Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sži/3/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. P. Ď., bytom H.,

zastúpený advokátom JUDr. B. B., Advokátska kancelária, so sídlom H., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16921/2010/60 zo dňa 16. marca 2009, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. -23 zo dňa 7. decembra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -23 zo dňa 7. decembra 2010 v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave, rozsudkom zo dňa 7.12.2010, č. k. -23 zrušil

rozhodnutie žalovaného č. 16921/2010/60 zo dňa 16.3.2009 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 2.2.2010, sp. zn. podľa ust. (ďalej len „“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom náhrady trov konania 120,23 EUR k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd zrušil rozhodnutie

žalovaného v zmysle vzhľadom na to, že žalovaný napriek výzve súdu nepredložil administratívny spis týkajúci sa veci, z ktorých dôvodov nemohol zaujať stanovisko do merita veci, keďže z fotokópií dokladov predložených žalobcom, nebolo možné konštatovať, či boli vydané fiktívne rozhodnutia oboch správnych orgánov podľa . O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa ust. . Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania, pretože bol v konaní úspešný. Priznal mu náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia za jeden úkon - prevzatie právneho zastúpenia advokátom, vo výške 120,23 € podľa vyhlášky č. 655/2004 v znení vyhlášky č. 209/2009.

2

Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu v časti priznanej náhrady trov konania

podal žalovaný odvolanie z dôvodu podľa ust. v spojení s ust. , . Žalovaný zastával názor, že krajský súd nesprávne vec posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu pri rozhodovaní o trovách konania a zároveň mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že rozhodol o trovách konania v tom znení, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia, keďže k opodstatnenosti takéhoto priznania náhrady trov konania ako aj výške sa nemal právo vyjadriť pred ich priznaním. Súčasne žalovaný namietal, že krajský súd v napadnutom rozhodnutí uviedol nesprávne poučenie o neprípustnosti odvolania. Zastával názor, že odvolanie v danom prípade je prípustné, pretože piata časť osobitne neupravuje možnosť podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu o trovách konania, a preto na túto otázku by sa mala, podľa jeho názoru, primerane vzťahovať štvrtá časť , ktorá podanie odvolania proti rozhodnutiu o trovách konania nevylučuje s poukazom na . Taktiež namietal, že krajský súd aplikoval nesprávne ustanovenie vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov. Zároveň namietal odôvodnenosť priznania náhrady trov konania žalobcovi v celosti, pretože preskúmavané rozhodnutia boli súdom zrušené z iných dôvodov, ako to navrhoval žalobca, je teda otázne, či možno hovoriť o úspechu žalobcu v spore alebo len o následku nečinnosti žalovaného, s poukazom na právnu literatúru Števček, M., Ficová, S. a kol. . Komentár. 1. Vydanie, Praha: C.H.Beck, 2009, str. 782, ako aj na záver zo zasadnutia správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19 a 20. mája 2009 (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 18.2.2008).

Na odvolanie žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Navrhoval podané odvolanie

odmietnuť z dôvodu, že bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému sa odvolanie nepripúšťa. Nesúhlasil s námietkami vznesenými žalovaným v odvolaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. s použitím

veta prvá ) preskúmal rozsudok krajského súdu v napadnutej časti z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalovaného ( s použitím veta prvá ) postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. v spojení s ust. veta prvá a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa ust. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ust. , podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje

v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa , ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu

proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež

3

rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Ak po zrušení rozhodnutia správneho orgánu došlo k vydaniu nového rozhodnutia, ktoré sa k novej žalobe opäť zrušilo preto, že sa správny orgán odchýlil od právneho názoru vysloveného v prvom rozsudku súdu bez toho, aby došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu, uloží súd správnemu orgánu, aby žalobcovi nahradil všetky trovy súdneho konania.

Podľa § 246c ods. 1 pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti,

sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.

Podľa ust. , veta prvá účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Odvolací súd sa v danej veci predovšetkým zaoberal prípustnosťou odvolania proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, keď z právnej úpravy ustanovenej v veta druhá , vyplýva, že opravný prostriedok podľa piatej časti je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti, a z právnej úpravy ustanovenej v vyplýva osobitná úprava náhrady trov konania spočívajúca v práve žalobcu na priznanie náhrady trov konania voči žalovanému, ak bol v preskúmavacom konaní úspešný, pričom absentuje výslovná právna úprava v prípade podania odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o náhrade trov konania.

Odvolací súd v danom prípade z predloženého spisového materiálu krajského súdu

zistil, že predmetom konania na súde prvého stupňa, bolo preskúmanie fiktívneho rozhodnutia žalovaného vydaného podľa o slobodnom prístupe k informáciám. Krajský súd napadnutým rozsudkom preskúmavané rozhodnutia zrušil podľa a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že žalovaný súdu nedoručil administratívny spis týkajúci sa veci a v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že nemohol zaujať stanovisko do merita veci, pretože z fotokópie dokladov, ktoré založil žalobca, nebolo možné vyvodiť záver, či boli vydané fiktívne rozhodnutia správnymi orgánmi podľa ust. . Súčasne rozhodol o náhrade trov konania podľa ust. tak, že zaviazal žalovaného k ich náhrade žalobcovi. V poučení o opravnom prostriedku uviedol, že proti rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že krajský súd postupoval nesprávne, keď

nepripustil odvolanie voči rozsudku v časti výroku o trovách konania. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v správnom súdnictve je väčšina procesných inštitútov upravená osobitne a odlišne od všeobecného súdnictva. Otázka opravných prostriedkov je upravená v ust. , veta druhá , z ktorej právnej úpravy je zrejmé, že opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti (zákonodarca mal na mysli piatu časť ). V piatej časti druhej hlavy je výslovne uvedené, že odvolanie je prípustné iba proti rozsudku podľa ust. , (ust. ) a podľa ust. (ust. ). Problém však nastáva v prípade, ak nie je

4

prípustnosť odvolania výslovne v piatej časti upravená, čo v prípade rozhodnutia podľa ust. nie je a preto vyvstáva otázka, či v prípade opravného prostriedku proti takémuto rozhodnutiu možno postupovať podľa štvrtej časti a opravný prostriedok pripustiť. Vychádzajúc z koncepcie druhej hlavy piatej časti sa aplikácia ustanovení štvrtej časti na konanie, ako také, javí ako správna, pretože z čisto gramatického výkladu ust. je zrejmá prípustnosť opravných prostriedkov, iba ak je to explicitne v piatej časti vyjadrené. Keďže v prípade rozhodnutí podľa ust. uvedené absentuje, má sa za to, že odvolanie nie je prípustné. Toto konštatovanie je v súlade aj s dvojinštančnosťou konania, keďže rozhodnutím krajského súdu došlo k zrušeniu rozhodnutí správneho orgánu, o ktorých bude v konečnom dôsledku v prípade podania opravného prostriedku opätovne rozhodovať odvolací súd. Zákonná úprava však ustanovuje neprípustnosť opravného prostriedku len proti rozhodnutiu súdu, ktorým rozhodol vo veci samej. Týmto však nemôže byť dotknuté právo účastníka konania na podanie opravného prostriedku proti výroku o trovách konania a práva domôcť sa súdnej ochrany. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade v zmysle veta prvá možno primerane použiť ustanovenia tretej a štvrtej časti , s prihliadnutím na to, že vôľou zákonodarcu, vyjadrenou v štvrtej časti za účelom zabezpečenia riadnej ochrany práv účastníkov súdneho konania, je odvolanie zásadne prípustné, keď dôvody neprípustnosti odvolania zákonodarca v výslovne stanovuje (), medzi ktorými sa odvolanie voči rozhodnutiu prvostupňového súdu o trovách konania nenachádza. Z uvedeného vyplýva záver o tom, že opravný prostriedok proti výroku o trovách konania prípustný je.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napriek tomu, že súd prvého stupňa v poučení

uviedol, že proti rozsudku nie je prípustné odvolanie, preskúmal v rozsahu dôvodov odvolania rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania.

Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného vznesenou v odvolaní, ktorou

považoval priznanie náhrady trov konania žalobcovi v celosti za nedôvodné. Z predloženého spisového materiálu krajského súdu mal odvolací súd preukázané, že k zrušeniu preskúmavaných rozhodnutí došlo z dôvodu zavinenia na strane žalovaného, keďže žalovaný na základe výzvy súdu mu nepredložil administratívny spis k prieskumu. Úspech žalobcu je predpokladaný hypotézou ust. , podľa ktorého krajský súd správne rozhodol.

Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. -13, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver: „rozhodovanie o trovách konania je súčasťou tohto typu konania a zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu ako nezákonného (bez ohľadu na konkrétny zákonný dôvod) možno podľa ústavného súdu v zásade považovať za „úspech“ predpokladaný hypotézou , po naplnení ktorej správny súd prizná úspešnému žalobcovi náhradu trov konania. Ak by totiž účastník správneho konania nerealizoval svoje ústavné právo podľa , a teda nedomáhal sa súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného, toto by napriek svojej nezákonnosti ostalo právoplatné, a teda záväzné a nezmeniteľné. Je preto s celkovou koncepciou náhrady trov

5

konania založenej na princípe úspechu v konaní, ak všeobecný súd priznal úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania.“

Odvolací súd taktiež nemohol prihliadnuť na námietku žalovaného, že súd prvého

stupňa mu v danom smere odňal právo na konanie, keďže k opodstatnenosti priznania náhrady trov konania ako aj k ich výške sa nemal právo vyjadriť pred ich priznaním. V zmysle v spojení s o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Zákonodarca právnu úpravu náhrady trov konania podľa ustanovení piatej časti upravuje v právnej norme . Žalobca si uplatnil náhradu trov preskúmavacieho konania v žalobe. Žalovaný mal právo k takto uplatnenému nároku sa vyjadriť vo vyjadrení k žalobe, ktorá mu bola doručená. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaného, že súd prvého stupňa mu odňal právo na konanie. Svoj nesúhlas s priznaním práva žalobcovi na náhradu trov konania ako aj nesúhlas s výškou priznaných trov mal právo vyjadriť podaním odvolania proti rozhodnutiu súdu, ktoré právo žalovaný podaním odvolania proti rozsudku v časti náhrady trov konania aj uplatnil.

Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvého stupňa pri výpočte náhrady trov konania

žalobcu nesprávne aplikoval ustanovenie vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov, odvolací súd súhlasí s tvrdením žalovaného, pretože v zmysle uvedenej právnej normy základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi; v ostatných prípadoch sa základná sadzba tarifnej odmeny určí podľa , pričom v predmetnej veci išlo o konanie pred všeobecným súdom a nie pred súdom ústavným a preto mal konajúci súd aplikovať ust. veta prvá uvedenej vyhlášky.

Podľa ust. veta prvá vyhlášky č. v platnom znení, základná

sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti .

Zo spisového materiálu súdu prvého stupňa vyplýva, že právny zástupca bol žalobcovi

ustanovený uznesením krajského súdu zo dňa 10.6.2010, č. k. -15. Súd prvého stupňa pri výpočte výšky tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci teda správne vychádzal z výpočtového základu pre rok 2010, z ktorého jedna šestina predstavuje sumu vo výške 120,23 EUR. Pokiaľ teda súd prvého stupňa žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcej z náhrady trov právneho zastúpenia advokátom za jeden úkon právnej pomoci vo výške 120,23 €, napriek nesprávnej aplikácii ustanovenia vyhlášky v znení vyhl. , správne vypočítal výšku trov právneho zastúpenia a vo veci rozhodol správne.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie krajského súdu v napadnutej

časti podľa v spojení s , potvrdil ako vecne správne.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 246c ods. 1

v spojení s a s . Žalobcovi napriek jeho úspechu v tomto

6

konaní náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislava, dňa 24. augusta 2011

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth