Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/13/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu T. S., bývajúceho v S.,

zastúpeného A., so sídlom v S., proti ţalovanej Slovenskej republike – Ministerstvu

financií Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, o zaplatenie

1 659,70 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn.

, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 17. februára 2011 sp. zn. v spojení

s rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 15. marca 2010 č.k. -56, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 17. februára 2011 sp. zn.

a rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves z 15. marca 2010 č.k.

-56 v napadnutej vyhovujúcej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách konania

a vec vracia Okresnému súdu Spišská Nová Ves na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 15. marca 2010 č.k. -56

uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 830 € titulom nemajetkovej ujmy do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti čo do povinnosti ţalovanej zaplatiť

ţalobcovi 830 € ţalobu zamietol. Vyslovil, ţe ţiaden z účastníkov konania nemá právo

na náhradu trov konania. Súd dospel k záveru, ţe v danom prípade sú splnené podmienky

na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, keď Colný úrad K. začal daňové exekučné

konanie a doručil rozhodnutie E. z 21. februára 2008 Č. v ktorej mal ţalobca vedené účty

a prikázal banke, aby zablokovala na jeho účtoch peňaţné prostriedky (účty boli nulové).

Blokovanie účtu trvalo od 29. februára 2008 do 7. marca 2008. Dňa 30. septembra 2008

Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutie Colného úradu K. z 21. februára 2008

2

ako nezákonné zrušilo, pretoţe uţ 30. júla 2007 bola exekuovaná suma 10,50 Sk (0,34 €)

ţalobcom uhradená. Nezákonným rozhodnutím vznikla ţalobcovi nemajetková ujma, pretoţe

zásahom orgánu verejnej moci bola narušená integrita ţalobcu, a to najmä vo sfére jeho

dobrého mena, občianskej cti a ospravedlnenie ţalovanej bolo pre ţalobcu nepostačujúce.

Konanie ţalovanej ţalobcu nielen rozhnevalo, urazilo, ale citeľne zasiahlo do jeho práva

zaručeného článkom 10 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, preto bolo namieste priznať

ţalobcovi satisfakciu v peniazoch. Súd zohľadnil skutočnosť, ţe v súčasnej dobe sú vzťahy

medzi bankou a občanom prioritné, pretoţe občania vo väčšej miere vyuţívajú sluţby

bankových inštitúcií a tak skutočnosť, ţe sa stal ţalobca pre banku nevhodným partnerom

malo pre ţalobcu ako bankového klienta váţne následky. V prevyšujúcej časti súd ţalobu

zamietol, vezmúc v úvahu okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Nezákonnému

rozhodnutiu totiţ predchádzalo porušenie daňovej povinnosti ţalobcu tým, ţe nevedel

preukázať pôvod 1080 kusov tabakových výrobkov. Nemoţno opomenúť ani skutočnosť, ţe

exekúcia trvala krátku dobu a vymáhala sa nízka suma a ţe ţalobca podľa vyjadrenia banky

nie je v registri bankových úverov vedený ako neplatič. Ţalobca ďalej nepreukázal, ţe

v inkriminovanom čase o poskytnutie úveru skutočne poţiadal a ţe mu banka ţiadosť

zamietla, ani ţe by mu ţalovaná spôsobila skutočnú škodu. Banka navyše na základe

oznámenia zaregistrovala nielen daňovú exekúciu ale aj skutočnosť, ţe ku nej došlo pre

pochybenie pracovníka Colného úradu K. a teda, ţe nebola nariadená oprávnene. O trovách

konania súd rozhodol podľa

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 17. februára 2011 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi na účet

advokáta JUDr. P. H. náhradu trov odvolacieho konania 93,51 €. Rozhodnutie odôvodnil

tým, ţe súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol.

Správne, výstiţné a presvedčivé boli aj dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, na ktoré

v celom rozsahu poukázal. Odvolacie námietky ţalovanej povaţoval v celom rozsahu za

neopodstatnené. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1

Proti tomuto rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu podal

na základe podnetu ţalovanej mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej

republiky. Ţiadal zrušiť rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom prvostupňového

súdu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, ţe súdy nesprávne právne

3

vec posúdili ( ). Generálny prokurátor namietal porušenie

ods. 2 a porušenie , Uviedol, ţe ţalobca nepreukázal

spôsobenie takej ujmy, ktorá by zodpovedala materiálnej satisfakcii, pretoţe nepreukázal

intenzívny zásah do prostredia, v ktorom ţije a pracuje, do súkromného ţivota

a do spoločenského uplatnenia. V predmetnej veci bola postačujúca morálna satisfakcia

ţalovanej (č.l. 14 spisu) a taktieţ postup ţalovanej voči Č.

Ţalovaná sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej

republiky nevyjadrila.

Ţalobca navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ), po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas ( )

generálny prokurátor Slovenskej republiky ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( v spojení s ) preskúmal napadnuté

rozhodnutia v rozsahu podľa v spojení s a dospel

k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je podané opodstatnene.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej

rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe právoplatným

rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených

záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie

( ). Mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie

súdu za podmienok uvedených v , ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi

uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1

) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými a tzv. inými vadami konania,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. O vadu v zmysle ide

vţdy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

4

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle a tzv. iné vady

dovolateľ nenamietal, iné vady a vady v zmysle aţ e/, nevyšli najavo

ani v dovolacom konaní.

Dovolací súd dospel k záveru, ţe v konaní došlo k vade v zmysle

Vady konania vymedzené v sú porušením základného práva účastníka

súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho

poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj a nasl.

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994,

séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993,

sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn.

) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok

riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Pretoţe povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka

na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada

i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej

strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva

dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite,

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho

dôvodmi) v rámci vyuţitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

V danej veci sa ţalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov, v zmysle ktorého v prípade, ak iba samotné konštatovanie

porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková

5

ujma v peniazoch, ak nie je moţné uspokojiť ju inak. V danom prípade bolo v rámci konania

zistené, ţe v dôsledku nezákonného rozhodnutia colného úradu bola začatá exekúcia voči

ţalobcovi na sumu 0,34 €. V dôsledku toho boli ţalobcovi od 29. februára 2008 do 7. marca

2008 blokované účty, ktoré boli nulové (exekúcia môţe byť splácaná len z vlastných

prostriedkov dlţníka). Suma 0,34 € bola však pred začatím exekučného konania zo strany

ţalobcu uhradená. Súd na jednej strane konštatoval, ţe ospravedlnenie ţalovanej je pre

ţalobcu nepostačujúce. Ďalej uviedol, ţe v súčasnej dobe sú vzťahy medzi bankou a občanom

prioritné, pretoţe občania vo väčšej miere vyuţívajú sluţby bankových inštitúcií a tak

skutočnosť, ţe sa stal ţalobca pre banku nevhodným partnerom malo pre žalobcu ako

bankového klienta vážne následky (aké konkrétne ale neuviedol). Na druhej strane

uviedol, ţe nezákonnému rozhodnutiu predchádzalo porušenie daňovej povinnosti ţalobcu

tým, ţe nevedel preukázať pôvod 1080 kusov tabakových výrobkov. Podotkol, ţe exekúcia

trvala krátku dobu a vymáhala sa nízka suma a ţe ţalobca podľa vyjadrenia banky nie je

v registri bankových úverov vedený ako neplatič. Ţalobca tieţ nepreukázal, ţe

v inkriminovanom čase o poskytnutie úveru skutočne poţiadal a ţe mu banka ţiadosť

zamietla, ani ţe by mu ţalovaná spôsobila skutočnú škodu. Banka navyše na základe

oznámenia zaregistrovala nielen daňovú exekúciu, ale aj skutočnosť, ţe ku nej došlo pre

pochybenie pracovníka Colného úradu K. a teda, ţe nebola nariadená oprávnene. Súd by

nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t.j. jeho

rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver, čo

v danom prípade splnené nie je. Súčasne musí dbať tieţ na jeho celkovú presvedčivosť, teda,

inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým

na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné,

racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (). Účelom

odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu

a dôvody jeho rozhodnutia.

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného a ani krajského súdu nie je zrejmé, aká

konkrétna ujma bola žalobcovi teda spôsobená, keď súdy na záver konštatovali, ţe o úver

ţalobca nepoţiadal, vedený ako neplatič nie je a nevznikla mu ani ţiadna škoda. Súčasne

z rozhodnutí nevyplýva, ako sa súdy vysporiadali s Výška

nemajetkovej ujmy v peniazoch sa v zmysle tohto ustanovenia určuje s prihliadnutím najmä

na a) osobu poškodeného, jeho doterajší ţivot a prostredie, v ktorom ţije a pracuje,

b) závaţnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závaţnosť následkov,

6

ktoré vznikli poškodenému v súkromnom ţivote, d) závaţnosť následkov, ktoré vznikli

poškodenému v spoločenskom uplatnení. Odvolací súd a aj súd prvého stupňa napadnuté

rozhodnutia s poukazom na vyššie uvedené odôvodnili v rozpore s , keď

uviedli len nedostatočne a nezrozumiteľne, z akých skutočností vychádzali a akými

úvahami sa pri posudzovaní nároku žalobcu (a jeho výšky) na náhradu nemajetkovej

ujmy v tomto prípade riadili.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá okrem prípustnosti dovolania zároveň aj

dôvodnosť podaného dovolania (§ 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ a § 237

písm. f/ ). Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť

povaţované za správne.

S poukazom na uvedené dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu

a prvostupňového súdu v napadnutej vyhovujúcej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách

konania a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie ( v spojení

s § 243b ods. 1, 3 O.s.p).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( v spojení s ods. l ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2011

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

7