Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/285/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej žalobkyne Ing. A. D., bývajúcej v K.,

zastúpenej JUDr. P. R., advokátom v P., proti žalovaným 1/ J. K., bývajúcemu v O.K.,

a 2/ M. K., bývajúcej v O.K., o zaplatenie 1 803,78 Eur s príslušenstvom, vedenej na

Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Prešove zo 14. septembra 2010 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

zo 14. septembra 2010 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 12. januára 2010 č.k. -78 zaviazal

žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1 803,78 EUR s 5 % úrokom

z omeškania od 10. decembra 2008 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania vo výške

463,53 EUR na účet jej právneho zástupcu, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku

s tým, že v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Na základe vykonaného dokazovania súd

prvého stupňa konštatoval skutkový stav, podľa ktorého žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou

parc. č. KN C č. X. vo výmere X. m², zastavané plochy a nádvoria, parc. č. KN C č. X. vo

výmere X. m² záhrady a stavby – rodinný dom súp. č. X. na parc. č. X., zapísaných na LV

č. X. k.ú. O.. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to pozemku parc.

č. KN C X. vo výmere X. m², zastavané plochy a nádvoria zapísaného na LV č. X.

katastrálneho územia O., pričom tento pozemok susedí s pozemkom a stavbou žalobkyne

parc. č. X.. Rozhodnutím Obecného úradu v O. ako miestne príslušného stavebného úradu č.

S. z 29. marca 2007 bola žalovaným uložená povinnosť na vlastné náklady v lehote do 30 dní

odo dňa doručenia rozhodnutia vykonať oplotenie pri rodinnom dome súp. č. X. v Obci O. na

pozemku parc. č. X. katastrálneho územia O. zabezpečovacie práce – zabezpečiť oporným

2

múrom oplotenie zo strany pozemku parc. č. X. tak, aby sa predišlo zrúteniu oplotenia,

pričom uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 29. marca 2007.

V zmysle tohto rozhodnutia mali žalovaní vykonať uvedené práce na svoje náklady, avšak

tieto nevykonali. Keďže žalovaní povinnosť zabezpečiť oporným múrom oplotenie nesplnili,

žalobkyňa potom na vlastné náklady zabezpečila tieto práce a pričom ich cena bola 54 340,60

Sk (1 803,78 EUR) súd prvého stupňa vec právne hodnotil podľa § 415, § 420, § 442 a § 563

, pričom mal za preukázané, že žalovaní 1/, 2/ nerešpektovali

právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Obecného úradu v O., ako miestne príslušného

stavebného úradu, ktorým im bola uložená povinnosť na vlastné náklady v lehote 30 dní od

doručenia rozhodnutia vykonať na stavbe oplotenie pri rodinnom dome súp. č. X. v obci O. na

pozemku parc. č. X. kat. úz. O. zabezpečovacie práce. Keďže z dôvodu nevykonania

uvedených prác žalobkyni hrozila bezprostredná škoda, táto vykonala ohlásenie drobnej

stavby Obci O. ako miestne príslušnému stavebnému úradu, ktorý v stanovisku č. X./07 zo

6. augusta 2007 súhlasil s vykonaním drobnej stavby – oplotením pozemku parc. č. X., č. X..

Tým, že žalovaní nerešpektovali rozhodnutia stavebného úradu a nevybudovali oporný múr,

ako im bolo uložené, bolo nevyhnutné, aby žalobkyňa sama pristúpila k vybudovaniu tohto

oporného múru. V danom prípade súd rozhodol v súlade s ,

nakoľko mal za preukázané, že práve žalovaní zodpovedajú za škodu, ktorá vybudovaním

oporného múru žalobkyni vznikla, keďže porušili právnu povinnosť, ktorú im ukladá

právoplatné rozhodnutie stavebného úradu. Nakoľko výška nákladov vzniknutých súvislostí

so stavbou oporného múru bola preukázaná predloženými dokladmi, súd zaviazal žalovaných

1/, 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni sumu 1 803,78 EUR, o úrokoch z omeškania

súd rozhodol podľa v spojení s , nariadenia

vlády č. a konštatoval, že nezaplatením pohľadávky sa žalovaní dostali do

omeškania 10. decembra 2008. V prevyšujúcej časti žalobu ohľadne úroku z omeškania nad

5 % zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania súd rozhodol podľa

a priznal žalobkyni náhradu za zaplatený súdny poplatok ako aj trovy právnej služby.

Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaných rozsudkom zo 14. septembra 2010

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu

žalobkyne na zaplatenie sumy 1 803,78 EUR s príslušenstvom zamietol a žalovaným náhradu

trov konania nepriznal. Žalovaným nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania. Takto

rozhodol, keď podľa prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolatelia

domáhali preskúmania a dospel k záveru, že ich odvolanie je dôvodné. Podľa názoru

3

odvolacieho súdu súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav avšak nevyvodil z neho

správny právny záver. Mal za nepochybné, že žalobkyňa sa domáhala náhrady škody z titulu

vykonania prác, ktoré mali vykonať žalovaní podľa rozhodnutia stavebného úradu obce O.

z 29. marca 2007. Podľa tohto rozhodnutia mali žalovaní vykonať oplotenie pri rodinnom

dome súp. č. X. v obci O. a ďalej zabezpečiť oporným múrom oplotenie zo strany parc. č. X.

tak, aby sa predišlo zrúteniu oplotenia. Mal z toho za zrejmé, že takéto rozhodnutie

stavebného úradu je exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku.

Podľa tohto ustanovenia totiž možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných

rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon. Exekučný poriadok na

základe tohto exekučného titulu pripúšťa exekúciu formou uskutočnenia prác a výkonov

podľa § 191 a nasl. Exekučného poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž ak vykonateľné

rozhodnutie ukladá, aby povinný podľa neho vykonal pre oprávneného nejakú prácu, ktorú

môže vykonať aj niekto iný, než povinný. Exekúcia sa vykoná tak, že oprávnený si prácu,

o ktorú ide, dá vykonať niekým iným alebo si ju vykoná sám, a to na trovy povinného.

Exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí oprávneného a povinného o začatí

exekúcie vykonaním prác a výkonov, ďalej po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti

exekúcii alebo potom keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky

zamietli, vydá exekučný príkaz a vykoná exekúciu. Podľa § 191 ods. 5 Exekučného poriadku

exekútor môže povinného vyzvať, aby potrebné trovy zaplatil oprávnenému vopred. Exekúcia

sa vykoná potom niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok.

Z uvedeného odvolací súd uzavrel, že žalobkyňa sa na základe exekučného titulu mohla

domáhať exekúcie, a takýmto spôsobom dosiahnuť, aby žalovaní splnili to, čo im ukladá

právoplatné a vykonateľné rozhodnutie stavebného úradu, ak tento zákonný spôsob

dosiahnutia cieľa, ktorý malo na zreteli uvedené rozhodnutie stavebného úradu nebolo

uskutočnené zákonným spôsobom, potom sa žalobkyňa nemôže domáhať náhrady nákladov

za vykonané práce. Tejto náhrady by sa mohla domáhať len vtedy, keby postupovala v zmysle

§ 191 ods. 1 až 5 Exekučného poriadku, ak tak neurobila, potom jej nárok na náhradu týchto

nákladov uplatnených v rámci náhrady škody je nedôvodný. Odvolací súd preto v zmysle

zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a žalobu žalobkyne

zamietol. V zmysle uvedeného ustanovenia odvolací súd zmenil aj výrok o trovách konania

s tým, že aj keď boli žalovaní v tomto konaní úspešní, náhradu trov im nepriznal, a to so

zreteľom na okolnosti prípadu, za akých došlo k uvedenému sporu. Mal za nepochybné, že

žalovaní nesplnili povinnosti, ktorá im bola uložená rozhodnutím správneho orgánu a teda

nerešpektovali právoplatné a vykonateľné správne rozhodnutie. Táto okolnosť spôsobila

4

pokračovanie nedorozumení medzi účastníkmi konania, výsledkom čoho bolo súdne konanie.

Odvolací súd preto podľa úspešným žalovaným trovy prvostupňového ako

aj trovy odvolacieho konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá navrhla

rozsudok odvolacieho súdu zmeniť tak, že dovolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa.

Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia a ako dovolací dôvod

uviedla, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci ( ) a tiež, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť pred

súdom konať ( ). Uviedla, že zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že

žalovaní skopávaním pozemku spôsobili zosuv pôdy a narušili stabilitu oplotenia žalobkyne,

zo strany žalovaných dochádza k podkopávaniu pozemku v časti hranice susediacich parciel,

žalobkyne a žalovaných. Žalobkyňa musela vykonať stavebné práce na vlastné náklady

v snahe predísť škodám na vlastnom majetku, čo bolo povinnosťou žalovaných. Žalovaní

porušili ustanovenia a preto majú povinnosť jej náhradu škody

nahradiť. Odvolací súd svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby neodôvodnil žiadnym

ustanovením zákona, podľa ktorého by jej nárok mal byť nedôvodný. Odvolací súd len

poukázal na ustanovenie exekučného poriadku s tým, že na základe exekučného titulu sa

mohla domáhať exekúcie a takýmto spôsobom dosiahnuť, aby žalovaní plnili to, čo im ukladá

rozhodnutie stavebného úradu. Podľa jej názoru skutočnosť, že sa mohla domáhať, aby práce

boli vykonané v exekučnom konaní, neznamená, že návrh na vykonanie exekúcie podať

musela. Skopávaním svahu zo strany žalovaných došlo k ujme na majetku a mohlo dôjsť aj

k ujme na zdraví či dokonca živote osôb, a z toho dôvodu aj na základe prevenčnej povinnosti

podľa vykonala tieto stavebné práce. Odvolací súd i napriek tomu, že

pri rozhodovaní vychádzal z iného právneho predpisu, než aký pri rozhodovaní použil súd

prvého stupňa a nedal jej možnosť k uvedenému sa vyjadriť, došlo zo strany odvolacieho

súdu k odňatiu možnosti konať pred súdom a tak konanie pred odvolacím súdom je postihnuté

vadou podľa

Žalovaní navrhli dovolanie žalobkyne ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( a nasl. ).

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti nemu prípustné, pretože rozsudkom odvolacieho súdu

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenný

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka konania, nedostatku riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo

už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré

možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či

a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa osobitne zameral na opodstatnenosť tvrdenia

žalobkyne, že v prejednávanej veci jej bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/

).

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1. odňatie možnosti konať pred súdom, 2. to, že k odňatiu možnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3. možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

6

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie

možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu občianskym

súdnom poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

Podľa ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje

ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre

rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu

tohto ustanovenia vyjadrili.

V zmysle právnym predpisom, ktorý pri doterajšom rozhodovaní

nebol použitý, je právny predpis, o ktorého výklad a použitie nežiadal v priebehu konania

žiadny z účastníkov konania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúca vtedy,

keď odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci

samej.

Princíp tzv. „predbežného právneho posúdenia veci“ vychádzajúci aj z § 213 ods. 2

súvisí so zameraním sa na dokazovanie sporných skutočností, a to tým spôsobom, aby

účastníci konania dostali príležitosť predstaviť vlastné argumenty, týkajúce sa právneho

posúdenia veci. Tým by sa mohol predbežný právny názor všeobecného súdu potvrdiť alebo

vyvrátiť ().

Súd prvého stupňa vyhovel žalobe, keď vyvodil zodpovednosť žalovaných za škodu,

ktorá žalobkyni vznikla tým, že vybudovala oporný múr, keď žalovaní porušili povinnosť,

ktorú im ukladalo právoplatné rozhodnutie stavebného úradu (§ 415, 420, § 442 Občianskeho

zákonníka).

Odvolací súd v preskúmavanej veci nepovažoval pri posudzovaní vzťahov medzi

účastníkmi konania za rozhodujúce hmotnoprávne aspekty, ale vyjadroval sa pokiaľ ide

o právny vzťah účastníkov v rovine exekučnej. Tým, že žalobkyňa nevyužila možnosť

domáhať sa náhrady nákladov v rámci exekučného konania (§ 191 ods. 1 Exekučného

poriadku) potom jej nárok na náhradu nákladov uplatnených v rámci náhrady škody

považoval za nedôvodný.

Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo založené na závere zodpovednosti

žalovaných za vzniknutú škodu bolo legitímnym očakávaním, že odvolací súd pristúpi

k vecnému posúdeniu opodstatnenosti žaloby (z hľadiska uplatnenej náhrady škody), vytvorí

žalobkyni procesnú možnosť brániť sa, predpokladom ktorej bude, že odvolací súd splní svoju

procesnú povinnosť vyplývajúcu z

Z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa odvolací súd založil svoje

rozhodnutie „nečakane“ a nepredvídateľne na iných nových dôvodoch, než súd prvého

stupňa, pričom žalobkyňa v danej procesnej situácii nemala možnosť namietať správnosť

nového právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní. Zo spisu vyplýva, že odvolací súd

nepostupoval podľa a svoju povinnosť vyplývajúcu z tohto ustanovenia

nesplnil. Tým žalobkyni odňal možnosť konať pred súdom ( ).

Pokiaľ odvolací súd nevyzval účastníka konania v zmysle v znení

účinnom od 15. októbra 2008, aby sa vyjadril k možnému použitiu toho ustanovenia právneho

predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité, a je podľa názoru

odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, odňal účastníkovi konania možnosť

pred súdom konať v zmysle (pozri uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky z 27. októbra 2010 sp. zn. ).

Žalobkyňa v dovolaní uviedla, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právny posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

8

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery.

V dovolacom konaní po zistení existencie procesnej vady konania v zmysle § 237

písm. f/ so zreteľom na ktorú musí byť napadnuté rozhodnutie v každom prípade

zrušené, nebol daný dôvod na skúmanie opodstatnenosti námietky žalobkyne, že napadnuté

rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Procesná vada v zmysle , ku ktorej došlo v odvolacom konaní, je vždy

dôvodom pre zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia, preto dovolací súd rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. septembra 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková