Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
47e/364873.348f5f.pdf
PDF · 134.94 KB
No categories available
5Sžz/4/2011
Najvyšší súd 5Sžz/4/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa J. Š., t. č. Ú. proti
odporcom 1. Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Ţupné námestie
13, Bratislava a 2. Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže, so
sídlom Šagátová 1, Bratislava, IČO 212 008 v konaní proti nezákonnému zásahu orgánu
verejnej správy, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie v časti o ochrane pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy proti odporcovi v 1. rade Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky z a s t a v u j e .
V časti o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy proti odporcovi
v 2. rade Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráţe p o s t u p u j e vec
Krajskému súdu v Bratislave.
Ţiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e :
Dňa 29. júla 2011 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručených viacero
podaní navrhovateľa na začatie konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej
správy a proti nečinnosti orgánu verejnej správy.
Keďţe podanie v tejto veci smerujúce proti odporcom 1. Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky a 2. Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráţe,
nemalo zákonom predpísané náleţitosti v zmysle § 42 ods. 3 a § 249 ods. 2 v spojení s § 250v
ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), bol navrhovateľ uznesením
sp. zn. 5Sţz/4/20111 z 29. júla 2011 vyzvaný, aby neúplné podanie opravil a doplnil. Najvyšší
súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) týmto uznesením uloţil navrhovateľovi,
aby konkrétne opísal rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh, uviedol konkrétne,
v čom vidí nezákonný zásah osobitne odporcu v 1. rade (okrem nespokojnosti navrhovateľa
so spôsobom vybavenia sťaţnosti) a osobitne odporcu v 2. rade (nestačí všeobecne poukázať
na porušovanie základných práv, musí ísť o konkrétny autoritatívny úkon),predloţil alebo
aspoň označil dôkazy na podporu svojich tvrdení (odkaz na článok 10 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd je nepostačujúci), uviedol, aké prostriedky vyčerpal
na odvrátenie nezákonného zásahu včítane predloţenia, resp. označenia dôkazov (sťaţnosť
a jej vybavenie Inšpekciou Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráţe),
a ţe tieto prostriedky na odvrátenie nezákonného zásahu pouţil bezvýsledne a takto doplnený
a opravený návrh vlastnoručne podpísaný zaslal na adresu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky v dvoch vyhotoveniach, nakoľko bez zákonom stanovených náleţitostí návrhu
nie je moţné vec meritórne prejednať a rozhodnúť. Zároveň bol navrhovateľ poučený,
ţe ak podľa pokynov súdu v stanovenej lehote svoje podanie neopraví a nedoplní najvyšší
súd podľa § 250d ods. 3 OSP v spojení s § 250v ods. 8 OSP konanie zastaví.
Rozhodnutie súdu o nariadení opravy a doplnenia podania navrhovateľ osobne prevzal
(bolo mu riadne doručené) dňa 09. augusta 2011 a navrhovateľ naň listom z 22. augusta 2011
doručeným najvyššiemu súdu 23. augusta 2011 reagoval tak, ţe je toho názoru, ţe pôvodný
návrh obsahuje všetky potrebné náleţitosti vrátane príloh a ţe označil aj sporný rozkaz
odporcu v II. rade č. 3/07 a relevantné administratívne spisy o sťaţnosti, a ţe z neho vyplýva
aj vyuţitie všetkých prostriedkov nápravy; poukázal pritom na to, ţe sa nestotoţňuje
s reštriktívnym výkladom súdu pokiaľ ide o interpretáciu pojmu nezákonný, protiústavný,
resp. protiprávny zásah.
Súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov (§ 244 ods. 5 veta
prvá OSP).
Podľa § 250v ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, ţe bola
ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo
v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môţe sa pred súdom domáhať ochrany proti
zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy
zakotveným do Občianskeho súdneho poriadku od 01. januára 2003 zákonom č. 424/2002
Z. z. je poskytnutie súdnej ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, ţe bola
ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo
v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný. Súdne konanie je zárukou, ţe súd vyslovením
povinnosti odporcu nepokračovať v porušení práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to moţné,
obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu,
ktorý vznikol protiprávnym konaním, prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy.
Zmyslom právnej úpravy podľa § 250v OSP je posilnenie ochrany fyzických
a právnických osôb pred takými zásahmi, ktoré nie sú zaloţené na konkrétnom rozhodnutí
orgánu verejnej správy, ale spočívajú vo faktickej činnosti proti nej a vyţadujú súdnu pomoc
vo forme nápravy tohto pre navrhovateľa spoločensky neúnosného stavu.
Právna úprava správneho súdnictva v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
na rozdiel od konania v občianskoprávnych veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých
druhov konaní. To platí aj pre konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej
správy podľa § 250v OSP, keďţe v odseku 8 citovaného ustanovenia je stanovené,
ţe na konanie podľa tejto hlavy sa pouţijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti
primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy začína
na návrh. Podľa § 41 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP kaţdý úkon posudzuje súd
podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.
Vychádzajúc z obsahu návrhu a citovaných zákonných ustanovení a zásad neboli
v danom prípade splnené zákonné podmienky k poskytnutiu ochrany z dôvodu nedostatku
podmienky povahy konania predstavujúcej zásah, keďţe v konaní odporcu v 1. rade, ako
ho popísal navrhovateľ (nespokojnosť so spôsobom vybavenia sťaţnosti týkajúcej
sa napadnutia rozkazu odporcu v 2. rade č. 3/2007 o prijímaní a odosielaní balíkov vo výkone
väzby a výkone trestu odňatia slobody), nemoţno vidieť zásah odporcu v 1. rade ako úkon ním
priamo vykonaný a zameraný proti navrhovateľovi. Za nedovolený zásah moţno povaţovať
len konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. Pri tejto úprave najvyšší súd dospel k záveru,
ţe podmienky poskytnutia ochrany podľa piatej hlavy piatej časti OSP neboli splnené
a navrhovateľ na výzvu súdu na opravu a doplnenie návrhu o konkrétne zhora uvedené
náleţitosti reagoval iba zotrvaním na obsahu svojho pôvodného podania, avšak návrh
o skutočnosti k poskytnutiu ochrany z dôvodu nezákonného zásahu orgánu verejnej správy
tak, ako mu to najvyšší súd uloţil, nedoplnil.
Za týchto okolností Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu vecne
príslušnému na konanie vo veci proti odporcovi v 1. rade Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky (§ 246 ods. 2 písm. b /OSP) po jej prejednaní bez nariadenia
pojednávania (250v ods. 8 OSP a § 250d ods. 3 prvá časť vety prvej OSP) neostalo iné ako
podľa § 250d ods. 3 OSP v spojení s § 250v ods. 8 OSP, ako aj s prihliadnutím na § 250v
ods. 6 OSP konanie zastaviť, z dôvodu, ţe navrhovateľ neodstránil vady návrhu, ktorých
odstránenie súd nariadil, a ktoré bránia vecnému vybaveniu návrhu.
Pokiaľ ide o časť návrhu, ktorá sa týka odporcu v 2. rade Generálneho riaditeľstva
Zboru väzenskej a justičnej stráţe, na konanie voči tomuto odporcovi Najvyšší súd Slovenskej
republiky nie je vecne príslušným súdom.
Vecná príslušnosť súdov na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov,
do kategórie ktorých spadajú aj konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej
správy (§ 250v OSP) je riešená v ustanovení § 246 OSP a §§ 6, 7 a 8 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o súdoch“).
Vecná príslušnosť v správnom súdnictve zásadne patrí krajským súdom (§ 246 ods. 1
OSP, § 7 ods. 3 zákona o súdoch). Táto je vylúčená len a prísne vo veciach, ktoré podľa tohto
ustanovenia alebo osobitných zákonov výslovne patria v prvom (a jedinom) do rozhodovacej
právomoci Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 246 ods. 2 OSP, § 246c ods. 1 veta
tretia OSP), prípadne ešte aj okresných súdov (§ 6 zákona o súdoch). Vecná príslušnosť
krajských súdov na preskúmanie rozhodnutí a postupov je pravidlom, z ktorého výnimku
musí ustanoviť zákon. Takým zákonom je Občiansky súdny poriadok alebo iné zákony, ktoré
ustanovujú vecnú príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky či okresných súdov.
Podľa § 246 ods.2 písm. b/ OSP (v znení platnom od 01. októbra 2004) Najvyšší súd
Slovenskej republiky je vecne príslušný na konanie podľa štvrtej a piatej hlavy tejto časti,
ak je ţalovaným ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé
územie Slovenskej republiky.
Vecná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je daná len,
ak ide o nečinnosť ústredného orgánu štátnej správy alebo iného orgánu s pôsobnosťou
pre celé územie Slovenskej republiky.
Miestne príslušný je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy,
ktorý mal vykonať nezákonný zásah.
Nakoľko odporca v 2. rade Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráţe
nie je ústredným orgánom štátnej správy ani iným orgánom s pôsobnosťou pre celé územie
Slovenskej republiky nie je (§ 1 ods. 2 a § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore
väzenskej a justičnej stráţe v znení neskorších predpisov), ani Najvyšší súd Slovenskej
republiky nie je vecne príslušným súdom na prejednanie a rozhodovanie v danej veci proti
odporcovi v 2. rade Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráţe.
Podľa § 250d ods. 2 OSP ak predseda senátu zistí, ţe súd nie je vecne alebo miestne
príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu.
Podľa § 246 ods. 1 OSP v spojení s § 246a ods. 1 veta prvá OSP a § 250v OSP
je na konanie proti odporcovi v 2. rade Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej
stráţe vecne a miestne príslušný Krajský súd v Bratislave, ktorému bola vec v časti proti
nemu smerujúcej postúpená (§ 250d ods. 2 OSP).
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa 146 ods. 1
písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta práv OSP a § 250v ods. 8 OSP a podľa § 250v
ods. 6 OSP, pretoţe konanie voči odporcovi v 1. rade bolo zastavené.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. septembra 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková