Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
47d/367658.c4d008.pdf
PDF · 158.39 KB
No categories available
4Cdo/285/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 285/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej žalobkyne Ing. A. D., bývajúcej v K.,
zastúpenej JUDr. P. R., advokátom v P., proti žalovaným 1/ J. K., bývajúcemu v O.K.,
a 2/ M. K., bývajúcej v O.K., o zaplatenie 1 803,78 Eur s príslušenstvom, vedenej na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8 C 59/2009, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo 14. septembra 2010 sp. zn. 11 Co 18/2010 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove
zo 14. septembra 2010 sp. zn. 11 Co 18/2010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov rozsudkom z 12. januára 2010 č.k. 8 C 59/2009-78 zaviazal
žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1 803,78 EUR s 5 % úrokom
z omeškania od 10. decembra 2008 do zaplatenia a nahradiť jej trovy konania vo výške
463,53 EUR na účet jej právneho zástupcu, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku
s tým, že v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Na základe vykonaného dokazovania súd
prvého stupňa konštatoval skutkový stav, podľa ktorého žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou
parc. č. KN C č. X. vo výmere X. m², zastavané plochy a nádvoria, parc. č. KN C č. X. vo
výmere X. m² záhrady a stavby – rodinný dom súp. č. X. na parc. č. X., zapísaných na LV
č. X. k.ú. O.. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to pozemku parc.
č. KN C X. vo výmere X. m², zastavané plochy a nádvoria zapísaného na LV č. X.
katastrálneho územia O., pričom tento pozemok susedí s pozemkom a stavbou žalobkyne
parc. č. X.. Rozhodnutím Obecného úradu v O. ako miestne príslušného stavebného úradu č.
S. z 29. marca 2007 bola žalovaným uložená povinnosť na vlastné náklady v lehote do 30 dní
odo dňa doručenia rozhodnutia vykonať oplotenie pri rodinnom dome súp. č. X. v Obci O. na
pozemku parc. č. X. katastrálneho územia O. zabezpečovacie práce – zabezpečiť oporným
múrom oplotenie zo strany pozemku parc. č. X. tak, aby sa predišlo zrúteniu oplotenia,
pričom uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 29. marca 2007.
V zmysle tohto rozhodnutia mali žalovaní vykonať uvedené práce na svoje náklady, avšak
tieto nevykonali. Keďže žalovaní povinnosť zabezpečiť oporným múrom oplotenie nesplnili,
žalobkyňa potom na vlastné náklady zabezpečila tieto práce a pričom ich cena bola 54 340,60
Sk (1 803,78 EUR) súd prvého stupňa vec právne hodnotil podľa § 415, § 420, § 442 a § 563
Občianskeho zákonníka, pričom mal za preukázané, že žalovaní 1/, 2/ nerešpektovali
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Obecného úradu v O., ako miestne príslušného
stavebného úradu, ktorým im bola uložená povinnosť na vlastné náklady v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia vykonať na stavbe oplotenie pri rodinnom dome súp. č. X. v obci O. na
pozemku parc. č. X. kat. úz. O. zabezpečovacie práce. Keďže z dôvodu nevykonania
uvedených prác žalobkyni hrozila bezprostredná škoda, táto vykonala ohlásenie drobnej
stavby Obci O. ako miestne príslušnému stavebnému úradu, ktorý v stanovisku č. X./07 zo
6. augusta 2007 súhlasil s vykonaním drobnej stavby – oplotením pozemku parc. č. X., č. X..
Tým, že žalovaní nerešpektovali rozhodnutia stavebného úradu a nevybudovali oporný múr,
ako im bolo uložené, bolo nevyhnutné, aby žalobkyňa sama pristúpila k vybudovaniu tohto
oporného múru. V danom prípade súd rozhodol v súlade s § 420 Občianskeho zákonníka,
nakoľko mal za preukázané, že práve žalovaní zodpovedajú za škodu, ktorá vybudovaním
oporného múru žalobkyni vznikla, keďže porušili právnu povinnosť, ktorú im ukladá
právoplatné rozhodnutie stavebného úradu. Nakoľko výška nákladov vzniknutých súvislostí
so stavbou oporného múru bola preukázaná predloženými dokladmi, súd zaviazal žalovaných
1/, 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni sumu 1 803,78 EUR, o úrokoch z omeškania
súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1, 2 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. a konštatoval, že nezaplatením pohľadávky sa žalovaní dostali do
omeškania 10. decembra 2008. V prevyšujúcej časti žalobu ohľadne úroku z omeškania nad
5 % zamietol ako nedôvodnú. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.
a priznal žalobkyni náhradu za zaplatený súdny poplatok ako aj trovy právnej služby.
Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaných rozsudkom zo 14. septembra 2010
sp. zn. 11 Co 18/2010 rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu
žalobkyne na zaplatenie sumy 1 803,78 EUR s príslušenstvom zamietol a žalovaným náhradu
trov konania nepriznal. Žalovaným nepriznal ani náhradu trov odvolacieho konania. Takto
rozhodol, keď podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolatelia
domáhali preskúmania a dospel k záveru, že ich odvolanie je dôvodné. Podľa názoru
odvolacieho súdu súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav avšak nevyvodil z neho
správny právny záver. Mal za nepochybné, že žalobkyňa sa domáhala náhrady škody z titulu
vykonania prác, ktoré mali vykonať žalovaní podľa rozhodnutia stavebného úradu obce O.
z 29. marca 2007. Podľa tohto rozhodnutia mali žalovaní vykonať oplotenie pri rodinnom
dome súp. č. X. v obci O. a ďalej zabezpečiť oporným múrom oplotenie zo strany parc. č. X.
tak, aby sa predišlo zrúteniu oplotenia. Mal z toho za zrejmé, že takéto rozhodnutie
stavebného úradu je exekučným titulom v zmysle § 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku.
Podľa tohto ustanovenia totiž možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných
rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon. Exekučný poriadok na
základe tohto exekučného titulu pripúšťa exekúciu formou uskutočnenia prác a výkonov
podľa § 191 a nasl. Exekučného poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž ak vykonateľné
rozhodnutie ukladá, aby povinný podľa neho vykonal pre oprávneného nejakú prácu, ktorú
môže vykonať aj niekto iný, než povinný. Exekúcia sa vykoná tak, že oprávnený si prácu,
o ktorú ide, dá vykonať niekým iným alebo si ju vykoná sám, a to na trovy povinného.
Exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí oprávneného a povinného o začatí
exekúcie vykonaním prác a výkonov, ďalej po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti
exekúcii alebo potom keď sa mu doručí rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky
zamietli, vydá exekučný príkaz a vykoná exekúciu. Podľa § 191 ods. 5 Exekučného poriadku
exekútor môže povinného vyzvať, aby potrebné trovy zaplatil oprávnenému vopred. Exekúcia
sa vykoná potom niektorým zo spôsobov určených na vymáhanie peňažných pohľadávok.
Z uvedeného odvolací súd uzavrel, že žalobkyňa sa na základe exekučného titulu mohla
domáhať exekúcie, a takýmto spôsobom dosiahnuť, aby žalovaní splnili to, čo im ukladá
právoplatné a vykonateľné rozhodnutie stavebného úradu, ak tento zákonný spôsob
dosiahnutia cieľa, ktorý malo na zreteli uvedené rozhodnutie stavebného úradu nebolo
uskutočnené zákonným spôsobom, potom sa žalobkyňa nemôže domáhať náhrady nákladov
za vykonané práce. Tejto náhrady by sa mohla domáhať len vtedy, keby postupovala v zmysle
§ 191 ods. 1 až 5 Exekučného poriadku, ak tak neurobila, potom jej nárok na náhradu týchto
nákladov uplatnených v rámci náhrady škody je nedôvodný. Odvolací súd preto v zmysle
§ 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti a žalobu žalobkyne
zamietol. V zmysle uvedeného ustanovenia odvolací súd zmenil aj výrok o trovách konania
s tým, že aj keď boli žalovaní v tomto konaní úspešní, náhradu trov im nepriznal, a to so
zreteľom na okolnosti prípadu, za akých došlo k uvedenému sporu. Mal za nepochybné, že
žalovaní nesplnili povinnosti, ktorá im bola uložená rozhodnutím správneho orgánu a teda
nerešpektovali právoplatné a vykonateľné správne rozhodnutie. Táto okolnosť spôsobila
pokračovanie nedorozumení medzi účastníkmi konania, výsledkom čoho bolo súdne konanie.
Odvolací súd preto podľa § 150 ods. 1 O.s.p. úspešným žalovaným trovy prvostupňového ako
aj trovy odvolacieho konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá navrhla
rozsudok odvolacieho súdu zmeniť tak, že dovolací súd potvrdí rozsudok súdu prvého stupňa.
Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 238 ods. 1 O.s.p. a ako dovolací dôvod
uviedla, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.), konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a tiež, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť pred
súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Uviedla, že zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že
žalovaní skopávaním pozemku spôsobili zosuv pôdy a narušili stabilitu oplotenia žalobkyne,
zo strany žalovaných dochádza k podkopávaniu pozemku v časti hranice susediacich parciel,
žalobkyne a žalovaných. Žalobkyňa musela vykonať stavebné práce na vlastné náklady
v snahe predísť škodám na vlastnom majetku, čo bolo povinnosťou žalovaných. Žalovaní
porušili ustanovenia Občianskeho zákonníka a preto majú povinnosť jej náhradu škody
nahradiť. Odvolací súd svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby neodôvodnil žiadnym
ustanovením zákona, podľa ktorého by jej nárok mal byť nedôvodný. Odvolací súd len
poukázal na ustanovenie exekučného poriadku s tým, že na základe exekučného titulu sa
mohla domáhať exekúcie a takýmto spôsobom dosiahnuť, aby žalovaní plnili to, čo im ukladá
rozhodnutie stavebného úradu. Podľa jej názoru skutočnosť, že sa mohla domáhať, aby práce
boli vykonané v exekučnom konaní, neznamená, že návrh na vykonanie exekúcie podať
musela. Skopávaním svahu zo strany žalovaných došlo k ujme na majetku a mohlo dôjsť aj
k ujme na zdraví či dokonca živote osôb, a z toho dôvodu aj na základe prevenčnej povinnosti
podľa Občianskeho zákonníka vykonala tieto stavebné práce. Odvolací súd i napriek tomu, že
pri rozhodovaní vychádzal z iného právneho predpisu, než aký pri rozhodovaní použil súd
prvého stupňa a nedal jej možnosť k uvedenému sa vyjadriť, došlo zo strany odvolacieho
súdu k odňatiu možnosti konať pred súdom a tak konanie pred odvolacím súdom je postihnuté
vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Žalovaní navrhli dovolanie žalobkyne ako nedôvodné zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu,
ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.).
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. V zmysle
§ 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie proti nemu prípustné, pretože rozsudkom odvolacieho súdu
bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenný
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.).
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či
dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom
niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia
neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p. ale sa
zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka konania, nedostatku riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo
už prv začatého konania, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré
možno začať len na návrh, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, či
a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným).
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa osobitne zameral na opodstatnenosť tvrdenia
žalobkyne, že v prejednávanej veci jej bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/
O.s.p.).
Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sú vlastné tri pojmové
znaky: 1. odňatie možnosti konať pred súdom, 2. to, že k odňatiu možnosti konať došlo
v dôsledku postupu súdu, 3. možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.
Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie
možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je
potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania
realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu občianskym
súdnom poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
O vadu ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd
v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré
mu právny poriadok priznáva.
Podľa § 213 ods. 2 O.s.p. ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje
ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre
rozhodnutie vo veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému použitiu
tohto ustanovenia vyjadrili.
V zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. právnym predpisom, ktorý pri doterajšom rozhodovaní
nebol použitý, je právny predpis, o ktorého výklad a použitie nežiadal v priebehu konania
žiadny z účastníkov konania. Ustanovenie právneho predpisu je pre vec rozhodujúca vtedy,
keď odvolací súd mieni toto ustanovenie urobiť právnym základom pre rozhodnutie vo veci
samej.
Princíp tzv. „predbežného právneho posúdenia veci“ vychádzajúci aj z § 213 ods. 2
O.s.p. súvisí so zameraním sa na dokazovanie sporných skutočností, a to tým spôsobom, aby
účastníci konania dostali príležitosť predstaviť vlastné argumenty, týkajúce sa právneho
posúdenia veci. Tým by sa mohol predbežný právny názor všeobecného súdu potvrdiť alebo
vyvrátiť (III. ÚS 446/2010).
Súd prvého stupňa vyhovel žalobe, keď vyvodil zodpovednosť žalovaných za škodu,
ktorá žalobkyni vznikla tým, že vybudovala oporný múr, keď žalovaní porušili povinnosť,
ktorú im ukladalo právoplatné rozhodnutie stavebného úradu (§ 415, 420, § 442 Občianskeho
zákonníka).
Odvolací súd v preskúmavanej veci nepovažoval pri posudzovaní vzťahov medzi
účastníkmi konania za rozhodujúce hmotnoprávne aspekty, ale vyjadroval sa pokiaľ ide
o právny vzťah účastníkov v rovine exekučnej. Tým, že žalobkyňa nevyužila možnosť
domáhať sa náhrady nákladov v rámci exekučného konania (§ 191 ods. 1 Exekučného
poriadku) potom jej nárok na náhradu nákladov uplatnených v rámci náhrady škody
považoval za nedôvodný.
Keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo založené na závere zodpovednosti
žalovaných za vzniknutú škodu bolo legitímnym očakávaním, že odvolací súd pristúpi
k vecnému posúdeniu opodstatnenosti žaloby (z hľadiska uplatnenej náhrady škody), vytvorí
žalobkyni procesnú možnosť brániť sa, predpokladom ktorej bude, že odvolací súd splní svoju
procesnú povinnosť vyplývajúcu z § 213 ods. 2 O.s.p.
Z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa odvolací súd založil svoje
rozhodnutie „nečakane“ a nepredvídateľne na iných nových dôvodoch, než súd prvého
stupňa, pričom žalobkyňa v danej procesnej situácii nemala možnosť namietať správnosť
nového právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní. Zo spisu vyplýva, že odvolací súd
nepostupoval podľa § 213 ods. 2 O.s.p. a svoju povinnosť vyplývajúcu z tohto ustanovenia
nesplnil. Tým žalobkyni odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).
Pokiaľ odvolací súd nevyzval účastníka konania v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. v znení
účinnom od 15. októbra 2008, aby sa vyjadril k možnému použitiu toho ustanovenia právneho
predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité, a je podľa názoru
odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, odňal účastníkovi konania možnosť
pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (pozri uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 27. októbra 2010 sp. zn. 5 Cdo 322/2009).
Žalobkyňa v dovolaní uviedla, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právny posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery.
V dovolacom konaní po zistení existencie procesnej vady konania v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p. so zreteľom na ktorú musí byť napadnuté rozhodnutie v každom prípade
zrušené, nebol daný dôvod na skúmanie opodstatnenosti námietky žalobkyne, že napadnuté
rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Procesná vada v zmysle § 237 O.s.p., ku ktorej došlo v odvolacom konaní, je vždy
dôvodom pre zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia, preto dovolací súd rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. septembra 2011
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková