Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/154/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne R., zastúpenej JUDr. Ľ.

K., advokátom v B., proti ţalovanému L., so sídlom v B., zastúpenému JUDr. L. M.,

advokátkou v P., o vydanie veci s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod

sp. zn. , o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove

z 29. apríla 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

O d m i e t a dovolanie .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad uznesením z 8. novembra 2010 č.k. -534 rozhodol

o trovách konania tak, ţe zaviazal ţalobkyňu, aby zaplatila ţalovanému náhradu trov konania

21 559,88 € na účet právnej zástupkyne ţalovaného do troch dní od právoplatnosti uznesenia

( ). Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe súd rozsudkom zo 16. júna 2008 č.k.

-449 ţalobu zamietol a zaviazal ţalobkyňu nahradiť ţalovanému trovy konania

1 503,76 €. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 15. marca 2010 sp. zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a vo výroku o trovách konania ho zrušil

a v rozsahu zrušenia mu vrátil vec na ďalšie konanie. Súd preto rozhodol opätovne o náhrade

trov konania, pričom vychádzal zo zásady úspechu a priznal ţalovanému voči ţalobkyni

náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie práva v celkovej výške 21 559,88 €

predstavujúce trovy právneho zastúpenia advokátom (za 14 úkonov právnej sluţby

19 291,50 € spolu s reţijným paušálom 86,68 €, cestovné 312,20 €, náhrada za stratu času

374,83 € a 19 % DPH z priznanej odmeny).

2

Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobkyne a ţalovaného uznesením z 29. apríla

2011 sp. zn. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovanému prisúdil

náhradu trov konania 23 877,59 € a ţalobkyni uloţil povinnosť zaplatiť ju JUDr. L. M.,

advokátke, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Účastníkom náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ocenenie predmetu sporu súvisí

s vypočítaním hodnoty jedného úkonu pri priznaní náhrady trov konania. Pokiaľ je vec

oceniteľná, ocenenie sa musí čo najviac priblíţiť všeobecnej reálnej cene. Nie je účelné, aby

sa iba pre stanovenie hodnoty trov konania vykonalo znalecké dokazovanie, pretoţe by

značne zvýšilo náklady konania. V prípade, ak cena nebola určená v priebehu konania

ţalobkyňou, resp. cena sporných nehnuteľností nevyplynula z dokladov predloţených

v priebehu konania, táto skutočnosť nemôţe byť podkladom pre záver súdu, ţe ide

o neoceniteľný predmet konania, alebo o taký predmet, ktorého cenu je moţné zistiť len

s nepomernými ťaţkosťami. Súd prvého stupňa pre výpočet hodnoty úkonu právnej sluţby

vychádzal pri lesných pozemkoch z účtovnej evidencie ţalovaného a cien, aké sú uvádzané

v programe „P.“, ktorého databázu poskytuje znalecká organizácia N. a pri ornej pôde,

trvalých trávnych porastov vychádzal z prílohy č. 1 k o miestnych

daniach. Tento postup povaţoval odvolací súd za správny. Odvolací súd sa však nestotoţnil

s vyčíslením priznaných trov právneho zastúpenia. Za účelný úkon právnej sluţby je potrebné

povaţovať taký úkon, ktorý sa týka merita veci a obsahuje nové skutočnosti, ktoré neboli

v predchádzajúcich úkonoch prezentované. Po preskúmaní veci odvolací súd podľa § 220

zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, ţe podľa a vyhlášky

č. priznal ţalovanému ako úspešnému účastníkovi trovy konania, vrátane trov

odvolacieho konania vo výške 23 877,59 € (odmena za 12 úkonov právnej sluţby po 1 429 €,

za 2 úkony v hodnote 1/2-vice podľa § 14 ods. 2 písm. c/ vyhlášky 1 429 € (714,5 x 2),

za 2 úkony v hodnote 1/4-tiny podľa § 14 ods. 5 vyhlášky 714,50 € (357,25 x 2), reţijný

paušál v sume 86,68 €, cestovné náklady 312,20 €, náhradu za stratu času v sume 374,83 €,

19 % DPH z odmeny aj hotových výdavkov v sume 3 812,39 €). Náhradu trov odvolacieho

konania odvolací súd účastníkom nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie. Navrhla zrušiť

rozhodnutie krajského a okresného súdu a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Prípustnosť dovolania vyvodzovala z a jeho dôvodnosť z

písm. a/, c/ Uviedla, ţe nebola vôbec vyzvaná na predloţenie dôkazov preukazujúcich

3

hodnotu sporu. Jediným podkladom pre rozhodnutie o trovách konania a ich vyhodnotenie

zo strany súdu sa spravovalo ţalobkyni neznámymi myšlienkovými a interpretačnými

postupmi, ku ktorým jej nebolo umoţnené sa vyjadriť. Krajský súd toto pochybenie

odvolacieho súdu neodstránil, dokazovanie za účelom zisťovania predmetu sporu nedoplnil.

Neuskutočnil ţiadne pojednávanie. Nie je totiţ pravdou, ţe zisťovanie skutočnej hodnoty

sporu by bolo nehospodárne. Ďalej poukázala na to, ţe odvolací súd sa opomenul vysporiadať

s argumentmi ţalobkyne ako odvolateľky, ktoré smerovali k posúdeniu veci. Rozhodnutie

odvolacieho súdu pokladá za nedostatočne odôvodnené. Ďalej poukázala na to, ţe súdy vec

nesprávne právne posúdili. Uviedla, ţe pri takomto type ţaloby je hodnota predmetu konania

neurčiteľná, pričom poukázala na viaceré rozhodnutia dovolacieho súdu. Uviedla, ţe súd

mohol aspoň zváţiť uplatnenie Súčasne súdu vytkla aj nesprávne právne

posúdenie pokiaľ ide o priznanie DPH.

Ţalovaný navrhol dovolanie ţalobkyne zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom

napadnúť.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V danej veci rozhodol odvolací súd uznesením. V zmysle je

dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. V zmysle § 239

ods. 2 je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

4

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Podľa ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Ustanovenie teda vylučuje prípustnosť dovolania ţalobkyne proti

uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania. Dovolanie ţalobkyne by v dôsledku toho

mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú

uvedené v

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242

ods. 1 druhá veta ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo

vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád v zmysle , neobmedzil

sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj

otázkou, či nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v V zmysle

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa uţ prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je

predmet konania významný. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

, moţno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie podľa

neprípustné. Ţalobkyňa vady konania v zmysle a/ aţ e/, g/

nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd.

Dovolateľka namietala, ţe v konaní pred odvolacím súdom jej bola odňatá moţnosť

konať pred súdom ( ), pretoţe odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu je

nedostatočne odôvodnené, odvolací súd sa nevysporiadal so všetkými jej argumentmi.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu

však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie

bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument

(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,

Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka

konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí mať náleţitosti uvedené v § 157

ods. 2 (, ). Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia

musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí

byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného

dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne

závery. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho

6

rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu musí byť zároveň aj dostatočným

podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd vo svojom

rozhodnutí dostatočne vysvetlil, prečo rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a zároveň

uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán

k danej veci a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých

vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho

uznesenia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Jeho

rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne

nekonformné, pretoţe odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil

od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry

ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľka sa právnym názorom všeobecného súdu

nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o nepreskúmateľnosti, zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.

Dovolateľka vo svojom dovolaní poukázala no to, ţe nebola vyzvaná na predloţenie

dôkazov za účelom zistenia hodnoty sporu. K tomuto dovolací súd uvádza, ţe Krajský súd

v Prešove rozsudkom z 15. marca 2010 sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa vo veci samej a vo výroku o trovách konania ho zrušil a v rozsahu zrušenia mu vrátil

vec na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, ţe bude potrebné

zistiť hodnotu pozemkov z dôvodu vyčíslenia trov právneho zastúpenia. Vzhľadom na to, ţe

vec bola v časti trov konania vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, ţalobkyňa mala

vytvorený priestor na predloţenie akýchkoľvek návrhov. Navyše je potrebné uviesť, ţe

účastníci boli poučení podľa

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie postup súdu,

ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky

súdny poriadok priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, navrhovať dôkazy,

vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom i k právnej stránke veci a pod.). Musí však ísť

o znemoţnenie konkrétnych procesných práv, ktoré uţ v ďalšom štádiu konania nemôţe

uplatniť a tak nemôţe dosiahnuť sledované právne účinky, resp. ich efektívne uplatnenie

neprichádza v úvahu. O takýto prípad v danej veci však nejde.

Pokiaľ ide o námietku ţalobkyne, ţe odvolací súd nedoplnil dokazovanie za účelom

zistenia hodnoty predmetu sporu dovolací súd poukazuje na to, ţe odvolací súd môţe doplniť

dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal

súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol. Navyše súd nie je viazaný návrhmi

účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.

Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci

dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu ( ), a nie účastníkov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky to vyjadril uţ v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke

rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/1993, v ktorom zaujal názor, ţe

prípadné nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť skutkových

zistení (vedúcu k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237

K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí

uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999,

v ktorom uviedol, ţe nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov nezakladá prípustnosť

dovolania podľa , lebo samo osebe neznamená odňatie moţnosti pred

súdom konať.

V tejto spojitosti dovolateľka namietala, ţe odvolací súd nenariadil pojednávanie. Tu

treba poznamenať, ţe podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu

vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a) je potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez

nariadenia pojednávania a c) to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

Podľa v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť bez

nariadenia pojednávania.

Ako z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, v prípade rozhodovania

o odvolaní proti uzneseniu o trovách konania moţno rozhodnúť aj bez nariadenia

pojednávania. Odvolací súd teda postupoval v zmysle a týmto postupom

preto nemohol ţalobkyni odňať moţnosť konať pred súdom.

Prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť ani z

Dovolanie je ďalej odôvodnené nesprávnym právnym posúdení veci (§ 241 ods. 1

písm. c/ ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, ktorý moţno

uplatniť v procesne prípustnom dovolaní, samo osebe (i keby k nemu skutočne došlo) ale

prípustnosť dovolania nezakladá.

Pretoţe prípustnosť dovolania ţalobkyne nemoţno vyvodiť z ustanovenia

ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade

s ustanovením v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

voči ţalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,

lebo nepodal návrh na ich priznanie ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2011

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

9