Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/169/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P. K., bývajúceho

v B., zastúpeného Mgr. M. H., advokátom v B., proti ţalovanému S., so sídlom

v B., o nariadenie predbežného opatrenia v konaní o neplatnosť skončenia pracovného

pomeru, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 23. júla 2010, sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II uznesením z 24. februára 2010 č.k. -59 návrh

na nariadenie predbeţného opatrenia v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru

zamietol. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 74 ods. 1, § 75

ods. 1, 2, 9, poukazujúc na skutočnosť, ţe ţalobca neosvedčil

existenciu závaţných dôvodov, pre ktoré nepracuje, dokonca ani neuviedol, či v období,

za ktoré sa spätne domáha časti peňaţnej odmeny pracoval, či si hľadal prácu a dôvody, pre

ktoré si ju nemohol alebo nevedel nájsť. Uviedol, ţe do spisu len zaloţil rozhodnutie Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici č.k. B. z 12. februára 2008, podľa ktorého

bol 1. februára 2008 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to aj len

v súvislosti s jeho ţiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov. V návrhu na nariadenie

predbeţného opatrenia ani neuviedol, či v tejto evidencii je stále zaradený a či stále poberá

dávku v nezamestnanosti. Za závaţné dôvody, pre ktoré nepracuje, povaţoval len to, ţe

ţalovaný mu neprideľuje prácu. Dôvody, pre ktoré ţalobca nepracuje nemoţno v zmysle § 76

ods. 1 písm.c/ zúţiť na nemoţnosť pracovať u ţalovaného, s ktorým je v spore

o trvanie pracovného pomeru, ale tieto dôvody sa musia vzťahovať na celkovú

nemoţnosť ţalobcu uplatniť sa na trhu práce, t.j. musia byť takého charakteru a tak závaţné,

ţe ţalobcovi všeobecne bránia nájsť si prácu. Sú teda príčinou toho, ţe ţalobca nepracuje.

Súd prvého stupňa poukázal na to, ţe samotná skutočnosť, ţe ţalovaný ţalobcovi neprideľuje

prácu, nemoţno preto povaţovať za závaţné dôvody, pre ktoré nepracuje v zmysle § 76 ods. 1

písm.c/ Rovnako zlá finančná a sociálna situácia ţalobcu, na ktorú poukazuje a ktorej

príčina môţe byť jeho nezamestnanosť, čo prvostupňový súd nespochybňoval, sama osebe nie

je v zmysle dôvodom na nariadenie predbeţného opatrenia. Ţalobca

bliţšie nešpecifikoval a ani príslušnými listinami nepreukázal, resp. neosvedčil existenciu

takých závaţných dôvodov, pre ktoré nepracuje, nesplnil jednu zo základných podmienok

na nariadenie predbeţného opatrenia podľa O náhrade trov konania

súd prvého stupňa nerozhodol, vzhľadom na ustanovenie

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave uznesením z 23. júla 2010 sp.zn.

potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, ţe v danom prípade okrem špeciálnych podmienok, uvedených

v ustanovení musí byť splnená základná podmienka naliehavej

potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Odvolací súd v tejto súvislosti súhlasil

s právnym posúdením veci prvostupňovým súdom, ktorý dôvody, pre ktoré ţalobca

nepracuje, a nemá teda príjem pokrývajúci jeho potreby, hodnotil zo širších hľadísk,

neobmedzujúc sa len na skúmanie moţnosti práce u ţalovaného. Odvolací súd mal za to, ţe

vzhľadom na účel citovaného ustanovenia , ktorým je zabezpečenie

aspoň nevyhnutných prostriedkov na výţivu vlastnú, resp. osôb odkázaných na poberateľa

počas súdneho konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru bolo zo strany

ţalobcu potrebné osvedčiť dôvody, pre ktoré sa zo závaţných dôvodov nemôţe do práce

zapojiť vôbec. V danom prípade však ţalobca sám súdu preukázal, ţe jednak v období roku

2009 mal príjem zo závislej činnosti, teda pracoval, a v neposlednom rade preukázal, ţe

po ním tvrdenom neplatnom skončení pracovného pomeru získal ţivnostenské oprávnenie,

pričom skutočnosť nízkeho príjmu z iného zamestnania alebo ţiadneho príjmu z podnikania

nie je dôvodom pre uloţenie povinnosti poskytovania časti pracovnej odmeny ţalovanému,

ktorému v prípade úspechu ţalobcu v konaní o veci samej môţe byť uloţená len povinnosť

náhrady mzdy v zmysle , táto náhrada má charakter satisfakcie

vo vzťahu voči zamestnancovi, resp. sankcie voči zamestnávateľovi, poskytnutie ktorej,

resp. časti ktorej pred rozhodnutím o veci samej je vylúčené. O trovách predbeţného

opatrenia nerozhodol a uviedol, ţe súd prvého stupňa o nich rozhodne v konečnom rozhodnutí

o veci.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu a to v rozsahu, ktorým súd potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa podal dovolanie ţalobca, ţiadal ho zrušiť a vec vrátiť

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237

písm.f/ s tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu povaţuje za prekvapivé. V dovolaní

namietal, ţe odvolací súd súhlasil s právnym posúdením veci prvostupňovým súdom, ale

rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil z iného právneho dôvodu. Uviedol, ţe nie pre

neosvedčenie existencie závaţných dôvodov, pre ktoré ţalobca nepracuje, ale pre

neosvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, t.j. odlišne od súdu

prvého stupňa posúdil hmotnoprávny základ uplatneného nároku. Podľa názoru dovolateľa

výklad ustanovenia zo strany prvostupňového súdu, potvrdený

odvolacím súdom je nekonformný s . Uviedol, ţe odvolací súd posudzoval kritérium

naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov príliš formalisticky, neurčito, laxne

a arbitrárne čo zakladá dôvod vady konania spočívajúcej v nepreskúmateľnosti takéhoto

rozhodnutia.

Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu

( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm.c/] na zaujatie stanoviska.

Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie

proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania

podľa ( ) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu ( ) alebo ak ním bolo

potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia ( ), alebo uznesenie súdu

prvého stupňa o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ).

Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide

o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu,

ktoré vykazuje znaky jedného z tých uznesení, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení

ako uznesenia, na ktoré sa nevzťahuje a , je

nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu z nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vţdy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závaţných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadou vymenovanou v § 237 písm.a/ aţ g/

(t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne

rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom

konať, nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré môţu začať len na návrh,

prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Prípustnosť

dovolania z hľadiska ustanovenia pritom nie je zaloţená uţ tým, ţe dovolateľ

tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou

v , ale nastáva aţ vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou

v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí.

So zreteľom na ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, ţe

v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 písm.f/

).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Odňatiu moţnosti ţalobcu pred súdom konať malo podľa jeho názoru dôjsť tým, ţe

odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil z iného právneho dôvodu.

Podľa dovolateľa ide o prekvapivé a nepreskúmateľné rozhodnutie odvolacieho súdu.

Podľa kaţdý má právo domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd kaţdý má právo na to,

aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, ţe osobám nemoţno

brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je

i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý

súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotoţnil s jeho právnymi

názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník

konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

poţiadavkami a právnymi názormi ().

Do obsahu základného práva podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd

nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých

dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných

dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne

záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, ţe odvolací súd postupoval

v súlade so zákonom a ţalobcovi neodňal moţnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia

Nedošlo teda k závadnému procesnému postupu súdu, ktorým by sa

ţalobcovi znemoţnila realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom

konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov v zmysle

a ani k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody ( ).

V preskúmavanej veci je z obsahu odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu zrejmé,

ţe sa v plnom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré

vyhovuje zákonným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v § 157 ods. 2

Takýto postup odvolacieho súdu pri odôvodnení vlastného rozhodnutia je v súlade

s citovaným ustanovením , preto ani nemoţno na ťarchu odvolaciemu súdu

pripísať, ţe jeho rozhodnutie nie je riadne a presvedčivo odôvodnené a teda nespĺňa

náleţitosti, ktoré preňho predpisuje , ako sa mylne domnieva

dovolateľ.

V predmetnej veci súd prvého stupňa ţalobu zamietol a svoje rozhodnutie odôvodnil

ustanovením , , , , poukazujúc

na skutočnosť, ţe ţalobca neosvedčil existenciu závaţných dôvodov, pre ktoré nepracuje,

dokonca ani neuviedol, či v období, za ktoré sa spätne domáha časti peňaţnej odmeny

pracoval, či si hľadal prácu a dôvody, pre ktoré si ju nemohol alebo nevedel nájsť. Odvolací

súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe v danom prípade okrem špeciálnych podmienok,

uvedených v ustanovení musí byť splnená predovšetkým základná

podmienka naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Z uvedeného vyplýva,

ţe odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. V danom prípade

odvolací súd len podloţil správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa ustanovením

Je potrebné konštatovať, ţe aj odvolací súd vec právne posúdil podľa tých istých

hmotnoprávnych ustanovení ako súd prvého stupňa, pretoţe ustanovenie § 97 ods. 1 písm.c/

je špeciálnym ustanovením k všeobecnému ustanoveniu

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, ţe by odvolací súd ţalobcovi nejakým

závadným procesným postupom znemoţnil realizáciu procesných práv, priznaných mu

procesným predpisom. Vo vzťahu k ţalobcovi nedošlo postupom odvolacieho súdu

k odňatiu moţnosti pred ním konať z dôvodu, ţe svoje rozhodnutie zaloţil nečakane na iných

právnych záveroch neţ súd prvého stupňa. Odvolací súd, ktorý potvrdil uznesenie súdu

prvého stupňa vychádzal z rovnakého právneho záveru, ktorý má svoj základ

v skutočnostiach, ktoré boli tvrdené ţalobcom. V rozhodnutí odvolacieho súdu preto nešlo

o tzv. prekvapivé rozhodnutie, ktoré by viedlo k porušeniu procesných práv ţalobcu skutkovo

a právne argumentovať ohľadne právneho posúdenia, prípadne vyjadriť sa podľa § 118 ods. 3

Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je dôvodná ani námietka

dovolateľa týkajúca sa nepreskúmateľnosti, ktorú dovolateľ videl v tom, ţe odvolací súd

posudzoval kritérium naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov príliš

formalisticky, neurčito, laxne a arbitrárne.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre

rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre

ktoré uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Jeho rozhodnutie nemoţno povaţovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri

výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení

a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe

dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu

(napr. ).

Keďţe v danom prípade nie je dovolanie podľa prípustné a vada konania

v zmysle zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu

podľa v spojení s ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný odmietol.

Vzhľadom na úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky úspešnému ţalovanému proti ţalobcovi, ktorý

úspech nemal, nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe mu ţiadne nevznikli

( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2011

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová