Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/37/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ M. C., bytom V.,

2/ J. C., bytom Z., zastúpených JUDr. J. V., advokátom vo V., proti žalovanému V. C., bytom

Z., zastúpeného U., advokátskou kanceláriou vo Z., o určenie neplatnosti darovacej

zmluvy, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. , o dovolaní žalobcov

1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. apríla 2010 sp.zn.

, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 22. apríla 2010 sp.zn. z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Banskej

Bystrici na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Zvolen rozsudkom z 5. novembra 2009 č.k. -294 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa

29.6.2005 vo Z. A. C. (ďalej len “darkyňa“) narodenou X. (zomrelou X.) a obdarovaným

žalovaným, predmetom ktorej bol prevod vlastníctva polovice nehnuteľností, nachádzajúcich

sa na ul. T., evidovaných v k.ú. Z. na LV č. X. ako parc. č. X., zastavané plochy vo výmere X.

22

m, parc. č. X., záhrady vo výmere X. ma rodinný dom súpisné č. X. na parc. č. X.. Vklad

vlastníckeho práva na obdarovaného bol povolený pod č. V. dňa X.. Rozhodnutie odôvodnil

tým, že žalobcovia bezpečne a jednoznačne nepreukázali, že darkyňa v čase urobenia

právneho úkonu darovacej zmluvy 29.6.2005 nedokázala posúdiť následky svojho konania

alebo svoje konanie ovládnuť, pričom vychádzal zo svedeckých výpovedí osôb, ktoré boli

bezprostredne prítomné pri právnom úkone, keďže darkyňa bola v čase právneho úkonu

hospitalizovaná. Uzavrel, že darkyňa v čase podpisu zmluvy netrpela žiadnou poruchou

sluchu a zraku, ale ani vážnym zdravotným postihnutím, na základe ktorého by nebola

spôsobilá primerane rozmýšľať, resp. domyslieť následky svojho konania a po

2

zdravotnej stránke bola spôsobilá zmluvu podpísať. Trpela síce disartriou, čo sa prejavovalo

tým, že jej bolo horšie rozumieť, ale nešlo o poruchu obsahovej stránky komunikácie.

Z potvrdenia o zdravotnom stave darkyne na čas právneho úkonu vystaveného ošetrujúcou

lekárkou na žiadosť žalovaného vyplýva, že darkyňa bola po prekonanej cievnomozgovej

príhode s pravostrannou hemiparezou až plégiou na pravej hornej končatine, neschopná

hybnosti s PHK, t.č. pri plnom vedomí, orientovaná, nie sú podávané žiadne lieky so

sedatívnym účinkom. Zo znaleckého posudku zo dňa 11.12.2007, vypracovaného MUDr.

J. B., znalkyňou v odbore zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, gerontopsychiatria

vyplýva, že darkyňa v čase právneho úkonu trpela hrubou poruchou psychomotoriky

a výrazným zhoršením slovnej komunikácie, výrazným narušením dorozumievacích,

rozpoznávacích a ovládacích schopností, úsudku, pričom i v prípade podpísania

darovacej zmluvy ľavou rukou by pri podpise vzhľadom na rozvoj organického

psychosyndrómu, vek, psychomotoriku vyžadovala výraznú pomoc druhej osoby. Podľa

kontrolného znaleckého posudku č. X. z 30.3.2009, vypracovaného MUDr. Z. K., znalkyňou

v odbore zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, gerontopsychiatria, v deň podpisu darovacej

zmluvy darkyňa netrpela takou duševnou poruchou, ktorá by jej znemožňovala uzavrieť

darovaciu zmluvu a porozumieť tomuto právnemu úkonu, zníženie jej dorozumievacích,

ovládacích a rozpoznávacích schopností neboli výraznejšie narušené aj napriek tomu, že

predchádzala náhla cievna mozgová príhoda a bola v takej fyzickej kondícii, že darovaciu

zmluvu podpísať mohla. Pokiaľ ide o výpovednú hodnotu znaleckých posudkov, ktoré boli

v konaní urobené s protichodnými závermi, poukázal prvostupňový súd na to, že dokazovanie

posudkami súdnych znalcov sa nariaďuje v prípade pretrvávajúcich alebo podstatných

rozporov pri zisťovaní a vyhodnocovaní jednotlivých skutočností, ale ani týmto dôkazom nie

je súd viazaný, je len vecou jeho úvahy, ako výsledky dokazovania vyhodnotí. Rozhodnutie

o trovách konania odložil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie oboch žalobcov rozsudkom z 22. apríla

2010 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Stotožnil sa so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa s tým, že “považuje za potrebné uviesť niektoré

rozhodujúce skutočnosti a dôkazy podrobnejšie, pretože odôvodnenie rozsudku okresného

súdu ich neuvádza v takom rozsahu, ktorý odôvodňuje prijatý záver vyjadrený vo výroku

rozsudku“. Následne po poukázaní na časti (výňatky) účastníckych výpovedí, svedeckých

výpovedí a znaleckých posudkov odvolací súd konštatoval, že dokazovanie na preukázanie

toho, či darkyňa mohla darovaciu zmluvu podpísať sa jednoznačne javí ako nadbytočné,

3

pretože by to nemalo vplyv na už zistené skutkové okolnosti veci. Svedkovia prítomní pri

právnom úkone potvrdili, že darkyňa na znak súhlasu darovaciu zmluvu podpísala.

O predmete a obsahu darovacej zmluvy nemohli mať jej účastníci pochybnosti. Pritom aj

z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. , ktorý bol oboznámený

na pojednávaní vyplýva, že svoju vôľu darovať, resp. previesť svoj spoluvlastnícky podiel

na nehnuteľnostiach, darkyňa prejavila už dávno pred tým, ako právny úkon darovania

spoluvlastníckeho podielu urobila. V uvedenom konaní, v ktorom sa už žalobca 2/ domáhal

proti darkyni umožnenia vstupu a užívania časti predmetných nehnuteľností, na pojednávaní

15.3.1994 uviedla, že vzhľadom na to, ako sa k nej synovia správali po smrti manžela, chce

dať svoj podiel na nehnuteľnosti vnukovi V. C. a takto si to želal aj jej manžel. Odvolací súd

potom uzavrel, že výsledok hodnotenia dôkazov okresným súdom zodpovedá tomu, čo malo

byť zistené spôsobom vyplývajúcim z postupu, ktorý je predpísaný v až

Znalecký posudok súd hodnotí ako každý iný dôkaz podľa , ale odborné závery

v ňom uvedené hodnoteniu súdom podľa nepodliehajú. Rozhodujúce

skutkové okolnosti, ktoré vecne súvisia s posúdením žalobného návrhu a vyplývajú

z vykonaného dokazovania, nepotvrdili jeho dôvodnosť.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie žalobcovia 1/, 2/,

navrhli ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili tým,

že im postupom oboch súdov nižšieho stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237

písm.f/ ). Vo vzťahu k odvolaciemu súdu predovšetkým namietali, že o ich odvolaní

rozhodol bez pojednávania, na čo oni súhlas nedali, pritom sa nejednalo o bežnú záležitosť

ani jednoduché konanie. Ďalej namietali, že súd prvého stupňa bez akéhokoľvek logického

a právneho zdôvodnenia zamietol ich návrhy na zásadné doplnenie dokazovania a nevykonal

potrebné dôkazy, hoci ich potreba bola zrejmá z vývinu súdneho konania a odvolací súd

v podstate nepovažoval za potrebné vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, keď vo veci

boli vykonané tri znalecké dokazovania, z ktorých dve svedčili v prospech žalobcov a jedno

znalecké dokazovanie bolo nejasné a neurčité, pričom znalkyňa pripustila dvojaký výklad

svojich záverov ako aj možnosť toho, že darkyňa nebola schopná ovládať a rozpoznávať svoje

konanie. Súdu prvého stupňa vytkli, že nerešpektoval znalecký posudok MUDr. M.,

vypracovaný pred začiatkom súdneho konania, na základe ktorého bola podaná aj žaloba

a v rozpore s za dôkaz považoval len znalecké posudky podané po začatí súdneho

konania. Na druhej strane súdy zohľadnili ako dôkaz svedeckú výpoveď M. R. pred orgánmi

činnými v trestnom konaní, ktorá však súdom vypočutá nikdy nebola. Naviac, odvolací súd sa

odchýlil od záverov a odôvodnenia prvostupňového súdu a k potvrdeniu rozsudku súdu

prvého stupňa došlo v podstate z aplikácie iných dôkazov vyplývajúcich

z rozhodujúcich skutočností, čím žalobcom nebolo umožnené, aby sa k takýmto záverom

odvolacieho súdu mohli vyjadriť, prípadne predkladať dôkazy, ktoré sú podľa ich názoru

významné. Pritom odvolací súd svoje rozhodnutie oprel aj o pripojený spis Okresného súdu

Zvolen sp.zn. , ktorý súd prvého stupňa ako dôkaz neuvádzal.

Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu toto žiadal zamietnuť a žalobcov 1/, 2/ zaviazať

spoločne a nerozdielne nahradiť mu trovy dovolacieho konania vo výške 149,23 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ) prejednal dovolanie bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmajúc najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci dovolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide

o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ

označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom sám prípustnosť dovolania nevyslovil, ani

nejde o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým tento vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ) je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalobcov

z až 3 nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( veta druhá ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť aj

rozhodnutie vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné, sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti,

ktoré dovolatelia v dovolaní namietali.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie postup súdu,

ktorým účastníkovi odňal možnosť realizovať procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky

súdny poriadok. V zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké

postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti uplatnenia ich práv [napr. právo

vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do spisu

a robiť si z neho výpisy ( ), právo byť predvolaný na súdne pojednávanie (

), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (

), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( )].

K vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedenému tvrdeniu žalobcov, o ktoré

opierajú prípustnosť dovolania podľa treba uviesť, že povinnosť predsedu

senátu odvolacieho súdu nariadiť na prejednanie odvolania pojednávanie, zakotvená

v ustanovení sa bezpodmienečne vzťahuje iba na prípady, ak ide

o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť

dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to

vyžaduje dôležitý verejný záujem. V ostatných prípadoch možno podľa ustanovenia § 214

6

ods. 2 o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Nakoľko v danom prípade

odvolací súd síce rozhodoval o odvolaní žalobcov proti rozhodnutiu vo veci samej, ale

súčasne pre povinnosť predsedu senátu odvolacieho súdu nariadiť na prejednanie odvolania

pojednávanie, nebol splnený ani jeden zo zákonom taxatívne vymedzených predpokladov

podľa písm.a/ až c/ (keď skutkový stav zistený v rozsahu dokazovania

vykonaného súdom prvého stupňa bol zrejme postačujúci aj pre rozhodnutie odvolacieho

súdu; dôvody pre nariadenie pojednávania na prejednanie odvolania podľa § 214 ods. 1

písm.b/ a c/ v prejednávanej veci neprichádzali do úvahy), postupom v súlade

s ustanovením , t.j. rozhodnutím o tomto odvolaní bez nariadenia

pojednávania, neodňal žalobcom možnosť konať pred súdom v zmysle

Pokiaľ ide o druhé tvrdenie žalobcov, týkajúce sa nevykonania všetkých nimi navrhovaných

dôkazov, treba uzavrieť, že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované

účastníkmi na zistenie skutkového stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa

nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať

pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť

a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení (pozri aj R 37/1993, R 6/2000).

Iná je však situácia, pokiaľ dovolatelia namietajú, že odvolací súd sa vo svojom

potvrdzujúcom rozhodnutí odchýlil od odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a svoje

vlastné rozhodnutie oprel aj o dôkaz (spis Okresného súdu Zvolen sp.zn. – pozn.

dovolacieho súdu), ktorý súd prvého stupňa ako dôkaz neuvádzal.

Za vadu konania vymedzenú v sa považuje aj nedostatok jasného

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky na riadne odôvodnenie

rozsudku súdu ustanovuje , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd

uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril

odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré

skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Výklad opodstatnenosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku má obsahovať

odôvodnenie rozsudku. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozsudku;

zároveň je aj prostriedkom správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované

ustanovenie dáva súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie

rozsudku. Z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku sa žiada, aby odôvodnenie obsahovalo

najmä stručné a výstižné prednesy účastníkov a ich konečné návrhy, dôkazy o ktoré oprel

svoje skutkové zistenia, úvahy, ktorými sa spravoval pri hodnotení dôkazov a skutočnosti,

ktoré mal preukázané, a právne posúdenie zisteného skutkového stavu podľa príslušných

zákonných ustanovení. Ak súd svoj právny záver v rozhodnutí neodôvodní, jeho rozsudok tak

zostáva nepreskúmateľný.

V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že odôvodnenie zamietajúceho

rozsudku súdu prvého stupňa nezodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku

v , v dôsledku čoho (vychádzajúc z vyššie uvedeného) už konanie pred

súdom prvého stupňa bolo zaťažené procesnou vadou v zmysle Tejto

skutočnosti si bol zrejme vedomý i odvolací súd, keď v odôvodnení vlastného rozhodnutia,

ako už bolo spomenuté vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia, považoval za potrebné uviesť

niektoré rozhodujúce skutočnosti a dôkazy podrobnejšie, pretože odôvodnenie rozsudku

okresného súdu ich neuvádza v takom rozsahu, ktorý odôvodňuje prijatý záver vyjadrený

vo výroku rozsudku. Podľa názoru dovolacieho súdu, takýmto postupom odvolací súd odňal

žalobcom možnosť konať pred súdom v zmysle , keď namiesto zrušenia

prvostupňového rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa z dôvodu neúplného,

nedostatočného odôvodnenia jeho rozsudku, tento potvrdil a nedostatky jeho odôvodnenia

nahradil svojím vlastným odôvodnením, argumentujúc aj dôkazmi, ktoré súd prvého stupňa

síce zrejme aj vykonal [listinný dôkaz predložený žalobcami – znalecký posudok

MUDr. K. M., výpoveď A. C. v konaní vedenom na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn.

(z obsahu spisu sa nedá zistiť, kto súdu vykonanie tohto dôkazu navrhol – pozn.

dovolacieho súdu)], ale vo svojom rozhodnutí ich nijako nevyhodnotil. Pokiaľ teda takýmto

spôsobom odvolací súd suploval nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia,

nedal žalobcom v riadnom inštančnom postupe možnosť vyjadriť sa ku všetkým dôkazom,

ktoré “akože“ mali podporiť vecnú správnosť rozsudku súdu prvého stupňa.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 2, 3

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom

rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. augusta 2011

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová