Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Sa/6/2022

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Darinou Štoffovou vo veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. D., zast.: AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36 868 108, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, Vysokoškolákov 8556, 010 38 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP1-2021/044499-003 zo dňa 10.12.2021, takto

rozhodol:

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Okresného úradu Martin, odboru všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. OÚ-MT-OVVS-2021/004353/139/C zo dňa 20.07.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bol A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. D. (ďalej len „žalobca“) uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorého sa dopustil tým, že v presne nezistenom dni a čase v prvej polovici mesiaca máj 2020 odpílil visiaci zámok na prístrešku E. A. F., ktorý je situovaný pred výrobnou halou v Turčianskych Tepliciach, v k. ú. D. C. s popisným číslom XXXX, pozemok parc. č. XXX/XX, ktorý zasahoval na pozemok parc. č. XXX/XX, čím úmyselne spôsobil poškodenému E. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, D. D., škodu vo výške 6,99 eura podľa úradného záznamu k vyčísleniu škody spracovaného 05.02.2021 H. C. C. I., príslušníkom OO PZ Turčianske Teplice, ktorá predstavuje výšku škody za zničený zámok, a to zničením veci (bod 1. rozhodnutia). Za spáchaný skutok bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 15 eur podľa , , a zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania vo výške 16 eur. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že vypočul poškodeného E. A. F. (ako poškodeného a aj ako svedka), ďalej vypočul svedka A. B. (otca žalobcu), s ich výpoveďami bol žalobca oboznámený na ústnom pojednávaní dňa 20.07.2021. Obvinený sa priznal, že na prístrešku poškodeného odpílil visiaci zámok, čo potvrdil aj svedok A. B. a o čom svedčí aj fotografia s detailným pohľadom na prepílený alebo preštiknutý visiaci zámok. Žalobca vyjadril ochotu spôsobenú škodu poškodenému nahradiť, v konaní nenavrhol žiadne dôkazy. O výške škody svedčí okrem výpovede poškodeného aj úradný záznam o vyčíslení škody spracovaný H. C. C. I.. Prvostupňový orgán po zhodnotení dôkazov dospel k záveru, že mal dostatočne preukázané, že sa žalobca (obvinený) dopustil konania kladeného mu za vinu, teda konania, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti chránený zákonom, a preto uznal obvineného vinným. Pri určení druhu sankcie a výšky výmery prihliadal na skutočnosť, že objekt priestupku bol porušený prechodne, že išlo o poruchu odstrániteľnú. Ďalej

prihliadal aj na výšku škody a ochotu žalobcu ju nahradiť. Rovnako bral do úvahy priznanie obvineného a skutočnosť, že nemá záznam v evidencii priestupkov, čo odôvodňuje uloženie sankcie na dolnej hranici sadzby stanovenej v .

2. V bode 2. prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán zastavil konanie vo veci priestupku proti majetku, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že poškodenému spôsobil aj inú škodu na prístrešku, pretože spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému (žalobcovi) preukázané. Žalobca v tejto časti prvostupňové rozhodnutie nenapadol odvolaním, správna žaloba smerovala len proti prvostupňovému rozhodnutiu v časti, v ktorej bol žalobca uznaný vinným z priestupku proti majetku, ktorého sa dopustil prepílením zámku na prístrešku, preto sa správny súd konaním opísaným v bode 2. prvostupňového rozhodnutia bližšie nezaoberal.

3. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu (v bode 1.) rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, rozhodnutím č. OU-ZA-OOP1-2021/044499-003 zo dňa 10.12.2021 tak, že odvolanie žalobcu (obvineného) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ozrejmil priebeh prvostupňového konania a obsah prvostupňového rozhodnutia ako aj podaného odvolania žalobcu. Uviedol, že prvostupňový orgán dostatočne zistil skutkový stav, vydal rozhodnutie v súlade so zákonom a v konaní dodržal všetky práva účastníkov konania. Prvostupňový orgán vychádzal najmä z výpovede samotného obvineného, ktorý sa ku spíleniu visiaceho zámku patriaceho poškodenému priznal, ďalej vychádzal zo svedeckej výpovede otca obvineného A. B., ktorý taktiež uviedol, že videl, ako jeho syn (obvinený) odpílil visiaci zámok. Žalovaný konštatoval že priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt alebo trestný čin. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi. Subjektom je páchateľ priestupku, subjektívna stránka predstavuje zavinenie. Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje, v tom prípade je objektom majetok poškodeného. Objektívna stránka je daná konaním, následkom a príčinnou súvislosťou medzi konaním a následkom. V tomto konaní došlo k jednoznačného naplneniu a objasneniu všetkých znakov priestupku, ako aj k naplneniu materiálneho znaku priestupku (konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti). Hoci prvostupňový orgán nepoužil štruktúru rozdelenia znakov priestupku na subjekt, subjektívnu stránku, objekt a objektívnu stránku, nie je dôvodná námietka žalobcu, že sa nezaoberal všetkými znakmi priestupku. Čas spáchania priestupku nie je obligatórnym znakom priestupku, ide o fakultatívny znak, respektíve nepovinný znak protiprávneho konania (takisto miesto konania). Časové vymedzenie vyjadrené: „v presne nezistenom čase, v prvej polovici mesiaca máj 2020“ je postačujúce na to, aby protiprávne konanie obvineného bolo dostatočne špecifikované, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním, tak ako to má na zreteli § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Obvinený sa ku spáchaniu skutku priznal, svedok A. B. potvrdil, že videl obvineného odpíliť visiaci zámok. Tieto dôkazy možno bezpochyby označiť za priame dôkazy vykonané prvostupňovým orgánom. Podľa žalovaného takisto zákonne postupoval prvostupňový orgán pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok, uložený druh sankcie riadne zdôvodnil, prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Prvostupňový orgán rozhodol o pokute vo výške 15 eur, pričom v rámci svojej úvahy vysvetlil, prečo udelil obvinenému takúto nízku sankciu. Pokiaľ obvinený namietal, že prvostupňový orgán sa nevysporiadal s otázkou, či došlo k poškodeniu cudzieho majetku, keď obvinenému bol znemožnený prístup na jeho parcelu a zámka bola prekážkou, ktorá bránila obvinenému v prístupe na jeho parcelu, žalovaný konštatoval, že ak zámka poškodeného bránila obvinenému k prístupu k jeho majetku, mal sa svojho práva domáhať právnou cestou a nie zničiť majetok poškodeného. Nie je možné právo nahradzovať osobným presvedčením a bezprávie nemožno riešiť ďalším bezprávím. V súvislosti s náhradou škody žalovaný konštatoval, že konanie o náhrade škody nie je podstatou konania o priestupku a nemalo by ho preto zbytočne komplikovať. Pretože nebolo sporné, komu patrí visiaci zámok, ktorý obvinený poškodil, nebolo potrebné sa touto vecou zaoberať. Policajný orgán v rámci úradného záznamu zo dňa 05.02.2021 uviedol, že pri vyčíslení škody vychádzal z údajov internetového obchodu Kinekus (www.kinekus.sk), kde visiaci zámok stojí 6,99 eura, pričom túto sumu možno považovať za objektívnu a adekvátnu. Nemenej podstatným je, že poškodený sa s takto stanovenou výškou škody stotožnil. Pri vydaní rozhodnutia v časti náhrady trov konania postupoval prvostupňový orgán podľa , trovy sa uhrádzajú paušálnou sumou, ktorú ustanoví Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky všeobecne záväzným predpisom.

Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body

4. Žalobca podal v zákonnej lehote správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia dôvodiac, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces a riadne odôvodnenie rozhodnutia. Uviedol, že napriek relatívne nízkej závažnosti skutku by napadnuté rozhodnutie ovplyvnilo jeho postavenie a morálne nazeranie na neho v spoločnosti ako v súkromnom, tak aj spoločenskom živote. Je vysoký predpoklad, že záznam v priestupkovom registri výrazným spôsobom ovplyvní spoločenské väzby v medziľudských vzťahoch a sťaží uplatnenie na trhu práce. Žalobca nesprávnosť napadnutého rozhodnutia vidí predovšetkým nedostatočnom odôvodnení údajne spáchaného skutku. Žalobca zdôraznil, že pojmové znaky priestupku musia byť prítomné kumulatívne, t.j. vždy všetky. Ak akýkoľvek z nich absentuje, nejedná sa o priestupok. Žalovaný jednak neurčito uvádza čas spáchania priestupku formuláciou „v presne nezistenom dni a čase“, čo zakladá pochybnosť o dôkladnosti skúmania spáchaného skutku. Tvrdenie, že skutok mal byť spáchaný v presne nezistenom dni a čase je veľmi neurčité, čo zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Tento časový údaj považuje žalobca za nedostatočný na to, aby protiprávne konanie bolo dostatočne špecifikované a nezameniteľné s iným konaním. Časové zaradenie priestupku má pre žalobcu význam aj z dôvodu prípadného premlčania priestupku v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote. Obdobne nebola posúdená subjektívna stránka priestupku, v súvislosti s ktorou žalovaný opomenul posúdiť morálny aspekt konania poškodeného, ktorý žalobcovi bránil v užívaní pozemku. Žalobca poukázal na ochranu vlastníckeho práva a vyjadril názor, že poškodený mal strpieť prístup žalobcu k jeho pozemku. Žalobca sa odvolal na uplatnenie zásady in dubio pro reo, ktorú je v prípade pochybností o niektorej časti skutkovej podstaty alebo v prípade pochybnosti o jej existencii nutné aplikovať. Je otázne, či v tomto prípade prišlo k preukázateľnému poškodeniu cudzieho majetku, keď práve žalobcovi nebol umožnený prístup na jeho parcelu. Poškodený je ten, kto vytvoril prekážku užívania pozemku uzamknutím, resp. použitím zámku, ktorý žalobca odstránil, aby mohol získať prístup na svoju parcelu. Žalobca poškodeného najmenej trikrát osobne upozornil, aby mu umožnil prístup do prístrešku, čo poškodený ignoroval, čím žalobcu obmedzil na jeho základných právach. Pokiaľ ide o stanovenie výšky škody za zničený zámok, žalovaný nezohľadnil amortizáciu predmetnej veci. Výška škody bola stanovená podľa úradného záznamu, pri ktorom H. C. I. vychádzal z ponuky internetového obchodu. Je preto zrejme, že takto stanovená výška škody nepredstavuje reálnu hodnotu zámku čase poškodenia. Vzhľadom na uvedené žiada, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na nové konanie.

Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe považoval napadnuté rozhodnutie za zákonné, vydané po náležitom zistení skutkového stavu a právnom posúdení. V konaní boli dodržané všetky práva žalobcu v procesnom postavení obvineného na spravodlivý proces zmysle odporúčania R (91) Rady Európy, čo predstavuje štandard ochrany práv obvineného v rovine administratívneho trestania. Dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom a bola z nich náležite zistiteľná subjektívna stránka konania obvineného, jeho zavinenie k spôsobenému následku a príčinná súvislosť medzi jeho konaním a následkom. Konaním žalobcu bola nepochybne naplnená subjektívna stránka predmetného priestupku spočívajúce v úmyselnom zavinení, a to minimálne v podobe tzv. nepriameho úmyslu. V prípade nepriameho úmyslu páchateľ vedel, že svojím konaním môže porušenie alebo ohrozenie zákonom chránených záujmov spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, s tým bol uzrozumený. Žalobca musel byť vzhľadom k svojej rozumovej aj vekovej vyspelosti minimálne uzrozumený s tým, že zasahuje do majetku patriaceho poškodenému, aj keď tak konal primárne s cieľom uplatnenia si vlastných práv. Žalobca sa mal domáhať svojho práva vstupu na pozemok právnou cestou bez toho, aby zničil majetok poškodeného. Nie je možné právo nahradzovať osobným presvedčením a bezprávie riešiť ďalším bezprávím. Pokiaľ ide o náhradu škody, v priestupkovom konaní ide o adhézne konanie, ktoré slúži k tomu, aby bol vyriešení nárok na náhradu škody bez komplikovaného dokazovania. Škoda bola v tomto prípade spoľahlivo preukázaná, keď bolo vychádzané z ponuky internetového obchodu www.kinekus.sk, kde visiaci zámok FAB s tromi kľúčmi mal cenu 6,99 eura. Žalovaný nesúhlasí s tým, že časové vymedzenie skutku je nedostatočné. Čas a miesto konania sú fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky priestupku aj ich vymedzenie je postačujúce práve tak, aby skutková veta výrokovej časti rozhodnutia o priestupku bola náležite vymedzená, ako to vyžaduje princíp ne bis in idem vylučujúci opakované vyvodzovanie administratívno-právnej alebo trestnoprávnej zodpovednosti za čin, o ktorom už bolo raz rozhodnuté. Zo spisového materiálu a zo zabezpečených dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobca sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia (bod 1.), preto žalovaný navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

6. Žalobca nevyužil právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

7. Na základe o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. .

8. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie, priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia ( v znení účinnom do 30.06.2023). Za splnenia procesných podmienok ( a ) vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rozsudok bol dňa 31.10.2023 v súlade s ustanovením vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo na úradnej tabuli súdu oznámené od 02.10.2023 do 02.11.2023 ( ).

9. Podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“): (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10. Podľa ; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

11. Podľa ; (1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

12. Podľa ; správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c/ ide o základné zásady trestného konania podľa , ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa , ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.

13. Podľa konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

14. Podľa : (1) Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z

takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi. (2)Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331 eur.

15. Podľa priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

16. Podľa : (1) Ak uplatnil ten, komu bola priestupkom spôsobená majetková škoda, nárok na jej náhradu v konaní o priestupku (ďalej len „“), pôsobí správny orgán, ktorý priestupok prejednáva, na to, aby škoda bola dobrovoľne nahradená. (2) Ak škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená, a nebola dobrovoľne nahradená, uloží správny orgán páchateľovi priestupku povinnosť ju nahradiť; inak odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo na iný príslušný orgán.

17. Podľa výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (), o započítaní času do času zákazu činnosti (), o uložení ochranného opatrenia (), o nároku na náhradu škody () a o trovách konania ().

18. Podľa o správnom konaní (Správny poriadok), ktorý sa subsidiárne použije aj na konanie o priestupkoch, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

19. Správny poriadok (§ 32 ods. 1) ukladá orgánu verejnej správy povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené, či už vedome, alebo nevedome. Pokiaľ ide o administratívne trestanie t.j. konanie, v rámci ktorého príslušné orgány verejnej správy objasňujú okolnosti svedčiace o spáchaní určitého priestupku, alebo iného protiprávneho konania a za toto preukázané protiprávne konanie ukladajú v zmysle príslušných zákonov tresty a iné zákonné opatrenia deliktuálne zodpovedným osobám, správny súd považuje za potrebné uviesť, že na takéto osobitné správne konania v rámci administratívneho konania sa v zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu SR i Najvyššieho súdu SR vzťahujú zásady trestného konania, ktoré musia orgány verejnej správy pri objasňovaní priestupkov dodržiavať a v ich zmysle viesť priestupkové konanie, vrátane vyhodnotenia zisteného skutkového stavu veci. Medzi zásady trestného konania, vo vzťahu k dokazovaniu realizovanému za účelom zistenia skutkového stavu veci potrebného pre rozhodnutie o vine páchateľa, resp. priestupcu, možno zaradiť zásadu vyhľadávaciu, zásadu prezumpcie neviny, zásadu voľného hodnotenia dôkazov a zásadu zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Vyjadrením zásady prezumpcie neviny je pravidlo, v zmysle ktorého obvinený nemá povinnosť dokazovať svoju nevinu, nemusí využívať svoje právo na obhajobu, avšak jeho vinu nemožno odvodzovať z nečinnosti (pasivity) obvineného v trestnom resp. v priestupkovom konaní, alebo zo spôsobu jeho obhajoby. Riadne a úplné zistenie skutkového stavu orgánom vernej správy v konaniach administratívneho trestania v sebe imanentne zahŕňa povinnosť konajúcich a rozhodujúcich orgánov verejnej správy bez akýchkoľvek pochybností, a to s prihliadnutím na okolnosti prípadu zistiť, či sa skutok stal, tento skutok ustáliť a popísať tak, aby nebol zameniteľný s iným skutkom a zároveň bez akýchkoľvek pochybností ustáliť osobu páchateľa, t. j. deliktuálne zodpovednú osobu, ktorá predmetný skutok spáchala (či už v štádiu objasňovania priestupkov, alebo aj v ďalšom konaní o priestupku pre účely rozhodnutia vo veci).

20. Každú skutkovú podstatu priestupku charakterizujú záujmy spoločnosti, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým je protiprávne konanie namierené. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Spôsobilým subjektom priestupku je páchateľ priestupku, ktorým môže byť len deliktuálne spôsobilá fyzická osoba, ktorá dosiahla vek 15 rokov a u ktorej neexistujú dôvody vylučujúce jej príčetnosť( a ). Subjektívna stránka predstavuje zavinenie, ktoré môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné, pričom na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak

zákon nevyžaduje výslovne úmysel. Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje. Objektívna stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a príčinnou súvislosťou medzi konaním a následkom (kauzálny nexus), fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto konania.

21. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa , bola mu uložená sankcia podľa v spojení s citovaného zákona (pokuta vo výške 15 eur), povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške 6,99 eura a povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur.

22. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých tento orgán vychádzal, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia možným skutkový záver, ku ktorému orgán verejnej správy dospel. Správny súd ďalej posudzuje, či orgán verejnej správy aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

23. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán náležite zistil skutkový stav veci, logickým hodnotením dôkazov získal relevantné skutkové zistenia, ktoré posúdil v súlade s platnou právnou úpravou. Orgán verejnej správy (Okresný úrad Martin) vypočul poškodeného a svedka A. B., ktorý potvrdil, že videl ako jeho syn preštikol visiaci zámok. Na ústnom pojednávaní dňa 20.07.2021 obvineného oboznámil s výpoveďou poškodeného a svedka. Súčasne sa obvinený sám vyjadril, že je pravda, že na prístrešku poškodeného odpílil visiaci zámok, vošiel dnu a urobil úpravu prístrešku. Jeho úmyslom bolo rozdeliť prístrešok na dve časti, presne na hranici pozemkov, aby ho mohol užívať aj on. Uviedol, že je ochotný poškodenému za zničenú zámku nahradiť škodu vo výške 6,99 eura.

24. Záver prvostupňového orgánu, ako aj žalovaného, bol preskúmateľným a zrozumiteľným spôsobom skutkovo i právne zdôvodnený. Konanie žalobcu naplnilo skutkovú podstatu priestupku proti majetku podľa (v znení platnom a účinnom v čase spáchania skutku, znenie ktoré platilo aj v čase rozhodovania) a zároveň sa jedná o sankcionovateľné konanie v zmysle citovaného zákona. Priestupku sa dopustil žalobca, ktorý bol deliktuálne spôsobilý, svojím konaním spôsobil škodu na cudzom majetku, pričom v čase spáchania skutku vedel, že môže zasiahnuť do (vlastníckych) práv tretej osoby (poškodeného E. A. F.), teda naplnil skutkovo subjektívnu stránku skutkovej podstaty priestupku tým, že úmyselne poškodil cudziu veci.

25. Žalobca považoval rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené a namietal, že orgán verejnej správy nevenoval dostatočnú pozornosť všetkým znakom priestupku, konkrétne neurčito uviedol čas spáchania priestupku (fakultatívny znak objektívnej stránky), ďalej sa nevysporiadal s tým, či došlo k preukázateľnému poškodeniu cudzieho majetku, keď to bol práve poškodený, kto vytvoril prekážku užívania pozemku vo vlastníctve žalobcu (na tomto mieste správny súd dopĺňa, že má ísť o pozemok vo vlastníctve spoločnosti Michalská pálenica, s.r.o., IČO: 36 697 591, v ktorej je žalobca spoločníkom a konateľom) a že v súvislosti so subjektívnou stránkou žalovaný opomenul posúdiť morálny aspekt konania poškodeného.

26. Ak je obvinený uznaný vinným, musí výrok rozhodnutia o priestupku obsahovať predovšetkým popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku ( ). Bude teda uvedené, že skutok sa stal v určitý deň, v určitých dňoch alebo v určitom období (pri trvácich priestupkoch), a to na určenom mieste. Vo výroku rozhodnutia musí vymedzenie predmetu konania spočívať v jeho špecifikácii tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Vzhľadom na to, že skutok bol vo výrokovej časti rozhodnutia vymedzený tak, že sa ho obvinený dopustil síce v presne nezistenom dni a čase ALE v prvej polovici mesiaca máj 2020, podľa názoru správneho súdu ide o dostatočné vymedzenie skutku tak, aby toto konanie nebolo zameniteľné s iným konaním – z výroku rozhodnutia vyplýva, v ktorých určitých dňoch sa skutok stal (v prvej polovici mesiaca máj 2020, t.j. v presne ohraničenom časovom období od 1. do 15. dňa uvedeného mesiaca).

27. Žalobca v administratívnom konaní nenavrhol doplnenie dokazovania, sám vypovedal, že predmetný zámok prestrihol, čo odôvodňoval tým, že takto si uplatňoval ochranu vlastných subjektívnych práv.

Pokiaľ žalobca namietal, že orgán rozhodujúci o priestupku opomenul, že to bol práve poškodený, kto bránil žalobcovi v prístupe na jeho pozemok a že ho minimálne trikrát osobne vyzval, aby mu pozemok sprístupnil, teda, že v tomto prípade nie je naplnená subjektívna stránka priestupku, správny súd v zhode s vyjadrením žalovaného vo vyjadrení k žalobe konštatuje, že aj ochrana subjektívneho práva (v tomto prípade vlastníckeho práva) môže spočívať len v právne dovolenej forme, t.j. nie v konaní, ktoré je zákonom zakázané. Koho subjektívne právo bolo narušené, môže sa domáhať jeho ochrany prostredníctvom na to určených orgánov (v prípade ochrany vlastníckeho práva primárne prostredníctvom súdu, resp. vo výnimočných prípadoch na obci). Ochrana subjektívneho práva vlastnou silou (svojpomoc podľa ustanovenia ) môže síce veľmi výnimočne a zriedkavo spočívať aj v tzv. svojpomoci (ochrane subjektívneho práva vlastnými prostriedkami), ale nejde o tento prípad. Predpoklady dovolenej svojpomoci totiž v tomto prípade neboli naplnené – svojpomoc je dovolená len v prípade bezprostredne hroziaceho neoprávneného zásahu do subjektívneho práva, nepripadá do úvahy pri pokojnom, hoc protiprávnom stave, ktorý už určitú dobu trvá (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ). V zhode so stanoviskom žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy aj správny súd zastáva názor, že zvolený postup žalobcu, ktorým mienil dosiahnuť pre seba nápravu existujúceho (a dlhšie trvajúceho) stavu, bol v rozpore so zákonom. Žalobca si mal/mohol svoje práva uplatniť len právne korektným spôsobom, teda nie je dôvodná jeho námietka, že orgány verejnej správy sa nedostatočne zaoberali subjektívnou stránkou jeho konania vo väzbe na konanie poškodeného. Žalobca argumentoval poukazovaním na konanie poškodeného, ktoré však žalovaný pri rozhodovaní o priestupku nehodnotil. Pokiaľ žalobca namietal negatívne dôsledky odsúdenia za priestupok v jeho súkromnom živote, tieto nie sú relevantné z pohľadu prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

28. Pokiaľ si poškodený v priestupkovom konaní uplatnil nárok na náhradu škody, bolo úlohou orgánu verejnej správy sa takýmto nárokom zaoberať. Vzhľadom na poškodenie visiaceho zámku možno v tomto prípade škodu reparovať kúpou nového zámku, ktorého cena bola pre účely priestupkového konania dostatočne zistená a určená. Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Navyše, žalobca v administratívnom konaní jej výšku nenamietal, dokonca vypovedal, že je ochotný škodu vo výške 6,99 eura poškodenému uhradiť. Vzhľadom na uvedené nie je dôvodná námietka žalobcu o nesprávnom určení výšky škody. Pretože škoda preukázateľne nebola žalobcom ako priestupcom dobrovoľne nahradená, správny orgán postupoval v súlade s , ak o nároku rozhodol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenému. 29. Vychádzajúc z uvedeného správny súd konštatuje, že postupom prvostupňového orgánu a žalovaného, ktorého výsledkom boli ich vydané rozhodnutia, nedošlo k porušeniu zásady legality, súčinnosti, prípadne iných základných zásad správneho konania, pretože dôkazná situácia nasvedčovala riadnemu a správnemu zisteniu skutkového stavu, správnemu právnemu posúdeniu veci, pričom nebolo zistené ani porušenie práva žalobcu účinne sa v konaní brániť. Taktiež nebolo zistené porušenie základných zásad trestného konania, základných zásad ukladania trestov. Správny súd teda dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia nenašiel ani s uplatnením postupu v zmysle ustanovenia 195 a nasl. . Naopak, preskúmaním zákonnosti napadnutého rozhodnutia zistil, že konajúce orgány verejnej správy oboch stupňov v súlade s ustanovením a Správneho poriadku spoľahlivo zistili skutkový stav veci. Prvostupňový orgán podľa ustanovenia nariadil ústne pojednávanie, na ktoré žalobcu riadne predvolal a vypočul ho. Prvostupňový orgán aj žalovaný sa správne vysporiadali s jeho výpoveďou, ďalšie dôkazy vyhodnotili v zmysle ustanovení Správneho poriadku. Prvostupňový orgán uložil žalobcovi za spáchaný priestupok sankciu (pokutu) v zákonom stanovenom rozpätí so zohľadnením kritérií podľa , a to vo výške 15 eur, pričom zákon umožňuje jej uloženie až do výšky 331 eur. Podľa ustanovenia orgán verejnej správy musí obligatórne prihliadnuť na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania, následky priestupku, okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa. Úvahy o osobe páchateľa sú úvahami o jeho osobných pomeroch, veku, zdravotnom stave, o postoji páchateľa ku spáchanému priestupku a o jeho osobných vlastnostiach (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 01.01.2010, sp. zn.: ). Orgán verejnej správy pri uložení pokuty prihliadol na to, že objekt priestupku bol porušený prechodne, že išlo o odstrániteľnú poruchu, ďalej prihliadal na výšku škody, ochotu obvineného škodu nahradiť, bral do úvahy priznanie obvineného ako aj skutočnosť, že nemá záznam v evidencii priestupkov, teda rozhodnutie je aj v tejto časti dostatočne odôvodnené.

30. Z uvedených dôvodov správny súd nepovažoval žalobné námietky žalobcu za dôvodné, a pretože ani sám nezistil vady v konaní v zmysle až e) , žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa zamietol.

31. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože náhrada trov konania patrí len takému žalobcovi, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade žalobca úspešný v konaní nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( v znení účinnom do 30.06.2023 s poukazom na ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( v znení účinnom do 30.06.2023 s poukazom na ). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom( ). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).