Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/179/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného M., so sídlom v T.,

proti povinnému I. K., bývajúcemu v T., P.O.BOX X., zastúpenému JUDr. M. A., advokátom

v B., o vymoženie 41,16 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.

, o dovolaní povinného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne

z 30. septembra 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 30. septembra 2010 sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trenčín uznesením zo 17. júna 2008 č.k. -12 exekúciu

zastavil z dôvodu neúčinnosti exekučného titulu (platobný výmer č. X. z 19. marca 2004 –

vyrubenie miestneho poplatku za zber, prepravu a zneškodňovanie komunálnych odpadov

a drobných stavebných odpadov za obdobie od 1.1.2004 do 31.12.2004), pretože exekúciu na

jeho základe bolo možné vykonať len do 31. decembra 2007, kedy uplynula zákonom

stanovená trojročná prekluzívna lehota ( v spojení so

), na ktorú musel z úradnej povinnosti prihliadnuť.

Okresný súd Trenčín uznesením z 20. augusta 2008 č.k. -16 súdnemu

exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, pretože si ich napriek výzve súdu neuplatnil.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie súdneho exekútora uznesením z 11. februára

2009 sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa (o trovách exekúcie) zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že z obsahu spisu je zrejmé, že súdny exekútor trovy

2

exekúcie nevyčíslil v súdom určenej 10 – dňovej lehote. Táto lehota je však procesnou

lehotou, ktorej nedodržanie nemôže spôsobiť zánik práva na náhradu trov exekúcie.

Vzhľadom na to, že súdny exekútor v odvolacom konaní vykonal procesný úkon –

špecifikoval náhradu trov exekúcie, súd prvého stupňa v ďalšom konaní preto o náhrade

týchto trov rozhodne.

Okresný súd Trenčín uznesením z 12. júla 2010 č.k. -32 uložil

povinnému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. I. Š. náhradu trov exekúcie

49,09 € do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Uviedol, že trovy exekúcie platí v zásade

povinný (§ 196, § 197 Exekučného poriadku). Výnimočne, z dôvodov uvedených

v ustanovení § 203 Exekučného poriadku, môže byť uložená povinnosť zaplatiť trovy

oprávnenému. Existencia takýchto dôvodov zistená nebola (oprávnený podal návrh

na vykonanie exekúcie v čase, keď pohľadávka prekludovaná nebola). Odmenu priznal

súdnemu exekútorovi za čas potrebný na exekúciu (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky

č. ), t.j. za tri účelne vynaložené hodiny á 6,64 € spolu s 19 % DPH (nepriznal

odmenu za registráciu a založenie spisu, zaslanie námietok proti exekúcii, vypracovanie

faktúry a vrátenie poverenia, pretože ide administratívne úkony, ktorých náhrada je zahrnutá

v odmene), za 2 úkony exekučnej činnosti á 3, 32 € spolu s 19 % DPH (§ 14 ods. 1 písm. b/,

, vyhlášky č. ) a za náhradu hotových výdavkov (

uvedenej vyhlášky).

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie povinného a súdneho exekútora uznesením

z 30. septembra 2010 sp. zn. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne potvrdil. Uviedol, že pokiaľ ide o vznesenú námietku zaujatosti povinného voči vec

prejednávajúcej sudkyni JUDr. Eve Vékonyovej, na túto odvolací súd neprihliadol, nakoľko

bola vznesená až v odvolacom konaní. Prihliadnuť k nej by prichádzalo do úvahy len

v prípade, že by došlo k zrušeniu napadnutého uznesenia. O takýto prípad v danej veci nešlo.

Odvolací súd poukázal na to, že z písomného vyjadrenia sudkyne JUDr. Evy Vékonyovej

vyplýva, že predmetná vec jej bola pridelená v dôsledku zmeny rozvrhu práce na súde prvého

stupňa a následného pokynu predsedníčky súdu č. 3/2009. Vo veci teda rozhodoval zákonný

sudca. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že oprávnený podal

návrh na vykonanie exekúcie (na Exekútorskom úrade súdneho exekútora Mgr. Ing. I. Š.)

19. júna 2007, teda viac ako 6 mesiacov pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty na jeho

vykonanie. Pretože návrh na vykonanie exekúcie bol podaný včas, oprávnený procesne

3

nezavinil zastavenie exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu. Za tejto situácie

nie je daný žiadny zákonný dôvod pre to, aby trovy zastavenej exekúcie znášal oprávnený

(neboli splnené podmienky pre postup podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Námietky

povinného týkajúce sa postupu oprávneného pri doručovaní exekučného titulu, vyhodnotil za

nedôvodné. Pokiaľ v iných exekučných konaniach vedených na súde prvého stupňa proti

povinnému bola exekúcia zastavená z iného dôvodu, tieto okolnosti nebolo možné v danej

veci zohľadniť.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie povinný. Navrhol ho

zmeniť tak, že povinnosť nahradiť trovy exekúcie bude uložená oprávnenému. Trval na tom,

že trovy daného exekučného konania má znášať oprávnený. Uviedol, že oprávnený pri

doručovaní exekučného titulu nepostupoval v súlade so zákonom. Odvolací súd sa jeho

doručovaním vôbec nezaoberal a túto zásadnú skutočnosť nevzal do úvahy. Pokiaľ bolo

v dvoch konaniach preukázané, že oprávnený opakovane porušil pri doručovaní exekučného

titulu zákon, je namieste aj rozhodnúť, že povinnosť uhradiť trovy exekúcie bude uložená

oprávnenému. Poukázal zároveň na to, že vo veci nerozhodoval zákonný sudca.

Oprávnený navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu (zrejme omylom uvedené

rozhodnutie prvostupňového súdu) potvrdiť.

Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že keďže exekučné konanie bolo

zastavené, nemôže sa k dovolaniu relevantne vyjadriť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách

exekúcie (o trovách konania). Dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak

a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/]

na zaujatie stanoviska ( ). V zmysle je dovolanie

prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu

prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Podľa § 239 ods. 3

ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom

opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu

na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva

a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine,

v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,

ktoré vykazuje znaky jedného z tých uznesení, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení

ako uznesenie, na ktoré sa nevzťahuje a , je

nepochybné, že prípustnosť dovolania povinného z nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť ( )

skúmať vždy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného

rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239

, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou v

písm. a/ až g/ V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania

významný, ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno

ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie podľa § 239 ods. 3

vylúčené. Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia pritom nie je

založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou

vadou uvedenou v , ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou

uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí. Dovolateľ v danej veci vady

v zmysle až e/ nenamietal a vady v zmysle až e/

nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

Povinný vo svojom dovolaní uviedol, že v konaní pred súdom prvého stupňa

nerozhodoval zákonný sudca ( ), keď po zrušení uznesenia okresného

súdu odvolacím súdom vo veci už rozhodovala iná sudkyňa (JUDr. Eva Vékonyová).

Z obsahu spisu je zrejmé, že zmena v osobe zákonnej sudkyne na prvostupňovom

súde, bola dôsledkom zmeny rozvrhu práce Okresného súdu Trenčín na rok 2007, vykonanej

dodatkom č. 4 pod Spr. 763/2007 (pokyn predsedníčky Okresného súdu Trenčín č. 92/2007

Spr. 813/2007) a v dôsledku zmeny rozvrhu práce Okresného súdu Trenčín na rok 2009

(pokyn predsedníčky Okresného súdu Trenčín č. 3/2009 Spr. 10/2009). V dôsledku tejto

zmeny rozvrhu práce bola vec pôvodne pridelená JUDr. Patricii Kepeňovej pridelená

JUDr. Eve Vékonyovej (ktorú dovolateľ namietal). Zmeny v rozvrhu práce boli odôvodnené

zmenou v obsadení súdu sudcami v zmysle

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uvedené ustanovenie umožňuje

prerozdelenie už pridelených vecí náhodným výberom pomocou technických prostriedkov

a programových prostriedkov aj v prípade zmeny v obsadení súdu sudcami. Vzhľadom

na uvedené dovolací súd považoval námietku dovolateľa, že vo veci nekonala zákonná

sudkyňa JUDr. Patricie Kepeňová, ale JUDr. Eva Vékonyová za nedôvodnú. Pre úplnosť sa

uvádza, že podľa vyjadrenia konajúcej sudkyne táto sa vo veci necítila zaujatá (č.l. 40 spisu).

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva na

spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia

súdneho rozhodnutia.

Vzhľadom na námietku dovolateľa, že odvolací súd sa doručovaním platobného

výmeru vôbec nezaoberal, dovolací súd skúmal, či rozhodnutie odvolacieho súdu je

dostatočne odôvodnené, resp. preskúmateľné ( ).

Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

V predmetnej veci povinný vo svojom odvolaní (tiež v dovolaní) namietal, že

oprávnený pri doručovaní platobného výmeru verejnou vyhláškou nepostupoval v súlade

so zákonom (teda platobný výmer nemôže byť vykonateľný). Túto odvolaciu námietku

krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ďalej odvolací súd uviedol, že pokiaľ v iných

exekučných konaniach vedených na súde prvého stupňa proti povinnému bola exekúcia

zastavená z iného dôvodu, tieto okolnosti nebolo možné v danej veci zohľadniť.

Vzhľadom na uvedené treba konštatovať, že krajský súd sa nedostatočným spôsobom

vysporiadal s námietkou povinného ohľadne doručovania platobného výmeru. Je potrebné

skúmať, či platobný výmer bol doručovaný v súlade s príslušnými právnymi predpismi,

pretože táto skutočnosť bude mať podstatný vplyv na rozhodnutie o trovách exekúcie a to bez

ohľadu na dôvody uznesenia o zastavení exekúcie. Z rozhodnutia odvolacieho súdu vôbec nie

je zrejmé, na základe čoho vyhodnotil krajský súd tieto námietky ako nedôvodné.

Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí byť zrejmé, jasné a zrozumiteľné nielen súdu, ale

aj účastníkovi konania, keďže súd rozhoduje o jeho právnej veci ().

V posudzovanom prípade dovolateľa to tak nebolo a preto možno uzavrieť, že rozhodnutie

odvolacieho súdu vykazuje vysoký stupeň arbitrárnosti. Z práva na spravodlivý proces totiž

vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie

dôkazov strán s výhradou, že (ne)majú význam pre rozhodnutie vo veci samej (porovnaj

Krasko c/a Švajčiarsko 1993).

Vzhľadom na vyššie uvedené došlo k porušeniu základného práva dovolateľa

na spravodlivý proces v zmysle Dohovoru, resp. SR

v spojení s , , a tým aj k naplneniu

dovolacieho dôvodu uvedeného v , ktorý viedol k dôvodnosti

mimoriadneho opravného prostriedku.

Procesná vada podľa ustanovení zakladá prípustnosť dovolania

a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť,

pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť

považované za správne.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu

podľa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania

a dovolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2011

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

8