Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/11/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: M. M. – Č., H.,

IČO: X., právne zastúpenej Mgr. P. Š., advokátom, N., proti odporkyni: Ing. E. D. – D., S.,

IČO: X., právne zastúpenej JUDr. V. N., advokátkou, S., o zaplatenie 9 504,86 € (286 343,30

Sk) istiny s príslušenstvom, na dovolanie odporkyne proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne z 12. augusta 2009, č. k. -193, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 12. augusta

2009, č. k. -193 v napadnutej časti z r u š u j e a vec v r a c i a

Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prievidza o návrhu navrhovateľky na zaplatenie 286 343,30 Sk istiny

s príslušenstvom rozhodol rozsudkom zo dňa 28. augusta 2008, č. k. -169 tak,

ţe návrh na zaplatenie 140 000,-- Sk s príslušenstvom zamietol a konanie v časti o 146 343,30

Sk zastavil, pričom odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe účastníčky konania sú podnikateľkami a dňa

1. januára 1996 uzavreli zmluvu o predaji podniku, predmetom ktorej bol predaj predajne

textilu Č. v B. V článku II. si účastníčky dohodli kúpnu cenu vo výške 1 000 000,-- Sk

a v článku III. sa účastníčky dohodli, ţe túto cenu bude navrhovateľka splácať v mesačných

splátkach od 31. januára 1996 do 31. decembra 1996 a súčasne si dohodli pre prípad

nezaplatenia splátok riadne a včas, úrok z omeškania vo výške 3% mesačne. Okrem ceny

za predaj podniku si účastníčky dohodli aj úrok vo výške 1,5%, čiţe podľa zmluvy mala

navrhovateľka zaplatiť odporkyni, ktorá jej predajňu predávala, sumu 1 109 750,-- Sk.

Vykonanými dôkazmi, najmä prednesmi účastníkov, výpismi z účtov, mal súd prvého

stupňa preukázané, ţe navrhovateľka na základe zmluvy o predaji časti podniku z 1. januára

1996 poukázala odporkyni kúpnu cenu vo výške 1 000 000,-- Sk, 1‚5% úrok vo výške

109 750,-- Sk a 3% úrok vo výške 206 676,78 Sk, spolu vo výške 1 316 426,80 Sk.

Súd prvého stupňa vzhľadom na ustanovenie

posudzoval právne vzťahy medzi účastníkmi aj podľa . Dospel

k záveru, ţe v prejednávanej veci účastníčky uzavreli podľa ustanovenia § 476 a nasl.

platnú zmluvu o predaji podniku, pretoţe obsahuje všetky podstatné

náleţitosti. V čl. II. a III. sa účastníčky dohodli na kúpnej cene a na majetkových častiach.

V čl. III. si účastníčky okrem kúpnej ceny vo výške 1 000 000 Sk dohodli ešte sumu

109 750,-- Sk označenú ako úrok vo výške 1,5%. Súd na základe výkladu podľa ustanovenia

, ustálil, ţe napriek označeniu tejto sumy ako úroku

vo výške 1,5%, ide o navýšenie kúpnej ceny, ktorú navrhovateľka akceptovala a odporkyni

takúto cenu aj zaplatila.

Pokiaľ ide o úrok z omeškania vo výške 3% mesačne, vzhľadom na námietku

navrhovateľky súd prvého stupňa skúmal, či takáto výška dohodnutého úroku z omeškania nie

je neprimerane vysoká, pričom konštatoval, ţe takáto výška úroku z omeškania je dohodnutá

v primeranej výške s prihliadnutím na to, ţe zmluva bola uzatváraná v roku 1996, kedy

priemerná úroková sadzba za poskytované úvery bola okolo 20% ročne, a teda dohodnutý

úrok z omeškania vo výške 36% ročne bol primeraný.

Súd prvého stupňa na základe listinných dôkazov, najmä zo zmluvy o predaji podniku

a rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 17. júla 2007, č. k. , ďalej zistil, ţe

navrhovateľka v konaní nepreukázala, ţe odporkyňa sa na jej úkor bezdôvodne obohatila a tak

získala majetkový prospech. Podľa názoru súdu prvého stupňa, ak navrhovateľka plnila

odporkyni na základe platnej zmluvy, tak nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu

odporkyni. Súd poukázal aj na to, ţe navrhovateľka sa domáhala vrátenia platieb za obdobie

od 4. januára 2000 do 8. júna 2001, pričom súd zistil, ţe rozhodovaniu o platbe prijatej 8. júna

2001 v uplatnenej výške 81 114,30 Sk bráni prekáţka veci rozsúdenej (platobný rozkaz

Okresného súdu v Prievidzi z 22. mája 2001, č. k. ). Pokiaľ ide o platby spolu

vo výške 60 000,-- Sk zo dňa 23. novembra 2000 a 27. decembra 2000, navrhovateľka

ţiadnym listinným dôkazom (výpisom z účtu) nepreukázala, ţe dotknutú sumu vo výške

60 000,-- Sk poukázala odporkyni.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podala navrhovateľka odvolanie v celom

rozsahu v časti výroku o zamietnutí zaplatenia sumy 4 647,15 € (140 000,-- Sk)

s príslušenstvom. Odvolanie navrhovateľky smerovalo v časti výroku o zastavení konania

vo výške o 146 343,30 Sk iba na sumu vo výške 81 114,30 Sk.

Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací napadnutý

rozsudok v časti, v ktorej bol návrh na zaplatenie 4 647,15 € (140 000,-- Sk) s príslušenstvom

zamietnutý, zmenil tak, ţe odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke 3 643,03 €

(109 750,- Sk) s 18,8% ročným úrokom z omeškania od 16. júla 2001 do zaplatenia

a vo zvyšku ţalobu zamietol. V časti, v ktorej bolo konanie o zaplatenie 81 114,30 Sk

zastavené, napadnutý rozsudok potvrdil. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov

konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie

dostatočným spôsobom, ale zo zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávny právny záver,

keď konštatoval, ţe navrhovateľka nemá nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia v sume

109 750,-- Sk s 18,8% ročným úrokom z omeškania od 16. júla 2001 do zaplatenia.

Podľa názoru odvolacieho súdu, úrok vo výške 1,5% uvedený v čl. III. dotknutej

zmluvy nemôţe byť súčasťou kúpnej ceny, ktorá podľa toho istého článku bola dohodnutá

sumou 1 000 000,-- Sk, a preto v tejto časti je zmluva o predaji podniku neplatná. Ak

zo zmluvy o predaji podniku mala navrhovateľka zaplatiť kúpnu cenu 1 000 000,-- Sk

a zaplatila 1 109 750,-- Sk, tak sa ţalovaná bezdôvodne obohatila o sumu 109 750,-- Sk a túto

musí navrhovateľke vrátiť.

Odvolací súd sa stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý ustálil, ţe

dohodnutý úrok z omeškania čl. III. vo výške 3% mesačne, je v súlade s Obchodným

zákonníkom a tak, ako súd prvého stupňa, povaţuje takto dohodnutý úrok z omeškania

za platný. Z tohto dôvodu ţalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 40 250,-- Sk

(správna suma mala byť uvedená vo výške 30 250,-- Sk) zamietol.

Preskúmaním veci odvolací súd ďalej zistil, ţe súd prvého stupňa postupoval správne,

keď konanie o zaplatenie 146 343,30 Sk zastavil (predmetom odvolania je len suma

81 114,30 Sk), pretoţe ide o prekáţku veci rozsúdenej, a to na základe právoplatného

platobného rozkazu, ktorý vydal Okresný súd Prievidza dňa 22. mája 2001, č. k.

.

Proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, podala v zákonnej lehote dovolanie

odporkyňa, v ktorom uviedla, ţe napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci podľa ustanovenia , pričom je aj nepreskúmateľné

z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti a neurčitosti, čím sa nezachovala rovnosť účastníkov

konania ( ).

Dovolateľka uviedla, ţe sa nestotoţňuje s názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého je

zmluva o predaji podniku v článku III. neplatná a na základe toho mala navrhovateľka

zaplatiť odporkyni len sumu vo výške 1 000 000,-- Sk a nie sumu vo výške 1 109 750,-- Sk,

pričom prijatie sumy vo výške 109 750,-- Sk je bezdôvodným obohatením dovolateľky, resp.

odporkyne.

Odporkyňa má za to, ţe nárok navrhovateľky je premlčaný, nakoľko dojednané

navýšenie kúpnej ceny spolu vo výške 109 750,-- Sk jej navrhovateľka uhradila po splátkach

v období od 31. januára 1996 do 28. decembra 1998. Pri plnení poslednej splátky začala

plynúť premlčacia doba dňa 29. decembra 1998 a táto uplynula dňa 29. decembra 2002.

Keďţe navrhovateľka uplatnila svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia

na súde dňa 8. októbra 2003, teda po uplynutí premlčacej doby, tak vzniesla námietku

premlčania ešte v priebehu konania na okresnom súde, a súd tento nárok z tohto dôvodu

nemohol uznať.

Podľa odporkyne je zmluva o predaji časti podniku platným právnym úkonom aj

v časti článku III. zmluvy, pričom poukazuje na tú skutočnosť, ţe krajský súd vidí neplatnosť

časti predmetnej zmluvy v spornosti obsahov článkov II. a III. Zdôraznila, ţe podľa právnej

praxe sporný obsah právneho úkonu moţno interpretovať podľa zmyslu pouţitých slov.

Rôznemu výkladu slov, ktoré vyjadrujú vôľu, bráni zákonný pokyn na interpretáciu

s osobitným zreteľom na vôľu konajúceho za predpokladu, ţe táto vôľa nie je v rozpore

s jazykovým prejavom. Prihliada sa teda predovšetkým na to, čo konajúci chcel pouţitými

slovami vyjadriť. Limitom je to, ţe slová, ktoré sa pouţili, taký výklad pripúšťajú. Nemoţno

preto vylúčiť, ţe výraz alebo slovné spojenie pripúšťa rozmanitý výklad. Ak vzniknú v tomto

smere pochybnosti, potom zaťaţujú toho účastníka, ktorý prvý pouţil nejednoznačné slová.

V danom prípade obe zmluvné strany, t. j. navrhovateľka a aj odporkyňa jednoznačne

mienili urobiť právny úkon - dojednanie kúpnej ceny spolu vo výške 1 109 750,-- Sk. Táto

skutočnosť vyplýva aj z listu navrhovateľky zo dňa 11. júna 2001, kde v časti rekapitulácia

platieb sama navrhovateľka uvádza, ţe dojednaná kúpna cena predstavuje sumu vo výške

1 109 750,-- Sk. Pričom samotný obsah článku III. spornej zmluvy upravujúci navýšenie

kúpnej ceny, bol zmluvným stranám dostatočne jasný, určitý a zrozumiteľný. Podľa

odporkyne sú takéto dojednania beţné v obchodnom styku, napr. pri kúpení veci

prostredníctvom leasingovej spoločnosti (navýšenie o leasingové splátky).

Podľa dovolateľky ďalej odvolací súd pri svojom rozhodnutí nebral do úvahy uznanie

dlhu zo strany navrhovateľky. K uznaniu dlhu došlo písomným podaním navrhovateľky

zo dňa 11. júna 2001, kde v prílohe tohto listu je aj „Analýza stavu záväzkov podľa zmluvy

o predaji časti podniku zo dňa 1. januára 1996“, v ktorom v rámci rekapitulácie záväzkov

uznala navrhovateľka nárok odporkyne na zaplatenie sumy vo výške 109 750,-- Sk tak, ako to

vyţaduje ustanovenie . S poukazom na ustanovenie

ods. 3 , k uznaniu dlţnej sumy došlo podľa názoru dovolateľky aj

úhradou dlţnej sumy.

Odporkyňa v dovolaní ďalej zdôraznila, ţe odvolací súd pri rozhodnutí o priznaní

nároku porušil ustanovenie a nasl. , pretoţe priznal navrhovateľke aj to, o čo

vo svojom navrhovanom petite neţiadala. Navrhovateľka sa svojím návrhom domáhala

zaplatenia sumy, ktorú mala prijať odporkyňa titulom dohodnutých úrokov, úrokov

z omeškania a zmluvnej pokuty. Z príslušných ustanovení

vyplýva, ţe vo veciach, ktoré moţno začať iba na návrh účastníka, je súd zásadne viazaný

návrhom na začatie konania, prípadne v tej podobe, ako bol v priebehu konania zmenený.

O ničom inom rozhodovať nemôţe. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ale vyplýva, ţe

súd priznal navrhovateľke nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom prijatia vyššej

kúpnej ceny, čo však navrhovateľka v konaní neţiadala.

Okrem skutočností uvedených vyššie, na základe ktorých povaţuje dovolateľka

napadnuté rozhodnutie za také, ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je

podľa odporkyne odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nepreskúmateľné aj z toho

dôvodu, ţe je nezrozumiteľné a neurčité. Odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu

v Trenčíne povaţuje dovolateľka za veľmi stručné, pretoţe odvolací súd v ňom vôbec

neuvádza, prečo priznal navrhovateľke sumu 109 750,-- Sk uhradenú titulom dohodnutého

navýšenia kúpnej ceny, keď navrhovateľka sa v uvedenom konaní nedomáhala zaplatenia

tejto sumy, prečo priznal navrhovateľke nárok na úroky z omeškania práve za obdobie

od 16. júla 2001, z čoho vyvodzuje krajský súd záver, ţe sa odporkyňa dostala do omeškania

so zaplatením dlţnej sumy odo dňa 16. júla 2001, prečo priznal navrhovateľke úroky

z omeškania vo výške 18,8% ročne.

Krajský súd v Trenčíne tak vo vyššie uvedenej veci nezachoval rovnosť účastníkov

konania a nepostupoval spravodlivo voči odporkyni ako účastníkovi konania a ako občanovi

Slovenskej republiky a neodôvodneným, resp. nedostatočne odôvodneným rozhodnutím súdu

spôsobil, ţe odporkyňa disponuje rozhodnutím, z odôvodnenia ktorého nie je zrejmé, ako sa

súd vysporiadal s jej tvrdeniami.

Na základe uvedeného dovolateľka navrhla, aby dovolací súd v zmeňujúcej časti

rozsudok odvolacieho súdu zmenil.

Súčasne s dovolaním podala odporkyňa aj návrh na odklad vykonateľnosti dovolaním

napadnutého rozhodnutia, o ktorom návrhu bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 1. decembra

2003, sp. zn. .

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu uviedla, ţe zmluvné

strany uzatvorili dňa 01. 01. 1996 Zmluvu o predaji podniku, v ktorej zmluve sú úroky

dohodnuté v neprimeranej výške, preto podľa jej názoru výkon takéhoto práva podľa ust.

nepoţíva právnu ochranu, keďţe je v rozpore so zásadami

poctivého obchodného styku. Navrhovateľka zdôraznila, ţe úrok uvedený v čl. 3 zmluvy,

pri splátkach vo výške 1,5% neobsahuje uvedenie doby, preto podľa ust. § 502 ods. 2

sa jedná o ročný úrok, čo je však v rozpore s vyčíslením tohto úroku

v zmluve. Podľa navrhovateľky posledná veta čl. 3 zmluvy upravuje úrok z úroku, čo je

v rozpore so zákonom, nakoľko sa nejedná o zmluvu o úvere. Na základe uvedeného povaţuje

navrhovateľka zmluvné dojednania čl. 3 zmluvy, týkajúce sa majetkových sankcií za neplatné

pre ich rozpor so zákonom.

Vzhľadom k tomu, ţe Zmluvu o predaji časti podniku vypracovala odporkyňa,

pre prípad, ţe niektoré ustanovenia zmluvy pripúšťajú rôzny výklad, treba ich v zmysle ust.

vykladať na ťarchu navrhovateľky. V súvislosti

s uvedeným ustanovením navrhovateľka uviedla, ţe v čase podpisu zmluvy bola začínajúcou

podnikateľkou a vypracovanie zmluvy odporkyňou povaţuje za úmyselné protiprávne

konanie odporkyne s cieľom uviesť navrhovateľku do omylu.

Navrhovateľka ďalej uviedla, ţe podľa predmetnej zmluvy mala odporkyni zaplatiť

kúpnu cenu vo výške 1 000 000,-- Sk v splátkach a termínoch ich splatnosti podľa čl. 3

Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 01. 01. 1996. K úhradám jednotlivých splátok došlo

podľa špecifikácie uvedenej vo vyjadrení k dovolaniu pri sadzbe zákonného úroku 18,25%

ročne, ktorý navrhovateľka povaţuje za oprávnený. Navrhovateľka tak zaplatila odporkyni

kúpnu cenu vo výške 1 000 000,-- Sk a úrok celkovo vo výške 78 885,50 Sk. Odporkyňa však

okrem dohodnutej kúpnej ceny prijala od navrhovateľky aj čiastku celkovo vo výške

365 228,80 Sk. Je preto nepochybné, ţe navrhovateľka zaplatila odporkyni celkom sumu

1 365 228,80 Sk, z ktorej sumy odporkyňa oprávnene prijala sumu 1 078 885,50 Sk a podľa

navrhovateľky zvyšok vo výške 286 343,30 Sk prijala odporkyňa neoprávnene ako

bezdôvodné obohatenie.

K námietke premlčania, vznesenej odporkyňou, navrhovateľka uviedla, ţe na právo

na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch sa vzťahuje právna

úprava premlčania podľa a všeobecná premlčacia lehota je v trvaní 4

roky. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 23. 10. 2001, sp. zn. M Obdo V 2/2002, kde bol vyslovený názor, ţe nakoľko

premlčanie na vydanie bezdôvodného obohatenia, získaného v rámci

obchodnoprávneho záväzkového vzťahu upravuje, nie je moţno vzhľadom na ust. § 1 ods. 2

, na premlčanie tohto práva ust. pouţiť.

Platí to pre stanovenie začiatku plynutia premlčacej doby i pre určenie jej dĺţky.

Navrhovateľka ďalej poukázala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, v ktorom sa taktieţ vyjadruje právny názor k právnemu inštitútu premlčania.

Keďţe navrhovateľka uplatnila svoj nárok ako protinávrh prvý raz dňa 07. 10. 2003, preto

vzhľadom na námietku premlčania zobrala rozšírený návrh na sumu 286 343,30 Sk v časti

späť o sumu 65 229,-- Sk istiny a ustálila istinu na sumu vo výške 221 114,30 Sk.

Navrhovateľka ďalej vo svojom vyjadrení poukázala na rozhodnutie Krajského súdu

v Trenčíne sp. zn. a Okresného súdu Prievidza sp. zn. , ktorými

rozhodnutiami navrhovateľka poukázala na to, ţe odporkyni vzniklo prijatím neoprávnených

majetkových sankcií voči navrhovateľke bezdôvodné obohatenie.

Záverom navrhovateľka zdôraznila, ţe odporkyňa neuvádza v dovolaní ţiadne nové

skutočnosti, ani nenavrhuje vykonať ţiadne nové dôkazy, ktoré by bez vlastnej viny nemohla

pouţiť v konaní pred prvostupňovým súdom. Vzhľadom na uvedené navrhovateľka ţiada, aby

dovolací súd dovolanie odporkyne zamietol a určil jej povinnosť nahradiť navrhovateľke

trovy dovolacieho konania celkovo vo výške 261,21 Eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania, dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ), preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo ( ) a dospel k záveru, ţe dovolanie je

opodstatnené.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho

súdu ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ skôr právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Dovolaním z dôvodov uvedených v je moţné napadnúť všetky

rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo

na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania podľa nie je daná tým, ţe

dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených

v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade

prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t.j. ak nastali skutočnosti,

v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ,

prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle platí,

ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je dovolanie

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu ( )

alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok odvolacieho

súdu, potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak sa odvolací súd v jeho výroku vyslovil,

ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti zmenil,

z ktorého dôvodu je dovolanie prípustné.

Dovolací súd je pri preskúmavaní právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu

viazaný rozsahom dovolacieho návrhu a uplatneným dovolacím dôvodom. Viazanosť

dovolacieho súdu dôvodom uvedeným v dovolaní sa prejavuje nielen vo viazanosti dôvodom

zodpovedajúcemu niektorému v zákone vymedzenému dovolaciemu dôvodu, ale

predovšetkým vo viazanosti tým, ako bol tento dovolací dôvod v dovolaní opísaný, t. j.

uvedenie okolností, z ktorých dovolateľ usudzuje, ţe uvedený dovolací dôvod je daný.

Dovolateľka podala dovolanie z dôvodu, ţe jej bola odňatá moţnosť konať pred

súdom a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

Naplnenie znakov tejto vady vidí v tom, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

neobsahuje dostatočné vecné a právne odôvodnenie, nemoţno z neho zistiť dôvody, pre ktoré

tento súd zmenil určitú časť rozhodnutia súdu prvého stupňa v prospech navrhovateľky.

Odvolací súd sa nezaoberal jej prednesmi a argumentáciou v celom ich prezentovanom

rozsahu. Týmto postupom jej mal odvolací súd odňať moţnosť konať pred súdom, keďţe

v uvedenej veci súd nezachoval rovnosť účastníkov konania a nepostupoval spravodlivo voči

odporkyni ako účastníčke konania.

Za odňatie moţnosti konať pred súdom sa povaţuje taký závadný procesný postup,

ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Podľa ustálenej judikatúry o postup odnímajúci účastníkovi moţnosť konať pred

súdom ide tieţ v prípade rozhodnutia, ktorého odôvodnenie nespĺňa zákonné náleţitosti.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky

právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením

nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Vyjadruje to aj znenie ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p, podľa ktorého v odôvodnení

rozsudku uvedie súd podstatný obsah prednesov, stručne a výstiţne vyloţí, ktoré skutočnosti

má preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal i ďalšie dôkazy, a posúdi zistený skutkový

stav podľa príslušných ustanovení, ktoré pouţil.

Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.

Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám

logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické

hľadiská. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doloţiť správnosť

rozhodnutia súdu, pričom odôvodnenie je zároveň aj prostriedkom kontroly správnosti

postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci.

Odôvodnenie rozsudku by malo účastníkom konania dovoľovať posúdiť, ako súd v ich veci

vyloţil a aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom

rozhodovaní vo veci samej.

Súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový

a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných

účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je

plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ().

V súlade s ust. je teda povinnosťou všeobecného súdu uviesť

v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie zaloţil.

Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej

stránky rozhodnutia ().

Takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozhodnutie opravného (odvolacieho) súdu

( ).

Dovolací súd vychádzajúc z týchto významných úvah sa zaoberal posúdením obsahu

napadnutého rozhodnutia z uvedených hľadísk. Podrobným preskúmaním odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia dospel dovolací súd k záveru, ţe odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu tieto poţiadavky nespĺňa. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu

nemoţno dostatočne zistiť skutkové a ani právne dôvody, pre ktoré odvolací súd dospel

k záveru o čiastočnej neplatnosti zmluvy o predaji podniku, na akom skutkovom základe

konštatoval bezdôvodné obohatenie odporkyne, ako sa vysporiadal s námietkou premlčania,

vznesenou odporkyňou a z čoho vyvodil odvolací súd záver, ţe sa odporkyňa dostala

do omeškania so zaplatením dlţnej sumy odo dňa 16. júla 2001 a tieţ, prečo priznal

navrhovateľke úroky z omeškania vo výške 18,8% ročne.

Týmto postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu základného práva dovolateľky

na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

resp. SR v spojení s a tým aj k naplneniu

dovolacieho dôvodu podľa

Dovolací súd tieţ zistil, ţe konanie odvolacieho súdu je postihnuté aj inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ku ktorej dovolací súd prihliadol

s poukazom na ust. , keďţe dovolanie je prípustné.

Medzi takéto iné vady, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, patrí aj

skutočnosť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne

zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, ţe odvolací súd pri vykonávaní dokazovania

nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami a tieţ

skutočnosť, ţe odvolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z iného skutkového základu,

neţ súd prvého stupňa bez toho, ţe by postupoval podľa a zopakoval

dôkazy, na ktorých zaloţil svoje skutkové zistenia súd prvého stupňa, resp. sám, doplnil

dokazovanie.

V danom prípade odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel

ku skutkovému zisteniu, ţe zmluva o predaji podniku je čiastočne neplatná a odporkyni

vzniklo v časti uplatneného nároku bezdôvodné obohatenie, bez toho, ţe by zopakoval

dôkazy, na ktorých zaloţil svoje skutkové zistenia súd prvého stupňa a tieţ bez doplnenia

dokazovania o tom, aké platby, kedy a na aký účel navrhovateľka odporkyni zaplatila, bez

ktorého zistenia nemohol dospieť ani k záveru, kedy a v akom rozsahu vzniklo odporkyni

bezdôvodné obohatenie, ktoré je predmetom konania a či toto, vzhľadom na námietku

premlčania, vznesenú odporkyňou, bolo uplatnené vzájomným návrhom včas.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa

rozsudok odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí súd rozhodne znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. septembra 2011

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová