Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ad9/364187.30a378.pdf
PDF · 278.61 KB
No categories available
10Sžd/3/2010
Najvyšší súd 10Sžd/3/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana
Moravu v právnej veci žalobcu: M. J., bytom L., zastúpený Mgr. M. Ř., P., proti žalovanému:
Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Krajský dopravný inšpektorát,
Kollárova č. 31, Trnava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. p.: KRP-324/DI-ODV-
2009 zo dňa 7.12.2009, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.
24S/12/2010-34 zo dňa 13. októbra 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave
č. k. 24S/12/2010-34 zo dňa 13. októbra 2010 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: KRP-324/DI-ODV-2009 zo dňa
7.12.2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a rozhodnutie Okresného riaditeľstva
PZ v Senici – Okresný dopravný inšpektorát v Skalici o priestupku Čt: ORP-P-469/DI-SI-
2009 zo dňa 2.11.2009 potvrdené. Týmto rozhodnutím bol žalobca uznaný vinným
za priestupok spáchaný na základe porušenia § 3 ods. 2 písm. b/, § 20 ods. 1 zákona č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke.
Krajský súd po preskúmaní rozhodnutí žalovaného správneho orgánu ako aj
prvostupňového správneho orgánu podľa ustanovenia § 246 ods. 1 OSP a § 249 ods. 2 OSP,
a po oboznámení sa s administratívnym spisom dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného
bolo vydané v súlade so zákonom.
Svoje rozhodnutie krajský súd zdôvodnil tým, že pri určovaní druhu sankcie a jej
výmery v zmysle § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch s prihliadnutím na osobu páchateľa je
potrebné prihliadať tiež i na skutočnosť, či ide o prvé alebo o opätovné porušovanie
dopravných predpisov, teda či sa v minulosti dopustil dopravných priestupkov prípadne či
zavinil dopravnú nehodu. Ak by sa totiž vodič opakovane dopúšťal dopravných priestupkov
bolo by zrejmé, že predchádzajúce postihy neviedli k jeho náprave a preto pri uložení sankcie
za posledný priestupok sa žiada postupovať prísnejšie. Preto ak žalovaný správny orgán
rovnako ako prvostupňový správny orgán pri uložení druhu a výmery sankcie prihliadli
na predchádzajúce dopravné priestupky žalobcu, konali správne v súlade s ustanovením
zákona o priestupkoch, keď dovtedy spáchané priestupky nezanedbateľným spôsobom
dokresľujú osobu páchateľa.
Krajský súd síce prisvedčil argumentáciu žalobcu, že pri prihliadnutí
na predchádzajúce dopravné priestupky priestupcu je nevyhnutné prihliadať tiež na čas,
ktorý od nich uplynul, pričom čím väčší je časový odstup od predchádzajúceho priestupku,
tým menší negatívny dopad by to malo mať na druh a výšku uloženej sankcie. V danom
prípade však z EKV (evidenčnej karty vodiča) žalobcu vyplýva, že sa opakovane dopustil
priestupkov nielen v roku 1997, ale aj v roku 2001 (2x), 2004 a 2008, pričom dopravnú
nehodu zapríčinil v rokoch 1997 a 2001. Na základe toho bol krajský súd preto názoru,
že druh a výmera sankcií uloženým žalovaným a predtým prvostupňovým správnym orgánom
z tohto kritéria nevybočili.
Podľa názoru súdu neobstojí ani ďalšia námietka žalobcu, že zistenie skutkového stavu
v danom prípade bolo nedostatočné pre posúdenie veci, ak sa žalovaný a rovnako aj správny
orgán prvého stupňa oboznámili iba s EKV a neoboznámili sa prinajmenšom s celými
zneniami rozhodnutí o týchto priestupkoch. Súd je totiž toho názoru, že evidenčná karta
vodiča obsahuje všetky potrebné relevantné údaje o skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv
na vyhodnotenie osoby páchateľa priestupku a následne pre uloženie druhu a výmery sankcie.
V evidenčnej karte vodiča sa totiž nachádzajú údaje o tom, kedy bol priestupok spáchaný,
aký to bol priestupok a či v jeho dôsledku došlo k zavineniu dopravnej nehody ako aj to,
aká sankcia za priestupok a ktorým orgánom bola uložená.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa, podľa jeho názoru, vychádza z nesprávneho posúdenia veci, nakoľko súd svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že v rámci skutočnosti rozhodnej pre určenie druhu sankcie a jej
výmery v zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení
nezákonne správne orgány prihliadli na osobu páchateľa. Samotný zákon o priestupkoch
neobsahuje definíciu osoby páchateľa priestupku. Žalobca poukázal na možnosť v tomto
prípade použiť analógiu iuris s trestným zákonom, kde však takisto trestný zákon neobsahuje
definíciu osoby páchateľa. Keď však podľa § 34 ods. 4 trestného zákona osobu páchateľa
treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach, je potrebné pri hodnotení osoby konkrétneho
páchateľa posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie
nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktoré vyplýva z jeho správania k spoločnosti. Nemôže
však ísť len o registráciu osobných údajov páchateľa bez hlbšieho rozboru jeho osobnosti
vo vzťahu k ďalším kritériám, ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určovania druhu trestu a jeho
výmery. V rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy,
najmä z hľadiska určenia prognózy jeho budúceho vývoja správania na základe objasnenia
jeho osobných vlastností. Hodnotením osoby páchateľa sa teda rozumie hodnotenie
osobnostnej stránky páchateľa pri spáchaní trestného činu alebo priestupku ako aj
bezprostredne po jeho spáchaní, a to najmä v súčinnosti páchateľa pri objasňovaní priestupku.
Z uvedeného potom vyplýva, že v prípade, že by bolo úmyslom zákonodarcu pri ukladaní
trestu za priestupok prihliadnuť aj na priťažujúce okolnosti, túto skutočnosť by zákonodarca
výslovne uviedol v litere zákona o priestupkoch.
Správne orgány sa objasňovaním osobných vlastností osobnosti žalobcu nijako
nezaoberali. Ak by sa akceptoval vyššie uvedený rozširujúci výklad pojmu osoba páchateľa,
potom je na mieste záver, že i pohnútka a zavinenie musia byť pod takýto pojem
subsumované, keďže tie tiež dokresľujú osobu páchateľa.
Zákon o priestupkoch je zaradený v oblasti správneho práva, t.j. súboru noriem
patriaci do tzv. verejného práva, v ktorom sa uplatňuje zásada zákonnosti formulovaná v čl. 2
ods. 2 Ústavy SR, ktorá si vynucuje aplikáciu doslovného výkladu právnych noriem,
t.j. výkladu identického s interpretovaným textom. Tým, že žalovaný i prvostupňový správny
orgán nezákonne prihliadali aj na skutočnosti, na ktoré prihliadať nemajú ako na okolnosti
priťažujúce bola žalobcovi uložená vyššia sankcia. Preto ak by k takémuto nezákonnému
postupu nedošlo bolo by rozhodnutie pre neho priaznivejšie.
Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového
správneho orgánu zruší a vráti vec žalovaným správnym orgánom na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec
prejednal podľa § 212 v spojení s § 214 OSP a zistil, že odvolaniu žalobcu nie je možné
vyhovieť.
Z obsahu predložených spisov odvolací súd zistil, že žalobou napadnutým
rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie o priestupku Okresného
dopravného inšpektorátu Skalica, ORP Senica zo dňa 2.11.2009 potvrdil. Z odôvodnenia
predmetného rozhodnutia vyplýva, že dokazovaním bolo preukázané, že žalobca svojim
konaním porušil základné povinnosti účastníka cestnej premávky a to neuposlúchnutím
pokynu vyplývajúceho z dopravného značenia, keď po príchode do križovatky po vedľajšej
ceste nedal prednosť vozidlu prichádzajúcemu po hlavnej ceste, čím nerešpektoval dopravnú
značku „Daj prednosť v jazde“, následkom čoho došlo k zrážke vozidiel a pri dopravnej
nehode k ľahkému zraneniu žalobcu. U vodičov alkohol zistený nebol a vznikla hmotná škoda
na motorových vozidlách. Žalovaný správny orgán v odôvodnení poukázal na to,
že v spisovom materiály sa nachádza evidenčná karta žalobcu, ktorý mal záznamy
o priestupkoch v cestnej premávke, a to zo dňa 29.9.2004, zo dňa 7.1.2008, zo dňa 15.3.2001
a zo dňa 18.8.1997, pričom v dvoch prípadoch v roku 2001 a 1997 spôsobil dopravné nehody.
Na základe uvedených záznamov žalovaný skonštatoval, že žalobca už v minulosti svojim
konaním zavinil dopravné nehody. Preto tvrdenia žalobcu, že v minulosti nezapríčinil
dopravné nehody považoval za neopodstatnené. Čo sa týka uloženej sankcie žalovaný
v preskúmavanom rozhodnutí poukázal na príslušné ustanovenia zákona o priestupkoch § 22
ods. 1 písm. b/ ods. 2, z ktorého vyplýva možnosť uloženia sankcie za daný priestupok pokuty
od 150 do 800 Eur a zákazu činnosti viesť motorové vozidlo do troch rokov. Žalovaný pritom
skonštatoval, že prvostupňovým správnym orgánom uložená sankcia za daný priestupok
žalobcovi je v súlade so zákonom o priestupkoch, pričom nevidí dôvod na zrušenie
rozhodnutia o priestupku, nakoľko priestupok, ktorého sa žalobca dopustil je správnym
orgánom preukázaný, pričom žalovaný pri posudzovaní druhu a výmeru sankcie prihliadal
na skutočnosti: druh priestupku, to že bola spáchaná dopravná nehoda, spôsob spáchania
priestupku, následky dopravnej nehody, závažnosť priestupku, to, že priestupok bol spáchaný
v dennej dobe s výskytom ostatných účastníkov cestnej premávky najmä chodcov a cyklistov,
ako najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky a to, že prihliadol aj na evidenčnú kartu
vozidla, kde mal žalobca záznamy o priestupkoch v cestnej premávke.
V zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch pri určení druhu sankcie
a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho
následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu
páchateľa ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo
disciplinárnom konaní.
V zmysle § 137 ods. 2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom
znení také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná
nehoda, alebo nesplnenie si povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti sa
považuje za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom.
Žalobcovi bola napadnutým rozhodnutím správneho orgánu uložená pokuta vo výške
420 Eur a zároveň zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 19 mesiacov,
teda pod polovičnou hranicou peňažnej pokuty a málo nad polovičnou hranicou zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá.
V odvolacom konaní sa najvyšší súd zameral na preskúmanie námietok žalobcu,
ktoré boli uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu.
Správny orgán pri ukladaní sankcie musí rozhodnúť a určiť, ktorú z použiteľných
sankcií a v akej výmere ukladá. Je pri tom povinný dodržať všeobecné pravidlá ukladania
druhu sankcie a jej výmery stanovené v § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 o priestupkoch.
Správny orgán musí obligatórne prihliadnuť na závažnosť priestupku. Závažnosť priestupku
je uvedená demonštratívne, pretože zákon o priestupkoch príkladmo vyrátava prvky, ktoré ju
tvoria, pričom ju musí správny orgán dokazovať. Prihliada najmä na spôsob spáchania
priestupku, následky priestupku, okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný, na mieru
zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa.
Úvahy o osobe páchateľa sú úvahami o jeho osobných pomeroch, veku, zdravotnom
stave, o postoji páchateľa ku spáchanému priestupku a o jeho osobných vlastnostiach.
Na druh a výmeru sankcie by malo nepochybne vplývať pri hodnotení osoby páchateľa aj to,
či páchateľ je osobou doteraz nestíhanou pre priestupok alebo iný delikt, alebo ide o osobu
známu častým páchaním priestupkov.
Podľa názoru Najvyššieho súdu SR sa nechápe ako priťažujúca okolnosť sama o sebe
skutočnosť, či páchateľ spáchal priestupky aj v minulosti. Výklad právnej normy tak ako ho
aplikoval krajský súd, keď na priestupky spáchané páchateľom v minulosti prihliadal iba
pri celkovom hodnotení osoby páchateľa je v súlade so zákonom, nakoľko správny orgán
musí určiť závažnosť vždy konkrétneho priestupku, pričom postupuje komplexne
a vyhodnocuje získané poznatky ako jeden celok a vo vzájomnej závislosti jednotlivých
prvkov.
Ako vyplýva z predchádzajúcich rozhodnutí správnych orgánov, prihliadli
pri hodnotení osoby páchateľa aj na iné okolnosti, t.j. na následky spôsobené dopravnou
nehodou, vzniknutú škodu, spôsob spáchania priestupku, na čas spáchania priestupku a stav
cestnej premávky v čase spáchania tohto priestupku.
Z uvedeného vyplýva, že krajský súd správne potvrdil rozhodnutia správnych orgánov,
ktoré na priestupky spáchané páchateľom v minulosti prihliadli pri celkovom hodnotení jeho
osoby pri ukladaní druhu a výšky sankcie.
Odvolací súd sa stotožnil s postupom správnych orgánov aj ohľadne namietanej
okolnosti, že sa v priestupkovom konaní tieto orgány oboznámili s údajmi o predchádzajúcich
priestupkoch žalobcu iba z evidenčnej karty vodiča, nakoľko ďalšie rozsiahlejšie
oboznamovanie sa s okolnosťami spáchania predchádzajúcich priestupkov nie je v danom
prípade účelné. Informácia o druhu priestupku, následkoch konania páchateľa, výške uloženej
sankcie, doby spáchania priestupku je dostatočná na účelné použitie týchto údajov pri zahrnutí
do celkového obsahu informácií, z ktorých správny orgán vychádza pri hodnotení osoby
páchateľa. Sám žalobca nenamietal žiadny špecifický dôvod alebo skutočnosť, vyplývajúcu
z predchádzajúcich priestupkov, ktorá by mohla zohrať úlohu pri hodnotení osoby páchateľa.
Odvolací súd v predmetnom konaní nezistil žiadne pochybenie a porušenie zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací konštatuje, že krajský súd sa
dôsledne vyporiadal s námietkami žalobcu a žalobca v odvolacom konaní nenavrhol žiadne
nové skutočnosti, ktoré by mohli zmeniť posúdenie veci.
Na základe uvedených dôvodov odvolací súd dospel jednomyseľne k záveru,
že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne a napadnutý rozsudok podľa § 219 OSP ako
vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP tak,
že neúspešnému žalobcovi nepriznal ich náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková