Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)d6a/364176.3f4fcc.pdf
PDF · 125.22 KB
No categories available
8Sžp/4/2011
Najvyšší súd 8Sžp/4/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne obchodnej spoločnosti
C. T. S. S., so sídlom K. X., N., zastúpená advokátkou J.. P. B., so sídlom K. X., N. proti
ţalovanému Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu
v Bratislave so sídlom Matúškova 21, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia ţalovaného a
o odvolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 30. decembra 2010, č. k.
11S/128/2010-64, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre
z 30. decembra 2010, č. k. 11S/128/2010-64 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) zastavil podľa
§ 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) konanie o ţalobe ţalobkyne,
ktorou sa táto domáhala preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
podľa §-u 249 OSP, konkrétne zrušenia Povolenie na dovoz súbeţného prípravku na ochranu
rastlín R. X. W. zo dňa 3. decembra 2009, č. j. ORP/2949/2009 vydané ţalovaným a vrátenia
vec ţalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch ţaloby namieta, ţe povinnosti jej uloţené
v Povolení pre R. X. W. sú v rozpore s ustanoveniami článkov 28, 29 a 30 Zmluvy
o Európskej únii a Zmluvy o zaloţení európskeho spoločenstva (t. č. články 34, 35 a 36
zmluvy o fungovaní Európskej únie) a uloţením oznamovacej povinnosti v lehote 10 dní odo
dňa dovozu (mnoţstvo, miesto uskladnenia, zoznam odberateľov s uvedením ich adries)
znevýhodňujú ţalobkyňu (ako aj ďalší okruh súťaţiteľov) v obchodovaní s tými istými
prípravkami, ktorým takto komplikuje prístup na trh v Slovenskej republike, a to
predovšetkým tým, ţe povinnosti ukladané konkurenčným subjektom obchodujúcim
s referenčnými prípravkami (teda rovnakými prípravkami ako sú súbeţné prípravky, ktoré
dováţa ţalobca) v rozsahu takom ako ţalobcovi uloţené nebývajú a neboli.
Krajský súd konanie o ţalobe podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil s poukazom na
ustanovenia § 103, 244 ods. 2 a § 247 ods. 1, 2, OSP a § 2 písm. a/, § 3 ods. 1 písm. c/, § 10
ods. 3, § 11 ods. 20 a § 34 ods. 2 písm. b/ zákona č. 193/2005 Z.z. o rastlinolekárskej
starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 193/2005 Z.z.), keď dospel
k názoru, ţe takéto povolenie nemá náleţitosti rozhodnutia vydaného podľa zákona
č. 193/2005 Z.z., ani podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), na ktorý predpis síce zákon
č. 193/2005 Z.z. odkazuje v ustanovení § 34 ods. 1, ale s dodatkom „ak tento zákon
neustanovuje inak“. Krajský súd poukázal na to, ţe tieto výnimky zákon č. 193/2005 Z. z.
taxatívne uvádza v § 34 ods. 2 a podľa písm. b/ tohto ustanovenia všeobecný predpis
o správnom konaní sa nevzťahuje na povolenie uvádzať na trh a pouţívať súbeţný prípravok
alebo pouţívať súbeţný prípravok na osobnú spotrebu podľa §10ods. 3.
Zhodne s názorom ţalovaného i krajský súd poukázal na ustanovenie § 11 ods. 20
zákona č. 193/2005 Z.z., z ktorého vyplýva, ţe ţalovaný vydá rozhodnutie v súlade s § 46 -
§ 47 správneho poriadku iba pokiaľ ide o registráciu, ale nie o povolenie podľa § 10 ods. 3,
pričom z tohto ustanovenia vyplýva aj, ţe ţalovaný ako kontrolný ústav na úseku
rastlinolekárskej starostlivosti môţe uloţiť drţiteľovi povolenia podľa § 10 ods. 3 povinnosti
súvisiace s uvádzaním prípravku na trh so skladovaním a podobne a toto oprávnenie mu
vyplýva z jeho povinnosti vykonávať kontrolu pouţívania prípravkov na ochranu rastlín (§ 25
zákona).
Vzhľadom na vyššie uvedené potom podľa názoru krajského súdu povolenie
ţalovaného, ktoré ţiada preskúmať ţalobca, nemá náleţitosti rozhodnutia vydaného
v správnom konaní, ktoré by podliehalo súdnemu prieskumu podľa § 244 ods. 1 OSP
v spojení s § 247 ods. 2 OSP, teda ţe by išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych
opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú. Nadobudlo právoplatnosť.
Krajský súd vyslovil tieţ názor, ţe ak by mal ţalovaný v danom prípade vydať
rozhodnutie na dovoz súbeţného prípravku na ochranu rastlín, musela by takáto povinnosť
pre neho vyplývať priamo zo zákona a v prípade, ţe by ţiadateľ nebol spokojný s takýmto
rozhodnutím, o opravnom prostriedku by podľa § 24 písm. c/ zákona č. 193/2005 Z. z. muselo
rozhodovať príslušné ministerstvo, ktoré riadi výkon štátnej správy v oblasti rastlinolekárskej
starostlivosti podľa citovaného zákona, teda dvoj stupňovitosť správneho konania by bola
zachovaná a boli by splnené podmienky podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu,
ktorému zákonodarca zveril rozhodovanie opravách a právom chránených záujmov fyzických
a právnických osôb podľa zákona č. 193/2005 Z. z. o rastlinnej starostlivosti.
Záverom krajský súd skonštatoval, ţe tieto podmienky v preskúmavanej veci splnené
neboli, lebo vydané povolenie , ktoré ţalobca povaţuje za rozhodnutie správneho orgánu,
nespĺňa zákonom predpísané podmienky podľa § 244, § 247 OSP a nasl.
O náhrade trov konania krajský súd vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov nemá na ňu právo
(146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).
Proti tomuto uzneseniu podala ţalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc
sa jeho zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie dôvodiac tým, ţe postupom
krajského súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom a rozhodnutie krajského súdu
navyše je aj zmätočné.
S poukazom na ustanovenie § 248 OSP, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 22. januára 2009 sp. zn. I. ÚS 354/08-50, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci sp. zn. 1Sţo/3/2007, jeho rozsudok z 29. apríla 2002 sp. zn. 6Sţ/196/2001 a jeho
uznesenie vo veci sp. zn. 2Sţo/51/2005 mala za to, ţe je nutné konštatovať, ţe ţaloba, ktorou
bolo napadnuté Povolenie ORP/2949/2009 (ďalej aj „Povolenie“) spĺňa všetky zákonom
predpísané náleţitosti a nejestvuje dôvod na zastavenie konania podľa §-u 250d ods. 3 OSP,
a to z nasledovných dôvodov:
- jedná sa o rozhodnutie vydané správnym orgánom, ktorým je ţalovaný ako štátny
orgán na úseku rastlinolekárskej starostlivosti v zmysle ustanovenia §-u 23 zákona č.
- povolenie zakladá práva a povinnosti pre ţalobcu, tak ako sa to vyţaduje v súlade
s ustanovením §-u 244 ods. 2 OSP,
- povolenie je rozhodnutím orgánu štátnej správy, proti ktorému nie je moţné podať
odvolanie a preto je právoplatným,
- ţalobkyňa bola uloţením povinností v napadnutom Povolení ukrátená na svojich
právach, tak ako to vyţaduje ustanovenie §-u 247 ods. 1 OSP.
Zároveň ţiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania.
Ţalovaný na odvolanie ţalobkyne zaslal súdu písomné „stanovisko“ (správne
vyjadrenie - § 114 ods. 2 v spojení s § 211 ods. 2, § 209a ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta
prvá OSP), v ktorom zastáva právny názor, ţe Krajský súd v Nitre sa riadne oboznámil
s celým pripojeným spisovým materiálom ako aj námietkami ţalobcu a vyslovil správny
právny záver. Podotkol, ţe krajský súd procesnoprávne nepochybil a keďţe vychádzal
zo správneho právneho názoru, rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výroku citovaného
uznesenia.
Záverom vzhľadom na uvedené, ţiadal „Krajský súd v Nitre, aby „Odvolanie“
navrhovateľa proti Uzneseniu Krajského súdu v Nitre pod č.j.: 1IS/128/2010-64 ako právne
nedôvodné odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10
ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja ods. 2
OSP) a dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa nemoţno povaţovať za vecne
správne.
Podľa čl. 142 ods. 1, veta za bodkočiarkou, Ústavy Slovenskej republiky súdy
preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí,
opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, ţe bol na svojich právach
ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môţe sa obrátiť na súd, aby preskúmal
zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie
byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa § 244 ods. 2 OSP s správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov
záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon
zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti
verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
Podľa ustanovenia § 244 ods. 3 veta prvá OSP rozhodnutiami správnych orgánov
sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré
zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických
osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch,
v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená
rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu.
Podľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom
konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní
riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Napokon podľa § 247 ods. 3 OSP predmetom preskúmania môţe byť za podmienok
ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný
prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
Podľa § 248 OSP súdy nepreskúmavajú
a) rozhodnutia správnych orgánov predbeţnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa
vedenia konania,
b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo
technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekáţku výkonu povolania,
zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,
c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo
fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekáţku výkonu povolania alebo
zamestnania,
d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.
Z citovaných právnych noriem, najmä z čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
vyplýva, ţe vo veci ţalobcu, ak by sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutí ţalovaného,
by bola daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o rozhodnutiach
ţalovaného najmä so zreteľom na to, ţe podľa tvrdení ţalobcu tieto rozhodnutia porušujú jeho
základné práva.
Prvou podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe ţaloby
je v zmysle § 244 ods. 3, OSP, ktorý všeobecne ustanovuje, aké rozhodnutia môţu byť
preskúmané v správnom súdnictve na základe ţalôb, ţe musí ísť o také rozhodnutia orgánov
verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Druhou podmienkou je, ţe musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo
právnická osoba ukrátená na svojich právach, nakoľko v správnom súdnictve prejednávajú
súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na
svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1OSP ).
Treťou podmienkou je, ţe musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu
(§ 247 ods. 2 a 3 OSP). To znamená, ţe predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je, aby pri rozhodnutí orgánu verejnej správy
vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných
prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP) alebo
rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré sa stalo právoplatným aj v dôsledku toho, ţe proti
nemu príslušná procesná norma (obsiahnutá hoci v hmotnoprávnom predpise správneho
práva) nepripúšťa opravný prostriedok, a preto právoplatnosť nastáva spravidla po doručení
správneho rozhodnutia poslednému účastníkovi správneho konania, ak zákon neustanovuje
inak (§ 247 ods. 3 OSP).
Štvrtou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby mohol súd v správnom súdnictve
rozhodnutie správneho orgánu preskúmať, je to, ţe nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie
je vylúčené podľa § 248 OSP. Okrem toho ústavne súladný výklad ustanovenia § 248 OSP
vyţaduje, aby súd v správnom súdnictve zisťoval, či rozhodnutie orgánu verejnej správy
(správneho orgánu), ktoré mu bolo príslušným spôsobom predloţené na preskúmanie jeho
zákonnosti, sa svojím obsahom súčasne nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka
konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná
zmluva o ľudských právach a základných slobodách.
Podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky i rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky môţu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia orgánov
verejnej správy, ktoré nemajú formálne náleţitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môţu dotknúť
práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb.
Súdna prax doteraz ustálila, ţe rozhodnutím správneho orgánu je kaţdé rozhodnutie,
ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým môţu byť priamo dotknuté práva a povinnosti
právnických osôb a fyzických osôb.
Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa v zmysle uvedených podmienok súdneho
prieskumu a ustálenej súdnej praxe povaţujú aj povolenia (pozri k tomu napr. nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci I. ÚS 354/08) alebo aj listy s charakterom
rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych
orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods. 6 správneho poriadku. Aj keď sa na proces vydávania
týchto aktom výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, v zmysle § 3 ods. 6
správneho poriadku, ktorý spadá do časti upravujúcej základné pravidlá (obsahujúce
všeobecné právne princípy správneho konania bez ohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia
v zmysle mnohých odporúčaní prijatých Výborom ministrov na pôde Rady Európy), platí,
ţe ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 aţ 5 sa primerane
pouţijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných
opatrení.
Takto potom pre rozhodnutie v danej veci bolo potrebné posúdiť, či ţalobou
napadnuté Povolenie na dovoz súbeţného prípravku na ochranu rastlín R. X. W. zo dňa 3.
decembra 2009, č. j. ORP/2949/2009 vydané ţalovaným (ako štátnou rozpočtovou
organizáciou, ktorej základnou úlohou je výkon štátnej odbornej kontroly a skúšobníctva
v podmienkach rezortu poľnohospodárstva ako aj štátny odborný dozor nad kvalitou vstupov
do poľnohospodárstva) podľa § 10 ods. 3 zákona č. 193/2005 Z.z. je iným rozhodnutím, ktoré
podľa § 244 ods. 2 a ods. 3 veta prvá OSP podlieha preskúmaniu súdom.
Vychádzajúc zo zhora citovaných zákonných ustanovení, uvedených zásad ako aj
ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (na ktorú poukazuje aj ţalobkyňa vo svojom odvolaní) záver krajského súdu
vyslovený v napadnutom uznesení nemôţe obstáť.
Treba vytknúť súdu prvého stupňa, ţe stotoţniac sa aj s tvrdením ţalovaného,
predčasne uzavrel, ţe predmetné povolenie nie je rozhodnutím vydaným podľa správneho
poriadku a nemá jeho náleţitosti, čím nejde o o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych
opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť, a preto nemôţe
podliehať súdnemu prieskumu. Takéto právne posúdenie veci nie je dostatočné, a preto
ak prvostupňový súd konanie zastavil z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, dopustil
sa závaţného procesného pochybenia, a to tým, ţe ţalobkyni odňal moţnosť konať pred
súdom.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva. Krajský súd na zastavenie konania pouţil zákonný dôvod, na aplikáciu ktorého neboli
splnené skutkové a zákonné predpoklady. Vyvodené závery krajského súdu vychádzajú
z nedostatočného a tým aj nesprávneho právneho posúdenia veci. V takomto prípade
sa zastavenie konania povaţuje za odmietnutie spravodlivosti a porušenie ústavného princípu
základného práva na súdnu ochranu.
Po zohľadnení vyššie uvedených skutočnosti a zákonných ustanovení Najvyšší súd
Slovenskej republiky nemohol povaţovať rozhodnutie krajského súdu o zastavení konania
za vecne správne, a preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP s poukazom na § 250ja ods. 3
veta druhá OSP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd
rozhodne o ţalobe zákonným spôsobom, včítane náhrady trov celého súdneho konania (§ 224
ods. 3 OSP v spojení s § 246c veta prvá OSP).
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. augusta 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská