Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžd/3/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana

Moravu v právnej veci žalobcu: M. J., bytom L., zastúpený Mgr. M. Ř., P., proti žalovanému:

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Krajský dopravný inšpektorát,

Kollárova č. 31, Trnava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. p.: KRP-324/DI-ODV-

2009 zo dňa 7.12.2009, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.

-34 zo dňa 13. októbra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

č. k. -34 zo dňa 13. októbra 2010 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: KRP-324/DI-ODV-2009 zo dňa

7.12.2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a rozhodnutie Okresného riaditeľstva

PZ v Senici – Okresný dopravný inšpektorát v Skalici o priestupku Čt: ORP-P-469/DI-SI-

2009 zo dňa 2.11.2009 potvrdené. Týmto rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným

za priestupok spáchaný na základe porušenia ,

Z.z. o cestnej premávke.

Krajský súd po preskúmaní rozhodnutí žalovaného správneho orgánu ako aj

prvostupňového správneho orgánu podľa ustanovenia a ,

a po oboznámení sa s administratívnym spisom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného

bolo vydané v súlade so zákonom.

Svoje rozhodnutie krajský súd zdôvodnil tým, že pri určovaní druhu sankcie a jej

výmery v zmysle § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch s prihliadnutím na osobu páchateľa je

potrebné prihliadať tiež i na skutočnosť, či ide o prvé alebo o opätovné porušovanie

dopravných predpisov, teda či sa v minulosti dopustil dopravných priestupkov prípadne či

zavinil dopravnú nehodu. Ak by sa totiž vodič opakovane dopúšťal dopravných priestupkov

bolo by zrejmé, že predchádzajúce postihy neviedli k jeho náprave a preto pri uložení sankcie

za posledný priestupok sa žiada postupovať prísnejšie. Preto ak žalovaný správny orgán

rovnako ako prvostupňový správny orgán pri uložení druhu a výmery sankcie prihliadli

na predchádzajúce dopravné priestupky žalobcu, konali správne v súlade s ustanovením

zákona o priestupkoch, keď dovtedy spáchané priestupky nezanedbateľným spôsobom

dokresľujú osobu páchateľa.

Krajský súd síce prisvedčil argumentáciu žalobcu, že pri prihliadnutí

na predchádzajúce dopravné priestupky priestupcu je nevyhnutné prihliadať tiež na čas,

ktorý od nich uplynul, pričom čím väčší je časový odstup od predchádzajúceho priestupku,

tým menší negatívny dopad by to malo mať na druh a výšku uloženej sankcie. V danom

prípade však z EKV (evidenčnej karty vodiča) žalobcu vyplýva, že sa opakovane dopustil

priestupkov nielen v roku 1997, ale aj v roku 2001 (2x), 2004 a 2008, pričom dopravnú

3

nehodu zapríčinil v rokoch 1997 a 2001. Na základe toho bol krajský súd preto názoru,

že druh a výmera sankcií uloženým žalovaným a predtým prvostupňovým správnym orgánom

z tohto kritéria nevybočili.

Podľa názoru súdu neobstojí ani ďalšia námietka žalobcu, že zistenie skutkového stavu

v danom prípade bolo nedostatočné pre posúdenie veci, ak sa žalovaný a rovnako aj správny

orgán prvého stupňa oboznámili iba s EKV a neoboznámili sa prinajmenšom s celými

zneniami rozhodnutí o týchto priestupkoch. Súd je totiž toho názoru, že evidenčná karta

vodiča obsahuje všetky potrebné relevantné údaje o skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv

na vyhodnotenie osoby páchateľa priestupku a následne pre uloženie druhu a výmery sankcie.

V evidenčnej karte vodiča sa totiž nachádzajú údaje o tom, kedy bol priestupok spáchaný,

aký to bol priestupok a či v jeho dôsledku došlo k zavineniu dopravnej nehody ako aj to,

aká sankcia za priestupok a ktorým orgánom bola uložená.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že rozhodnutie súdu

prvého stupňa, podľa jeho názoru, vychádza z nesprávneho posúdenia veci, nakoľko súd svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že v rámci skutočnosti rozhodnej pre určenie druhu sankcie a jej

výmery v zmysle o priestupkoch v platnom znení

nezákonne správne orgány prihliadli na osobu páchateľa. Samotný zákon o priestupkoch

neobsahuje definíciu osoby páchateľa priestupku. Žalobca poukázal na možnosť v tomto

prípade použiť analógiu iuris s , kde však takisto neobsahuje

definíciu osoby páchateľa. Keď však podľa osobu páchateľa

treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach, je potrebné pri hodnotení osoby konkrétneho

páchateľa posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie

nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktoré vyplýva z jeho správania k spoločnosti. Nemôže

však ísť len o registráciu osobných údajov páchateľa bez hlbšieho rozboru jeho osobnosti

vo vzťahu k ďalším kritériám, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určovania druhu trestu a jeho

výmery. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy,

najmä z hľadiska určenia prognózy jeho budúceho vývoja správania na základe objasnenia

jeho osobných vlastností. Hodnotením osoby páchateľa sa teda rozumie hodnotenie

osobnostnej stránky páchateľa pri spáchaní trestného činu alebo priestupku ako aj

bezprostredne po jeho spáchaní, a to najmä v súčinnosti páchateľa pri objasňovaní priestupku.

Z uvedeného potom vyplýva, že v prípade, že by bolo úmyslom zákonodarcu pri ukladaní

4

trestu za priestupok prihliadnuť aj na priťažujúce okolnosti, túto skutočnosť by zákonodarca

výslovne uviedol v litere zákona o priestupkoch.

Správne orgány sa objasňovaním osobných vlastností osobnosti žalobcu nijako

nezaoberali. Ak by sa akceptoval vyššie uvedený rozširujúci výklad pojmu osoba páchateľa,

potom je na mieste záver, že i pohnútka a zavinenie musia byť pod takýto pojem

subsumované, keďže tie tiež dokresľujú osobu páchateľa.

Zákon o priestupkoch je zaradený v oblasti správneho práva, t.j. súboru noriem

patriaci do tzv. verejného práva, v ktorom sa uplatňuje zásada zákonnosti formulovaná v čl. 2

ods. 2 SR, ktorá si vynucuje aplikáciu doslovného výkladu právnych noriem,

t.j. výkladu identického s interpretovaným textom. Tým, že žalovaný i prvostupňový správny

orgán nezákonne prihliadali aj na skutočnosti, na ktoré prihliadať nemajú ako na okolnosti

priťažujúce bola žalobcovi uložená vyššia sankcia. Preto ak by k takémuto nezákonnému

postupu nedošlo bolo by rozhodnutie pre neho priaznivejšie.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového

správneho orgánu zruší a vráti vec žalovaným správnym orgánom na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s ) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec

prejednal podľa v spojení s a zistil, že odvolaniu žalobcu nie je možné

vyhovieť.

Z obsahu predložených spisov odvolací súd zistil, že žalobou napadnutým

rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie o priestupku Okresného

dopravného inšpektorátu Skalica, ORP Senica zo dňa 2.11.2009 potvrdil. Z odôvodnenia

predmetného rozhodnutia vyplýva, že dokazovaním bolo preukázané, že žalobca svojim

konaním porušil základné povinnosti účastníka cestnej premávky a to neuposlúchnutím

pokynu vyplývajúceho z dopravného značenia, keď po príchode do križovatky po vedľajšej

ceste nedal prednosť vozidlu prichádzajúcemu po hlavnej ceste, čím nerešpektoval dopravnú

značku „Daj prednosť v jazde“, následkom čoho došlo k zrážke vozidiel a pri dopravnej

nehode k ľahkému zraneniu žalobcu. U vodičov alkohol zistený nebol a vznikla hmotná škoda

5

na motorových vozidlách. Žalovaný správny orgán v odôvodnení poukázal na to,

že v spisovom materiály sa nachádza evidenčná karta žalobcu, ktorý mal záznamy

o priestupkoch v cestnej premávke, a to zo dňa 29.9.2004, zo dňa 7.1.2008, zo dňa 15.3.2001

a zo dňa 18.8.1997, pričom v dvoch prípadoch v roku 2001 a 1997 spôsobil dopravné nehody.

Na základe uvedených záznamov žalovaný skonštatoval, že žalobca už v minulosti svojim

konaním zavinil dopravné nehody. Preto tvrdenia žalobcu, že v minulosti nezapríčinil

dopravné nehody považoval za neopodstatnené. Čo sa týka uloženej sankcie žalovaný

v preskúmavanom rozhodnutí poukázal na príslušné ustanovenia zákona o priestupkoch § 22

ods. 1 písm. b/ ods. 2, z ktorého vyplýva možnosť uloženia sankcie za daný priestupok pokuty

od 150 do 800 Eur a zákazu činnosti viesť motorové vozidlo do troch rokov. Žalovaný pritom

skonštatoval, že prvostupňovým správnym orgánom uložená sankcia za daný priestupok

žalobcovi je v súlade so zákonom o priestupkoch, pričom nevidí dôvod na zrušenie

rozhodnutia o priestupku, nakoľko priestupok, ktorého sa žalobca dopustil je správnym

orgánom preukázaný, pričom žalovaný pri posudzovaní druhu a výmeru sankcie prihliadal

na skutočnosti: druh priestupku, to že bola spáchaná dopravná nehoda, spôsob spáchania

priestupku, následky dopravnej nehody, závažnosť priestupku, to, že priestupok bol spáchaný

v dennej dobe s výskytom ostatných účastníkov cestnej premávky najmä chodcov a cyklistov,

ako najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky a to, že prihliadol aj na evidenčnú kartu

vozidla, kde mal žalobca záznamy o priestupkoch v cestnej premávke.

V zmysle o priestupkoch pri určení druhu sankcie

a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho

následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu

páchateľa ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo

disciplinárnom konaní.

V zmysle o cestnej premávke v platnom

znení také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná

nehoda, alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti sa

považuje za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom.

Žalobcovi bola napadnutým rozhodnutím správneho orgánu uložená pokuta vo výške

420 Eur a zároveň zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 19 mesiacov,

6

teda pod polovičnou hranicou peňažnej pokuty a málo nad polovičnou hranicou zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá.

V odvolacom konaní sa najvyšší súd zameral na preskúmanie námietok žalobcu,

ktoré boli uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu.

Správny orgán pri ukladaní sankcie musí rozhodnúť a určiť, ktorú z použiteľných

sankcií a v akej výmere ukladá. Je pri tom povinný dodržať všeobecné pravidlá ukladania

druhu sankcie a jej výmery stanovené v o priestupkoch.

Správny orgán musí obligatórne prihliadnuť na závažnosť priestupku. Závažnosť priestupku

je uvedená demonštratívne, pretože zákon o priestupkoch príkladmo vyrátava prvky, ktoré ju

tvoria, pričom ju musí správny orgán dokazovať. Prihliada najmä na spôsob spáchania

priestupku, následky priestupku, okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný, na mieru

zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa.

Úvahy o osobe páchateľa sú úvahami o jeho osobných pomeroch, veku, zdravotnom

stave, o postoji páchateľa ku spáchanému priestupku a o jeho osobných vlastnostiach.

Na druh a výmeru sankcie by malo nepochybne vplývať pri hodnotení osoby páchateľa aj to,

či páchateľ je osobou doteraz nestíhanou pre priestupok alebo iný delikt, alebo ide o osobu

známu častým páchaním priestupkov.

Podľa názoru Najvyššieho súdu SR sa nechápe ako priťažujúca okolnosť sama o sebe

skutočnosť, či páchateľ spáchal priestupky aj v minulosti. Výklad právnej normy tak ako ho

aplikoval krajský súd, keď na priestupky spáchané páchateľom v minulosti prihliadal iba

pri celkovom hodnotení osoby páchateľa je v súlade so zákonom, nakoľko správny orgán

musí určiť závažnosť vždy konkrétneho priestupku, pričom postupuje komplexne

a vyhodnocuje získané poznatky ako jeden celok a vo vzájomnej závislosti jednotlivých

prvkov.

Ako vyplýva z predchádzajúcich rozhodnutí správnych orgánov, prihliadli

pri hodnotení osoby páchateľa aj na iné okolnosti, t.j. na následky spôsobené dopravnou

nehodou, vzniknutú škodu, spôsob spáchania priestupku, na čas spáchania priestupku a stav

cestnej premávky v čase spáchania tohto priestupku.

7

Z uvedeného vyplýva, že krajský súd správne potvrdil rozhodnutia správnych orgánov,

ktoré na priestupky spáchané páchateľom v minulosti prihliadli pri celkovom hodnotení jeho

osoby pri ukladaní druhu a výšky sankcie.

Odvolací súd sa stotožnil s postupom správnych orgánov aj ohľadne namietanej

okolnosti, že sa v priestupkovom konaní tieto orgány oboznámili s údajmi o predchádzajúcich

priestupkoch žalobcu iba z evidenčnej karty vodiča, nakoľko ďalšie rozsiahlejšie

oboznamovanie sa s okolnosťami spáchania predchádzajúcich priestupkov nie je v danom

prípade účelné. Informácia o druhu priestupku, následkoch konania páchateľa, výške uloženej

sankcie, doby spáchania priestupku je dostatočná na účelné použitie týchto údajov pri zahrnutí

do celkového obsahu informácií, z ktorých správny orgán vychádza pri hodnotení osoby

páchateľa. Sám žalobca nenamietal žiadny špecifický dôvod alebo skutočnosť, vyplývajúcu

z predchádzajúcich priestupkov, ktorá by mohla zohrať úlohu pri hodnotení osoby páchateľa.

Odvolací súd v predmetnom konaní nezistil žiadne pochybenie a porušenie zákona

č. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací konštatuje, že krajský súd sa

dôsledne vyporiadal s námietkami žalobcu a žalobca v odvolacom konaní nenavrhol žiadne

nové skutočnosti, ktoré by mohli zmeniť posúdenie veci.

Na základe uvedených dôvodov odvolací súd dospel jednomyseľne k záveru,

že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne a napadnutý rozsudok podľa ako

vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa a tak,

že neúspešnému žalobcovi nepriznal ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková