Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/275/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej ţalobcov 1/ I. N., bývajúceho v B., 2/ Z.

S., bývajúcej v T., 3/ I. J., bývajúceho v T. a 4/ I. M., bývajúcej v B., zastúpených M. T.,

advokátkou v T., proti ţalovaným 1/ R. R., bývajúcemu v T.T. a 2/ M. R., bývajúcej v T.T.,

zastúpených J. P., advokátom v T., o určenie existencie vecného bremena práva prechodu,

vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcov

a ţalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 2. apríla 2009 sp. zn.

rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 2. apríla

2009 sp. zn. vo výroku, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa vo zvyšujúcej

časti zmenil tak, ţe zamietol ţalobu o určenie, ţe na parcele č. X.X. o výmere X. m² zapísanej

v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Trenčíne, Správa katastra Trenčín na LV č. X.

katastrálne územie T. viazne vecné bremeno práva prechodu cez túto parcelu na ulicu T.

v prospech vlastníkov parciel číslo X.X., X.X., X.X.X. zapísaných v katastri nehnuteľností

Katastrálneho úradu v Trenčíne, Správa katastra Trenčín na LV č. X., č. X., č. X. katastrálne

územie T. a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania a o náhrade trov štátu z r u š u j e

a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

Dovolanie ţalovaných o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín rozsudkom z 26. februára 2008 č.k. -196 určil, ţe

na parcele č. X.X. o výmere X. m² zapísanej v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu

v Trenčíne, Správa katastra Trenčín na LV č. X. katastrálne územie T. viazne vecné bremeno

práva prechodu cez túto parcelu na ulicu T. v prospech vlastníkov parciel číslo X.X., X.X.,

2

zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. X., parc. č. X.X. zapísanej v katastri

nehnuteľností na LV č. X., parc. č. X.X. a X.X. zapísanej v katastri nehnuteľností na LV

č. X., parc. č. X.X. zapísanej v katastri nehnuteľností na LV č. X., parc. č. X.X. zapísanej

v katastri nehnuteľností na LV č. X., parc. č. X.X.X. zapísanej v katastri nehnuteľností na LV

č. X. Katastrálny úrad Trenčín, Správa katastra Trenčín, obec T., katastrálne územie T. tak,

ako je vyznačené geometrickým plánom č. -161 zo 17. marca 2007 vedeného

Správou katastra Trenčín z 25. apríla 2007, ktorý je nedeliteľnou súčasťou rozsudku.

Ţalovaným 1/ a 2/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcom 1/ aţ 4/ náhradu trov konania

45 528,50 Sk (1 511,26 Eur) k rukám M. T. do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a zaplatiť

trovy štátu 877 Sk (29,11 Eur) na účet súdu prvého stupňa v tej istej lehote. Takto rozhodol,

keď mal za preukázané, ţe v danej veci ţalobcovia majú naliehavý právny záujem na

poţadovanom určení, ktorý je daný tým, ţe ţalovaní pripravujú stavbu, pričom spoločný dvor

bol zatarasený stavebným materiálom a ţalovaní bránia v realizácii práva prechodu

spoluvlastníkom ostatných nehnuteľností. Mal za preukázané, ţe vecné bremeno bolo

zriadené Dielčou zmluvou z 30. augusta 1950. Keďţe nebolo preukázané jeho zapísanie do

pozemkovej knihy, súd sa zaoberal otázkou jeho nadobudnutia vydrţaním. Dospel k záveru,

ţe podmienky vydrţania podľa () boli

splnené, t.j. oprávnená drţba trvajúca nepretrţite desať rokov, keď v konaní vypočutí

svedkovia potvrdili vyuţívanie práva prechodu, a to nepretrţite od roku 1950 aţ doteraz.

Ţalobcovia predloţili riadny právny titul, od ktorého je moţné výkon práva prechodu

odvodzovať, a to Dielčou zmluvou z 30. augusta 1950 a vzhľadom na všetky okolnosti boli

drţitelia (právni predchodcovia súčasných vlastníkov) dobromyseľní v tom, ţe im právo

prechodu patrí. Vydrţacia doba začala plynúť 1. januára 1951 a uplynula 1. januára 1961

( v spojení s ), t.j. trvala desať rokov. Predmet drţby

bol spôsobilý na vydrţanie ( ) a nepreukázalo sa, ţe by došlo

k zániku vecného bremena. Ţalovaní nepopierali existenciu práva prechodu, ale len jeho

umiestnenie. Súd na základe vykonaného dokazovania mal však za preukázané, ţe odkedy sa

spoločný vchod začal pouţívať, nedošlo v jeho umiestnení k ţiadnej zmene. O náhrade trov

konania rozhodol podľa a o náhrade trov štátu podľa

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalovaných rozsudkom z 2. apríla 2009 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil o určení, ţe na parcele č. X.X.

o výmere X. m² zapísanej v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Trenčíne, Správa

katastra Trenčín na LV č. X., katastrálne územie T. viazne vecné bremeno práva prechodu cez

3

túto parcelu na ulicu T. v prospech vlastníkov parciel číslo X.X., X.X., X.X., X.X., X.X.

zapísaných v katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu v Trenčíne, Správa katastra Trenčín

na LV č. X., č. X., č. X. katastrálne územie T. tak, ako je vyznačené geometrickým plánom

I. Š., znalca z odboru geodézie a kartografie č. -161 zo 17. marca 2007,

overeného Správou katastra Trenčín z 25. apríla 2007, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou

rozsudku a vo zvyšujúcej časti zmenil tak, ţe zamietol ţalobu na určenie, ţe na parcele

č. X.X. o výmere X. m² zapísanej v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v Trenčíne,

Správa katastra Trenčín na LV č. X. katastrálne územie T. viazne vecné bremeno práva

prechodu cez túto parcelu na ulicu T. v prospech vlastníkov parciel č. X.X., X.X., X.X.X.

zapísaných v katastri nehnuteľností katastrálneho úradu v Trenčíne, Správa katastra Trenčín

na LV č. X., č. X., č. X. katastrálne územie T.. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na

náhradu trov konania. Ţalobcom a ţalovaným uloţil zaplatiť trovy štátu 14,55 Eur na účet

Okresného súdu Trenčín do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Takto rozhodol, keď sa v celom

rozsahu stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa o preukázaní

existencie vecného bremena vo vzťahu k vlastníkom parciel č. X.X., X.X., X.X., X.X., X.X.,

nie však vo vzťahu k vlastníkom parciel č. X.X., X.X., X.X.X.. Na základe aktuálnych listov

vlastníctva odvolací súd mal za preukázané, ţe uvedené parcely (č. X.X., X.X., X.X.X.)

vlastnia okrem ţalobcov aj iné osoby, ktoré však účastníkmi konania nie sú. Podľa názoru

odvolacieho súdu konanie tak trpí nedostatkom vecnej legitimácie a preto ţalobe nebolo

moţné vyhovieť a musel ju zamietnuť. Poukázal na to, ţe existencia vecného bremena (či uţ

ako zaťaţenie alebo oprávnenie voči určitej nehnuteľnosti) je nakladanie (dispozícia)

s nehnuteľnosťou, ktorá v prípade podielového spoluvlastníctva patrí kaţdému zo

spoluvlastníkov v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Pokiaľ sa v konaní o vecnom

bremene určuje jeho existencia pre celú nehnuteľnosť, účastníkmi takéhoto súdneho konania

musia byť všetci spoluvlastníci nehnuteľnosti, či uţ ide o nehnuteľnosť, na ktorej má vecné

bremeno viaznuť alebo o nehnuteľnosť, v prospech ktorej sa má existencia vecného bremena

vyhovieť, nakoľko rozhodnutie vydané v takomto konaní bude pôsobiť voči všetkým

spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností. V tejto súvislosti odvolací súd uviedol, ţe postup

podľa neprichádza do úvahy, nakoľko vydaním poţadovaného

rozhodnutia by došlo nielen ku vzniku práva, ale i povinnosti (§ 151n ods. 3 Občianskeho

zákonníka) spoluvlastníka, ktorý nebol účastníkom súdneho konania a takýto postup súdu je

z procesného hľadiska neprípustný.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie všetci účastníci konania.

Ţalobcovia dovolaním napadli jeho zmeňujúci výrok a výrok o náhrade trov konania

a trov štátu. Prípustnosť dovolania vyvodzovali z ustanovenia a ako

dovolací dôvod uvádzali nesprávne právne posúdenie veci ( ).

Vyčítali odvolaciemu súdu, ţe na jednej strane tvrdí, ţe vecné bremeno práva prechodu

v danej veci vzniklo vydrţaním a nie rozhodnutím súdu, a na druhej strane tvrdí, ţe vydaním

rozhodnutia súdu by došlo k vzniku vecného bremena i povinnosti spoluvlastníka, ktorý nebol

účastníkom súdneho konania. Dovolatelia mali za to, ţe vecné bremeno práva prechodu

spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti môţu vykonávať všetci spoluvlastníci v celom rozsahu,

nakoľko toto právo nie je moţné reálne deliť alebo obmedzovať. Súd mal v tomto konaní

určiť existenciu vecného bremena, ktoré vzniklo dávno pred vydaním rozhodnutia súdu na

základe iného právneho dôvodu (vydrţaním), ţalobcovia sa v tomto konaní domáhali ochrany

svojich uţ existujúcich práv z vecného bremena proti tým, ktorí výkon ich práv obmedzujú

alebo im bránia (obmedzenie prístupu k nehnuteľnostiam). Dovolatelia povaţovali

rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti za nesprávne, nespravodlivé a nemajúce

oporu v zákone. Ţiadali preto, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil a ţalobe

vyhovel a zaviazal ţalovaných na náhradu trov konania a náhradu trov štátu.

Ţalovaní prípustnosť dovolania proti potvrdzujúcemu výroku odvolacieho súdu

vyvodzovali z ustanovenia , t.j., ţe im bola odňatá moţnosť konať pred

súdom, pretoţe ţalovanému 1/ nebola daná moţnosť sa vyjadriť a ţalovaná 2/ nebola vôbec

vypočutá. Nesúhlasili s rozhodnutím odvolacieho súdu, pretoţe toto nie je v súlade so

zisteným skutkovým stavom a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Vyčítali

odvolaciemu súdu, ţe nevyhovel ich návrhu na doplnenie dokazovania a tým nemohol

správne a objektívne zistiť skutkový stav. Ţiadali rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu

vrátiť na ďalšie konanie.

Ţalobcovia navrhli dovolanie ţalovaných zamietnuť.

Ţalovaní sa na dovolanie ţalobcov nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), ţalobcovia proti tej časti

rozhodnutia, proti ktorej je tento opravný prostriedok prípustný ( ),

5

preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1

) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov je dôvodné a dovolanie ţalovaných ako

neprípustné treba odmietnuť.

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenný

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Podľa ustanovenia dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení , b/ konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu preskúmať len v rozsahu,

v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom,

vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( ).

Z obsahu dovolania ţalobcov vyplýva, ţe títo ako dovolací dôvod uplatňujú

ustanovenie

Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle je omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil.

Spornou otázkou (vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu v jeho zmeňujúcom

výroku a obsahové vymedzenie uplatneného dovolacieho dôvodu) v prejednávanej veci je, či

aktívna vecná legitimácia na podanie ţaloby o určenie existencie vecného bremena práva

prechodu je daná len u jedného (resp. niektorých) spoluvlastníka (spoluvlastníkov) panujúcej

nehnuteľnosti alebo ţalobu musia podať všetci spoluvlastníci.

6

Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva vedúci k úspechu alebo

neúspechu účastníka v súdnom konaní. Vecne legitimovaný (aktívne či pasívne) je ten

účastník, ktorý je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v procese rozhoduje.

Nedostatok vecnej legitimácie potom znamená, ţe účastník vôbec nie je subjektom práva

alebo povinnosti, o ktoré v konaní ide. Vychádzajúc z uvedeného moţno tvrdiť, ţe vecná

legitimácia sa v prejednávanej veci viaţe na existenciu vlastníckeho práva k panujúcim

nehnuteľnostiam (parcely č. X.X., X.X., X.X.X.), pričom z listov vlastníctva je zrejmé, ţe

ţalobcovia sú spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, t.j. sú aj subjektami hmotnoprávneho

vzťahu, o ktorý v tomto konaní ide, aj keď len v určitom podiele.

Vec môţe byť vo vlastníctve viacerých vlastníkov (§ 136 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Podiel vyjadruje mieru, akou sa vlastníci podieľajú na právach a povinnostiach

vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci ( ).

Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci

spoločne a nerozdielne ( ). O hospodárení so spoločnou

vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti podielov. Pri

rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh

ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd ( ). Ak ide o dôleţitú

zmenu spoločnej veci, môţu prehlasovaní spoluvlastníci ţiadať, aby o zmene rozhodol súd

( ). Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho

vlastníckeho opráva neoprávnene zasahuje, najmä sa môţe domáhať vydania veci od toho, kto

mu ju neprávom zadrţuje ( ). Z uvedeného nepochybne

vyplýva, ţe spoluvlastník veci poţíva ochranu svojho vlastníckeho práca nielen vo

vzájomnom vzťahu s ostatnými spoluvlastníkmi, ale aj vo vzťahu k tretím osobám. Je preto

oprávnený domáhať sa ochrany proti tým, ktorí výkon jeho práv obmedzujú alebo mu vo

výkone práva bránia.

V danej veci bola podaná ţaloba o určenie existencie vecného bremena, pričom súdy

oboch stupňov uzavreli, ţe bol preukázaný naliehavý právny záujem ţalobcov na

poţadovanom určení ( Ţalovaní bránia ţalobcom vo výkone práva

prechodu, čím znemoţňujú vlastníkom prístup k ich nehnuteľnostiam. Je nepochybné, ţe

takýmto konaním ţalovaných dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva ţalobcov, nakoľko

obsahom vlastníckeho práva je právo vec uţívať a toto jeho právo prislúcha kaţdému zo

spoluvlastníkov podľa jeho spoluvlastníckeho podielu.

Pre vecnoprávnu povahu vecného bremena je charakteristické, ţe právo, prípadne

povinnosť sa viaţe na vlastníctvo určitých nehnuteľností. Ak je teda vecné bremeno a jemu

zodpovedajúce právo spojené s vlastníctvom určitých nehnuteľností, a ak patria zaviazané

pozemky alebo pozemky s vlastníctvom ktorých je spojené právo zodpovedajúce vecnému

bremenu niekoľkým osobám spoločne, prislúcha oprávnenie na ţalobu o obmedzenie alebo

zrušenie vecného bremena spoločne všetkým spoluvlastníkom zaviazaného pozemku

a ţalovanými majú byť spoločne všetci spoluvlastníci pozemku, s vlastníctvom ktorých je

spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu; rozsudok sa tu musí vzťahovať na všetkých

účastníkov tohoto právneho vzťahu.

V prejednávanej veci je však nepochybné, ţe právo z vecného bremena vzniklo

vydrţaním a tak vydrţanie je tou konštitutívnou skutočnosťou, ktorá zakladá práva

a povinnosti subjektov tohto vzťahu a súd (pri označenom predmete konania, ţe na označenej

nehnuteľnosti viazne vecné bremeno právo prechodu v prospech označených nehnuteľností)

len deklaruje existenciu vecného bremena a existenciu práv a povinností, ktoré spolu s ním

vznikli. Určením jeho existencie sa práva a povinnosti nemenia, jeho účelom je potvrdiť

existujúci právny stav a odstrániť tak právnu neistotu o existencii daného práva. A keďţe

z charakteru podielu ako výrazu vlastníctva k spoločnej veci vychodí, ţe spoluvlastník musí

mať moţnosť, aby aj samostatne čelil protiprávnym zásahom do práv a povinností

vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu, je potom aj sám legitimovaný na podanie

určovacej ţaloby ( ) na odvrátenie protiprávnych zásahov zo strany tretích

osôb.

Vzhľadom na uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolaním vytýkané nesprávne právne

posúdenie veci v napadnutom výroku je dôvodné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudok odvolacieho súdu (v zmeňujúcom zamietajúcom výroku) ako aj v súvisiacom

výroku o náhrade trov konania a trov štátu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b

ods. 1 a 4 ).

Dovolací súd poznamenáva, ţe od rozhodnutia odvolacím súdom došlo k zmene

v spoluvlastníckych vzťahoch účastníkov konania k nehnuteľnostiam parc. č. X.X., X.X.,

k čomu odvolací súd bude musieť prihliadnuť.

V prejednávanej veci ţalovaní dovolaním napadli rozsudok odvolacieho súdu v jeho

potvrdzujúcom výroku.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od

právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil

neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu

obsahujúci právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa neprichádza

do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť

dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani o rozsudok

vo výroku ktorého súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ). Dovolanie ţalovaných podľa týchto zákonných ustanovení

proti tejto časti rozsudku odvolacieho súdu preto nie je prípustné.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných

vád uvedených v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti podľa , ale sa zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ Ţiadna z uvedených vád nevyšla

9

v konaní najavo. Dovolací súd osobitne skúmal dovolateľmi osobitne namietanú vadu podľa

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký neţiaduci postup súdu

v prejednávanej veci, ktorým súd znemoţní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva

za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto

vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom prípadne i inými

všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal účastníkovi konania jeho procesné

práva.

Podľa tvrdenia dovolateľov k odňatiu moţnosti konať pred súdom došlo tým, ţe

ţalovaný 1/ nemal moţnosť sa vo veci vyjadriť ešte pred rozhodnutím súdu prvého stupňa

a ţalovaná 2/ v konaní nebola vôbec vypočutá. Uvedené tvrdenia však nie sú pravdivé.

Zo súdneho spisu jednoznačne vyplýva, ţe na pojednávaní pred súdom prvého stupňa, ktoré

sa uskutočnilo 13. júna 2006 sa ţalovaný 1/ k veci vyjadril a tieţ sa realizovalo jeho právo

ako účastníka konania klásť protistrane otázky ( ) a k veci bol vypočutý aj

pred odvolacím súdom na pojednávaní 2. apríla 2009. Ţalovaná 2/ bola vypočutá ako

účastníčka konania v konaní pred súdom prvého stupňa, a to na pojednávaní konanom

28. septembra 2005. Počas konania ţalovaní boli na pojednávania riadne predvolaní, týchto sa

osobne zúčastňovali, alebo bol prítomný ich právny zástupca. Z obsahu spisu tak nevyplýva,

ţe by ţalovaným bola znemoţnená realizácia ich procesných práv (§ 101 ods. 1, § 118 ods. 1

a 4, , , ).

Pokiaľ ide o námietku nevykonania navrhovaného dôkazu je súdna prax jednotná

v názore, ţe ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť prípadne k nesprávnym

skutkovým zisteniam a v konečnom dôsledku aj k vecne nesprávnemu rozhodnutiu, nie však

k odňatiu moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia Treba

zdôrazniť, ţe rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí vţdy

výlučne súdu a nie účastníkovi konania ( , ).

10

Na základe uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd

postupoval v zmysle príslušných zákonných ustanovení, pri prejednávaní veci procesne

nepochybil a svojím postupom ţalovaným neodňal moţnosť konať pred súdom podľa § 237

písm. f/

Pokiaľ ide o dôvod dovolania ţalovaných spočívajúci v existencii inej vady konania,

ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa , alebo

dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci , toto je

moţné preskúmať len v prípade, ţe dovolanie je prípustné, nakoľko tieto, ak by aj boli dané,

sami osebe nezakladajú prípustnosť dovolania, preto sa dovolací súd nimi nezaoberal.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti moţno uzavrieť, ţe prípustnosť dovolania nie je

daná podľa ani podľa a dovolanie tak smeruje proti rozhodnutiu

odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ho preto

podľa v spojení s veta prvá Odmietol bez

toho, aby preskúmal vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu v jeho napadnutého výroku.

V novom rozhodnutí súd rozhodne o trovách pôvodného ako aj dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. augusta 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková