Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/210/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne I. D., bývajúcej v K.,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou M. G., so sídlom v K., proti ţalovanému R. V.,

bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. A. P. H., advokátkou v K., o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Košice II pod

sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach

z 22. apríla 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 22. apríla 2010 sp. zn.

v časti, ktorou potvrdil výrok rozsudku Okresného súdu Košice II

z 10. augusta 2009 č.k. -274 o uloţení povinnosti ţalobkyne zaplatiť súdny

poplatok 3 102 € a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 10. augusta 2009 č.k. -274

prikázal do výlučného vlastníctva ţalobkyne nehnuteľnosti nachádzajúce na v k. ú. N., obec

K., okres K., zapísané v katastri nehnuteľností na LV X., rodinný dom s. č. X. postavený na

parc. č. X., a pozemky parc. č. X. a parc. č. X. v hodnote 192 524,73 € a hnuteľné veci

vo výroku rozhodnutia presne špecifikované v celkovej hodnote 3 923,52 €. Do výlučného

vlastníctva ţalovaného súd prikázal hnuteľné veci vo výroku presne špecifikované v celkovej

hodnote 10 349,89 €. Ţalobkyni uloţil povinnosť vyplatiť ţalovanému na vyrovnanie jeho

podielu sumu 90 920,14 € do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, ţe ţiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Ţalobkyni a ţalovanému uloţil povinnosť

zaplatiť kaţdému samostatne 3 102 € na účet Okresného súdu Košice II do 15 dní od

právoplatnosti rozsudku.

2

Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalobkyne rozsudkom z 22. apríla 2010 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa , pretoţe so závermi

prvostupňového súdu sa stotoţnil. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, ţe

niet dôvodu prihliadnuť k odvolacím námietkam ţalobkyne pokiaľ ide o zaplatenie súdneho

poplatku, pretoţe prvostupňový súd správne vychádzal zo Sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v časti, v ktorej potvrdil prvostupňové

rozhodnutie o povinnosti ţalobkyne zaplatiť súdny poplatok 3 102 €, podala ţalobkyňa

dovolanie. Navrhla, aby dovolací súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, ţe zruší povinnosť

ţalobkyne zaplatiť súdny poplatok 3 102 €. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z § 237

písm. f/, g/ a jeho dôvodnosť z , , Uviedla, ţe postupom

súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom ( ). Túto vadu

dovolateľka videla v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu. V odvolaní

ţalobkyňa namietala, ţe od platenia súdnych poplatkov bola oslobodená, pričom odvolací súd

túto námietku ignoroval. Ďalej namietala porušenie ústavne garantovaného práva domáhať sa

súdnej ochrany v dvojinštančnom konaní. Poukázala na to, ţe sudkyňa okresného súdu ako aj

sudkyne odvolacieho súdu boli zaujaté. Súdny spor nabral nový kurz po vstupe

JUDr. K. D. (bývalej sudkyne) ako právnej zástupkyne ţalovaného do konania. Odrazu

ţalovaný úplne zmenil skutkové tvrdenia preukázateľne odlišné od jeho predošlých

písomných vyjadrení, navrhol vypočuť výlučne svoju rodinu na podporu zásadného obratu

v postoji. Súd prvého stupňa mal od tohto momentu pre neho zásadné pochopenie,

usmerňoval svedkov, redukoval ich drobné „nedorozumenia“ v tom, ako to „naozaj“ bolo.

Krajský súd potreboval iba necelých 7 mesiacov na to, aby sa stotoţnil s rozhodnutím

prvostupňového súdu.

Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobkyne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ).

3

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Z dovolania ţalobkyne vyplýva, ţe napáda rozsudok odvolacieho súdu v časti

týkajúcej sa potvrdenia výroku prvostupňového rozhodnutia o jej povinnosti zaplatiť súdny

poplatok. Pokiaľ ide o túto časť rozhodnutia odvolacieho súdu, prípustnosť dovolania treba

posudzovať podľa (nie podľa ) Ide totiţ o rozhodnutie, ktoré má

povahu uznesenia a to aj v prípade, ţe je pojaté do rozsudku vo veci samej.

V zmysle je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné,

ak odvolací súd a/ zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie

stanoviska. Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Keďţe dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nevykazuje znaky

ţiadneho z vyššie uvedených uznesení, prípustnosť dovolania z vyvodiť

nemoţno.

So zreteľom na obsah dovolania a tieţ zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1

druhá veta , t.j. skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo

vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť

rozhodnutia, skúmal dovolací súd prípustnosť dovolania aj podľa V zmysle

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

4

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Procesné vady konania v zmysle aţ e/ dovolateľka

nenamietala a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto

ustanovení nemoţno vyvodiť.

Dovolateľka v dovolaní namietala, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté

vadou podľa , ktorú videla v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia

odvolacieho súdu a v porušení ústavne garantovaného práva domáhať sa súdnej ochrany

v dvojinštančnom konaní.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Zo spisu vyplýva, ţe prvostupňový súd vo výroku svojho rozsudku ţalobkyni

a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť kaţdému samostatne 3 102 € (ako súdny poplatok)

na účet Okresného súdu Košice II do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (poloţka 6 písm. b/

Sadzobníka súdnych poplatkov, poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva).

Hoci ţalobkyňa vo svojom následnom odvolaní voči prvostupňovému rozsudku uviedla, ţe

uznesením súdu bola od platenia súdnych poplatkov oslobodená, odvolací súd sa touto

námietkou ţalobkyne vôbec nezaoberal. Konštatoval, ţe jej námietky nie sú dôvodné.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nie je zrejmé, prečo súd neprihliadol

na uznesenie Okresného súdu Košice II z 28. februára 2007 č.k. -78, resp. ako

sa s touto skutočnosťou vysporiadal. Dovolací súd poukazuje zároveň na zápisnicu

z pojednávania pred okresným súdom z 10. augusta 2009 (č.l. 272 spisu), z ktorej vyplýva, ţe

na tomto pojednávaní bolo vyhlásené uznesenie o zrušení uznesenia o priznaní oslobodenia

od platenia súdnych poplatkov ţalobkyni. Toto rozhodnutie však nebolo nikdy vyhotovené

a doručované ţalobkyni, nemôţe byť preto právoplatné.

Svoje rozhodnutie odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené neodôvodnil v súlade

s poţiadavkami, ktoré na odôvodnenie rozhodnutia stanovujú príslušné zákonné ustanovenia

( , , ). Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí

byť zrejmé, jasné a zrozumiteľné nielen súdu, ale aj účastníkovi konania, keďţe súd

rozhoduje o jeho právnej veci ().

V posudzovanom prípade dovolateľky to tak nebolo a preto moţno uzavrieť, ţe

rozhodnutie odvolacieho súdu vykazuje vysoký stupeň arbitrárnosti. Z práva na spravodlivý

proces totiţ vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi

na vykonanie dôkazov strán s výhradou, ţe (ne)majú význam pre rozhodnutie vo veci samej

(porovnaj Krasko c/a Švajčiarsko 1993).

Tým, ţe uvedené princípy neboli rešpektované odvolacím súdom, došlo k porušeniu

základného práva dovolateľky na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp.

SR v spojení s , , a tým

aj k naplneniu dovolacieho dôvodu uvedeného v , ktorý viedol nielen

k prípustnosti, ale aj dôvodnosti podaného mimoriadneho opravného prostriedku. Vo vzťahu

k uvedenému dovolací súd povaţuje námietku ţalobkyne, ţe došlo k porušeniu jej ústavne

garantovaného práva domáhať sa súdnej ochrany v dvojinštančnom konaní za nedôvodnú.

K námietke dovolateľky o rozhodovaní veci zaujatými sudkyňami dovolací súd pre

úplnosť poznamenáva, ţe dovolateľka existenciu vady uvedenej v

odôvodňuje okolnosťami spočívajúcimi v postupe sudcu (súdu) v konaní, čo však nie je

v zmysle dôvodom pre vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania

veci. Neuviedla ţiadne okolnosti, ktoré by vzbudzovali oprávnené pochybnosti o ich

nezaujatosti. Námietka, ţe vo veci rozhodovali vylúčení sudcovia je preto taktieţ nedôvodná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov rozhodnutie odvolacieho

súdu zrušil v časti, ktorou potvrdil výrok rozsudku okresného súdu o uloţení povinnosti

ţalobkyne zaplatiť súdny poplatok 3 102 € a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie

konanie ( ). S poukazom na uvedené, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími

námietkami ţalobkyne uvedenými v dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. augusta 2011

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová