Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/42/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne: B. A., bytom Č. X., R.,

zastúpenej JUDr. S. D., advokátom so sídlom Š. X., K., proti ţalovanému: Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny v Rožňave, so sídlom Šafárikova 112, Roţňava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. AA/2006/085853 zo dňa 16. októbra 2006, na

odvolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -62 zo dňa

26. júna 2008, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.

-62 zo dňa 26. júna 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou sa domáhala

preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia ţalovaného zo dňa 16. októ-

bra 2006, č. AA/2006/085853 o skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru. Krajský súd

dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného je v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe

v súlade so zákonom. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe bolo preukázané zníţenie počtu

štátnozamestnaneckých miest s platovou triedou 4 o jedno miesto a rovnako zníţenie počtu

štátnozamestnaneckých miest s platovou triedou 5 a to na základe schválenej zmeny

systemizácie. Bolo vecou zamestnávateľa rozhodnúť, akým spôsobom a s kým skončí

štátnozamestnanecký pomer. Ďalej uviedol, ţe spôsob výberu ţalobkyňa namietala aţ na

pojednávaní, na čo súd nemohol prihliadať vzhľadom na uplynutie dvojmesačnej lehoty

( ). Z tých istých dôvodov neprihliadal na námietky uvedené v doplnení

ţaloby dňa 21. decembra 2006. Ţalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku podala ţalobkyňa odvolanie. Navrhla ho zmeniť a vyhovieť

ţalobe. Alternatívne navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Namietala, ţe súd prvého stupňa sa zaoberal iba námietkou

ţalobkyne, uvedenou v návrhu na začatie konania zo dňa 21. decembra 2006, pričom

na ostatné uplatnené námietky súd neprihliadal s odôvodnením, ţe boli uplatnené oneskorene,

t.j. po uplynutí dvojmesačnej lehoty od doručenia napádaného rozhodnutia. Teda krajský súd

sa nezaoberal jej námietkou, ţe jej štátnozamestnanecké miesto nebolo zrušené. Na jej miesto

boli prijaté, resp. preloţené iné osoby v inej platovej triede, preto jej miesto nemohlo byť

zrušené. Mala zato, ţe túto námietku uplatnila uţ v ţalobe zo dňa 21. decembra 2006, keď

uviedla, ţe s napádaným rozhodnutím nesúhlasí, pričom v podrobnostiach odkázala na svoje

odvolanie zo dňa 14. júna 2006, ktoré bolo súčasťou správneho spisu. Ďalej namietala, ţe súd

prvého stupňa sa nezaoberal námietkami ustanovenej právnej zástupkyne ţalobkyne, z podaní

ktorej z 12. júla 2007 a 27. mája 2008 vyplýva, ţe obsahujú iba bliţšie ozrejmenie uţ

ţalobkyňou namietaných skutočností. Zároveň ţalobkyňa navrhla, aby súd postupoval podľa

a podal návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky na súlad

ustanovenia Zákona o štátnej sluţbe s .

Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok ako vecne správny potvrdil. Uviedol, ţe podané odvolanie neobsahuje ţiadne nové

skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu alebo zrušenie rozsudku prvostupňového súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo

a rozsudkom č. k. -95 zo dňa 2. apríla 2009 rozsudok Krajského súdu

v Košiciach č. k. -62 zo dňa 26. júna 2008 potvrdil ako súladný so zákonom.

V odôvodnení uvedeného rozsudku najvyšší súd konštatoval, ţe v konaní podľa druhej

hlavy piatej časti ţalobca musí byť (aţ na zákonom stanovené

výnimky) zastúpený advokátom ( ), pričom samotná skutočnosť, ţe v danej veci

na základe ţiadosti ţalobkyne jej bol právny zástupca ustanovený súdom aţ po uplynutí

lehoty na podanie ţaloby ( ) nemôţe byť dôvodom, aby mohol súd

prihliadnuť k rozšíreniu rozsahu napadnutia správneho rozhodnutia, nakoľko mu v tom

bráni ustanovenie veta druhá

V tejto súvislosti najvyšší súd poznamenal, ţe v správnom súdnictve platí

koncentračná zásada. Význam správneho vymedzenia ţalobných bodov súvisí s dispozičnou

zásadou, ktorá platí v správnom súdnictve. Súdy v správnom súdnictve nie sú treťou

inštanciou, ktorá by pokračovala v správnom konaní.

Vyslovil, ţe ţalobca síce môţe meniť rozsah, v akom rozhodnutie správneho orgánu

napáda a uvádzať príslušné dôvody (ţalobné body), avšak rozširovať ich môţe len do konca

lehoty stanovenej zákonom pre podanie ţaloby, t.j. podľa ustanovenia –

do 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Zameškanie

lehoty nie je moţné odpustiť. Preto nie je moţné po uplynutí dvojmesačnej lehoty vznášať

v priebehu súdneho konania ďalšie výhrady voči správnemu rozhodnutiu, teda súd nemôţe

prihliadať k neskôr uplatneným výhradám. Súd nemôţe prihliadať ani k dôvodom odvolania,

ktoré boli uplatnené v správnom konaní.

Mal zato, ţe vzhľadom na dispozičnú zásadu súd ani nemôţe preskúmavať zákonnosť

ţalobcom napadnutého rozhodnutia nad rámec vymedzený ţalobcom v ţalobe a tak z vlastnej

iniciatívy jeho prejav nahradzovať a sám vyhľadávať právne chyby ţalobcom napadnutého

rozhodnutia.

S ohľadom na uvedené podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd nepochybil,

ak sa nezaoberal namietanými skutočnosťami uvedenými v podaniach ţalobkyne zo dňa

12. júla 2007 a 27. mája 2008.

Odvolací súd nepovaţoval za dôvodnú ani námietku ţalobkyne, pokiaľ namietala, ţe

krajský súd mal postupovať ohľadne novely Zákona o štátnej sluţbe –

podľa , nakoľko rozhodnutie, či súd preruší konanie a podá návrh

ústavnému súdu, aby rozhodol o tom, či je všeobecne záväzný právny predpis v rozpore

s , patrí výlučne do pôsobnosti súdu.

Proti uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podala

ţalobkyňa ústavnú sťaţnosť, v ktorej namietala porušenie jej základných práv podľa čl. 35

ods. 1 a 3, a a podľa a a 3

Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 26 Medzinárodného paktu o občianskych

a politických právach a práva podľa čl. 1 Dohovoru o diskriminácii (zamestnaní a povolaní).

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom č. -40 zo dňa 28. jú-

la 2011 vyslovil, ţe základné právo ţalobkyne na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a základné

právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv

a slobôd v spojení so základným právom na rovnosť v konaní podľa čl. 37 ods. 3 Listiny

základných práv a slobôd, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 2. apríla 2009 porušené boli. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 2. apríla 2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobkyni

priznal náhradu trov konania v sume 254,88 €, ktorú zaviazal Najvyšší súd Slovenskej

republiky uhradiť na účet jej právneho zástupcu. Vo zvyšnej časti sťaţnosti nevyhovel.

Uviedol, ţe právny záver najvyššieho súdu, podľa ktorého v konaní, v ktorom je

vyţadované povinné zastúpenie ţalobcu, ktorý nemá právnické vzdelanie, advokátom,

dvojmesačná lehota podľa , v ktorej môţe ţalobca podľa

rozšíriť rozsah napadnutia správneho rozhodnutia, plynie bez ohľadu na to, či súd

na ţiadosť ustanovil ţalobcovi advokáta, podľa názoru ústavného súdu popiera účel

povinného zastúpenia advokátom v správnom súdnictve, resp. účel základného práva

na právnu pomoc v konaní pred súdmi podľa čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

a vzhľadom na to vybočuje z medzí ústavne konformného výkladu a aplikácie ustanovení

(predovšetkým jeho a ).

Ústavný súd sa nestotoţnil s názorom najvyššieho súdu, ţe s ohľadom na dispozičnú

zásadu súd ani nemôţe preskúmať zákonnosť ţalobcom napadnutého rozhodnutia nad rámec

vymedzený ţalobcom v ţalobe a tak z vlastnej iniciatívy jeho prejav nahradzovať a sám

vyhľadávať právne chyby ţalobcom napadnutého rozhodnutia, pričom poukázal na to, ţe

najvyšší súd mal zohľadniť skutočnosť, ţe ţalobkyňa formulovala svoju ţalobu v danej veci

bez právneho zástupcu. Zároveň vyslovil, ţe nie je moţné akceptovať postup súdu, ak

v situácii, keď mu zákon výslovne ukladá povinnosť ( ) vyţiadať si

administratívny spis ţalovaného správneho orgánu, sa odvolá na dispozičnú zásadu

a v nadväznosti na to sa nevysporiada so skutočnosťami, ktoré ţalobkyňa uvádzala v odvolaní

proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu zo 14. júna 2006 (a ktoré k návrhu na začatie

konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov priloţila) s tým, ţe súd sa

môţe zaoberať iba s námietkami vymedzenými „ţalobcom v ţalobe“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu odvolania (

) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, súc viazaný dôvodmi nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. -40 zo dňa 28. júla 2011, prejednal odvolanie

bez nariadenia pojednávania podľa a , a dospel k záveru, ţe

je potrebné napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušiť podľa § 221 ods. 1

písm. f/ a podľa vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zmyslom a účelom platnej právnej úpravy správneho súdnictva je poskytovať

efektívnu ochranu verejným subjektívnym právam fyzických a právnických osôb.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú,

menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj

rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo

dotknuté (, ).

Podľa podľa ustanovení tejto hlavy (t.j. druhej hlavy piatej časti)

sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich

právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal

zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho

orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (ďalej len "v medziach ţaloby") dospel

k záveru, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach ţaloby sú v súlade

so zákonom, vysloví rozsudkom, ţe sa ţaloba zamieta.

V zmysle citovaného ustanovenia príslušný súd rozhodne vo veci

samej tak, ţe ţalobu zamietne, ak zistí, ţe rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach

ţaloby sú v súlade so zákonom. Záver o súlade postupu a rozhodnutia správneho orgánu

so zákonom sa týka rozsahu a dôvodov, pre ktoré bola ţaloba podaná.

Procesnému právu účastníka konania vznášať v ţalobe námietky nezákonnosti voči

postupu a rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať

rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu ţalobných námietok, o vznesených námietkach

rozhodnúť a pokiaľ ich nepovaţoval za dôvodné, vysvetliť a vyloţiť, z akých dôvodov.

Ak tak správny súd neurobí, zaťaţí svoje rozhodnutie nielen vadami spočívajúcimi v porušení

všeobecných procesných princípov – podraditeľných pod vadu konania v zmysle § 221 ods. 1

písm. f/ – ale súčasne postupuje aj v rozpore so zásadami vyjadrenými v druhej hlave,

siedmom oddiele SR (predovšetkým , ) a v

Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je viazaný právnym názorom Ústavného súdu

Slovenskej republiky, ktorý vyslovil v náleze z 28. júla 2011 sp. zn. -40

( o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov).

Krajský súd napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou sa domáhala

preskúmania zákonnosti a následného zrušenia rozhodnutia ţalovaného zo dňa 16. októ-

bra 2006, č. AA/2006/085853 o skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru, nakoľko dospel

k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného je v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe v súlade

so zákonom. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe vzhľadom na uplynutie dvojmesačnej lehoty

( ) nemohol prihliadať na námietky uvedené v doplnení ţaloby (doplnenie

ţaloby podané na krajský súd dňa 12. júla 2007).

Tento názor nie je v súlade so záverom Ústavného súdu vysloveným v jeho náleze IV.

ÚS 187/2011-40 zo dňa 28. júla 2011, v ktorom uviedol, ţe v prejednávanej veci bolo

potrebné zohľadniť skutočnosť, ţe ţalobkyňa formulovala svoju ţalobu v danej veci bez

právneho zástupcu a súčasne vyslovil, ţe nie je moţné akceptovať postup súdu, ak v situácii,

keď mu zákon výslovne ukladá povinnosť ( ) vyţiadať si administratívny

spis ţalovaného správneho orgánu, sa odvolá na dispozičnú zásadu a v nadväznosti na to sa

nevysporiada so skutočnosťami, ktoré ţalobkyňa uvádzala v odvolaní proti prvostupňovému

správnemu rozhodnutiu zo 14. júna 2006 (a ktoré k návrhu na začatie konania o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov priloţila) s tým, ţe súd sa môţe zaoberať iba

s námietkami vymedzenými „ţalobcom v ţalobe“.

Pokiaľ teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne procesné

i hmotné námietky ţalobkyne, zahŕňajúce aj jej námietky vznesené v odvolaní zo dňa 14. jú-

na 2006 proti rozhodnutiu ţalovaného o skončení štátnozamestnaneckého pomeru

a v doplnení ţaloby zo dňa 12. júla 2007, podľa názoru odvolacieho súdu uvedeným

postupom porušil jej právo na spravodlivý a riadny súdny proces podľa

Slovenskej republiky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok podľa § 221

ods. 1 písm. f/ v spojení s vetou druhou zrušiť a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie ( ), a to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou

odvolania.

Nakoľko sa krajský súd nezaoberal meritom veci vo všetkých bodoch ţaloby, nemohol

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť, keďţe meritórne rozhodnutie

na základe právneho názoru odvolacieho súdu, proti ktorého rozhodnutiu nie je prípustný

opravný prostriedok, by bolo v rozpore so zásadou dvojinštančnosti a účastníkom by mohla

byť odňatá moţnosť konať pred súdom (právo podať opravný prostriedok) a mohli by byť

porušené ich základné práva v zmysle .

Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude prejednať vec v medziach podanej

ţaloby, dôsledne sa vysporiadajúc aj s námietkami ţalobkyne vznesenými v odvolaní zo dňa

14. júna 2006 proti rozhodnutiu ţalovaného o skončení štátnozamestnaneckého pomeru

a v doplnení ţaloby zo dňa 12. júla 2007 a znova o nej rozhodnúť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania

( v spojení s vetou prvou ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská