Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/148/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňou JUDr. Blaženou Fedorkovou, v právnej veci žalobcu T. S., nar. XX.X.XXXX,. bytom K. X/X,. S. N. V., právne zastúpeného JUDr. P. H. - advokátom, AK, I.. K. X,. S. N. V. proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo financií SR, Š. X,. B. XX. o zaplatenie 1.659,70 € s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 830,- eur titulom nemajetkovej ujmy do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti, čo do povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 830,- eur súd z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca podal dňa 4.8.2009 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 1.659,70 eur titulom nemajetkovej ujmy ako aj nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa 24.7.2007 vydal Colný úrad Košice rozhodnutie 39060/2007 - 5635 v zmysle z. č. , ktorým určil daňovému subjektu - žalobcovi výšku nákladov spojených so zničením tovaru. Colný úrad začal daňové exekučné konanie a doručil rozhodnutie EX 39060/2007 - 5635/ZK zo dňa 21.2.2008 ČSOB, a.s. v ktorej mal žalobca vedený účet a prikázal banke, aby po doručení predmetného rozhodnutia zablokovala na účte žalobcu peňažné prostriedky. Dňa 30.9.2008 Colné riaditeľstvo SR rozhodnutie Colného úradu Košice EX 39060/2007 - 5635/ZK zo dňa 21.2.2008 ako nezákonné zrušil, pretože už dňa 30.7.2007 bola suma 10,50,- Sk prevedená na účet colného úradu. Žalovaný teda žalobcovi zablokoval peniaze celkom nezákonne. Ministerstvo financií SR listom zo dňa 16.7.2009 oznámilo žalobcovi, že jeho nárok neuspokojí, keďže nie sú splnené podmienky na jeho uplatnenie. Nezákonným rozhodnutím vznikla žalobcovi nemajetková ujma, pretože zásahom orgánu verejnej moci bola narušená integrita žalobcu a to najmä vo sfére jeho dobrého mena a občianskej cti a ospravedlnenie žalovaného je pre žalobcu nepostačujúce. Dôsledkom nezákonného rozhodnutia došlo k daňovo - exekučnému konaniu, čo spôsobilo zníženie spoločenského postavenia žalobcu a privodenie sociálne nepríjemných situácii. Je nutné prihliadnuť najmä na to, že nezákonné rozhodnutie zasiahlo do citlivej sféry osobnosti žalobcu, najmä občianskej vážnosti a cti v spoločnosti.

Na pojednávaní právny zástupca žalobcu uviedol, že chybou štátneho orgánu sa dostal navrhovateľ do takej pozície, že po istú dobu sa stal nežiadúcou osobou, ktorá nemohla požiadať o úver, ktorej nemohol byť úver poskytnutý a nemohla čerpať finančné prostriedky. Keby bol žalobca podal žiadosť o úver, banka by mu úver neposkytla resp. nenavýšila a to až do 7.6.2009. Do tejto doby bol žalobca " na čiernej

listine banky". V slovenských korunách sumu 50.000,- považuje za nemajetková ujma za porušenie navrhovateľových práv, za blokáciu účtu a nemožnosť využívať služby banky. I keď na žalobcovom účte boli nulové prostriedky, mohol prečerpať určité limity a vinou žalovaného takúto možnosť nemal. Banku nezaujíma výška sumy, ktorú má zablokovať, ale postačuje blokácia účtu a žalobca je v zozname osôb, ktoré majú exekúciu. Ak by mal žalobca zablokovaných len 10,50 Sk, nič mu nebránilo aby zaplatil kartou nákup. Na žalobcu sa dívali ako na osobu voči ktorej sa vedie exekúcia nielen po dobu 8 dní, ale po dlhšiu dobu, pretože prešlo 7 mesiacov, kým sa veci dali na pravú mieru. Každý pracovník banky má k dispozícii zoznam exekuovaných osôb. Zastavenie rozhodnutia malo za následok odblokovanie účtu, ale neznamená to, že sa zmení postavenie žalobcu v banke. Aj pre iné banky je žalobca vedený v zozname exekuovaných osôb. Upozornil na nepomer medzi štátom a občanom, pretože štát si od žalobcu vymáhal za colný delikt vo výške 1.849,- Sk pokutu 50.000,- Sk.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že podniká vo sfére veľkoobchodu s textilom a reklamnej činnosti. Tvrdil, že si v Košiciach v roku 2006 na trhu kúpil pre svoje osobné potreby 5 kartónov ukrajinských cigariet, ktoré neboli opatrené kolkami a colný úrad mu za zneškodnenie tohto tovaru vyrúbil pokutu vo výške 50.000,- Sk a tiež daň z tabakových výrobkov. Colným úradom bolo vydané rozhodnutie, ktoré prevzal a v lehote splatnosti uhradil sumu 10,50 Sk, čím pokladal túto vec za vybavenú. Dňa 29.2.2008 bol s manželkou na nákupe, prišiel k pokladni a chcel zaplatiť, ale pracovníčka pokladne mu povedala, že nemá finančné prostriedky na účte. Najskôr skúšal osobný účet, pretože vedel, že má na ňom obnos peňazí v sume cca 9.000,-Sk. Potom vyskúšal kartu, ktorú má k podnikateľskému účtu. Má len dve 2 bankové karty v ČSOB a len dva účty. V pondelok dňa 3.3.2008 navštívil pracovníčku pobočky pani V. G., ktorá mu oznámila, že na oboch účtoch má exekúciu. V ČSOB má zriadený osobný účet aj podnikateľský účet, na osobný účet sú naviazané 2 úverové účty a na podnikateľskom účte má otvorený tretí úverový účet. Objem úverov činí 11.939,- €. Pracovníčkou banky bol upozornený, že v prípade dlhodobej exekúcie banka môže požiadať o predčasné splatenie úveru. Neskôr nepoprel, že na osobnom účte aj na podnikateľskom účte mal nulové konto ale nebyť exekúcie, mal by možnosť čerpať finančné prostriedky banky. Nevedel sa vyjadriť k tomu, prečo mu nebola zo sumy cca 9.000,- Sk, ktorú mal na účte suma 10,50,- Sk vymožená. Colný úrad Košice priznal, že omylom postúpil exekúcia na vymáhanie a písomne sa mu ospravedlnil. On však chcel aby colný úrad svoje rozhodnutie zrušil a nie zastavil exekučné konanie. Účty mal zablokované od 29.2.2008 do 7.3.2008, teda sa jednalo o 8 dní. Majetkovú ujmu si neuplatňoval.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu toho, že dňa 21.2.2008 začalo daňové exekučné konanie na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 10,50 eur a to prikázaním z účtu žalobcu vedeného v ČSOB, a.s. potom ako žalobca už dňa 30.7.2007 nedoplatok zaplatil. Sťažnosť podaná žalobcom bola žalovaným vyhodnotená ako opodstatnená a vyriešená tak, že žalovaný príjme opatrenie aby sa zabránilo obdobným prípadom a voči zodpovednej osobe boli vyvodené opatrenia. Žalovaný sa zároveň žalobcovi za vzniknuté nedorozumenie ospravedlnil. Poukázal na to, že colný úrad v rámci exekučného konania zablokoval žalobcovi prostriedky vedené v ČSOB, a.s. len do výšky vymoženia daňového nedoplatku. Zadržiavanie finančných prostriedkov vo výške 10,50,- Sk trvalo od 29.2.2008 do 7.3.2008. Ospravedlnenie colného úradu a prijatie opatrenia o vyvodení zodpovednosti voči zodpovednému zamestnancovi je podľa žalovaného dostatočným zadosťučinením.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobca mal v čase exekúcie nulový účet, takže disponoval s debetnými prostriedkami banky. Došlo k blokácii finančných prostriedkov len do sumy 10,50 Sk. Pokiaľ ide o pridelenie úveru, banka zohľadňuje viacero faktorov a vzhľadom na výšku sumy, ktorá bola dlhom, aj keď išlo len o omylom vyrúbený dlh, mohol vyť žalobcovi úver poskytnutý s poukazom aj na to, že exekúcia bola vedená len 7 dní. Tiež poukázal na tú skutočnosť, že žalobca si uplatňuje nárok v zmysle v zmysle dožaduje sa nemajetkovej ujmy, kde sa používa ustanovenie , kde je uvedené, z akých dôvodov sa môže dožadovať nemajetkovej ujmy. Podľa žalovaného v žiadnom prípade nedošlo k zníženiu ľudskej dôstojnosti ani vážnosti žalobcu. Pokiaľ ide o sumu, ktorú žiada, aby bola uhradená, jedná sa o sumu, ktorú uhradil on colným orgánom, takže takýmto spôsobom sa dožaduje akoby vrátenia ním uhradenej sumy. Žalobca nepreukázal, že by žiadal o poskytnutie úveru, ktorý by mu následne nebol poskytnutý. Colný úrad priznal pochybenie, zaslal žalobcovi písomné ospravedlnenie a voči zamestnancovi, ktorý to spôsobil, boli vyvodené dôsledky. Exekúcia bola vykonaná ohľadom peňazí, ktoré patrili banke. Tvrdil, že žalovaný

nezasiahol do osobnostných práv žalobcu a pokiaľ vznikla žalobcovi škoda tým, že nemohol disponovať s účtom a čerpať úvery, mal sa dožadovať náhrady skutočne vzniknutej škody. Žalobca nepreukázal, že v značnej miere bolo zasiahnuté do jeho osobnostných práv a preto nemá právo na nemajetkovú ujmu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav :

Colný úrad Košice začal daňové exekučné konanie na základe rozhodnutia EX 39060/2007 - 5635/ ZK zo dňa 21.2.2008 a toto rozhodnutie doručil aj banke v ktorej mal žalobca vedený účet s príkazom, aby po doručení daňového rozhodnutia zablokovala peňažné prostriedky na jeho účte. Colný úrad Košice rozhodnutím č. EX 39060/2007 - 5635/ZK zo dňa 3.3.2008 zastavil daňové exekučné konanie z dôvodu toho, že bol daňový nedoplatok vyrovnaný. Žalobca podal odvolanie proti zastaveniu daňového exekučného konania a žiadal, aby bolo toto rozhodnutie zrušené pretože nikdy nebol daňovým dlžníkom. Colného riaditeľstvo SR č. 26265/2008 zo dňa 25.6.2008 potvrdilo rozhodnutie Colného úradu Košice č. EX 39060/2007 - 5635/ZK zo dňa 3.3.2008 pretože daňové exekučné konanie vedené proti žalobcovi malo byť zastavené. Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 4.8.2008 o zrušenie rozhodnutia Colného úradu Košice, podal Colný úrad Košice dňa 5.8.2008 podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania na Colné riaditeľstvo SR v Bratislave a navrhol predmetné rozhodnutie zrušiť. Dňa 30.9.2008 Colné riaditeľstvo SR zrušilo rozhodnutie Colného úradu Košice EX 39060/2007 - 5635/ZK zo dňa 21.2.2008 ako nezákonné pretože vymáhaná suma 10,50 ,- Sk bola žalobcom už dňa 30.7.2007 prevedená na účet colného úradu, teda uhradená v lehote splatnosti. Žalobca podal sťažnosť, ktorá bola žalovaným vyhodnotená ako opodstatnená. Žalovaný voči zodpovednej osobe vyvodil opatrenia a žalobcovi sa ospravedlnil. Podľa žalovaného colný úrad v rámci exekučného konania zablokoval žalobcovi finančné prostriedky len do výšky nedoplatku 10,50 Sk a toto zadržiavanie trvalo od 29.2.2008 do 7.3.2008.

Faktom je že žalobca mal na základe rozhodnutia Colného úradu Košice zo dňa 21.7.2006 č. - 5631 - T povinnosť uhradiť pokutu vo výške 50.000,- Sk z dôvodu porušenia daňovej povinnosti, tým že u neho boli zistené 1080 kusov tabakových výrobkov, ktorých spôsob a pôvod nadobudnutia nevedel preukázať. Rozhodnutím Colného úradu Košice zo dňa 24.7.2007 č. 39060/2007

- 5635 bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť náklady spojené so zničením prepadnutého tovaru v sume 10,50,- Sk do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 28.7.2007. Napriek tomu, že žalobca sumu 10,50,- Sk uhradil colnému úradu prevodom z účtu dňa 30.7.2007, colný úrad omylom vymáhal nedoplatok v čase, kedy už bol žalobcom uhradený. Následkom konania žalovaného peňažný ústav žalobcu mu zablokoval od 29.2.2008 do 7.3.2008 t.j. 8 dní účty. V tomto období bežné účty žalobcu boli nulové. Keďže však exekúcia môže byť splácaná len z vlastných zdrojov dlžnej osoby, banka zamedzila žalobcovi čerpať úverové prostriedky poskytnuté bankou. Tiež pokiaľ by žalobca požiadal o úver ako fyzická osoba bol by po dobu 5 rokov pre banku neprijateľným klientom. V prípade ak by požiadal o úver ako fyzická osoba - podnikateľ pre banku by bol neprijateľným klientom do 7.6.2008. Podľa vyjadrenia ČSOB, a.s. v registri bankových úverov a záruk žalobca nefiguruje ako neplatič.

Podľa z. č. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

rozšíril práva na náhradu škody o právo na náhradu skutočnej majetkovej ujmy a na chápanie náhrady škody ako "spravodlivého zadosťučinenia". Tým sa rozšírili možnosti uplatnenia nároku na náhradu škody nielen ako náhradu skutočnej majetkovej škody, ale aj ako náhradu nemajetkovej ujmy. Náhrada škody by mala predstavovať spravodlivé zadosťučinenie a zahŕňať napr. peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy (morálnu ujmu), ako aj iné formy zadosťučinenia (napr. verejné ospravedlnenie, uverejnenie zrušujúceho rozsudku a stručného znenia odôvodnenia a pod.). Tá by mala zahŕňať ujmu spôsobenú poškodením občianskej cti, spôsobenú poškodením dobrej povesti, v dôsledku morálneho utrpenia v prípade zadržania, väzby, výkonu trestu odňatia slobody

alebo ochranného opatrenia, v dôsledku sťaženia spoločenského uplatnenia inú preukázateľnú (a tiež preukázanú) nemajetkovú ujmu.

Keďže nie sú stanovené presné kritéria odškodnenia, súd musí dbať na to, aby nebol nikoho zvýhodňovaný ani znevýhodňovaní. Nemajetková ujma má mať charakter satisfakčný. Náhrada poskytnutá v peniazoch má očistiť poškodenú osobu v očiach iných osôb. Výška nemajetkovej ujmy by mala byť primeraná zásahu ako aj okolnostiam a jeho dobrej povesť nebola zasiahnutá vo všetkých oblastiach života.

Citovou ujmou v širšom slova zmysle v naznačenom kontexte rozumieme buď prežívanie nepríjemných citov (citová ujma v užšom slova zmysle), alebo neprežívanie citov príjemných (citová strata). Kritérium hodnotenia nemajetkovej ujmy má vždy objektívnu povahu, vylučuje uplatnenie subjektívneho kritéria hodnotenia ujmy.

Súd vykonal dokazovanie a mal preukázané, že orgánu štátu pochybil, keď vymáhal neexistujúci daňový nedoplatok a nariadil daňovú exekúciu, smerujúcu k uspokojeniu neexistujúcej pohľadávky štátu voči žalobcovi ako daňovému dlžníkovi. Následkom konania žalovaného, ktoré bolo v rozpore so zákonom, sa žalobca stal daňovým dlžníkom colného úradu, teda osobou, ktorá má dlhy voči štátu, ktoré si riadne a včas neplatí, ktorá je bezdôvodne považovaná za neprijateľného klienta bankového sektora, klienta, ktorý po určitú dobu nemôže požadovať od banky poskytnutie alebo navýšenie úveru. Vzhľadom k tomu, že žalovaný zasiahol do osobnostných práv žalobcu najmä do sféry jeho dobrého mena, vážnosti a povesti, ospravedlnenie žalovaného je skutočne nepostačujúce. Neuspokojivé je ospravedlnenie žalovaného aj z toho dôvodu, že neprávom začaté daňové exekučné konanie bolo zastavené, nie z dôvodu toho, že sa exekúcia konala nezákonne, ale preto, lebo daňový dlžník svoj daňový nedoplatok vyrovnal. Žalobca teda naďalej bol označený a vedený ako daňový dlžník, ktorý si svoju povinnosť splnil až po začatí exekučného konania a aby došlo k zrušeniu nezákonného rozhodnutia musel sa toho sám, dlhodobo, opakovane a dôrazne domáhať.

Súd poukazuje aj na skutočnosť, že jednou zo základných zásada daňového konania je zásada zákonnosti a preto daňové orgány môžu aplikovať iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona. Záujmu zachovania právnej istoty nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej vôle aj nad rámec zákona, ako aj iným ako zákonom stanoveným postupom.

Konanie žalovaného žalobcu (ale aj akéhokoľvek bežného radového občana) nielen rozhnevalo, urazilo ale citeľne zasiahlo do jeho práva zaručeného článkom 10 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, preto bolo namieste priznať žalobcovi satisfakciu v peniazoch. Súd pri posudzovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy vzal v úvahu aj argumentáciu žalobcu o nepomere v sankcionovaní štátu a občana štátu, pretože v danom prípade za pochybenie žalobcu voči žalovanému v sume 1.849,- Sk mu bola uložená pokuta 50.000,- Sk, avšak za pochybenie žalovaného trvajúce od 21.2.2008 do 30.9.2008, spôsobujúce závažný zásah do práv žalobcu, postačilo ak sa štát žalobcovi písomné ospravedlnil. Súd tiež akceptuje, že v súčasnej dobe sú vzťahy medzi bankou a občanom prioritné, pretože občania vo väčšej miere využívajú služby bankových inštitúcii a tak skutočnosť že sa stal žalobca pre banku nevhodným partnerom malo pre žalobcu ako bankového klienta vážne následky.

V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, vezmúc v úvahu okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Nezákonnému rozhodnutiu totiž predchádzalo porušenie daňovej povinnosti žalobcu tým, že nevedel preukázať pôvod 1080 kusov tabakových výrobkov. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že exekúcia trvala krátku dobu a vymáhala sa nízka suma a že žalobca podľa vyjadrenia banky nie je v registri bankových úverov vedený ako neplatič.

Žalobca tiež nepreukázal že v inkriminovanom čase o poskytnutie úveru skutočne požiadal a že mu banka žiadosť zamietla, ani že by mu žalovaný spôsobil skutočnú škodu. Okrem iného zásah do práv žalobcu súvisel s bankovým sektorom a pracovníci banky sú povinní dodržiavať bankové tajomstvo.

Nemožno tiež nechať bez povšimnutia oznámenie Colného úradu Košice zo dňa 14.3.2008 zasielané banke žalobcu z ktorého vyplýva, že Colný úrad Košice uznal sťažnosť žalobcu, že daňové exekučné konanie bolo pre pochybenie ich zamestnanca začaté neoprávnene. Vo vzťahu k banke sa teda doručením tohto oznámenia pozícia žalobcu v banke zmenila, pretože banka zaregistrovala nielen daňovú exekúciu ale aj skutočnosť, že ku nej došlo pre pochybenie pracovníka Colného úradu Košice a teda, že nebola nariadená oprávnene.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle vychádzajúc z pomeru úspešnosti účastníkov konania. Vzhľadom k tomu, že sa úspech a neúspech účastníkov konania vyrovnal, súd vyslovil, že žiadnen z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.