Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/38/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Daniela Hudáka v trestnej veci

obvinených C. H. a spol. pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 ods. 1

Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 31. augusta 2011 v Bratislave

dovolania obvinených C. H. a R. M. proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove

z 2. septembra 2008, sp. zn. a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolania obvinených C. H. a R. M. sa o d m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 12. júna 2008, sp. zn. , boli

obvinení C. H. a R. M. uznaní za vinných zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20,

na tom skutkovom základe, že

dňa 27. júla 2007 asi o 9.00 hod. v obci C. J., okres P., na miestnej komunikácii pred

rodinným domom č. X., sa násilím zmocnili veci tam prechádzajúcej mladistvej M. Ž., nar. X.

a to tak, že obvinený R. M. chytil poškodenú za vlasy, stiahol ju na zem a takto držiac ju ťahal

po zemi, potom jej vlasy pustil a raz ju udrel päsťou do temena hlavy a najmenej dva krát ju

kopol do pravej strany rebier. Následne k poškodenej prišiel aj obvinený C. H., ktorý ju

najmenej dva krát do ľavej strany rebier a keď sa poškodená chcela zdvihnúť, obvinený R. M.

ju opäť chytil za vlasy, postavil ju na nohy a raz jej kopol do zadnej časti tela, potom jej vlasy

pustil a oboma rukami jej vytočil ruky za chrbát a prikázal obvinenému C. H., aby poškodenej

z vrecka nohavíc zobral telefón zn. S. v hodnote 2.250,- Sk a z uší, aby jej stiahol náušnice zo

žltého kovu v hodnote 4.000,- Sk, čo obvinený C. H. urobil, pričom poškodená neutrpela

zranenia vyžadujúce liečenie.

2

Okresný súd Prešov ich za to odsúdil podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., zistiac priťažujúcu

okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. každého

osobitne k trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. oboch obvinených na výkon uložených trestov

odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom

stráženia.

Nakoniec obom obvineným podľa uložil povinnosť spoločne

a nerozdielne nahradiť poškodenej M. Ž. škodu vo výške 6.250,- Sk.

Krajský súd v Prešove uznesením z 2. septembra 2008,sp. zn. , podľa

odvolanie obvinených C. H. a R. M. proti vyššie uvedenému rozsudku ako

nedôvodné zamietol.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove podal 11. februára 2009 dovolanie obvinený

R. M. a 25. marca 2009 podal dovolanie aj obvinený C. H. Zároveň obaja obvinení požiadali

súd o ustanovenie obhajcov.

Predseda senátu súdu prvého stupňa obom žiadostiam obvinených vyhovel

a opatreniami z 24. septembra 2009 podľa , ustanovil obvinenému

C. H. za obhajkyňu JUDr. D. K., advokátku so sídlom v P., a obvinenému R. M. ustanovil za

obhajcu JUDr. S. O., advokáta so sídlom v P.

Následne obaja obvinení podali dovolania aj prostredníctvom ustanovených obhajcov.

Obvinený C. H. v dovolaní uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1

písm. g/ a písm. i/

V písomných dôvodoch dovolania vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371

ods. 1 písm. g/ argumentoval obvinený C. H. tým, že poškodená klame,

že v podstate ani nevedela stotožniť osobu, ktorá ju mala napadnúť, sústavne menila

výpovede a prispôsobovala ich na základe vykonaných dôkazov. Ďalej namietal zákonnosť

vykonania rekonštrukcie v prípravnom konaní, ktorá nebola vykonaná na mieste činu,

ale v ústave na výkon väzby, no predovšetkým nebola vykonaná v súlade s ustanoveniami

3

, lebo pri jej vykonaní bolo do jej priebehu zo strany vyšetrovateľa zasahované,

keď tento usmerňoval v činnosti tak obvineného, ako aj poškodenú, čo je neprípustné. Navyše

obaja obvinení odmietli vypovedať, preto rekonštrukcia nemala pokračovať. V rámci

dovolacieho dôvodu podľa obvinený C. H. namietal

aj samotnú existenciu mobilného telefónu a náušníc, ktoré mali pri lúpeži odcudziť, nakoľko

nebolo preukázané, že by tieto niekedy existovali. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa

obvinený C. H. namietal, že čas spáchania skutku nebol presne

ustálený, resp. bol zmenený zo 7.30 hod. na 9.00 hod.

Obvinený R. M. v dovolaní uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a

písm. g/

K uplatneným dovolacím dôvodom obvinený R. M. všeobecne argumentoval tým, že

rekonštrukcia v prípravnom konaní nebola vykonaná zákonným spôsobom. Rekonštrukcii

vytýkal, že ju viedol vyšetrovateľ MVDr. T., ktorý nebol vyšetrovateľom v tejto veci, nebol

dostatočne oboznámený s obsahom spisu, že svedkyne navádzal na ich výpoveď, ukazoval

im, čo majú robiť, naznačoval im, ako bola poškodená držaná a pod. Obvinený R. M. i jeho

obhajca namietali takýto priebeh rekonštrukcie a keď vyšetrovateľ ich námietky neakceptoval,

ďalej sa tohto úkonu odmietli zúčastniť. Ďalej obvinený R. M. v dovolaní namietal, že neboli

odstránené viaceré rozpory vo výpovediach poškodených, napr. aj to ako mohli spôsobom,

ktorý opísala poškodená, strhnúť jej náušnice z uší bez toho, aby nedošlo k poškodeniu jej

ušných lalokov.

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove sa k dovolaniam obvinených vyjadril

v tom smere, že rozhodnutia oboch súdov považuje za zákonné, že v rámci prípravného

konania, ako aj v konaní pred súdom nedošlo k porušeniu zákonných ustanovení,

že rozhodnutia boli vydané na základe objektívne zisteného skutkového stavu a na podklade

správneho právneho posúdenia po vykonaní všetkých dôkazov. Vzhľadom na uvedené

navrhol, aby dovolací súd postupom podľa obe dovolania zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 12. marca 2010, sp. zn. ,

dovolanie obvinených C. H. a R. M. podľa odmietol konštatujúc, že za

účelom podania dovolania nemožno obvinenému ex offo ustanoviť obhajcu, ale obvinený si

na tento účel obhajcu musí zvoliť. Ak dovolanie obvinený podá prostredníctvom

4

ustanoveného obhajcu, ide o „nulitný úkon“, ktorý najvyšší súd v dovolacom konaní

nepreskúmava.

Rozhodnutie najvyššieho súdu napadol obvinený C. H. na Ústavnom súde Slovenskej

republiky (ďalej len „ústavný súd“), ktorý nálezom z 2. júna 2011, sp. zn.

, vyslovil, že uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 12. mája 2010, sp. zn. , bolo porušené základné právo obvineného C. H. na

súdnu ochranu podľa (ďalej len ), na právnu

pomoc podľa a na obhajobu podľa a právo na obhajobu

podľa čl. 6 ods. 3 písm. c/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ústavný

súd z týchto dôvodov rozhodnutie najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky bol doručený najvyššiemu súdu

20. júla 2011 a spisový materiál Okresného súdu Prešov, sp. zn. , došiel

18. augusta 2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, viazaný nálezom ústavného súdu,

preskúmal predložený spisový materiál a dospel k záveru, že dovolania obvinených C. H. a

R. M. je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že ani u jedného z

obvinených nie sú splnené dôvody dovolania v zmysle ()

Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný

prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho,

ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v je zrejmé, že dovolanie

nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších

(mimoriadnych) procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú taxatívne uvedené v ustanovení

Úlohou dovolacieho súdu je posúdiť, či námietky dovolateľov obsahovo

napĺňajú niektorý z nimi uplatnených dovolacích dôvodov.

Prvý z dovolacích dôvodov, ktorí uplatnili spoločne obaja obvinení bol dovolací

dôvod uvedený v , podľa ktorého dovolanie možno podať,

ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Obaja obvinení naplnenie tohto dovolacieho dôvodu v podstate zhodne videli v tom,

že v rámci prípravného konania bola rekonštrukcia z 29. októbra 2007 vykonaná nezákonným

5

spôsobom. Rekonštrukcii vytýkali viac menej rovnaké nedostatky, ktoré sú bližšie

špecifikované vyššie v texte.

Vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu treba upriamiť pozornosť

na , podľa ktorého dôvody podľa odseku 1 písm. a) až g) nemožno

použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní

a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva

minister spravodlivosti.

Prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní konanom 12. júna 2008 postupom podľa

prečítal zápisnicu o rekonštrukcii z č. l. 234-253, pričom k tomuto listinnému

dôkazu nemali obvinení a ani ich obhajcovia žiadne pripomienky. Tieto pripomienky

nevzniesli ani v odvolacom konaní. Dovolaciemu súdu tak v akceptovaní tohto dovolacieho

dôvodu bráni vyššie citované ustanovenie , pretože obvineným a ich

obhajcom uvedená okolnosť bola známa, no v konaní pred súdom prvého stupňa a ani v

konaní pred odvolacím súdom ju nenamietali.

Druhý dovolací dôvod, ktorý obvinený C. H. uplatnil je dôvod podľa § 371

ods. 1 písm. i/ , podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Tento dôvod dovolania je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia

o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým

zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. Z dikcie § 371 ods. 1 písm. i/

je zrejmé, že dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia.

Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani

meniť, ani dopĺňať. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu súd skúma,

či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný (podradený) pod správnu

skutkovú podstatu trestného činu upravenú v . Len opačný prípad

odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu.

6

Do úvahy prichádzajú dve alternatívy a to, že skutok mal byť právne kvalifikovaný

ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa

aj zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho

ustanovenia.

Dovolacie námietky obvineného C. H. sa vôbec nedotýkali právneho posúdenia

zisteného skutku. Obvinený C. H. nenamietal právnu kvalifikáciu skutku,

ale popierajúc spáchanie skutku priamo a konkrétne spochybňoval skutkové závery súdov

prvého a druhého stupňa, poukazujúc pri tom na rozpory v dokazovaní a predostierajúc

vlastné hodnotenie dôkazov. Z uvedeného je tak jednoznačne zrejmé, že dovolacie námietky

obvineného C. H. obsahovo nenapĺňali ním uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. i/ , lebo sa netýkali právneho posúdenia veci, ale výlučne skutkových zistení

a hodnotenia dôkazov.

Obvinený R. M. ako druhý dovolací dôvod uplatnil dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/

, podľa ktorého dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo

na obhajobu.

Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného

dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv

obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní

a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6

ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj

Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení

upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného

konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví

na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osobe nezakladá dovolací dôvod podľa

Z dikcie cit. je totiž jednoznačne

zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím

dôvodom. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potom

o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní

obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby.

Obvinený R. M. v dovolaní výslovne nenamietal, že by v jeho trestnej veci boli

porušené ustanovenia o povinnej obhajobe. Porušenie ustanovení

7

o povinnej obhajobe nebolo zistené ani zo strany dovolacieho súdu.

Obvinený R. M. naplnenie tohto dovolacieho dôvodu zrejme videl v tom, že ho súd uznal za

vinného napriek tomu, že on skutok nespáchal. Rovnako ako obvinený C. H. aj on poukazoval

na rozpory v dokazovaní, ktoré mal súd podľa jeho názoru vyhodnotiť v jeho prospech. V

tejto súvislosti najvyšší súd považuje za potrebné pripomenúť, že v trestnom konaní platia

zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov

– ustanovenia a a Podľa nich bolo potrebné zisťovať skutkový

stav veci v rozsahu, ktorý bol nevyhnutný pre rozhodnutie. Podľa zásady voľného hodnotenia

dôkazov zákon nestanovil žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na

preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Za porušenie práva na

obhajobu v zmysle uplatňovaného dovolacieho dôvodu preto nemožno považovať obsah a

rozsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov. Rovnako tak ani

hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nepredstavuje

porušenie jeho práva na obhajobu zásadným spôsobom. Ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu

obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) hodnotený v jeho prospech.

Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré

sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu musí skutočne vecne

zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa Pokiaľ

tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie

upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo

uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382

písm. c/

Podľa , dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371.

S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje,

že v trestnej veci obvinených C. H. a R. M. neboli splnené dôvody dovolania predpokladané

ustanoveniami , a , a preto podľa

dovolania obvineného C. H. a R. M. na neverejnom zasadnutí odmietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. augusta 2011

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková