Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obdo/32/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: R. s.r.o. „v likvidácii“, Š.,

IČO: X. proti ţalovanému: L., a.s., J.L. IČO: X. zastúpeného advokátom doc. JUDr. Ľ.F.,

CSc., AK K.B., o zaplatenie 15 977,41 eur s príslušenstvom vedenej na Okresnom súde

Bratislava III pod sp.zn. o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave z 11. mája 2010 č.k. -379, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 11. mája

2010 č. k. -379, v napadnutej časti z r u š u j e a v rozsahu

zrušenia vracia vec tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III v Bratislave rozsudkom z 22. apríla 2009 č.k.

-290 konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 1 664,30 eur zastavil, vo zvyšku

súd ţalobu zamietol. Súčasne uloţil ţalobcovi nahradiť ţalovanému trovy konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca sa domáhal úhrady sumy 481 335,57 Sk

s príslušenstvom titulom zaplatenia ceny za dodávku surového kravského mlieka. Súd

vychádzal zo zistenia, ţe ţalobca ako kupujúci dňa 23. marca 2004 uzatvoril so spoločnosťou

S., a.s. Bratislava kúpnu zmluvu o dodávke surového kravského mlieka. Dňa 9.9.2004 uzavrel

dodatok č. 4 ku kúpnej zmluve. Podpísaním tohto dodatku zo strany ţalobcu ako veriteľa a L.,

a.s. Levice v pozícii tretej osoby došlo k tzv. kumulatívnej intercesii v zmysle § 531 ods. 2

. L., a.s. tým prevzali dlh za S., a.s. Bratislava a stal sa tak

ţalobcovým dlţníkom popri pôvodnom dlţníkovi. L., a.s. v súlade s článkom 1 ods. 2

uvedeného dodatku predloţil zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorý zmluvný vzťah

neakceptoval. Pôvodný odberateľ mlieka spoločnosťou S., a.s. kúpnu cenu za odobraté mlieko

doposiaľ nezaplatila a k úhrade kúpnej ceny nedošlo ani zo strany L., a.s. Ţalovaná istina

2

predstavuje neuhradené faktúry č. 4071000, 4081000, 4091000, 4101000 a 4111000,

v ktorých je ako odberateľ uvedená spoločnosť S., a.s. a 5 045,57 Sk vyčíslený 0,03 % denný

úrok z omeškania podľa v spojení s čl. XIII kúpnej zmluvy.

Ţalobca vzal ţalobu v časti o zaplatenie 1 664,30 eur späť, preto súd konanie v tejto časti

s poukazom na ust. zastavil.

Identické znenie dodatku č. 4 bolo uzatvorené medzi viacerými dodávateľmi, pričom

na okresnom súde prebiehalo viacero konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom

č.k. dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.

-233, ktorým bol zmenený rozsudok okresného súdu č.k. -175

zo dňa 18.04.2006 zamietol. V tomto rozhodnutí sa dovolací súd stotoţnil s posúdením

obsahu dodatku č. 4 ku kúpnej zmluve ţe týmto ţalovaný mal v úmysle za predpokladu, ţe

ţalobca sa v budúcnosti stane dodávateľom kravského surového mlieka priamo pre

ţalovaného, uzavrie zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej by pohľadávku

ţalobcu, ktorú mal voči spoločnosti S., a.s. zaplatiť. Povinnosť pre ţalovaného zaplatiť spornú

pohľadávku ţalobcu však z dodatku č. 4 ku kúpnej zmluve jednoznačne nevzniká. Z obsahu

dodatku č. 4 ku kúpnej zmluve nevyplýva, ţe ţalovaný pristúpil k dlhu spoločnosti S., a.s.

podľa ust. . Ku uzavretiu zmluvy o postúpení

pohľadávky medzi ţalobcom a L. nedošlo a podľa článku I bod 3 DODATKU č. 4 neprešiel

zmluvný vzťah na L., a.s. Keďţe Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ vyslovil právny názor

na posúdenie dodatku č. 4 okresný súd sa v tomto konaní uţ ďalej nezaoberal otázkou prejavu

vôle a uplatnenými námietkami a výkladom účastníkov konania.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe ţalobca nepreukázal

nárok na zaplatenie ţalovanej sumy, ktorá predstavuje dodávku mlieka po 9.9.2004. Nesvedčí

mu ani právny titul podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zákonníka o bezdôvodnom obohatení.

Svedkovia nepotvrdili, ţe mlieko ktoré bolo zváţané bolo prevzaté ţalovaným. Vzhľadom na

uvedené súd ţalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142

ods. 1 .

Krajský súd v Bratislave rozhodujúc o odvolaní ţalobcu rozhodnutie súdu prvého

stupňa v napadnutej časti zmenil tak, ţe ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 14 309,80 eur

a 0,03 % denný úrok z omeškania zo sumy 4 391,95 eur od 3.9.2004 do zaplatenia a zo sumy

4028,35 eur od 4.11.2004 do zaplatenia, zo sumy 4 383,59 eur od 4.12.2004 do zaplatenia

a zo sumy 1 376,35 eur od 19.12.2004 do zaplatenia. Uloţil tieţ ţalovanému povinnosť

zaplatiť ţalobcovi trovy prvostupňového konania v sume 5 559,28 eur a trovy odvolacieho

konania v sume 1 327,47 eur. Tieţ potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava III č.k.

3

-343 zo dňa 6.7.2009. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa

vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a na jeho základe ustálil správne skutkový stav.

nesprávne však vec právne posúdil, keď dospel k záveru, ţe ţalovaný nie je pasívne

legitimovaným účastníkom a ţe ţalobca nepreukázal nárok na zaplatenie ţalovanej sumy voči

ţalovanému.

Odvolací súd vyhodnotil dodatok č. 4 k platne uzavretej pôvodnej kúpnej zmluve tak,

ţe jeho podpísaním a s ohľadom na prejav vôle jej účastníkov ţalovaný pristúpil ako kupujúci

č. 2 ku kúpnej zmluve, podpísaním dodatku dňa 9.9.2004, čo vyplýva aj z označenia

účastníkov predmetného dodatku a tieţ úmyslu zmluvných strán vyjadreného v bode 3 článok

1 dodatku, kde ku dňu vyplatenia pohľadávky ţalovaným prešiel zmluvný vzťah z kúpnej

zmluvy na ţalovaného a ţalovaný by sa stal jediným kupujúcim.

Pri výklade ust. § 266 ods. 3 Obch. zák. treba prihliadať na všetky okolnosti súvisiace

s prejavom vôle, vrátane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktoré strany medzi sebou

zaviedli, ako aj následného správania strany, pokiaľ to povaha veci pripúšťa. Podľa § 266

ods. 4 Obch. zákonníka prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad treba pri

pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz pouţila. Za

pouţitia interpretačných pravidiel treba vykladať aj článok I bod 1 dodatku č. 4 za prevzatie

dlhu, aj keď sa v ňom uvádza výraz pohľadávka.

Z čl. I bod 1 vyplýva, ţe ţalovaní preberajú a splatia pohľadávky, ktoré má

predávajúci voči spoločnosti S. a.s. po lehote splatnosti ku dňu podpísania dodatku, a ţe dlţnú

čiastku splatia predávajúcemu najneskôr do 15.11.2004. Bod 2 čl. I riešil len otázku splatenia

a splatenie sa viazalo na podmienku uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok. Lehota na

uzavretie tejto zmluvy nebola v dodatku stanovená, k jej uzavretiu nedošlo v dôsledku

správania sa ţalovaného, preto splatenie sa stalo úkonom nepodmieneným.

Aj keby pre ţalobcu vyplývala povinnosť uzavrieť zmluvu o postúpení pohľadávky do

15.11.2004 a k jej uzavretiu v tejto lehote nedošlo, nemoţno to vykladať na ťarchu ţalobcu,

pretoţe k prevzatiu splatného dlhu ku dňu 9.9.2004 došlo. Podmienečným sa stala len otázka

splatenia prevzatého dlhu a zmeny účastníka na strane kupujúceho (ako jediného

kupujúceho), čo však ţalovaný zmaril.

Odvolací súd po vyhodnotení všetkých dôkazov vo veci vykonaných dospel k záveru,

ţe pohľadávka ţalobcu je v plnom rozsahu dôvodná. V konaní bolo preukázané, ţe na základe

pôvodne uzavretej zmluvy bolo riadne plnené zo strany dodávateľa aj po uzavretí dodatku č.

4, z čoho vyplýva, ţe povinnosť zaplatiť za dodané dodávky vyplýva aj ţalovanému a nielen

spoločnosti S. a.s., teda ţalovaný je pasívne legitimovaným účastníkom konania na základe

4

dodatku č. 4 ku dňu 9.9.2004 z titulu prevzatia dlhu podľa § 531 ods. 1 Obč. zákonníka po

9.9.2004 a po uvedenom termíne z titulu kúpnej zmluvy podľa § 409 a nasl. Obchodného

zákonníka ako kupujúceho v druhom rade. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa

v zmysle ust. zmenil a ţalobe vyhovel v plnom rozsahu. O úrokoch z omeškania

rozhodol podľa a priznal dohodnutý 0,03 % denný

dohodnutý úrok z omeškania podľa čl. XIII kúpnej zmluvy odo dní omeškania splatností

jednotlivých faktúr. O trovách konania rozhodol podľa v nadväznosti na ust.

podľa úspechu účastníkov konania.

Odvolací súd tieţ preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým ţalobcovi

nepriznal oslobodenie od platenia súdneho poplatku a dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu

prvého stupňa je vecne správne a preto ho podľa potvrdil.

Proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.6.2010 proti

jeho výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III tak, ţe uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 14 309,80 eur a 0,03 % denný úrok z omeškania zo

sumy 4 391,95 eur od 3.9.2004 do zaplatenia, zo sumy 4 02835 eur od 4.11.2004 do

zaplatenia, zo sumy 4 3083,59 eur od 4.12.2004 do zaplatenia a zo sumy 1 376,35 eur od

19.12.2004 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote

dovolanie ţalovaný. Navrhol, aby dovolací súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave

tak, ţe ţalobu zamietne, alebo aby zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.

Dovolanie podal z dôvodov uvedených v ust. a , keďţe

rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

K skutkovému zisteniu uviedol, ţe ţalovaný v snahe získať nových dodávateľov

ponúkol im riešiť ich zlú finančnú situáciu tým, ţe od nich odkúpi ich pohľadávky proti

spoločnosti S. a.s. a oni sa po zaplatení ceny pohľadávok stanú jeho dodávateľmi. Keďţe však

dodávatelia boli podľa zmluvy pod hrozbou zmluvnej pokuty zaviazaní nedodávať bez

súhlasu spoločnosti S. a.s. mlieko inému odberateľovi a navyše boli zaviazaní nepostupovať

svoje pohľadávky proti spoločnosti S. a.s. tretej osobe, bol s uvedenou spoločnosťou

dohodnutý postup zmeny záväzkového vzťahu formou dodatku ku kúpnej zmluve.

Dodatok č. 4 je trojstranný synalagmatický právny úkon medzi ţalobcom, S. a.s.

a ţalovaným. Spoločnosť U., a.s. predstavuje ovládajúcu osobu ţalovaného a aj keď nie je

uvedená ako jedna zo zmluvných strán, prejavila svoju vôľu garantovať splatenie pohľadávok

ţalobcu za takých podmienok, ako je uvedené v čl. 1 dodatku. Podmienkou bolo okrem iného

5

uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok. Ţalobca nevyzval ţalovaného na zaplatenie

a nedoručil ţalovanému ţiadnu zo splatných pohľadávok a ďalej aţ do novembra 2004 mlieko

dodával výhradne spoločnosti S. a.s. V decembri 2004 vyzval ţalobca ţalovaného, aby mu

zaplatil faktúry, ktoré vystavil spoločnosti S. a.s. Ţalovaný tak odmietol vykonať, pretoţe

podmienkami dodatku boli výhradne dodávky mlieka pre ţalovaného a uzatvorenie zmluvy

pre postúpenie pohľadávok najneskôr do 15.11.2004. Ţalobca sám vypracoval zmluvu

o postúpení pohľadávky, ktorú poslal po 10.12.2004 ţalovanému na podpis. Ţalovaný zmluvu

o postúpení pohľadávky z 10.12.2004 však uţ nemohol podpísať a to z toho dôvodu, ţe uţ

bolo po lehote v ktorej sa zaviazal splatiť postúpené pohľadávky a naviac k tomuto dátumu

sa ţalovaný nestal výlučným odberateľom mlieka. Ţalovaný nikdy nechcel uzavrieť, ani

neuzavrel dohodu o prevzatí dlhu ani o pristúpení k záväzku. To by bolo moţné len na

základe zmluvy, ktorej náleţitosti sú uvedené v § 531 Obč. zák. Dodatok č. 4 takéto

náleţitosti nespĺňa. Ţalobca vedel, ţe jediným moţným spôsobom uspokojenia jeho nárokov

proti spoločnosti S., a.s. je postúpenie pohľadávok. Napokon sa o takýto úkon aj pokúsil hoci

aj bez splnenia podmienok.

Ţalovaný ďalej uviedol, ţe odvolací súd nesprávne právne posúdil obsah dodatku č. 4

a dospel k záveru, ţe ide o prevzatie dlhu v dôsledku nesprávnej interpretácie pojmov

pouţitých v dodatku (pohľadávka, dlh). Kým s pojmom pohľadávka sa spájajú práva

s pojmom dlh sa práva nespájajú. Dodatok neobsahuje ţiadne neznáme, nepouţívané, alebo

nepomenované pojmy, ktoré by nemohli byť zmluvným stranám známe. Záver odvolacieho

súdu na strane 6, ţe článok I bod 1 dodatku č. 4, ktorý je prevzatím dlhu, aj keď sa v ňom

uvádza výraz pohľadávka, povaţuje ţalovaný za nesprávny, výkladovo vadný a zo samotného

dodatku nevyplývajúci. Odvolací súd teda nesprávnym právnym posúdením veci zasiahol do

právnej istoty ţalovaného.

Ţalovaný je tieţ toho názoru, ţe ţalobca nebol podľa vykonaného dokazovania vecne

legitimovaným v zmysle podaného návrhu na začatie konania.

Podľa dovolateľa sa odvolací súd dopustil procesných pochybení. Súd prvého stupňa

pri rozhodovaní vychádzal z dokazovania, ktoré vo veci vykonal, okrem iného z výpovedí

svedkov a listinných dôkazov. Odvolací súd nevykonal ţiadne dokazovanie a súdom prvého

stupňa vykonané dôkazy nesprávne interpretoval. Súd prvého stupňa v dôsledku zamietnutia

ţaloby, vychádzajúc zo záveru, ţe dodatok č. 4 nie je prevzatím dlhu sa s niektorými

skutočnosťami nezaoberal, nevykonal v tomto smere dokazovanie, keďţe ho nepovaţoval za

potrebné. Odvolací súd bez toho, aby vykonal dokazovanie dospel k záveru, ţe ţalovaný

zmaril uzavretie dohody o postúpení pohľadávok a k záveru, ţe prepravca, ktorý dováţal

6

mlieko pre S. a.s. ho dováţal aj priamo ţalovanému. Ţalovaný má za to, ţe ak ţalobca tvrdí

niektoré skutočnosti, dôkazné bremeno v konaní je na ňom, pričom ţalobca sa v tomto konaní

ţiadne skutočnosti, ktoré by pre neho odvodzovali priaznivé právne dôsledky nepreukázal.

Preto ţalovaný súhlasí s rozsahom dokazovania na súde prvého stupňa, ktorý rozhodol

o zamietnutí ţaloby z dôvodu nepreukázaného nároku ţalobcu. Na základe uvedeného moţno

konštatovať, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá

v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Ţalovaný vzhľadom na uvedené

povaţuje rozsudok odvolacieho súdu za nesprávny.

Z podania ţalobcu zo dňa 10.11.2010 vyplýva, ţe Krajský súd v Bratislave dovolaním

napadnutý rozsudok skutkovo i právne dôsledne vyargumentoval a treba tomuto rozhodnutiu

prisvedčiť. Nie sú dané zákonné dôvody riešiť firmou L. a.s. podané dovolanie v prospech

tohto dlţníka. Podaním zo dňa 6.12.2010 ţalobca poukázal na judikatúru Súdneho dvora

európskych spoločenstiev a rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva tieţ na

judikatúru Ústavného súdu SR, oznámil tieţ čísla rozhodnutí súdov, ktoré uţ rozhodovali

v totoţných veciach a ktoré uţ dali odpoveď na všetky sporovými stranami predkladané

argumenty.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je

tento opravný prostriedok prípustný ( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez

nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), v rozsahu vyplývajúcom

z ustanovenia a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného je podané

opodstatnene.

Podľa ust. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

V zmysle ust. dovolanie moţno odôvodniť len tým, ţe

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,

b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci,

c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Z ust. vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný nielen rozsahom

dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia;

obligatórne sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v a inými vadami,

7

pokiaľ majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom

neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu opravného

prostriedku.

Z obsahu dovolania ţalovaného vyplýva, ţe dovolateľ dovolanie odôvodnil tým, ţe

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie veci

a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/

).

Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa

s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7 ( ). Ak má odvolací súd za to,

ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám ( ). Odvolací súd

môţe doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak

ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol, alebo za podmienok

ustanovených v ( ). Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu

prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho

zrušenie ( ).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe podmienkou toho, aby odvolací súd

mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je, aby toto rozhodnutie povaţoval

odvolací súd za nesprávne, napriek tomu, ţe súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho

súdu správne zistil skutkový stav veci. Aby odvolací súd mohol dospieť k takému záveru

odôvodňujúcemu zmenu napadnutého rozhodnutia, musí sa zaoberať skutkovými zisteniami,

ku ktorým dospel súd prvého stupňa a aţ v prípade, ak zistí, ţe tomuto skutkovému zisteniu

nemoţno nič vyčítať, posúdi, či na správne zistený skutkový stav súd prvého stupňa správne

aplikoval právnu normu (či vec správne posúdil po právnej stránke). K zmene odvolaním

napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa môţe dôjsť aj vtedy, ak súd prvého stupňa

neúplne zistil skutkový stav veci, podmienkou zmeny rozhodnutia však v takomto prípade je,

ţe odvolací súd sám doplní dokazovanie, na základe ktorého dospeje k úplnému skutkovému

stavu tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého

stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa.

Ustanovenie , umoţňuje odvolaciemu súdu, aby na základe

doplneného dokazovania dospel k vlastnému zisteniu skutkového stavu, ktoré môţe byť

odlišné od skutkového zistenia, ktoré urobil súd prvého stupňa. Ak sa však odvolací súd chce

odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním

8

vykonaných dôkazov, musí dokazovanie v zmysle sám opakovať, alebo ho doplniť

a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle .

Len takýto postup je v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občiansko-právneho konania. Je

neprípustné, aby odvolací súd ku svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru

odôvodnenosti, či nedôvodnosti ţaloby, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov

vykonaných súdom prvého stupňa. Treba v tejto súvislosti zdôrazniť, ţe znenie § 213 ods. 3

neumoţňuje taký výklad podľa ktorého by sa povinnosť opakovať dokazovanie mala

vzťahovať len na niektoré druhy dôkazov (Nález Ústavného súdu SR -57 zo dňa

6. mája 2010).

Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku uvádza, ţe súd prvého stupňa správne

ustálil skutkový stav veci, nesprávne však vec právne posúdil. Dovolací súd je však toho

názoru, ţe odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení, ktoré sa od

skutkového zistenia súdom prvého stupňa podstatne líšia. Je tomu tak predovšetkým pri

výklade prejavu vôle účastníkov pri uzatváraní dodatku č. 4, zisťovaní ich úmyslu a z toho

vyplývajúceho hodnotenia obsahu sporného dodatku. Súd prvého stupňa k skutkovému záveru

o uvedených skutočnostiach dospel rozsiahlym dokazovaním a to výsluchom viacerých

svedkov a listinnými dôkazmi. Odvolací súd naproti tomu k opačnému skutkovému záveru

dospel bez toho, aby dokazovanie opakoval, alebo doplnil. Odvolací súd ţiadne dokazovanie

nevykonal. Odvolací súd tak dospel k odlišnému skutkovému zisteniu len prehodnotením

dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa bez toho, aby si zadováţil rovnocenný podklad

pre odlišné hodnotenie dôkazov podľa . Jeho skutkové konanie nadväzujúce na

právne závery sú predčasné, preto ich v danej procesnej situácii nemohol dovolací súd

hodnotiť.

Okrem toho rozhodnutie odvolací súd zaloţil aj na skutkovom zistení

o skutočnostiach, ktorými sa súd prvého stupňa nezaoberal a o ktorých neurobil ţiaden

skutkový záver, pretoţe ich nepovaţoval pre rozhodnutie za relevantné (námietka týkajúca sa

odkladacej podmienky zo strany ţalovaného, záver o zmarení uzavretia dohody o postúpení

pohľadávky ţalovaným, o dodávke mlieka aj ţalovanému, opodstatnenosť výšky nároku

ţalobcu, aktívna legitimácia ţalobcu). Odhliadnuc od toho, ţe odvolací súd v uvedenom

smere nevykonal ţiadne dokazovanie svoje skutkové zistenie v odôvodnení rozsudku ani

bliţšie neodôvodnil, v dôsledku čoho je jeho správnosť nepreskúmateľná.

Na základe vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, ţe v konaní pred

odvolacím súdom došlo k inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie veci

9

( ). Na takúto vadu, i keby nebola dovolaním namietaná, dovolací

súd musel prihliadnuť ( ).

Dovolateľ namietal tieţ ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením veci je

činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušnú právnu normu, pri ktorej

zo svojich skutkových zistení vyvodzuje právne závery. Dovolateľom napadnutý rozsudok

nebolo moţné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých

právnych záverov, lebo skutkové zistenia odvolacieho súdu vyplývajúce zo spisu nedávajú

vzhľadom na inú vadu konania pre toto posúdenie dostatočný podklad.

Keďţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, majúcou za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), takáto vada sama o sebe zakladá

povinnosť dovolacieho súdu, aby na ňu prihliadol i keď by výslovne nebola uplatnená ako

dôvod prípustnosti dovolania ( druhá veta ) Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie v zmysle ust. a .

V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. augusta 2011

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová