Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
7c8/385421.eecd1b.pdf
PDF · 118.26 KB
No categories available
5Obo/72/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M. spol. s r.o. B., ul. K.B.,
IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. M.D., S.B. proti ţalovanému: RNDr.
M.L., nar. X., bytom K.B., zastúpeného N., s.r.o., E.B., IČO: X., o zaplatenie 8 070,44 eur
(243 130 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo 6. júla 2011 č.k. 45Cb/86/2001-187 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 6. júla
2011 č. k. 45Cb/86/2001-187 z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol. Súčasne uloţil
ţalobcovi povinnosť zaplatiť ţalovanému 2 027,41 eur titulom náhrady trov konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, ţe predmetom sporu je zaplatenie 8 070,44 eur spolu so 17,6 %
úrokom z omeškania p.a. od 1.7.1998 do zaplatenia istiny z titulu peňaţného plnenia za
motorové vozidlo podľa zmeny ţaloby z 15. februára 2008. Ţalobca zmenou petitu ţaloby na
základe rovnakého tvrdeného skutkového stavu poţiadal namiesto vydania motorového
vozidla náhradu za motorové vozidlo v sume 8 070,44 eur spolu s úrokom z omeškania tzn.
poţadoval niečo iné, neţ v pôvodnej ţalobe. Ţalobca si mohol uplatniť svoje právo na
zaplatenie sumy 8 070,44 eur, ktorú si uplatňuje ako náhradu za motorové vozidlo najskôr od
1.7.1998, pričom ţalobca si právo na náhradu motorové vozidlo uplatnil po uplynutí
premlčacej lehoty zmenou petitu ţaloby zo 14. februára 2008. Tvrdenie ţalobcu, obsiahnuté
v podaní zo 14. februára 2008 aj v podaní z 12. mája 2011, ţe sa rozhodol, aby si ţalovaný
motorové vozidlo ponechal pre seba, neobsahuje rozhodnutie ţalobcu, ţe súhlasí s jeho
predajom ţalovanému a súhlas ţalovaného s jeho kúpou za danú cenu.
Keby právny vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným bol posudzovaný podľa ust. § 100
ods. 2 prvá veta a ust. § 101 zák.č. 40/1964 Zb. v znení jeho zmien a doplnkov premlčujú sa
všetky majetkové práva, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonať po prvý raz. Pri posudzovaní právneho vzťahu medzi sporovými stranami podľa ust.
§ 397 Obch. zák. je premlčacia doba 4 roky. Nárok ţalobcu na náhradu v peňaţnom vyjadrení
bol uplatnený po uplynutí premlčacej lehoty. Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania zo
strany ţalovaného súd ţalobu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie ţalobca podaním z 20. júla
2011. Navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, resp. zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a ţalobe vyhovieť.
Poukázal na tú skutočnosť, ţe v priebehu pojednávania 21. októbra 2008 bolo vydané
uznesenie Krajského súdu v Bratislave, na ktorom sa pripustila zmena petitu ţaloby podľa
písomného návrhu ţalobcu z 15. februára 2008 tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť sumu
243 130 Sk (8 070,44 eur) spolu s príslušenstvom 17,6 % p.a. úrokom z omeškania z istiny
8 070,44 eur od 1.7.1998 do zaplatenia. Od kúpy motorového vozidla Mercedes 28. mája
1996 ubehlo totiţ uţ 15 rokov – odporca úţitkové vozidlo nepretrţite vyuţíva na súkromné
účely od 1. júla 1998 aţ dodnes. Je viac, neţ pravdepodobné, ţe vekom opotrebované auto uţ
vôbec neexistuje, resp. ak aj existuje, tak uţ nemá pre ţalobcu ţiadnu finančnú hodnotu. Je
súce do šrotu. Ţalobca sa z tohto dôvodu rozhodol, ţe nech si ţalovaný toto úţitkové vozidlo
ponechá pre seba a zaplatí mu iba finančný ekvivalent rovnajúci sa sume 243 130 Sk
(8 070,44 eur)- jeho účtovnej hodnoty auta z 1. júla 1998, teda nie z jeho trhovej hodnoty
a nie ani zadefinovanú náhradu škody. Tento zásadný rozdiel Krajský súd v Bratislave
nepostrehol, čo bolo chybou. V čase predaja podniku T. v prospech M. spol. s r.o. k 30. júnu
1998 a to hneď v nasledujúci deň si predmetné auto Mercedes so všetkými kľúčami
a dokladmi ţalovaný privlastnil a nikdy dobrovoľne nevydal. Zostatková hodnota iba
dvojročného vozidla podľa vykázaného účtovníctva M. spol. s r.o. bola v tom čase 243 130
Sk. Treba vziať do úvahy fakt, ţe v tom čase jeho trhová hodnota bola určite oveľa vyššia,
okolo 800 000 Sk. Vzhľadom na to, ţe pôsobením času došlo k extrémnemu poklesu hodnoty
predmetu sporu ţalobca postupne strácal aţ nakoniec prestal mať záujem na tom, aby po
skončení 10 ročného súdneho sporu mu RNDr. M.L. vydal 4 hrdzavé kolesá. Predmet sporu
sa postupom času spotrebovával, aţ nakoniec stratil svoju hodnotu. Reivindikačná ţaloba
pozná takéto prípady a ţalobca mal právo si aj vybrať peniaze miesto vydania ţalovanej
spotrebovanej veci. V čase vydania uznesenia Krajského súdu v Bratislave z 21.
októbra 2008 boli úroky z omeškania vo výške 14,25 %. V čase podania ţaloby bola obvyklá
výška úroku z omeškania 17,6 %.
Ţalobca zdôraznil, ţe ţalovaný úmyselne a systematicky maril vydanie auta a bránil
sa, sústavne sa odvolával voči rozhodnutiam súdov na výzvy konateľov o vydanie veci
nereagoval a navyše klamal. Dlhoročným postupom Krajského súdu v Bratislave bol ţalobca
zmanévrovaný do role, ţe musel v konkrétnostiach dotvárať svoje právo a nárok tak, aby bol
naplnený zmysel a účel pôvodne podanej ţaloby. Je na škodu veci, ţe Krajský súd správne
a logicky nevyhodnotil situáciu, keď RNDr. M. tvrdil, ţe vozidlo zmizlo koncom roka 2001,
dôkazom čoho je zápisnica z pojednávania z 21. októbra 2008. Ţalovaný nevysvetlil súdu na
čo by mal u seba zbytočné doklady od motorového vozidla, ktoré údajne zmizlo uţ koncom
roka 2001 a nevysvetlil, prečo potom musel o 3 roky neskôr exekútor aţ v roku 2004 vykonať
exekúciu. Krajský súd v Bratislave nedôsledne posudzoval vzniknutú situáciu, ţe ak by
ţalobca mal auto k dispozícii, tak by ho podnikateľsky permanentne pouţíval, alebo predal,
alebo odhlásil z evidencie DIPZ a vyradil z účtovníctva. Krajský súd v Bratislave nevykonal
navrhovaný dôkaz a to kto bol platiteľom zákonného poistenia a platiteľom cestnej dane, dane
z motorového vozidla za predmetné vozidlo v období rokov 2001 aţ 2011. Poisťovní na
Slovensku nie je veľa ani daňových úradov a tento návrh ţalobcu nešiel nad rámec
dokazovania. Z dokazovania nie je ani zrejmé, kto po celý ten čas robil STK a predpísané
kontroly na predmetnom aute. Dokazovanie bolo vykonávané neúplne, neboli vyčerpané
všetky moţnosti pri posudzovaní najmä listinných dôkazov a nadväzujúcich logických
súvislostí, čo zákonite vyústilo do nesprávneho vyhodnotenia dôkazov a tým do
neobjektívneho rozhodnutia. Doklady od vozidla, servisná kniţka, bezpečnostné kódy a nové
značky zostávajú naďalej u ţalobcu a auto naďalej u ţalovaného RNDr. L.. Ţalobca je
znepokojený tým, ţe spravodlivým procesom by mal byť proces, ktorého dĺţka by mala byť
primeraná zloţitosti tohto konkrétneho prípadu. Bola zanedbaná elementárna povinnosť štátu
poskytnúť ochranu vlastníckemu právu. Postupom súdu mohol odpadnúť predmet ţaloby
(napr. keď neoprávnený drţiteľ zničí, alebo spotrebuje vec), tak má ţalobca namiesto
reivindicatio nárok na náhradné peňaţné plnenie vyjadrené cenou veci. Ţalobca preto
povaţuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za nesprávne.
K odvolaniu sa vyjadril ţalovaný podaním zo dňa 1.8.2011. Navrhol rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdiť a uplatnil si náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia vo výške
2 3021,11 eur, pozostávajúce z trov prvostupňového konania vo výške 2 027,41 eur ako aj
odvolacieho konania vo výške 293,70 eur.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe ţalobca sa ţalobou v zmysle § 126 ods.
1 Obč. zák. podanou 5. januára 2001 domáhal vydania veci motorového vozidla Mercedes
Benz MB 212D/30KA od ţalovaného. Dňa 15. februára 2008 navrhol ţalobca zmenu petitu
ţaloby a namiesto vydania vozidla Mercedes poţadoval zaplatiť účtovnú hodnotu vozidla vo
výške 243 130 Sk (8 070,44 eur) spolu so 17,6 % úrokom z omeškania ročne odo dňa 1. júla
1998. Ţalobca uţ teda neţiadal vrátenie veci v zmysle reivindikačnej ţaloby, ale zaplatenie
peňaţnej náhrady za vozidlo Mercedes. Z toho dôvodu vzniesol v priebehu prvostupňového
konania ţalovaný námietku premlčania voči povinnosti zaplatiť peňaţnú náhradu vo výške
243 130 Sk. Prvostupňový súd na námietku premlčania prihliadol a ţalobu zamietol.
Ţalovaný sa plne stotoţňuje s odôvodnením súdu v uvedenom rozsudku. Nárok ţalobcu je
premlčaný a prvostupňový súd rozhodol správne, keď ţalobu zamietol.
Ak by bol odvolací súd toho názoru, ţe nárok ţalobcu nie je premlčaný, ţalovaný
uviedol, ţe podľa ust. § 420 ods. 1 Obč. zák. kaţdý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa
uvedeného ustanovenia je vznik škody, porušenie právnej povinnosti, existencia príčinnej
súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Všetky štyri
predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu musia byť splnené súčasne. Dôkazné bremeno
ohľadom vzniku škody, porušenia právnej povinnosti a príčinnej súvislosti je na ţalobcovi.
V doterajšom priebehu konania ţalobca nijako nepreukázal ani jeden z týchto predpokladov.
Ţalobca taktieţ bliţšie nešpecifikoval porušenia akej právnej povinnosti sa ţalovaný dopustil
a v čom vidí existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody.
Z toho dôvodu je ţalovaný toho názoru, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie vzniku zodpovednosti za škodu na strane ţalovaného tak, ako ju ţaloval ţalobca.
K dokazovaniu ţalovaný poukazuje na fakt, ţe ţalobca v priebehu konania od roku
2001 aţ do dnes nepredloţil jediný dôkaz o tom, ţe ţalovaný uţíval vozidlo Mercedes po
28. novembri 2001 resp. ţe by ho po tomto dátume mal v drţbe. Ţalobca nevyprodukoval
ţiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, ţe mu konaním ţalovaného vznikla škoda. Ţalobca
namietal, ţe krajský súd nevykonal ţalobcom navrhovaný dôkaz a to lustráciu toho, kto bol
platiteľom zákonného poistenia, platiteľom cestnej dane a dane z motorového vozidla za
vozidlo Mercedes od roku 2001 do roku 2011. Ţalovaný súhlasí s názorom prvostupňového
súdu, ţe vykonanie tohto dôkazu nebolo účelné. Vzhľadom na námietku premlčania, ako aj
celkovú dôkaznú núdzu, ţalobcu by navyše takéto dokazovanie neprinieslo ţiadnu zmenu
z dôvodu, pre ktorý bola ţaloba zamietnutá a zbytočne by predĺţilo celé konanie. Ţalovaný
povaţuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal
odvolanie ţalobcu podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2
OSP a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné.
Z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţalobca sa svojim návrhom z 30. októbra 2001 domáhal,
aby súd uloţil ţalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku pristaviť
motorové vozidlo Mercedes Benz MB212D/30K/ŠPZ: B. na ul. P.v B., odovzdať ho
právnemu zástupcovi navrhovateľov spolu s veľkým technickým preukazom, malým
technickým preukazom, bezpečnostnou kartou, dokumentmi (návody a servisnú kniţku
a pod.), autorádio a všetky kľúče od predmetného vozidla. Zároveň ţiadal, aby súd zaviazal
ţalovaného na náhradu trov konania, trov právneho zastúpenia, zaplatenie cestnej dane
a zákonného postenia od roku 1998 aţ do roku vydania veci, vrátane poplatkov z omeškania
a tieţ i eventuálnych sankčných poplatkov a postihov za nedodrţanie zákonných lehôt
spojených s prevodom vozidla. Na základe zmeny ţaloby podaním, ktoré bolo doručené súdu
dňa 15. februára 2008 Krajský súd v Bratislave uznesením z 21. októbra 2008 pripustil zmenu
ţaloby tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi 243 130 Sk spolu so 17,6 % p.a.
úrokom z omeškania od 1.7.1998 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Ţalovaný počas konania uplatnil námietku premlčania. Súd dospel k záveru, ţe
ţalobca si mohol svoje právo na zaplatenie sumy 8 070,44 eur uplatniť najskôr od 1.7.1998,
pričom ţalobca si právo na náhradu za motorové vozidlo uplatnil aţ zmenou petitu ţaloby zo
dňa 14. februára 2008. Podľa názoru súdu i keby právny vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným
bol posudzovaný podľa ust. § 100 ods. 2 prvá veta a ust. § 101 Obč. zák. i pri posúdení
právneho vzťahu medzi sporovými stranami podľa § 397 Obch. zák. je nárok ţalobcu
uplatnený po uplynutí premlčacej lehoty, preto z dôvodu premlčania nároku ţalobcu súd
ţalobu zamietol.
Z obsahu odvolania ţalobcu vyplýva, ţe ţalobca odvolanie odôvodnil tým, ţe
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne
právne posúdenie veci môţe spočívať v tom, ţe súd vec posúdil podľa nesprávneho právneho
predpisu, alebo správne pouţitý právny predpis nesprávne vyloţil, príp. ho na zistený
skutkový stav veci nesprávne aplikoval.
Odvolací súd je toho názoru, ţe odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP je
daný.
Súd prvého stupňa bez toho, aby nárok ţalobcu na zaplatenie sumy 8 070,44 eur
podradil pod príslušné ustanovenie hmotného práva t.j. akého konkrétneho práva sa ţalobca
domáhal uzatvoril, ţe jeho právo je premlčané i keby bolo posúdené v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka resp. ustanovení Obchodného zákonníka. V rozhodnutí chýba
subsumpcia t.j. podradenie súdom zisteného skutkového stavu pod hypotézu príslušnej
právnej normy. Po subsumpcii dochádza k tzv. aplikácii a interpretácii práva, súd musí uviesť,
ako daný skutkový stav právne posúdil, ktorú právnu normu na daný stav aplikoval ako ju
v intenciách konkrétneho prípadu interpretoval. Aj podľa stabilizovanej judikatúry
z Ústavného súdu do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo kaţdého na to,
aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom
právnom poriadku Slovenskej republiky, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré
Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Odkaz
súdu len na to, či by pouţil trojročnú premlčaciu dobu podľa Občianskeho zákonníka, alebo
štvorročnú premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka, i tak by bol nárok ţalobcu
premlčaný, je nedostatočný.
Odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe podľa § 126 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môţe domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadrţuje. Základným predpokladom úspešnosti ţaloby na vydanie veci je preukázanie
vlastníckeho práva a preukázanie, ţe sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej
osoby, neţ vlastníka. Ak by odpadla základná podmienka v indikačnej ţaloby – jej predmet
v dôsledku zničenia odcudzenia, resp. spotrebovania veci, vlastník by sa mohol domáhať
náhrady škody, takţe by uţ išlo o obligačno-právny vzťah. Právo na náhradu škody sa
premlčuje i vtedy, ak sa vindikačná ţaloba zmení na zaplatenie peňaţnej čiastky z dôvodu, ţe
povinnosť vydať vec nebude moţné uloţiť, pretoţe ţalovaný uţ vec nemá a ţe vlastníkovi nie
je moţné zabezpečiť a obnoviť výkon vlastníckych oprávnení k predmetnej veci. Ani v tomto
prípade poţiadavka na peňaţité plnenie neprestáva mať charakter nároku na náhradu škody,
preto sa premlčuje podľa § 106 Občianskeho zákonníka. Začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty sa však neviaţe k okamihu, kedy sa poškodený dozvedel, ţe mu bola vec
odcudzená a kým, ale aţ k okamihu, kedy zistil, ţe proti škodcovi nemôţe uspieť vlastníckou
ţalobou na vydanie veci t.j. ţe sa zníţil jeho majetkový stav (vznikla škoda) v dôsledku toho,
ţe škodca vec uţ nemá, teda získal poškodený znalosť o tom, ţe sa nemôţe domôcť ochrany
svojich práv ţalobou na vydanie veci a ţe mu patrí len nárok na náhradu škody. Škoda
spočívajúca v tom, ţe ten kto vec neoprávnene zadrţoval, vlastníka o vec pripravil a jej
stratou mu spôsobil majetkovú ujmu vzniká práve okamihom straty, či zničenia veci, preto
subjektívna premlčacia doba nemôţe začať plynúť skôr napr. v okamihu, keď sa poškodený
dozvie o odňatí veci určitou osobou.
Obsah spisu a výpoveď ţalovaného na pojednávaní 21. októbra 2008 nasvedčuje
tomu, ţe aţ na tomto pojednávaní ţalovaný uviedol, ţe vozidlo tak, ako je popísané v ţalobe
nemá v drţbe, pretoţe ho 10. augusta 2004 spolu s dokladmi, kľúčom a ovládačom
elektrického zabezpečovacieho systému a centrálneho uzamykania vydal súdnemu
exekútorovi. Podľa jeho informácií uvedené motorové vozidlo bolo koncom roku 2004
pristavené na príslušnom dopravnom inšpektoráte k výmene ŠPZ. Je preto neodôvodnený
a nesprávny záver súdu prvého stupňa, ţe ţalobca si mohol svoje právo na zaplatenie sumy
8 070,44 eur uplatniť prvý-krát uţ 1. júla 1998. Tento záver nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní.
Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí ak je vo výroku vecne
správne. Pod vecnou správnosťou treba rozumieť správne zistenie skutkového stavu, správnu
aplikáciu príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav a súčasne aj vydanie
rozhodnutia v súlade s ustanoveniami procesného práva. Keďţe súd prvého stupňa nevydal
rozhodnutie v súlade s ustanoveniami procesného práva, nedostatočne zistil skutkový stav,
v rozhodnutí neuviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, vec nesprávne
právne posúdil odvolací súd preto v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP zrušil
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a v súlade s ust. § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa
riadne zistiť skutkový stav, vyhodnotiť vykonané dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných
súvislostiach podradiť súdom zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu dôsledne
posúdiť námietku premlčania uplatnenú ţalovaným, zistiť presne začiatok plynutia premlčacej
doby a kedy premlčacia doba uplynula. V prípade nedôvodnosti námietky premlčania bude na
základe vykonaného dokazovania potrebné zistiť, či ţalovaný sporné motorové vozidlo riadne
ţalobcovi odovzdal a či ţalobca mal moţnosť aj s vozidlom nielen s vecami odňatými
exekútorom disponovať. Dôkazné bremeno je na ţalovanom, aby preukázal, ţe sa zbavil
povinnosti vrátiť ţalobcovi motorové vozidlo, ktoré bolo vo vlastníctve ţalobcu. Tieţ bude
potrebné posúdiť predpoklady pre priznanie nároku ţalobcu na zaplatenie sumy 8 070,44 eur.
aká bola hodnota motorového vozidla v čase, kedy ţalobcovi vzniklo právo na jeho vydanie
od ţalovaného, kedy sa ţalovaný dostal do omeškania s úhradou peňaţného záväzku
a posúdiť nárok ţalobcu na úroky z omeškania.
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o náhrade trov konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 29. septembra 2011
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová