Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžz/4/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. Š., t. č. Ú. proti

odporcom 1. Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Ţupné námestie

13, Bratislava a 2. Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže, so

sídlom Šagátová 1, Bratislava, IČO 212 008 v konaní proti nezákonnému zásahu orgánu

verejnej správy, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie v časti o ochrane pred nezákonným

zásahom orgánu verejnej správy proti odporcovi v 1. rade Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky z a s t a v u j e .

V časti o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy proti odporcovi

v 2. rade Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráţe p o s t u p u j e vec

Krajskému súdu v Bratislave.

Ţiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e :

Dňa 29. júla 2011 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručených viacero

podaní navrhovateľa na začatie konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej

správy a proti nečinnosti orgánu verejnej správy.

2

Keďţe podanie v tejto veci smerujúce proti odporcom 1. Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky a 2. Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráţe,

nemalo zákonom predpísané náleţitosti v zmysle § 42 ods. 3 a § 249 ods. 2 v spojení s § 250v

ods. 8 (ďalej len „OSP“), bol navrhovateľ uznesením

sp. zn. z 29. júla 2011 vyzvaný, aby neúplné podanie opravil a doplnil. Najvyšší

súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) týmto uznesením uloţil navrhovateľovi,

aby konkrétne opísal rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh, uviedol konkrétne,

v čom vidí nezákonný zásah osobitne odporcu v 1. rade (okrem nespokojnosti navrhovateľa

so spôsobom vybavenia sťaţnosti) a osobitne odporcu v 2. rade (nestačí všeobecne poukázať

na porušovanie základných práv, musí ísť o konkrétny autoritatívny úkon),predloţil alebo

aspoň označil dôkazy na podporu svojich tvrdení (odkaz na článok 10 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd je nepostačujúci), uviedol, aké prostriedky vyčerpal

na odvrátenie nezákonného zásahu včítane predloţenia, resp. označenia dôkazov (sťaţnosť

a jej vybavenie Inšpekciou Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráţe),

a ţe tieto prostriedky na odvrátenie nezákonného zásahu pouţil bezvýsledne a takto doplnený

a opravený návrh vlastnoručne podpísaný zaslal na adresu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v dvoch vyhotoveniach, nakoľko bez zákonom stanovených náleţitostí návrhu

nie je moţné vec meritórne prejednať a rozhodnúť. Zároveň bol navrhovateľ poučený,

ţe ak podľa pokynov súdu v stanovenej lehote svoje podanie neopraví a nedoplní najvyšší

súd podľa v spojení s konanie zastaví.

Rozhodnutie súdu o nariadení opravy a doplnenia podania navrhovateľ osobne prevzal

(bolo mu riadne doručené) dňa 09. augusta 2011 a navrhovateľ naň listom z 22. augusta 2011

doručeným najvyššiemu súdu 23. augusta 2011 reagoval tak, ţe je toho názoru, ţe pôvodný

návrh obsahuje všetky potrebné náleţitosti vrátane príloh a ţe označil aj sporný rozkaz

odporcu v II. rade č. 3/07 a relevantné administratívne spisy o sťaţnosti, a ţe z neho vyplýva

aj vyuţitie všetkých prostriedkov nápravy; poukázal pritom na to, ţe sa nestotoţňuje

s reštriktívnym výkladom súdu pokiaľ ide o interpretáciu pojmu nezákonný, protiústavný,

resp. protiprávny zásah.

Súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov (§ 244 ods. 5 veta

prvá ).

3

Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, ţe bola

ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo

v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môţe sa pred súdom domáhať ochrany proti

zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy

zakotveným do od 01. januára 2003

Z. z. je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, ţe bola

ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu

verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo

v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný. Súdne konanie je zárukou, ţe súd vyslovením

povinnosti odporcu nepokračovať v porušení práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to moţné,

obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu,

ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.

Zmyslom právnej úpravy podľa je posilnenie ochrany fyzických

a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú zaloţené na konkrétnom rozhodnutí

orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyţadujú súdnu pomoc

vo forme nápravy tohto pre navrhovateľa spoločensky neúnosného stavu.

Právna úprava správneho súdnictva v piatej časti

na rozdiel od konania v občianskoprávnych veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých

druhov konaní. To platí aj pre konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej

správy podľa , keďţe v odseku 8 citovaného ustanovenia je stanovené,

ţe na konanie podľa tejto hlavy sa pouţijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti

primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy začína

na návrh. Podľa v spojení s kaţdý úkon posudzuje súd

podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

Vychádzajúc z obsahu návrhu a citovaných zákonných ustanovení a zásad neboli

v danom prípade splnené zákonné podmienky k poskytnutiu ochrany z dôvodu nedostatku

4

podmienky povahy konania predstavujúcej zásah, keďţe v konaní odporcu v 1. rade, ako

ho popísal navrhovateľ (nespokojnosť so spôsobom vybavenia sťaţnosti týkajúcej

sa napadnutia rozkazu odporcu v 2. rade č. 3/2007 o prijímaní a odosielaní balíkov vo výkone

väzby a výkone trestu odňatia slobody), nemoţno vidieť zásah odporcu v 1. rade ako úkon ním

priamo vykonaný a zameraný proti navrhovateľovi. Za nedovolený zásah moţno povaţovať

len konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. Pri tejto úprave najvyšší súd dospel k záveru,

ţe podmienky poskytnutia ochrany podľa piatej hlavy piatej časti neboli splnené

a navrhovateľ na výzvu súdu na opravu a doplnenie návrhu o konkrétne zhora uvedené

náleţitosti reagoval iba zotrvaním na obsahu svojho pôvodného podania, avšak návrh

o skutočnosti k poskytnutiu ochrany z dôvodu nezákonného zásahu orgánu verejnej správy

tak, ako mu to najvyšší súd uloţil, nedoplnil.

Za týchto okolností Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu vecne

príslušnému na konanie vo veci proti odporcovi v 1. rade Ministerstvu spravodlivosti

Slovenskej republiky (§ 246 ods. 2 písm. b /OSP) po jej prejednaní bez nariadenia

pojednávania (250v ods. 8 a prvá časť vety prvej ) neostalo iné ako

podľa v spojení s , ako aj s prihliadnutím na

ods. 6 konanie zastaviť, z dôvodu, ţe navrhovateľ neodstránil vady návrhu, ktorých

odstránenie súd nariadil, a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu.

Pokiaľ ide o časť návrhu, ktorá sa týka odporcu v 2. rade Generálneho riaditeľstva

Zboru väzenskej a justičnej stráţe, na konanie voči tomuto odporcovi Najvyšší súd Slovenskej

republiky nie je vecne príslušným súdom.

Vecná príslušnosť súdov na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov,

do kategórie ktorých spadajú aj konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej

správy ( ) je riešená v ustanovení a §, 7 a 8

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o súdoch“).

Vecná príslušnosť v správnom súdnictve zásadne patrí krajským súdom (§ 246 ods. 1

, zákona o súdoch). Táto je vylúčená len a prísne vo veciach, ktoré podľa tohto

ustanovenia alebo osobitných zákonov výslovne patria v prvom (a jedinom) do rozhodovacej

právomoci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( , veta

5

tretia ), prípadne ešte aj okresných súdov ( zákona o súdoch). Vecná príslušnosť

krajských súdov na preskúmanie rozhodnutí a postupov je pravidlom, z ktorého výnimku

musí ustanoviť zákon. Takým zákonom je alebo iné zákony, ktoré

ustanovujú vecnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky či okresných súdov.

Podľa (v znení platnom od 01. októbra 2004) Najvyšší súd

Slovenskej republiky je vecne príslušný na konanie podľa štvrtej a piatej hlavy tejto časti,

ak je ţalovaným ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé

územie Slovenskej republiky.

Vecná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je daná len,

ak ide o nečinnosť ústredného orgánu štátnej správy alebo iného orgánu s pôsobnosťou

pre celé územie Slovenskej republiky.

Miestne príslušný je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy,

ktorý mal vykonať nezákonný zásah.

Nakoľko odporca v 2. rade Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráţe

nie je ústredným orgánom štátnej správy ani iným orgánom s pôsobnosťou pre celé územie

Slovenskej republiky nie je ( a a o Zbore

väzenskej a justičnej stráţe v znení neskorších predpisov), ani Najvyšší súd Slovenskej

republiky nie je vecne príslušným súdom na prejednanie a rozhodovanie v danej veci proti

odporcovi v 2. rade Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráţe.

Podľa ak predseda senátu zistí, ţe súd nie je vecne alebo miestne

príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu.

Podľa v spojení s veta prvá a

je na konanie proti odporcovi v 2. rade Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej

stráţe vecne a miestne príslušný Krajský súd v Bratislave, ktorému bola vec v časti proti

nemu smerujúcej postúpená ( ).

6

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa 146 ods. 1

písm. c/ v spojení s veta práv a a podľa

ods. 6 , pretoţe konanie voči odporcovi v 1. rade bolo zastavené.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. septembra 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková