Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/276/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu L. S., bývajúceho v T.,

zastúpeného JUDr. P. H., advokátom v K., proti žalovanej A., so sídlom v B.,

o plnenie z poistnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.

, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 11. decembra 2008 sp.zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 11. decembra 2008 sp.zn.

v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Košiciach z 2. septembra

2010 sp.zn. a uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 21. mája 2009 sp.zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I rozsudkom z 11. apríla 2008 č.k. -99 zaviazal

žalovanú zaplatiť žalobcovi 61 658,-- Sk s 8 %-ným ročným úrokom z omeškania od 1. júna

2006 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol

samostatným uznesením zo 7. mája 2008 č.k. -104 tak, že žalovanej uložil

povinnosť nahradiť žalobcovi vzniknuté trovy konania vo výške 3 696,-- Sk a na účet

právneho zástupcu žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 21 707,-- Sk, do troch dní

od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil tým, že na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná nebola oprávnená znížiť poistné

plnenie v prospech žalobcu z dôvodu nenahlásenia dopravnej nehody, pretože aj keď žalobca

bol povinný nahlásiť dopravnú nehodu polícii, jej nenahlásenie nemalo vplyv na zníženie

plnenia z poistnej zmluvy tak, ako to predpokladá ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho

zákonníka, resp. článku 8 bod 6 Všeobecných zmluvných podmienok. Uviedol, že ak náklady

na opravu predstavovali sumu 154 144,-- Sk pri 5 % spoluúčasti vo výške 4 625,-- Sk

a vyplatení poistného plnenia vo výške 87 861,-- Sk, žalovaná je ešte povinná vyplatiť

2

žalobcovi zostávajúcu časť poistného vo výške 61 658,-- Sk. O trovách konania rozhodol

samostatným uznesením podľa

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 11. decembra 2008

sp.zn. v spojení s opravným uznesením z 2. septembra 2010 sp.zn.

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol. O trovách

konania rozhodol samostatným uznesením z 21. mája 2009 sp.zn. tak, že zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy

odvolacieho konania 122,68 €, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení

rozhodnutia vo veci samej odvolací súd uviedol, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého

stupňa v tom smere, že žalovaná bola oprávnená plnenie z poistnej zmluvy znížiť

pre nesplnenie povinností len v rozsahu ustanovenia

a len v takom prípade, že by vedomé porušenie povinnosti nenahlásiť dopravnú nehodu

polícii malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov

poistnej udalosti. Poukázal na ustanovenie , z ktorého

vyplýva, že dojednané poistné podmienky môžu uložiť účastníkovi zmluvy ďalšie povinnosti.

Zmluvné dojednanie pre prípad poistenia motorových vozidiel, pre prípad poškodenia,

zničenia alebo krádeže, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy upravujú, ak sa účastníci týmto

ujednaním dohodli, že ak pri dopravnej nehode alebo pri krádeži dôjde ku škode na poistnej

veci a táto prevyšuje sumu 1 000,-- Sk, je potrebné túto skutočnosť bez meškania ohlásiť

polícii (čl. 13 bod. 13). Odvolací súd mal za to, že z toho istého ujednania z článku 9 vyplýva,

že ak poistený poruší povinnosti uvedené v tomto článku, t.j. dodržiavať Všeobecné zmluvné

podmienky a zmluvné dojednania, je poisťovňa oprávnená primerane znížiť plnenie z poistnej

udalosti. Vzhľadom k týmto dvom zmluvným ujednaniam mal odvolací súd zato, že takéto

zmluvné ujednania si mohli účastníci zmluvného vzťahu v zmysle ustanovenia § 799

dohodnúť a preto pokiaľ jeden z účastníkov zmluvného vzťahu sa

týmito dohodnutými zmluvnými podmienkami neriadil, mal právo druhý účastník tohto

zmluvného vzťahu pristúpiť k postihu tak, ako to zo zmluvného dojednania vyplýva. Odvolací

súd ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania je nepochybne preukázané, že pri dopravnej

nehode došlo k poistnej udalosti, pri ktorej výška škody presiahla sumu 1 000,-- Sk, preto

bolo povinnosťou žalobcu túto dopravnú nehodu bez meškania oznámiť polícii. Uviedol, že

keďže tak žalobca neučinil, bolo právom žalovaného primerane znížiť plnenie z poistnej

udalosti. O trovách konania rozhodol samostatným uznesením podľa 142 ods. 1

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Žiadal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, a že mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom. Nesprávne právne posúdenie žalobca videl v tom, že odvolací súd nesprávne

právne posúdil skutočnosť, kedy vznikne právo žalovanej (poistiteľovi) na zníženie poistného

plnenia, v zmysle ustanovení , Všeobecných poistných podmienok.

Uviedol, že ide o otázku zásadného právneho významu. Poukázal na to, že predmetom

konania bolo právo žalobcu na doplatenie poistného plnenia vo výške 61 658,-- Sk, ktoré

žalovaná bezdôvodne nevyplatila. Dôvodom pre zníženie poistného plnenia bolo, že žalobca

neoznámil polícii vznik škody na svojom motorovom vozidle v dôsledku havárie, v zmysle

čl. 9 a čl. 13 ods. 13 zmluvných dojednaní. Podľa názoru dovolateľa uplatnenie práva

na zníženie poistného plnenia žalovanou, bolo v rozpore s ustanovením § 799 ods. 3

, ako i v rozpore s Všeobecných poistných podmienok.

Dovolateľ uviedol, že ustanovuje, že poistiteľovi

vznikne právo na zníženie plnenia z poistnej zmluvy len vtedy, ak malo vedomé porušenie

povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný význam na vznik poistnej udalosti, alebo

na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Ďalej uviedol, že podľa článku 8 ods. 6

Všeobecných poistných podmienok, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva, a ktoré sú súčasťou

poistnej zmluvy, poisťovňa je oprávnená poistné plnenie znížiť, ak malo vedomé porušenie

povinností uvedených v čl. 5 bod 1, 2 podstatný význam na vznik poistnej udalosti alebo

na zväčšenie rozsahu jej následkov. Dovolateľ mal za to, že z logického výkladu obsahu

citovaného ustanovenia ako i z citovaného článku Všeobecných

poistných podmienok je zrejmé, že žalovanej takéto právo v prejednávanom prípade nemohlo

vzniknúť. Právo na zníženie poistného plnenia nevzniklo preto, lebo žalobca vznik škody

logicky mohol oznámiť polícii až po jej vzniku, a nie teda pred škodou. Tým, že škodu mohol

oznámiť až po jej vzniku, jeho neoznámenie nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej

udalosti – škody. Podľa názoru dovolateľa odvolací súd jednak nesprávne právne posúdil

výklad ustanovenia a vôbec sa nezaoberal obsahom

Všeobecných poistných podmienok v súčinnosti s prejednávanou vecou. Poukázal na to, že

samotná možnosť rozšírenia povinností žalobcovi v zmysle ustanovenia § 799 ods. 2

poslednej vety ešte neumožňuje vznik práva poistiteľa na zníženie

poistného plnenia. Dovolateľ označil za pochybenie odvolacieho súdu to, že tvrdil, že sa

nestotožňuje s názorom žalobcu, že platná právna úprava neumožňuje účastníkom poistno-

právneho vzťahu, aby sa v zmluvných dojednaniach odchýlili od znenia kogentných

ustanovení . Uviedol, že platná právna úprava neumožňuje

účastníkom poistno-právneho vzťahu, aby sa v zmluvných dojednaniach odchýlili od znenia

kogentných ustanovení . Akákoľvek odchýlka od znenia kogentných

ustanovení je sankciovaná absolútnou neplatnosťou. Ďalším

pochybením odvolacieho súdu je to, že sa nezaoberal právnou úpravou Všeobecných

poistných podmienok. Odvolací súd posúdil zmluvné dojednania bez súčinnosti

so Všeobecnými poistnými podmienkami a bez súčinnosti s . Podľa

dovolateľa je základným dovolacím dôvodom porušenie ustanovenia Je

nepochybné, že odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením súdu prvého stupňa, ale ak

nepoužil vyššie citované ustanovenie, bolo mu odňaté právo a teda bolo porušené jeho

procesné právo vyjadriť sa. Poukázal na to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia

nezodpovedá zákonným požiadavkám uvádzaným vyššie, je popisné, avšak pritom neurčité,

nejasné, nezrozumiteľné, nelogické, nie je uvedené, ktoré skutočnosti považoval súd

za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov vychádzal, akými úvahami sa riadil

pri rozhodovaní vo veci samej, absentuje právne zdôvodnenie.

Žalovaná využila svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu žalobcu, v ktorom uviedla, že

odvolací súd presvedčivo a podrobne uviedol dôvody, pre ktoré zmenil rozhodnutie súdu

prvého stupňa a s týmto sa v celom rozsahu stotožňuje. Navrhla dovolanie žalobcu zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.

V zmysle ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania,

5

ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá

procesnými vadami uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v (

), zaoberal sa dovolací súd najprv otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Uvedené procesné vady neboli v dovolaní tvrdené a v dovolacom konaní nevyšli vady

v zmysle až e/, najavo.

So zreteľom na žalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

V zmysle sa na konania začaté pred 15. októbrom 2008 použijú predpisy

účinné od 15. októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.

S účinnosťou od 15. októbra 2008 ()

v ustanovuje, že ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je

6

pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu

tohto ustanovenia vyjadrili.

Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy k zákonu

č. , bolo týmto ustanovením v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých

rozhodnutí. Uvádza sa v nej, že účastník tak bude mať možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii

doposiaľ nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie

posilňuje právo na spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až po samotné rozhodnutie

argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu.

Výzva odvolacieho súdu je plnením osobitného druhu tzv. manudukčnej povinnosti

opravného súdu. Podstatou tejto poučovacej povinnosti je zabrániť odňatiu možnosti konať

pred odvolacím súdom a teda zabezpečiť riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní

odvolania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce vtedy, keď odvolací súd

mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci samej.

Princíp tzv. „predbežného právneho posúdenia veci“ vychádzajúci aj z § 213 ods. 2

súvisí so zameraním sa na dokazovanie sporných skutočností, a to tým spôsobom,

aby účastníci konania dostali príležitosť predstaviť vlastné argumenty týkajúce sa právneho

posúdenia veci. Tým by sa mohol predbežný právny názor všeobecného súdu potvrdiť alebo

vyvrátiť ().

V zmysle ustanovenia , právnym predpisom, ktorý pri doterajšom

rozhodovaní nebol použitý, je právny predpis, o ktorého výklad a použitie nežiadal v priebehu

konania žiadny z účastníkov konania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúce

vtedy, keď odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie

vo veci samej.

V tejto súvislosti dovolateľ predovšetkým namietal, že ak odvolací súd bol toho

názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktorý v konaní pred súdom

prvého stupňa nebol použitý, a aj keď nariadil pojednávanie podľa ustanovenia § 156 ods. 3,

tak v spojení s ustanovením bolo jeho povinnosťou, aby sa účastníci

konania k možnosti použitia tohto zákonného ustanovenia vyjadrili.

Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa odôvodnil svoje

rozhodnutie tým, že žalovaná nebola oprávnená znížiť poistné plnenie v prospech žalobcu

z dôvodu nenahlásenia dopravnej nehody, pretože aj keď žalobca bol povinný nahlásiť

dopravnú nehodu polícii, jej nenahlásenie nemalo vplyv na zníženie plnenia z poistnej zmluvy

tak, ako to predpokladá ustanovenie , resp. článku 8

bod 6 Všeobecných zmluvných podmienok.

Odvolací súd dospel k záveru, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvého stupňa v tom

smere, že žalovaná bola oprávnená plnenie z poistnej zmluvy znížiť pre nesplnenie povinností

len v rozsahu a len v takom prípade, že by vedomé

porušenie povinnosti nenahlásiť dopravnú nehodu polícii malo podstatný vplyv na vznik

poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Poukázal a rozhodol

na základe ustanovenia , z ktorého vyplýva, že dojednané

poistné podmienky môžu uložiť účastníkovi zmluvy ďalšie povinnosti.

Z ustanovenia vyplýva, že na použitie tohto ustanovenia odvolacím

súdom nestačí, aby išlo o ustanovenie právneho predpisu, ktoré doteraz nebolo použité,

ale musí ísť o také ustanovenie, ktoré je vo veci rozhodujúce. Obe podmienky, ktoré

kladie na aplikáciu tohto ustanovenia musia byť splnené

kumulatívne.

Z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa odvolací súd založil svoje

rozhodnutie „nečakane“ a nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch než súd prvého

stupňa; pričom žalobca v danej procesnej situácii nemal možnosť namietať správnosť

„nového“ právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní. Zo spisu vyplýva, že odvolací

súd nepostupoval podľa a svoju povinnosť vyplývajúcu z tohto

ustanovenia nesplnil.

Pokiaľ odvolací súd nevyzval účastníka konania v zmysle § 213 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku v znení účinnom od 15. októbra 2008, aby sa vyjadril k možnému použitiu

toho ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité,

a je podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, odňal účastníkovi

konania možnosť pred súdom konať v zmysle (pozn. tento záver bol

prijatý občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 16. mája

2011, pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2010

sp.zn. ).

Táto procesná vada konania ( ) je dôvodom, pre ktorý musí

dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom

touto procesnou vadou nemožno považovať za zákonné a správne.

Navyše je potrebné zdôrazniť, že predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť

rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým záverom a na ním založených následných

právnych záveroch, je opakovanie dokazovania v potrenom rozsahu odvolacím súdom

nevyhnutným. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, že

odvolací súd opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje

k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom,

tvoriaceho podklad pre rozhodnutie v danej veci. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že

odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové

zistenia a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa bez toho, aby vo veci

opakoval dokazovanie (dokazovanie iba doplnil).

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav

veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb

a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania

dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú

splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie

v potrebnom rozsahu opakuje sám.

Ak sa chcel odvolací súd odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa

na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213

ods. 3 sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad

pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle Len takýto postup je v súlade

so zásadou priamosti a ústnosti civilného procesu. Zásada priamosti a ústnosti má

pre odvolacie konanie rovnaký význam a následky ako pre súd prvého stupňa. V odvolacom

9

konaní je ale dôležitá aj iná stránka priamosti. Táto zásada je totiž dôležitá nielen

pre zisťovanie skutkového základu rozhodnutia, ale aj pre odchýlenie sa od skutkových

zistení súdu prvého stupňa. Pri opakovaní a doplnení dokazovania je teda zásada priamosti

oproti súdu prvého stupňa ešte sprísnená. Odvolací súd podľa týchto ustanovení a zásad

v danej veci nepostupoval. Vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal z dôkazov

vykonaných súdom prvého stupňa a z dôkazov, ktoré vykonal pred odvolacím súdom a dospel

k iným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil iný právny stav.

Odvolací súd si teda pre odlišné hodnotenie dôkazov nezadovážil rovnocenný

podklad, preto jeho skutkový a z neho vyplývajúci právny záver je v dôsledku toho v tomto

smere predčasný.

Preto dovolací súd dospel k záveru, že v konaní pred odvolacím súdom došlo okrem

vady v zmysle ešte aj k inej vade konania ( ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v spojení s opravným uznesením ako i súvisiace

uznesenie o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

Vecnou správnosťou rozhodnutia ako ani námietkami dovolateľa sa Najvyšší súd Slovenskej

republiky z tohto dôvodu nezaoberal.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. augusta 2011

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

10