Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
76f/360638.a7f9a2.pdf
PDF · 120.05 KB
No categories available
2Cdo/276/2010
Najvyšší súd 2 Cdo 276/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L. S., bývajúceho v T.,
zastúpeného JUDr. P. H., advokátom v K., proti žalovanej A., so sídlom v B.,
o plnenie z poistnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.
12 C 191/2006, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach
z 11. decembra 2008 sp.zn. 3 Co 172/2008, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 11. decembra 2008 sp.zn.
3 Co 172/2008 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach z 2. septembra
2010 sp.zn. 3 Co 172/2008 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 21. mája 2009 sp.zn.
3 Co 65/2009 a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I rozsudkom z 11. apríla 2008 č.k. 12 C 191/2006-99 zaviazal
žalovanú zaplatiť žalobcovi 61 658,-- Sk s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania od 1. júna
2006 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol
samostatným uznesením zo 7. mája 2008 č.k. 12 C 191/2006-104 tak, že žalovanej uložil
povinnosť nahradiť žalobcovi vzniknuté trovy konania vo výške 3 696,-- Sk a na účet
právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 21 707,-- Sk, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná nebola oprávnená znížiť poistné
plnenie v prospech žalobcu z dôvodu nenahlásenia dopravnej nehody, pretože aj keď žalobca
bol povinný nahlásiť dopravnú nehodu polícii, jej nenahlásenie nemalo vplyv na zníženie
plnenia z poistnej zmluvy tak, ako to predpokladá ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, resp. článku 8 bod 6 Všeobecných zmluvných podmienok. Uviedol, že ak náklady
na opravu predstavovali sumu 154 144,-- Sk pri 5 % spoluúčasti vo výške 4 625,-- Sk
a vyplatení poistného plnenia vo výške 87 861,-- Sk, žalovaná je ešte povinná vyplatiť
žalobcovi zostávajúcu časť poistného vo výške 61 658,-- Sk. O trovách konania rozhodol
samostatným uznesením podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 11. decembra 2008
sp.zn. 3 Co 172/2008 v spojení s opravným uznesením z 2. septembra 2010 sp.zn.
3 Co 172/2008 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol samostatným uznesením z 21. mája 2009 sp.zn. 3 Co 65/2009 tak, že zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy
odvolacieho konania 122,68 €, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení
rozhodnutia vo veci samej odvolací súd uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého
stupňa v tom smere, že žalovaná bola oprávnená plnenie z poistnej zmluvy znížiť
pre nesplnenie povinností len v rozsahu ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka
a len v takom prípade, že by vedomé porušenie povinnosti nenahlásiť dopravnú nehodu
polícii malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov
poistnej udalosti. Poukázal na ustanovenie § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého
vyplýva, že dojednané poistné podmienky môžu uložiť účastníkovi zmluvy ďalšie povinnosti.
Zmluvné dojednanie pre prípad poistenia motorových vozidiel, pre prípad poškodenia,
zničenia alebo krádeže, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy upravujú, ak sa účastníci týmto
ujednaním dohodli, že ak pri dopravnej nehode alebo pri krádeži dôjde ku škode na poistnej
veci a táto prevyšuje sumu 1 000,-- Sk, je potrebné túto skutočnosť bez meškania ohlásiť
polícii (čl. 13 bod. 13). Odvolací súd mal za to, že z toho istého ujednania z článku 9 vyplýva,
že ak poistený poruší povinnosti uvedené v tomto článku, t.j. dodržiavať Všeobecné zmluvné
podmienky a zmluvné dojednania, je poisťovňa oprávnená primerane znížiť plnenie z poistnej
udalosti. Vzhľadom k týmto dvom zmluvným ujednaniam mal odvolací súd zato, že takéto
zmluvné ujednania si mohli účastníci zmluvného vzťahu v zmysle ustanovenia § 799
Občianskeho zákonníka dohodnúť a preto pokiaľ jeden z účastníkov zmluvného vzťahu sa
týmito dohodnutými zmluvnými podmienkami neriadil, mal právo druhý účastník tohto
zmluvného vzťahu pristúpiť k postihu tak, ako to zo zmluvného dojednania vyplýva. Odvolací
súd ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že pri dopravnej
nehode došlo k poistnej udalosti, pri ktorej výška škody presiahla sumu 1 000,-- Sk, preto
bolo povinnosťou žalobcu túto dopravnú nehodu bez meškania oznámiť polícii. Uviedol, že
keďže tak žalobca neučinil, bolo právom žalovaného primerane znížiť plnenie z poistnej
udalosti. O trovách konania rozhodol samostatným uznesením podľa 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a že mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom. Nesprávne právne posúdenie žalobca videl v tom, že odvolací súd nesprávne
právne posúdil skutočnosť, kedy vznikne právo žalovanej (poistiteľovi) na zníženie poistného
plnenia, v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, Všeobecných poistných podmienok.
Uviedol, že ide o otázku zásadného právneho významu. Poukázal na to, že predmetom
konania bolo právo žalobcu na doplatenie poistného plnenia vo výške 61 658,-- Sk, ktoré
žalovaná bezdôvodne nevyplatila. Dôvodom pre zníženie poistného plnenia bolo, že žalobca
neoznámil polícii vznik škody na svojom motorovom vozidle v dôsledku havárie, v zmysle
čl. 9 a čl. 13 ods. 13 zmluvných dojednaní. Podľa názoru dovolateľa uplatnenie práva
na zníženie poistného plnenia žalovanou, bolo v rozpore s ustanovením § 799 ods. 3
Občianskeho zákonníka, ako i v rozpore s čl. 8 ods. 6 Všeobecných poistných podmienok.
Dovolateľ uviedol, že § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že poistiteľovi
vznikne právo na zníženie plnenia z poistnej zmluvy len vtedy, ak malo vedomé porušenie
povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný význam na vznik poistnej udalosti, alebo
na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Ďalej uviedol, že podľa článku 8 ods. 6
Všeobecných poistných podmienok, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva, a ktoré sú súčasťou
poistnej zmluvy, poisťovňa je oprávnená poistné plnenie znížiť, ak malo vedomé porušenie
povinností uvedených v čl. 5 bod 1, 2 podstatný význam na vznik poistnej udalosti alebo
na zväčšenie rozsahu jej následkov. Dovolateľ mal za to, že z logického výkladu obsahu
citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka ako i z citovaného článku Všeobecných
poistných podmienok je zrejmé, že žalovanej takéto právo v prejednávanom prípade nemohlo
vzniknúť. Právo na zníženie poistného plnenia nevzniklo preto, lebo žalobca vznik škody
logicky mohol oznámiť polícii až po jej vzniku, a nie teda pred škodou. Tým, že škodu mohol
oznámiť až po jej vzniku, jeho neoznámenie nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej
udalosti – škody. Podľa názoru dovolateľa odvolací súd jednak nesprávne právne posúdil
výklad ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka a vôbec sa nezaoberal obsahom
Všeobecných poistných podmienok v súčinnosti s prejednávanou vecou. Poukázal na to, že
samotná možnosť rozšírenia povinností žalobcovi v zmysle ustanovenia § 799 ods. 2
poslednej vety Občianskeho zákonníka ešte neumožňuje vznik práva poistiteľa na zníženie
poistného plnenia. Dovolateľ označil za pochybenie odvolacieho súdu to, že tvrdil, že sa
nestotožňuje s názorom žalobcu, že platná právna úprava neumožňuje účastníkom poistno-
právneho vzťahu, aby sa v zmluvných dojednaniach odchýlili od znenia kogentných
ustanovení Občianskeho zákonníka. Uviedol, že platná právna úprava neumožňuje
účastníkom poistno-právneho vzťahu, aby sa v zmluvných dojednaniach odchýlili od znenia
kogentných ustanovení Občianskeho zákonníka. Akákoľvek odchýlka od znenia kogentných
ustanovení Občianskeho zákonníka je sankciovaná absolútnou neplatnosťou. Ďalším
pochybením odvolacieho súdu je to, že sa nezaoberal právnou úpravou Všeobecných
poistných podmienok. Odvolací súd posúdil zmluvné dojednania bez súčinnosti
so Všeobecnými poistnými podmienkami a bez súčinnosti s Občianskym zákonníkom. Podľa
dovolateľa je základným dovolacím dôvodom porušenie ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p. Je
nepochybné, že odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením súdu prvého stupňa, ale ak
nepoužil vyššie citované ustanovenie, bolo mu odňaté právo a teda bolo porušené jeho
procesné právo vyjadriť sa. Poukázal na to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
nezodpovedá zákonným požiadavkám uvádzaným vyššie, je popisné, avšak pritom neurčité,
nejasné, nezrozumiteľné, nelogické, nie je uvedené, ktoré skutočnosti považoval súd
za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov vychádzal, akými úvahami sa riadil
pri rozhodovaní vo veci samej, absentuje právne zdôvodnenie.
Žalovaná využila svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu žalobcu, v ktorom uviedla, že
odvolací súd presvedčivo a podrobne uviedol dôvody, pre ktoré zmenil rozhodnutie súdu
prvého stupňa a s týmto sa v celom rozsahu stotožňuje. Navrhla dovolanie žalobcu zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238
ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.
V zmysle ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania,
ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá
procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. (§ 242 ods. 1
O.s.p.), zaoberal sa dovolací súd najprv otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Uvedené procesné vady neboli v dovolaní tvrdené a v dovolacom konaní nevyšli vady
v zmysle § 237 písm. a/ až e/, g/ O.s.p. najavo.
So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej
veci mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sú vlastné tri pojmové
znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo
v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.
Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie
možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je
potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania
realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym
súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
V zmysle § 372p O.s.p. sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy
účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.
S účinnosťou od 15. októbra 2008 Občiansky súdny poriadok (zákon č. 384/2008 Z.z.)
v § 213 ods. 2 O.s.p. ustanovuje, že ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje
ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je
pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu
tohto ustanovenia vyjadrili.
Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu
č. 384/2008 Z.z., bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých
rozhodnutí. Uvádza sa v nej, že účastník tak bude mať možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii
doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie
posilňuje právo na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až po samotné rozhodnutie
argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu.
Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. manudukčnej povinnosti
opravného súdu. Podstatou tejto poučovacej povinnosti je zabrániť odňatiu možnosti konať
pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní
odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd
mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.
Princíp tzv. „predbežného právneho posúdenia veci“ vychádzajúci aj z § 213 ods. 2
O.s.p. súvisí so zameraním sa na dokazovanie sporných skutočností, a to tým spôsobom,
aby účastníci konania dostali príležitosť predstaviť vlastné argumenty týkajúce sa právneho
posúdenia veci. Tým by sa mohol predbežný právny názor všeobecného súdu potvrdiť alebo
vyvrátiť (III. ÚS 446/2010).
V zmysle ustanovenia § 231 ods. 2 O.s.p., právnym predpisom, ktorý pri doterajšom
rozhodovaní nebol použitý, je právny predpis, o ktorého výklad a použitie nežiadal v priebehu
konania žiadny z účastníkov konania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce
vtedy, keď odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie
vo veci samej.
V tejto súvislosti dovolateľ predovšetkým namietal, že ak odvolací súd bol toho
názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktorý v konaní pred súdom
prvého stupňa nebol použitý, a aj keď nariadil pojednávanie podľa ustanovenia § 156 ods. 3,
tak v spojení s ustanovením § 211 ods. 3 O.s.p. bolo jeho povinnosťou, aby sa účastníci
konania k možnosti použitia tohto zákonného ustanovenia vyjadrili.
Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa odôvodnil svoje
rozhodnutie tým, že žalovaná nebola oprávnená znížiť poistné plnenie v prospech žalobcu
z dôvodu nenahlásenia dopravnej nehody, pretože aj keď žalobca bol povinný nahlásiť
dopravnú nehodu polícii, jej nenahlásenie nemalo vplyv na zníženie plnenia z poistnej zmluvy
tak, ako to predpokladá ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, resp. článku 8
bod 6 Všeobecných zmluvných podmienok.
Odvolací súd dospel k záveru, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa v tom
smere, že žalovaná bola oprávnená plnenie z poistnej zmluvy znížiť pre nesplnenie povinností
len v rozsahu § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka a len v takom prípade, že by vedomé
porušenie povinnosti nenahlásiť dopravnú nehodu polícii malo podstatný vplyv na vznik
poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Poukázal a rozhodol
na základe ustanovenia § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že dojednané
poistné podmienky môžu uložiť účastníkovi zmluvy ďalšie povinnosti.
Z ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že na použitie tohto ustanovenia odvolacím
súdom nestačí, aby išlo o ustanovenie právneho predpisu, ktoré doteraz nebolo použité,
ale musí ísť o také ustanovenie, ktoré je vo veci rozhodujúce. Obe podmienky, ktoré
Občiansky súdny poriadok kladie na aplikáciu tohto ustanovenia musia byť splnené
kumulatívne.
Z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa odvolací súd založil svoje
rozhodnutie „nečakane“ a nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch než súd prvého
stupňa; pričom žalobca v danej procesnej situácii nemal možnosť namietať správnosť
„nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní. Zo spisu vyplýva, že odvolací
súd nepostupoval podľa § 213 ods. 2 O.s.p. a svoju povinnosť vyplývajúcu z tohto
ustanovenia nesplnil.
Pokiaľ odvolací súd nevyzval účastníka konania v zmysle § 213 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008, aby sa vyjadril k možnému použitiu
toho ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité,
a je podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, odňal účastníkovi
konania možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (pozn. tento záver bol
prijatý občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 16. mája
2011, pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2010
sp.zn. 5 Cdo 322/2009).
Táto procesná vada konania (§ 237 písm. f/ O.s.p.) je dôvodom, pre ktorý musí
dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom
touto procesnou vadou nemožno považovať za zákonné a správne.
Navyše je potrebné zdôrazniť, že predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť
rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a na ním založených následných
právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrenom rozsahu odvolacím súdom
nevyhnutným. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, že
odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje
k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom,
tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že
odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové
zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa bez toho, aby vo veci
opakoval dokazovanie (dokazovanie iba doplnil).
Podľa § 211 ods. 2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom
súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
Podľa § 125 O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav
veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb
a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania
dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 213 ods. 3 O.s.p. ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie
v potrebnom rozsahu opakuje sám.
Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa
na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213
ods. 3 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad
pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je v súlade
so zásadou priamosti a ústnosti civilného procesu. Zásada priamosti a ústnosti má
pre odvolacie konanie rovnaký význam a následky ako pre súd prvého stupňa. V odvolacom
konaní je ale dôležitá aj iná stránka priamosti. Táto zásada je totiž dôležitá nielen
pre zisťovanie skutkového základu rozhodnutia, ale aj pre odchýlenie sa od skutkových
zistení súdu prvého stupňa. Pri opakovaní a doplnení dokazovania je teda zásada priamosti
oproti súdu prvého stupňa ešte sprísnená. Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad
v danej veci nepostupoval. Vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov
vykonaných súdom prvého stupňa a z dôkazov, ktoré vykonal pred odvolacím súdom a dospel
k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny stav.
Odvolací súd si teda pre odlišné hodnotenie dôkazov nezadovážil rovnocenný
podklad, preto jeho skutkový a z neho vyplývajúci právny záver je v dôsledku toho v tomto
smere predčasný.
Preto dovolací súd dospel k záveru, že v konaní pred odvolacím súdom došlo okrem
vady v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ešte aj k inej vade konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v spojení s opravným uznesením ako i súvisiace
uznesenie o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
Vecnou správnosťou rozhodnutia ako ani námietkami dovolateľa sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky z tohto dôvodu nezaoberal.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. augusta 2011
JUDr. Martin Vladik, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová