Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/113/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu F. G., proti ţalovanému B.,

zastúpenému JUDr. D. S., o zaplatenie 184,59 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Trnava pod sp.zn. , o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu

v Trnave z 30. novembra 2010, sp.zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. novembra

2010 sp.zn. vo výroku, v ktorom uznesenie okresného súdu o odmietnutí

odporu potvrdil, ako aj vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania z r u š u j e a vec mu

v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

Dovolanie ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 30. novembra 2010

sp.zn. vo výroku, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava uznesením z 10. augusta 2010, č.k. -53 odmietol

odpor ţalovaného proti platobnému rozkazu Okresného súdu Trnava zo dňa 2. decembra

2009, č.k. -11 a návrh na prerušenie konania zamietol. Zároveň v celom

rozsahu zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava zo dňa 11. mája 2010, č.k. -36

a ţalovanému vrátil súdny poplatok za odpor v sume 16,50 € prostredníctvom Daňového

úradu Trnava. Dospel k záveru, ţe odpor bol podaný bez odôvodnenia vo veci samej, resp.

nebol riadne odôvodnený tak, ako to má na mysli ustanovenie Ţalovaný

v odpore neuviedol ţiadne skutočnosti týkajúce sa dôvodnosti alebo výšky platobným

rozkazom ţalobcovi priznanej peňaţnej sumy, teda ţiadnym spôsobom po skutkovej ani

2

právnej stránke nárok ţalobcu nenapadol. Na doplnenie odporu súd neprihliadol, z dôvodu, ţe

odpor nebol doplnený v lehote 15 dní od prevzatia platobného rozkazu. Výrok o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania odôvodnil tým, ţe neboli splnené podmienky na jeho

prerušenie, keď nenastala skutočnosť, pre ktorú je potrebné konanie prerušiť. Mal za to, ţe

rozhodnutie v predmetnej veci nezávisí od prebiehajúceho konkurzného konania, keď

rozhodnutie v konkurznom konaní nemá ţiadny vplyv na konanie a rozhodnutie v predmetnej

veci. Len v rámci predmetného súdneho konania je súd oprávnený rozhodnúť, či uplatnený

nárok ţalobcu voči ţalovanému je dôvodný. O zrušení nesprávneho rozhodnutia

o poplatkovej povinnosti rozhodol podľa v znení

neskorších predpisov a podľa § 11 ods. 1, 4 uvedeného zákona vrátil ţalovanému nekrátený

súdny poplatok za odpor, keďţe podľa bodu 5 k poloţke 1 sadzobníka súdnych poplatkov

ţalovanému nevznikla povinnosť súdny poplatok za odpor zaplatiť.

Krajský súd v Trnave na odvolanie ţalovaného uznesením z 30. novembra 2010,

sp.zn. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o odmietnutí

odporu a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania ako vecne správne v zmysle

potvrdil. Ţalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V celom rozsahu sa

stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Mal za to, ţe súd prvého

stupňa rozhodol správne, keď odmietol odpor ţalovaného proti platobnému rozkazu a keď

návrh ţalovaného na prerušenie konania podľa ustanovenia zamietol. Uviedol, ţe

výsledok konkurzného konania (vedeného na majetok dlţníka ţalovaného) bude mať význam

iba v tom smere, do akej miery bude ţalovaný v konkurznom konaní (vedenom na majetok

jeho dlţníka) uspokojený. Následne to môţe mať vplyv na schopnosť ţalovaného plniť jeho

peňaţné záväzky. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa

v spojení s

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný a navrhol, aby

dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe odporu proti platobnému

rozkazu vyhovuje a vo veci nariaďuje pojednávanie. Namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle

Mal za to, ţe súd nepostupoval v súlade s ustanovením , keď nepovaţoval

dôvody uvedené v podanom odpore za dostačujúce na to, aby tento bol uznaný

za odôvodnený. Trval na tom, ţe podaný odpor je vecne a právne odôvodnený a spĺňa

náleţitosti, ktoré vyţaduje ustanovenie Taktieţ namietal, ţe súdy

3

nesprávne posúdili ustanovenie , a mal za to, ţe dôvod

na prerušenie konania podľa je daný. V dôvodoch dovolania

rozoberal skutkový a právny stav veci.

Ţalobca sa k dovolaniu ţalovaného nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr

to, či dovolanie ţalovaného smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto

opravným prostriedkom.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súdu rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených

uznesení. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom uznesení

nevyslovil, ţe je proti nemu dovolanie prípustné. V danej veci nejde ani o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia a ani

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2

prípustné nie je. Prípustnosť tohto opravného prostriedku by prichádzala do úvahy len

v prípade výskytu niektorej z vád uvedených v ustanovení

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom).

V danom prípade dovolanie ţalovaného smeruje proti výroku uznesenia Krajského

súdu v Trnave z 30. novembra 2010 sp.zn. , ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o odmietnutí odporu a o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania.

Pokiaľ ide o dovolanie ţalovaného proti výroku odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania, dovolateľ podľa obsahu dovolania zastáva názor, ţe došlo k procesnej vade konania

v zmysle k odňatiu moţnosti ţalovanému konať pred súdom v dôsledku

nesprávneho právneho posúdenia veci v potvrdzujúcom uznesení. Citované zákonné

ustanovenie dáva odňatie moţnosti konať pred súdom však do súvislosti s faktickou

procesnou činnosťou súdu, nie s právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom

rozhodnutí. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Samo právne

posúdenie veci je realizáciou rozhodovacej činnosti súdom a nezakladá bez ďalšieho

prípustnosť dovolania podľa , keď právnym posúdením veci

(rozhodnutím) súd neporušuje ţiadnu procesnú povinnosť, ani procesné práva účastníka

konania. Či uţ teda odvolací súd napadnuté potvrdzujúce rozhodnutie týkajúce sa prerušenia

konania zaloţil na správnej alebo nesprávnej aplikácii a interpretácii ustanovenia § 109 ods. 1,

2 písm. c/ , neodňal tým ţalovanému moţnosť pred súdom konať.

Nesprávne právne posúdenie veci je prípustný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. c/

), ktorý však moţno úspešne uplatniť len vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné

(o tento prípad ale v preskúmavanej veci nešlo).

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239

v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného

vo výroku, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný,

odmietol.

Pokiaľ ide o dovolanie ţalovaného proti tej časti uznesenia Krajského súdu v Trnave

z 30. novembra 2010 sp.zn. , ktorým je napadnutý výrok potvrdzujúci

uznesenie súdu prvého stupňa o odmietnutí odporu, došlo v tomto prípade podľa dovolacieho

súdu k vade konania v zmysle , t.j. k odňatiu moţnosti účastníka konania

(ţalovaného) konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie moţnosti

konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe

zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

6

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, ţe kaţdý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má

právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych

právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyplýva, ţe tak základné právo podľa , ako aj právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť

konania a odôvodnenie rozhodnutia (napr. ).

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva

je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie

v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (napr. ).

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001

, z 13. novembra 2002 , z 5. apríla 2007).

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997;

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie v náleze -30. Vyslovil, ţe súčasťou obsahu

základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky povaţuje za potrebné uviesť, ţe i odôvodnenie

uznesenia odvolacieho súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti

a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí

vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť

v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené

vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom

miesta pre dohady a domnienky.

Zákonom poţadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy uznesenia

( v spojení s a v spojení s ) je

nie len formálnou poţiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených,

nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade

prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj

v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je

preukázať správnosť uznesenia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly

správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu., t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto

poţiadavky napadnuté uznesenie odvolacieho súdu v časti výroku, ktorým bolo potvrdené

prvostupňové uznesenie o odmietnutí odporu, nespĺňa.

V predmetnej veci odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku

o odmietnutí odporu z dôvodu vecnej správnosti podľa potvrdil. V odôvodnení

svojho uznesenia uviedol, ţe „odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa rozhodol

správne, keď odmietol odpor ţalovaného proti platobnému rozkazu, preto uznesenie súdu

prvého stupňa v napadnutej časti podľa ustanovenia z dôvodu vecnej správnosti

potvrdil“. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ako dospel odvolací súd k uvedenému

záveru a akými úvahami sa pri svojom rozhodnutí riadil, ani to, ako sa vysporiadal

s argumentáciou ţalovaného uvedenou v odvolaní, týkajúcou sa nedostatočne odôvodneného

odporu, resp. podaného odporu bez odôvodnenia s poukazom na ustanovenie § 174 ods. 3

Takého odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu nezodpovedá poţiadavke na riadne

a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe odôvodnenie uznesenia

odvolacieho súdu v napadnutej časti výroku o odmietnutí odporu je nepreskúmateľné

a zmätočné, čo malo za následok porušenie práva dovolateľa na spravodlivé súdne konanie

a odňatie moţnosti dovolateľa konať pred súdom v zmysle

Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní v tejto časti k procesnej vade podľa § 237

písm. f/ , je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy

zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou,

nemôţe byť povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami

oprávneného uvedenými v dovolaní.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu

v tejto napadnutej časti, v ktorej uznesenie okresného súdu vo výroku o odmietnutí odporu

potvrdil a vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania podľa zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. septembra 2011

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

10