Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/32/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci ţalobcov : 1/ O., zastúpený

JUDr. V. V., advokátkou v T., 2/ Mgr. G. F., bývajúci v K., 3/ J. F., bývajúca v K., 4/ G. T.,

bývajúci v K., 5/ M. B., bývajúca v K., proti ţalovaným : 1/ V. K., bývajúci K., 2/ M. V.,

bývajúca v K., 3/ A. P., bývajúca v K., 4/ J. M., bývajúci v K., 5/ A. K., bývajúca v K., 6/ A.

D., bývajúca v K., 7/ Ing. Š. N., bývajúci v K., ţalovaní 1/ aţ 7/ zastúpení JUDr. M. V.,

advokátom v K., 8/ C. T., bývajúca v K., 9/ J. B., bývajúci v K., 10/ Ľ. G., bývajúci v K.,

11/ M. D., bývajúca v K., 12/ M. M., bývajúca v K., zastúpená JUDr. M. V., advokátom v K.,

13/ A. B., bývajúca v K., 14/ J. T., bývajúci v K., 15/ D. B., bývajúca v K., 16/ P. B.,

bývajúci v K., 17/ A. V., bývajúci v K., 18/ M. C., bývajúca v K., 19/ A. M., bývajúci v K.,

20/ E. G., bývajúci v K., 21/ R. K., bývajúci v K., 22/ M. P., bývajúca v K., 23/ J. B.,

bývajúci v K., 24/ V. K., bývajúca v K., 25/ J. L., bývajúci v K., 26/ T. L., bývajúci v K.,

27/ A. F., bývajúca v K., 28/ Š. T., bývajúci v K., ţalovaní 15/ aţ 28/ zastúpení JUDr. M. V.,

advokátom v K., o určenie neplatnosti hlasovania, neplatnosti uznesenia schôdze

vlastníkov a o neplatnosti výpovede zo zmluvy o výkone správy, vedenej na Okresnom

súde Trebišov pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu 1/ proti rozsudku Krajského

súdu v Košiciach z 24. júna 2010 sp.zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalobca 1/ je povinný zaplatiť ţalovaným 1/ aţ 7/, 12/, 15/ aţ 28/ trovy dovolacieho

konania v sume 617,60 € do troch dní do rúk alebo na účet JUDr. M. V..

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trebišov rozsudkom z 20. novembra 2009 č.k. -476

zamietol ţalobcu ţalobcov 1/, 4/ a 5/, ktorou sa domáhali určenia, ţe hlasovanie ţalovaných

na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov, konanej dňa 22.10.2007 a tieţ uznesenie

2

prijaté na tejto schôdzi je neplatné, ako aj určenia, ţe výpoveď zo dňa 12.12.2007, ktorou

mali vypovedať ţalovaní zmluvu o výkone správy bytového domu č. X. v K. ţalobcovi 1/,

ako správcovi tohto bytového domu, je neplatná. Zastavil konanie v časti o návrhu

ţalobcov 2/ a 3/. Vyslovil, ţe o trovách konania účastníkov rozhodne po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, ţe ţalobcovia 1/, 4/

a 5/ ako vlastníci bytov nie sú aktívne legitimovaní na podanie návrhu na určenie

neplatnosti hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov a na určenie neplatnosti uznesenia schôdze

vlastníkov bytov, pretoţe uplatniť takéto právo právny predpis neumoţňuje ţiadnej osobe. To

isté platí aj pokiaľ sa domáha vlastník bytu určenia neplatnosti výpovede zo zmluvy o výkone

správy, o ktorej bolo rozhodnuté na schôdzi vlastníkov bytov. Aj tu platí, ţe vlastník bytu sa

môţe domáhať len takého práva, aké pre neho vyplýva z ustanovenia

pokiaľ ide o rozhodovanie na schôdzi vlastníkov bytov a aj z uvedeného dôvodu zamietol aj

v tejto časti návrh ţalobcov 4/ a 5/ ako vlastníkov bytov. Čo sa týka ţalobcu 1/, ako správca

bytového domu má naliehavý právny záujem na tomto určení, pretoţe je účastníkom

záväzkoprávneho vzťahu, o trvaní alebo skončení ktorého súd rozhoduje, a svojich práv

a povinností, ktoré pre neho z tohto záväzkového práva vyplývajú sa nemieni vzdať. Súd

preto skúmal, či pri rozhodovaní vlastníkov bytov na schôdzi vlastníkov došlo k takému

porušeniu právneho predpisu, ktoré by vyvolalo neplatnosť tohto právneho úkonu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, ţe za výpoveď zo zmluvy o výkone správy

uzavretej so správcom bytu ţalobcom 1/ bolo odovzdaných celkom 27 hlasov v prepočte

jeden hlas na jeden byt. Tým bolo preukázané, ţe došlo k platnej výpovedi vlastníkov

bytového domu č. X. na ul. H.K. zo zmluvy o výkone správy so správcom ţalobcom 1/,

pretoţe za výpoveď hlasovala 2/3 väčšina vlastníkov všetkých bytov. Zaoberal sa taktieţ

námietkami ţalobcu 1/ ohľadne včasnosti predvolania, hlasovania, platnosti hlasov a uzavrel,

ţe tieto sú nedôvodné.

Na odvolanie ţalobcu 1/ Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 24. júna 2010 č.k.

-521 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a náhradu trov odvolacieho konania

účastníkom nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa v celom rozsahu stotoţnil

s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa a poukázal na to, ţe súd prvého stupňa

sa vyporiadal v priebehu konania so všetkými námietkami, ktoré zopakoval ţalobca 1/

v odvolaní a skutkovo a právne ich náleţite zdôvodnil.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca 1/, ktorý navrhol,

aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe určí výpoveď voči

ţalobcovi 1/ ako správcovi bytov a nebytových priestorov za neplatnú. Zároveň ţiadal odklad

vykonateľnosti rozhodnutia. Dovolanie odôvodnil tým, ţe odvolací súd nevytýčil termín

odvolacieho konania, čím má za to, ţe boli váţne porušené jeho práva ako ţalobcu a to najmä

z pohľadu toho, ţe sa jedná o taký predmet sporu, v zmysle , ktoré sú

v oblasti rozhodovania súdu novou sporovou agendou. Odvolací súd sa nezaoberal dôleţitou

otázkou, ţe ţalobca je správcom bytu a teda je aktívne legitimovanou osobou, vo vzťahu

k nemu nemôţe byť výpoveď platná a to nielen z hmotnoprávneho hľadiska, ale

predovšetkým z hľadiska procesnoprávneho. V konaní pred okresným súdom bolo

jednoznačne preukázané, ţe ţalobca ako správca ale ani ako vlastník bytu v predmetom

bytovom dome nebol riadne a včas predvolaný na schôdzu vlastníkov bytov a nebytových

priestorov, na ktorej bola prijatá výpoveď zo správy predmetného bytového domu.

Dokazovanie vykonané v predmetnej veci preukazuje, ţe existujú právne dôvody, ktoré činia

túto výpoveď zo zmluvy o výkone správy neplatnou. Odvolací súd sa touto otázkou vôbec

nezaoberal ani ju nezdôvodnil. Keďţe konanie schôdze bolo neregulérne nemôţe byť platný

procesný následok z rokovania tejto schôdze, t.j. výpoveď zo zmluvy o výkone správy

vo vzťahu k ţalobcovi 1/ ako správcovi bytov a nebytových priestorov.

Ţalovaní 1/ aţ 7/, 12/, 15/ aţ 28/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu ţalobcu 1/ navrhli

dovolanie zamietnuť a priznať im trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr

to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním

( a nasl. ).

V zmysle moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu (len vtedy) pokiaľ to zákon pripúšťa.

Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ).

Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil

od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe

je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a ( ).

Prípustnosť dovolania ţalobcu 1/ v danom prípade nemoţno vyvodiť z vyššie

uvedených ustanovení, lebo napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (

), v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd nevyslovil prípustnosť

dovolania v zmysle a nejedná sa o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého

stupňa, vo výroku ktorého bola vyslovená neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3

a 4

So zreteľom na to by dovolanie ţalobcu 1/ mohlo byť procesne prípustné, len ak by

napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom závaţnou procesnou vadou

v zmysle O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Treba zdôrazniť, ţe nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené.

Ustanovenie veta druhá , ukladá dovolaciemu súdu povinnosť

prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v , či uţ to účastník namieta

alebo nie, neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti

dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa Vady konania v zmysle aţ e/ a

v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť

dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal

dopustiť odvolací súd, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho

súdu nebola ţalobcovi 1/ odňatá moţnosť konať pred súdom ( ).

Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky :

1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku

postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

K odňatiu moţnosti ţalobcu 1/ pred súdom konať malo podľa jeho názoru dôjsť tým,

ţe odvolací súd nenariadil odvolacie pojednávanie.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

Podľa v ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez

nariadenia pojednávania.

Dohovor o ľudských právach a základných slobodách nevyţaduje a ani z judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva nemoţno vysledovať, ţe by sa malo na všetkých súdnych

inštanciách pojednávanie vykonať verejne. Ak teda rozhodoval súd prvého stupňa

na pojednávaní, odvolací súd v zásade nemusí nariadiť pojednávanie. Odvolací súd môţe

rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, len ak je rozhodnutie nesprávne výlučne po právnej

stránke. Odvolací súd však vţdy môţe nariadiť pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné. Bez

pojednávania nemôţe odvolací súd meritórne rozhodnúť veci, ak :

- zistí, ţe je potrebné na účely správneho zistenia skutkového stavu vykonať

(zopakovať) dôkazy,

- ak súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania,

6

- ak to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.

Je na úvahe odvolacieho senátu, v ktorých prípadoch to ďalej bude povaţovať za potrebné.

V zákone nie je moţné kauzisticky vypočítať všetky moţné situácie, ktoré môţu v súdnej

praxi nastať a práve naopak tým, ţe sa ponechá otázka nariadenia pojednávania na rozhodnutí

súdu v porovnaní so striktnou normatívnou úpravou, takáto úprava bude v súlade

s materiálnou stránkou právneho štátu. Ak by sa malo vykonať dokazovanie, je potrebné

nariadiť pojednávanie a nerozhoduje, či ide o zopakovanie dokazovania alebo o nové

dokazovanie. Súvisí to s umoţnením účastníkom vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu.

Doposiaľ Európsky súd pre ľudské práva nejudikoval, čo je dôleţitý verejný záujem

a navrhované ustanovenie necháva odvolacím senátom voľnú úvahu, kedy nariadia

pojednávanie z dôvodu dôleţitého verejného záujmu. Spravidla pôjde o veci týkajúce sa

v rôznych súvislostiach väčšieho okruhu osôb, napr. spory týkajúce sa územného celku,

sídliska atď.

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe odvolací súd nevykonával ani neopakoval dôkazy, súd

prvého stupňa rozhodol na pojednávaní a nariadenie pojednávania si nevyţaduje dôleţitý

verejný záujem. Z uvedeného je zrejmé, ţe nebol naplnený dovolateľom tvrdený dôvod

prípustnosti podaného dovolania podľa

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný

súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol

účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho

poţiadavkami a právnymi názormi (). Pod spravodlivým súdnym procesom

(fair hearing) sa v ţiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie

toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho

prípadu. Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa

k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním

navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy

preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá

účastník konania (, ).

Skutočnosť, ţe by rozhodnutie prípadne aj spočívalo na nesprávnom právnom

posúdení veci, môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle

v prípade, ak je dovolanie procesne prípustné.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis,

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle

V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny

predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil

(ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne

prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Pokiaľ ţalobca 1/ vytýka nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu a vyporiadania sa s jeho odvolacími námietkami, treba uviesť, ţe

právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces.

Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať

sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú

význam pre rozhodnutie (). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená

v ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní

však nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba

na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú

nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava

v odvolacom konaní (). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia

neznamená, ţe súd musí dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania,

z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné, skutočnosti

objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (). Vychádzajúc z toho dospel

dovolací súd k záveru, ţe právo ţalobcu 1/ na riadne odôvodnenie porušené nebolo.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje nielen vysvetlenie skutkových zistení

a záverov, ku ktorým dospel odvolací súd, ale tieţ primerané právne posúdenie týchto

záverov. K odvolacím námietkam uviedol, ţe súd prvého stupňa sa vyporiadal v priebehu

konania so všetkými námietkami, ktoré zopakoval ţalobca 1/ v odvolaní a skutkovo a právne

ich náleţite zdôvodnil. Odvolací súd sa plne stotoţnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa

a s dôvodmi napadnutého rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené moţno preto zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania

nemoţno vyvodiť z ustanovenia , vady konania v zmysle neboli

dovolacím súdom zistené. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu 1/ v súlade

s v spojení s smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Pritom riadiac sa právnou

úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalobcovi 1/, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd priznal ţalovaným 1/ aţ 7/, /, / aţ 28/ náhradu

trov dovolacieho konania, ktorá spočíva v odmene advokáta za jeden úkon právnej sluţby,

ktorý poskytol ţalovaným vypracovaním vyjadrenia k dovolaniu zo 4. októbra 2010 (§ 14

ods. 1 písm.b/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych sluţieb v znení neskorších predpisov). Sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 11

ods. 1 písm.a/ tejto vyhlášky vo výške 55,49 € s krátením o 50 % (§ 13 ods. 2 tejto vyhlášky),

keďţe ide o spoločné úkony pri zastupovaní 22 osôb), čo spolu s náhradou výdavkov

za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového

základu (7,21 €) predstavuje spolu 617,60 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2011

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová