Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f96/382023.aec07f.pdf
PDF · 116.28 KB
No categories available
2MCdo/13/2011
Najvyšší súd 2 M Cdo 13/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu T. S., bývajúceho v S.,
zastúpeného A., so sídlom v S., proti ţalovanej Slovenskej republike – Ministerstvu
financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, o zaplatenie
1 659,70 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn.
8 C 148/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti
rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 17. februára 2011 sp. zn. 2 Co 136/2010 v spojení
s rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 15. marca 2010 č.k. 8 C 148/2009-56, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 17. februára 2011 sp. zn.
2 Co 136/2010 a rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 15. marca 2010 č.k.
8 C 148/2009-56 v napadnutej vyhovujúcej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách konania
a vec vracia Okresnému súdu Spišská Nová Ves na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 15. marca 2010 č.k. 8 C 148/2009-56
uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 830 € titulom nemajetkovej ujmy do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti čo do povinnosti ţalovanej zaplatiť
ţalobcovi 830 € ţalobu zamietol. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov konania nemá právo
na náhradu trov konania. Súd dospel k záveru, ţe v danom prípade sú splnené podmienky
na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď Colný úrad K. začal daňové exekučné
konanie a doručil rozhodnutie E. z 21. februára 2008 Č. v ktorej mal ţalobca vedené účty
a prikázal banke, aby zablokovala na jeho účtoch peňaţné prostriedky (účty boli nulové).
Blokovanie účtu trvalo od 29. februára 2008 do 7. marca 2008. Dňa 30. septembra 2008
Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutie Colného úradu K. z 21. februára 2008
ako nezákonné zrušilo, pretoţe uţ 30. júla 2007 bola exekuovaná suma 10,50 Sk (0,34 €)
ţalobcom uhradená. Nezákonným rozhodnutím vznikla ţalobcovi nemajetková ujma, pretoţe
zásahom orgánu verejnej moci bola narušená integrita ţalobcu, a to najmä vo sfére jeho
dobrého mena, občianskej cti a ospravedlnenie ţalovanej bolo pre ţalobcu nepostačujúce.
Konanie ţalovanej ţalobcu nielen rozhnevalo, urazilo, ale citeľne zasiahlo do jeho práva
zaručeného článkom 10 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, preto bolo namieste priznať
ţalobcovi satisfakciu v peniazoch. Súd zohľadnil skutočnosť, ţe v súčasnej dobe sú vzťahy
medzi bankou a občanom prioritné, pretoţe občania vo väčšej miere vyuţívajú sluţby
bankových inštitúcií a tak skutočnosť, ţe sa stal ţalobca pre banku nevhodným partnerom
malo pre ţalobcu ako bankového klienta váţne následky. V prevyšujúcej časti súd ţalobu
zamietol, vezmúc v úvahu okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Nezákonnému
rozhodnutiu totiţ predchádzalo porušenie daňovej povinnosti ţalobcu tým, ţe nevedel
preukázať pôvod 1080 kusov tabakových výrobkov. Nemoţno opomenúť ani skutočnosť, ţe
exekúcia trvala krátku dobu a vymáhala sa nízka suma a ţe ţalobca podľa vyjadrenia banky
nie je v registri bankových úverov vedený ako neplatič. Ţalobca ďalej nepreukázal, ţe
v inkriminovanom čase o poskytnutie úveru skutočne poţiadal a ţe mu banka ţiadosť
zamietla, ani ţe by mu ţalovaná spôsobila skutočnú škodu. Banka navyše na základe
oznámenia zaregistrovala nielen daňovú exekúciu ale aj skutočnosť, ţe ku nej došlo pre
pochybenie pracovníka Colného úradu K. a teda, ţe nebola nariadená oprávnene. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 17. februára 2011 sp. zn. 2 Co 136/2010
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi na účet
advokáta JUDr. P. H. náhradu trov odvolacieho konania 93,51 €. Rozhodnutie odôvodnil
tým, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol.
Správne, výstiţné a presvedčivé boli aj dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, na ktoré
v celom rozsahu poukázal. Odvolacie námietky ţalovanej povaţoval v celom rozsahu za
neopodstatnené. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1
Proti tomuto rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu podal
na základe podnetu ţalovanej mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej
republiky. Ţiadal zrušiť rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom prvostupňového
súdu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, ţe súdy nesprávne právne
vec posúdili (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Generálny prokurátor namietal porušenie § 17
ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a porušenie § 1, § 2 O.s.p. Uviedol, ţe ţalobca nepreukázal
spôsobenie takej ujmy, ktorá by zodpovedala materiálnej satisfakcii, pretoţe nepreukázal
intenzívny zásah do prostredia, v ktorom ţije a pracuje, do súkromného ţivota
a do spoločenského uplatnenia. V predmetnej veci bola postačujúca morálna satisfakcia
ţalovanej (č.l. 14 spisu) a taktieţ postup ţalovanej voči Č.
Ţalovaná sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej
republiky nevyjadrila.
Ţalobca navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.)
generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je podané opodstatnene.
Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej
rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť
inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie
(§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie
súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi
uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1
O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania,
pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O vadu v zmysle § 237 O.s.p. ide
vţdy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle § 237 O.s.p. a tzv. iné vady
dovolateľ nenamietal, iné vady a vady v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/, g/ O.s.p. nevyšli najavo
ani v dovolacom konaní.
Dovolací súd dospel k záveru, ţe v konaní došlo k vade v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Vady konania vymedzené v § 237 O.s.p. sú porušením základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994,
séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,
sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn.
I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok
riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka
na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada
i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej
strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho
dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
V danej veci sa ţalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, v zmysle ktorého v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková
ujma v peniazoch, ak nie je moţné uspokojiť ju inak. V danom prípade bolo v rámci konania
zistené, ţe v dôsledku nezákonného rozhodnutia colného úradu bola začatá exekúcia voči
ţalobcovi na sumu 0,34 €. V dôsledku toho boli ţalobcovi od 29. februára 2008 do 7. marca
2008 blokované účty, ktoré boli nulové (exekúcia môţe byť splácaná len z vlastných
prostriedkov dlţníka). Suma 0,34 € bola však pred začatím exekučného konania zo strany
ţalobcu uhradená. Súd na jednej strane konštatoval, ţe ospravedlnenie ţalovanej je pre
ţalobcu nepostačujúce. Ďalej uviedol, ţe v súčasnej dobe sú vzťahy medzi bankou a občanom
prioritné, pretoţe občania vo väčšej miere vyuţívajú sluţby bankových inštitúcií a tak
skutočnosť, ţe sa stal ţalobca pre banku nevhodným partnerom malo pre žalobcu ako
bankového klienta vážne následky (aké konkrétne ale neuviedol). Na druhej strane
uviedol, ţe nezákonnému rozhodnutiu predchádzalo porušenie daňovej povinnosti ţalobcu
tým, ţe nevedel preukázať pôvod 1080 kusov tabakových výrobkov. Podotkol, ţe exekúcia
trvala krátku dobu a vymáhala sa nízka suma a ţe ţalobca podľa vyjadrenia banky nie je
v registri bankových úverov vedený ako neplatič. Ţalobca tieţ nepreukázal, ţe
v inkriminovanom čase o poskytnutie úveru skutočne poţiadal a ţe mu banka ţiadosť
zamietla, ani ţe by mu ţalovaná spôsobila skutočnú škodu. Banka navyše na základe
oznámenia zaregistrovala nielen daňovú exekúciu, ale aj skutočnosť, ţe ku nej došlo pre
pochybenie pracovníka Colného úradu K. a teda, ţe nebola nariadená oprávnene. Súd by
nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t.j. jeho
rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver, čo
v danom prípade splnené nie je. Súčasne musí dbať tieţ na jeho celkovú presvedčivosť, teda,
inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým
na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné,
racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07). Účelom
odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu
a dôvody jeho rozhodnutia.
Z odôvodnenia rozhodnutia okresného a ani krajského súdu nie je zrejmé, aká
konkrétna ujma bola žalobcovi teda spôsobená, keď súdy na záver konštatovali, ţe o úver
ţalobca nepoţiadal, vedený ako neplatič nie je a nevznikla mu ani ţiadna škoda. Súčasne
z rozhodnutí nevyplýva, ako sa súdy vysporiadali s § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Výška
nemajetkovej ujmy v peniazoch sa v zmysle tohto ustanovenia určuje s prihliadnutím najmä
na a) osobu poškodeného, jeho doterajší ţivot a prostredie, v ktorom ţije a pracuje,
b) závaţnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závaţnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom ţivote, d) závaţnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenému v spoločenskom uplatnení. Odvolací súd a aj súd prvého stupňa napadnuté
rozhodnutia s poukazom na vyššie uvedené odôvodnili v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p., keď
uviedli len nedostatočne a nezrozumiteľne, z akých skutočností vychádzali a akými
úvahami sa pri posudzovaní nároku žalobcu (a jeho výšky) na náhradu nemajetkovej
ujmy v tomto prípade riadili.
Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva
na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá okrem prípustnosti dovolania zároveň aj
dôvodnosť podaného dovolania (§ 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ a § 237
písm. f/ O.s.p.). Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa § 237 písm. f/
O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe
rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť
povaţované za správne.
S poukazom na uvedené dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu
a prvostupňového súdu v napadnutej vyhovujúcej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách
konania a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 243b ods. 1, 3 O.s.p).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243d ods. l O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2011
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová