáť.

Treba vytknúť súdu prvého stupňa, ţe stotoţniac sa aj s tvrdením ţalovaného,

predčasne uzavrel, ţe predmetné povolenie nie je rozhodnutím vydaným podľa správneho

poriadku a nemá jeho náleţitosti, čím nejde o o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych

opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť, a preto nemôţe

podliehať súdnemu prieskumu. Takéto právne posúdenie veci nie je dostatočné, a preto

ak prvostupňový súd konanie zastavil z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, dopustil

sa závaţného procesného pochybenia, a to tým, ţe ţalobkyni odňal moţnosť konať pred

súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva. Krajský súd na zastavenie konania pouţil zákonný dôvod, na aplikáciu ktorého neboli

splnené skutkové a zákonné predpoklady. Vyvodené závery krajského súdu vychádzajú

z nedostatočného a tým aj nesprávneho právneho posúdenia veci. V takomto prípade

sa zastavenie konania povaţuje za odmietnutie spravodlivosti a porušenie ústavného princípu

základného práva na súdnu ochranu.

Po zohľadnení vyššie uvedených skutočnosti a zákonných ustanovení Najvyšší súd

Slovenskej republiky nemohol povaţovať rozhodnutie krajského súdu o zastavení konania

za vecne správne, a preto ho podľa s poukazom na

veta druhá zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd

rozhodne o ţalobe zákonným spôsobom, včítane náhrady trov celého súdneho konania (§ 224

ods. 3 v spojení s veta prvá ).

9

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. augusta 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská