Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
bd2/385888.f7e7d1.pdf
PDF · 142.44 KB
No categories available
5Obo/26/2012
Najvyšší súd 5 Obo 26/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M., spol. s r. o., K.B., IČO:
X., zastúpený: JUDr. M.Ď., advokát, S.B. proti ţalovanému: RNDr. M.L., K.B., zastúpený:
N., s. r. o., C.B., IČO: X., o zaplatenie 8 070,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní ţalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. januára 2012, č. k. 45Cb 86/2001-215, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. januára
2012, č. k. 45Cb 86/2001-215 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol a ţalobcu zaviazal
zaplatiť ţalovanému trovy konania vo výške 2 615,07 eur, k rukám právneho zástupcu
ţalovaného.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe Najvyšší súd SR uznesením
z 29. septembra 2011, č. k. 5 Obo 72/2011-200 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo 6. júla 2011, (č. l. 187) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa
je v novom konaní posúdiť námietku premlčania, uplatnenú ţalovaným, zistiť presne začiatok
plynutia premlčacej doby a jej uplynutie. V prípade, ţe námietka premlčania nebude dôvodná,
bude na základe vykonaného dokazovania potrebné zistiť, či ţalovaný sporné motorové
vozidlo riadne odovzdal a či ţalobca mal moţnosť s vozidlom, nielen s vecami odňatými
exekútorom, disponovať. Dôkazné bremeno je na ţalovanom, aby preukázal, ţe sa zbavil
povinnosti vrátiť ţalobcovi motorové vozidlo, ktoré bolo vo vlastníctve ţalobcu. Tieţ bude
potrebné posúdiť predpoklady pre priznanie nároku ţalobcu na zaplatenie sumy 8 070,44 eur,
aká bola hodnota motorového vozidla v čase, kedy ţalobcovi vzniklo právo na jeho vydanie
od ţalovaného, kedy sa ţalovaný dostal do omeškania s úhradou peňaţného záväzku
a posúdiť nárok ţalobcu na úroky z omeškania.
Ďalej uviedol, ţe ţalobca si ţalobou došlou 5. novembra 2001 uplatnil právo
na vydanie nehnuteľnej veci podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spoločnosť
T., v. o. s. v likvidácii zakúpila 28. mája 1996 úţitkové motorové vozidlo MERCEDES -
BENZ MB 212 D/30 KA, ŠPZ: B. za 1 196 202 Sk s DPH (ďalej len „motorové vozidlo“).
Ţalovaný v júni 1998 z firemného trezora neoprávnene vybral veľký technický preukaz, malý
technický preukaz, bezpečnostnú kartu, dokumenty, autorádio a všetky kľúče od tohto
motorového vozidla. Od tohto okamihu ţalovaný uţíval vozidlo denne výlučne na súkromné
účely. Na základe zmluvy o predaji podniku, ktorá nadobudla účinnosť 30. júna 1998,
spoločnosť T., v. o. s. v likvidácii previedla vlastnícke právo k hnuteľnému majetku na
ţalobcu. Prepis vlastníka motorového vozidla
je znemoţňovaný konaním ţalovaného a z toho dôvodu ţalobca navrhol, aby súd uloţil
ţalovanému pristaviť motorové vozidlo na ulici P.v B. a odovzdal právnemu zástupcovi
ţalobcu veľký a malý technický preukaz, bezpečnostnú kartu, dokumenty, autorádio a všetky
kľúče. Ţalobca podaním zo 14. februára 2008 zmenil petit ţaloby tak, ţe ţiadal, aby súd
zaviazal ţalovaného zaplatiť mu 243 130 Sk spolu
so 17,6% úrokom z omeškania p. a. od 1. júla 1998 do zaplatenia. Súd uznesením
z 21. októbra 2008 pripustil zmenu ţaloby. Ţalovaný uviedol, ţe motorové vozidlo nemá
v drţbe, pretoţe ho 10. augusta 2004 spolu s dokladmi, kľúčom a ovládačom elektrického
zabezpečovacieho systému a centrálneho uzamykania vydal súdnemu exekútorovi. Podľa jeho
informácií bolo vozidlo koncom roku 2004 pristavené na príslušnom dopravnom inšpektoráte
k vykonaniu zmeny ŠPZ. V čase prepisu nemal ţiadne práva k tomuto motorovému vozidlu.
Zákonnú poistku a cestnú daň zaplatil naposledy v roku 2001. Motorové vozidlo bolo
zaparkované na S.S.v B. a niekedy koncom roku 2001 odtiaľ zmizlo. Toto zistenie nikomu
neoznámil, pretoţe bol presvedčený, ţe motorové vozidlo si vzal ţalobca. Podľa názoru
ţalovaného motorové vozidlo má k dispozícii ţalobca, pretoţe koncom roka 2004 ho musel
pristaviť na dopravný inšpektorát k výmene ŠPZ za evidenčné číslo.
Súd mal za preukázané, ţe na základe exekučného konania vedeného pod sp. zn.
261/04 Sd bola 10. augusta 2004 spísaná zápisnica súdnym exekútorom o tom, ţe mu
ţalovaný odovzdal veľký technický preukaz, malý technický preukaz, kľúč s ovládačom
centrálneho uzamykania a elektronického zabezpečovacieho systému, bezpečnostnú kartu,
servisnú kniţku a kódovaciu kartu k motorovému vozidlu.
Ţalovaný vzniesol námietku premlčania podľa § 106 Občianskeho zákonníka.
Súd prvého stupňa zistil, ţe predmetom sporu je zaplatenie 8 070,44 eur
s príslušenstvom, z titulu peňaţného plnenia za motorové vozidlo podľa zmeny ţaloby
z 15. februára 2008.
Súd prvého stupňa zistil nasledovný skutkový stav: Ţalobca, resp. jeho právny
predchodca odovzdal ţalovanému do pouţívania motorové vozidlo aj s jeho dokladmi.
O odovzdaní nebol spísaný ţiadny preberací protokol. Na základe uznesenia súdu z 8. júna
2000, sp. zn. 30Cb 43/2000 ţalovaný tvrdí, ţe motorové vozidlo koncom roku 2001 pristavil
na S., kde mal mať trvalé bydlisko konateľ ţalobcu. Od tohto dátumu sa o motorové vozidlo
nestaral. Na základe exekučného konania 10. augusta 2004 odovzdal doklady a kľúče od
uvedeného vozidla. Písomný doklad o odovzdaní motorového vozidla ţalovaný nepredloţil.
Uviedol, ţe ţalobca si vo svojich tvrdeniach protirečil, keď na jednej strane tvrdil,
ţe motorové vozidlo odovzdal ţalovanému do pouţívania, tzn., ţe ţalovaný musel mať
k dispozícii minimálne kľúče a v tom čase „malý“ technický preukaz, aby auto mohol
pouţívať, na strane druhej tvrdí, ţe v júni 1998 si ţalovaný z firemného trezora neoprávnene
vybral veľký technický preukaz, malý technický preukaz, bezpečnostnú kartu, dokumenty,
autorádio a všetky kľúče od predmetného vozidla.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe ak by predmetom sporu bolo vydanie veci,
ţalobu by zamietol, vzhľadom na to, ţe ţalobca motorové vozidlo vydal ţalovanému
do uţívania a nepreukázal, kedy toto svoje rozhodnutie zmenil a kedy o tejto zmene
informoval ţalovaného a odkedy ţalovaný motorové vozidlo zadrţuje neprávom.
Ţalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 8 070,44 eur s príslušenstvom
ako zaplatenie ceny, ktorú mal ţalobca vykázanú v inventárnej karte č. IM 421-000
s dátumom zaradenia 30. júna 1998. Z odôvodnenia návrhu na zmenu petitu vyplýva, ţe ak
ţalovaný motorové vozidlo nepretrţite uţíval cca 10 rokov a ak motorové vozidlo existuje,
uţ nemá ţiadnu finančnú hodnotu a je súce iba do šrotu. Z tohto dôvodu sa ţalobca rozhodol,
aby si ţalovaný ponechal vozidlo a zaplatil mu 243 130 Sk s úrokom z omeškania.
Súd prvého stupňa ďalej uviedol, ţe ţalobca sa od júna 1998 mal moţnosť domáhať
úhrady z titulu kúpnej ceny, ak by ţalobca ţalovanému motorové vozidlo chcel predať, mal
moţnosť sa domáhať náhrady škody, čo si ţalobca však neuplatnil. Zaplatenie ceny, z ktorej
ţalobca vychádzal, mu bola známa uţ k 30. júnu 1998. Na premlčanie súd prihliadol
vzhľadom k ţalovaným vznesenej námietke premlčania. Ţalobca si mohol uplatniť právo
na zaplatenie sumy 8 070,44 eur spolu s úrokom z omeškania najskôr od 1. júla 1998, pričom
tohto nároku sa domáhal aţ 15. februára 2008, kedy bol doručený návrh na zmenu petitu.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka uplynula premlčacia doba, kedy si právo ţalobca mohol
uplatniť po prvý raz. O trovách konania rozhodol podľa § 142 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O. s. p.“) a úspešnému ţalovanému priznal náhradu trov konania.
Proti napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa podal ţalobca odvolanie. Uviedol,
ţe ţalobcovi bola postupom súdu prvého stupňa odňatá moţnosť konať pred súdom tým,
ţe súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. Ţalobca
je presvedčený, ţe súd prvého stupňa prejednávanú vec dostatočne skutkovo nezistil,
neaplikoval správne právne závery a v procesných otázkach zásadne pochybil. Princíp
riadneho chodu spravodlivosti v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd zaväzuje súdy na kvalitné odôvodňovanie svojich súdnych rozhodnutí,
kaţdý súd je povinný podrobne odpovedať na kaţdý argument či tvrdenie. Rovnako má
ţalobca za to, ţe nevykonanie dôkazov navrhnutých súdom prvého stupňa je postupom,
ktorým súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom.
Ďalej uviedol, ţe od kúpy motorového vozidla 28. mája 1996 ubehlo uţ 16 rokov,
ţalovaný úţitkové vozidlo nepretrţite vyuţíva na súkromné účely od 1. júla 1998 aţ dodnes.
Je viac neţ pravdepodobné, ţe vekom opotrebované motorové vozidlo moţno uţ vôbec
neexistuje, resp. ak existuje, tak uţ nemá pre ţalobcu ţiadnu zaujímavú finančnú hodnotu.
Ţalobca sa z toho dôvodu rozhodol, ţe nech si ţalovaný toto vozidlo ponechá a zaplatí mu
finančný ekvivalent rovný sume 8 070,44 eur (243 130 Sk) - jeho účtovnej hodnoty z 1. júla
1998, teda nie trhovej hodnoty a nie ani náhradu škody. V čase predaja podniku T., v. o. s.
v likvidácii v prospech podniku ţalobcu k 30. júnu 1998 si predmetné motorové vozidlo
s dvomi sadami kľúčov a dokladmi ţalovaný privlastnil a nikdy dobrovoľne nevydal.
Zostatková hodnota bola v tom čase 243 130 Sk, trhová bola okolo 800 000 Sk. Ţalobca
ţiadal, aby ţalovaný zaplatil hodnotu vozidla presne podľa účtovníctva. Vzhľadom na dlhé
trvanie súdneho sporu ţalobca postupne strácal a aţ nakoniec prestal mať záujem
na vydaní vozidla. Predmet sporu sa postupom času spotrebovával, aţ nakoniec stratil svoju
hodnotu. Vydanie opotrebovanej veci by dnes ţalobcovi prinieslo iba nemalé starosti
a zbytočné náklady s ekologickou likvidáciou odpadu. Dlhoročným pomalým postupom súdu
prvého stupňa ţalobca musel dotvárať svoje právo tak, aby bol naplnený zmysel a účel
pôvodne podanej ţaloby. Ţalobca musel kvalitatívne zmeniť petit, aby sa nevyhol tomu,
ţe po skončení 11-ročného sporu mu ostane iba hŕba nepotrebného ţeleza.
Ďalej uviedol, ţe pri prepise ŠPZ bol ţalobca nútený vyuţiť sluţby plateného
sprostredkovateľa p. H., ktorý sa dôverne poznal so ţalovaným. Ţalobca mal a má
vo vlastníctve takmer desiatku iných úţitkových vozidiel a nepotreboval pri prepise ŠPZ
ţiadneho iného sprostredkovateľa. Súd prvého stupňa nevyhodnotil tvrdenie ţalovaného,
ţe vozidlo koncom roku 2001 zmizlo. Prečo by sa ţalobca správal v roku 2004 iracionálne,
keď pridelenie nových ŠPZ by zvládol sám, bez plateného sprostredkovateľa. Ţalovaný nikdy
neuviedol, načo u seba prechovával 3 roky zbytočné doklady od auta. Rovnako je nepravdivé
tvrdenie ţalovaného, ţe jednu sadu kľúčov od auta ponechal v trezore spoločnosti
T., v. o. s. v likvidácii a auto koncom roka ponechal na S., niekoľko sto metrov od trvalého
bydlisku Ing. F.K. - konateľa, ak by táto skutočnosť bola pravdivá, ţalobca by uţ dávno
vozidlo preparkoval a spokojne vyuţíval pre svoje podnikateľské účely. Ţalobca ţiadal
v rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 19. septembra 2001, č. k. 30Cb 40/2000-88 vydať
všetky kľúče, teda nie iba jednu sadu. Súd prvého stupňa ani neodstránil vzniknuté
pochybnosti na strane ţalovaného, uvedené v odvolaní a uznesení Najvyššieho súdu SR z 11.
januára 2001, sp. zn. 6 Obo 167/2000, kde vyhlasoval, ţe vozidlo pouţíva výlučne pre účely
zachovania obchodných vzťahov spoločnosti T.,
v. o. s. v likvidácii na zabránenie škôd spôsobených Ing. J.T.. Od jeho zakúpenia bol jediným
uţívateľom a drţiteľom dokladov a kľúčov. Podľa vydaného predbeţného opatrenia ţalobca
nemohol ani odobrať auto. Súd to zakázal, pretoţe by to vraj odporovalo procesným
pravidlám. Ţalovaný nikdy súdu prvého stupňa nepreukázal odovzdanie auta ţalobcovi.
Ţalobca nesúhlasí s tvrdeniami ţalovaného, ţe mal ţalobca jednu sadu kľúčov k dispozícii.
Upovedomenie o exekúcii, sp. zn. Ex 261/2004/Sd z 3. júna 2004 hovorí o všetkých kľúčoch
a nie iba o jednej sade. Rovnako sa súd prvého stupňa nezaoberal skutočnosťou, ţe na základe
predaja podniku T., v. o. s. v likvidácii došlo k zmene vlastníctva predmetného vozidla
v prospech obchodnej spoločnosti ţalobcu.
Táto zmena vlastníka vo veľkom aj malom technickom preukaze nebola do dnešného dňa
vykonaná. Súd prvého stupňa nevenoval dostatočnú pozornosť výpovedi Ing. J.T., ktorý sa
vyjadril, ţe p. H. vybavil povinnú výmenu ŠPZ bez toho, aby mu auto ţalobca poskytol (aj
keď ho pravdepodobne od ţalovaného mal). Iniciátorom tejto výmeny ŠPZ bol sám p. H.,
ktorý mal o auto veľký záujem a bez výmeny ŠPZ by auto zo zákona bolo vyradené
z evidencie dopravného inšpektorátu. Ak by mal ţalobca auto k dispozícii, tak by auto
podnikateľsky vyuţíval alebo ho predal, alebo odhlásil z evidencie DI PZ a vyradil
z účtovníctva. Súd prvého stupňa nevykonal navrhovaný dôkaz, kto bol platiteľom zákonného
poistenia a platiteľom cestnej dane, dane z motorového vozidla za predmetné vozidlo
v období rokov 2001 aţ 2011 a kto robil STK a emisné kontroly na vozidle. Dokazovanie
bolo očividne vykonávané neúplne a plytko, čo vyústilo do nesprávneho vyhodnotenia
dôkazov, a tým do neobjektívneho rozhodnutia. Ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania alebo ho zmenil.
Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolanie ţalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214
ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné.
Z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţalobca sa svojou ţalobou z 30. októbra 2001 domáhal,
aby súd zaviazal ţalovaného pristaviť motorové vozidlo MERCEDES-BENZ MB
212D/30KA, ŠPZ: B. na ulici P.v B. a vydať ho právnemu zástupcovi ţalobcov spolu
s veľkým technickým preukazom, malým technickým preukazom, bezpečnostnou kartou,
dokumentmi (návody, servisná kniţka a pod.), autorádiom a všetkými kľúčmi od
predmetného vozidla. Zároveň ţiadal, aby súd zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi náhradu
trov konania, zaplatenie cestnej dane a zákonného poistenia
od roku 1998 aţ do roku vydania veci, vrátane poplatkov z omeškania a tieţ i eventuálne
sankčných poplatkov a postihov za nedodrţanie zákonných lehôt spojených s prevodom
vozidla. Na základe zmeny ţaloby súd prvého stupňa uznesením z 21. októbra 2008 pripustil
zmenu ţaloby tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi 243 130 Sk spolu so 17,06%
p. a. úrokom z omeškania od 1. júla 1998 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Ţalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 29. septembra 2011, č. k.
5 Obo 72/2011-200, ktorým zrušil predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa, dospel
k záveru, ţe súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne
posúdil. Súdu prvého stupňa uloţil povinnosť riadne zistiť skutkový stav, vyhodnotiť
vykonané dôkazy, podradiť súdom zistený skutkový stav pod príslušnú právnu normu
a dôsledne posúdiť námietku premlčania uplatnenú ţalovaným, zistiť presne začiatok plynutia
premlčacej doby a kedy premlčacia doba uplynula. V prípade, ak námietku premlčania
vyhodnotí ako nedôvodnú, zistiť či ţalovaný motorové vozidlo riadne ţalobcovi odovzdal
a či ţalobca mal moţnosť aj s vozidlom, nielen s vecami odňatými exekútorom, disponovať.
Dôkazné bremeno je na ţalovanom, aby preukázal, ţe sa zbavil povinnosti vrátiť ţalobcovi
motorové vozidlo, ktoré bolo vo vlastníctve ţalobcu. Tieţ posúdiť predpoklady pre priznanie
nároku ţalobcu na zaplatenie sumy 8 070,44 eur, aká bola hodnota vozidla v čase, kedy
ţalobcovi vzniklo právo na jeho vydanie od ţalovaného, kedy sa ţalovaný dostal
do omeškania s úhradou peňaţného záväzku a posúdiť nárok ţalobcu na úroky z omeškania.
Súd prvého stupňa v danej veci opätovne rozhodol a napadnutým rozsudkom ţalobu
zamietol. V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa prihliadol k námietke premlčania
vznesenej ţalovaným, s odôvodnením, ţe ţalobca mal moţnosť sa od júna 1998 domáhať
úhrady z titulu kúpnej ceny. Zaplatenie ceny, z ktorej ţalobca vychádzal, mu podľa
predloţených dokladov bola známa uţ k 30. júnu 1998. Ţalobca si mohol právo na zaplatenie
sumy 8 070,44 eur s úrokom z omeškania uplatniť najskôr od 1. júla 1998, pričom tohto
nároku sa domáhal aţ 15. februára 2008, kedy bol doručený návrh na zmenu petitu.
Premlčacia doba uplynula, kedy si právo ţalobca mohol uplatniť po prvý raz.
Z obsahu odvolania vyplýva, ţe ţalobca v odvolaní ako odvolací dôvod uviedol,
ţe ţalobcovi bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe súd prvého
stupňa svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. Ďalej
namietal, ţe súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 226 O. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.
Odvolací súd dospel k záveru, ţe odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení
s § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. je daný.
Odvolací súd je toho názoru, ţe súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie neodôvodnil
v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p., čím účastníkom konania odňal moţnosť konať pred súdom.
Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné. V odôvodnení rozhodnutia úplne absentujú
základné poţiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Súd prvého stupňa neuviedol,
ktoré skutočnosti, uvedené účastníkmi konania, povaţoval za preukázané a ktoré nie,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec
právne posúdil. Do odôvodnenia opísal tvrdenia účastníkov konania a svedka p. H.
bez toho, aby tieto tvrdenia zákonným spôsobom vyhodnotil. Súd prvého stupňa nevykonal
všetky dôkazy, ktoré navrhli účastníci konania, na druhej strane ale neodôvodnil, prečo
nepovaţoval za potrebné tieto dôkazy vykonať. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
absentuje akékoľvek právne posúdenie veci. Chýba v ňom, ako skutkový stav posúdil, ktorú
právnu normu na daný stav aplikoval a ako ju v medziach konkrétneho prípadu interpretoval.
Z obsahu rozhodnutia nevyplýva, ako hmotnoprávne posúdil nárok ţalobcu na zaplatenie
ţalovanej sumy s príslušenstvom. Odvolací súd preto nemohol posúdiť správnu aplikáciu
príslušnej hmotnoprávnej normy na zistený skutkový stav. Závery súdu prvého stupňa
uvedené v napadnutom rozhodnutí sú nepreskúmateľné a nezrozumiteľné.
Pre preskúmateľnosť rozhodnutia je nutné nielen uviesť výpočet dôkazov, v danom
prípade výpovede účastníkov, ich právnych zástupcov a svedkov, ale je dôleţité, aby súd
vo svojom rozhodnutí uviedol, ktoré dôkazy povaţoval za relevantné, ktorým dôkazom uveril
a ktorým neuveril, ako tieto dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti. Tieto úvahy súdu musia byť uvedené v odôvodnení súdneho rozhodnutia v zmysle
Súd prvého stupňa v danom prípade posudzoval nárok na zaplatenie sumy vo výške
8 070,144 eur s príslušenstvom a námietku premlčania vznesenú ţalovaným. Z odôvodnenia
rozhodnutia je zrejmé, ţe súd sa pri posúdení námietky premlčania neriadil právnym názorom
odvolacieho súdu, uvedeným v jeho predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutiach.
Aj podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, do obsahu základného práva
na súdnu ochranu patrí právo kaţdého, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej
právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky.
Rovnako závery súdu prvého stupňa sú nejasné a vzájomne si odporujúce, keďţe
na jednej strane súd dospel k záveru, ţe v prípade, ak by bolo predmetom ţaloby vydanie
veci, ţalobu by zamietol, vzhľadom k tomu, ţe ţalobca motorové vozidlo vydal ţalovanému
do uţívania a nepreukázal, kedy toto svoje rozhodnutie zmenil a na druhej strane posudzoval
námietku premlčania na zaplatenie ţalovaného nároku. Rovnako neuviedol, z akých dôkazov
vychádzal, keď dospel k záveru, ţe ţalobca motorové vozidlo vydal ţalovanému do uţívania.
Takéto závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Nárok na zaplatenie ţalovanej sumy vychádza zo ţaloby na vydanie veci. Súd je
povinný v prvom rade skúmať, či ţalobcovi vznikol nárok na vydanie veci a v prípade,
ţe by dospel k záveru, ţe ţalobcovi vznikol nárok na vydanie veci, ale odpadol predmet
vydania (vec), je povinný skúmať, či výška ţalovanej sumy (výška škody) je opodstatnená
a či vzhľadom na námietku premlčania uplatnenú účastníkom nie je jeho právo premlčané.
V danej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ viackrát zrušil rozhodnutie súdu
prvého stupňa. Pri takomto postupe odvolacieho súdu je súd prvého stupňa v ďalšom konaní
a novom rozhodnutí viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Po preskúmaní spisu
a jednotlivých rozhodnutí súdu prvého stupňa, ktoré boli zrušené a rozhodnutí odvolacieho
súdu odvolací súd konštatuje, ţe súd prvého stupňa nepostupoval v intenciách rozhodnutí
odvolacieho súdu a jeho právneho názoru. Súd prvého stupňa svojim konaním porušuje
základné právo účastníka konania na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, ţe ţalovaný v júni 1998 z firemného
trezora, bez súhlasu ostatných dvoch spoločníkov vybral veľký technický preukaz, malý
technický preukaz, bezpečnostnú kartu, dokumenty, autorádio a všetky kľúče od tohto
motorového vozidla. Predmetné motorové vozidlo ţalovaný neoprávnene vyuţíval minimálne
do roku 2001, kedy, tak ako sám ţalovaný tvrdí, motorové vozidlo zaparkoval na ulici S.v B..
Záver súdu prvého stupňa, ţe ţalobca vydal motorové vozidlo ţalovanému do uţívania
a nepreukázal, kedy toto rozhodnutie zmenil, resp. odkedy ţalovaný motorové vozidlo
zadrţuje neprávom, nevyplýva z vykonaného dokazovania. Vozidlo vlastnila spoločnosť T.,
v. o. s. v likvidácii a o jeho uţívaní rozhodovali všetci spoločníci tejto spoločnosti, nielen
ţalovaný. Je nepochybné, ţe ţalovaný od júna 1998 vyuţíval motorové vozidlo neoprávnene.
Ţalovaný do roku 2004 disponoval všetkými dokladmi a príslušenstvom k motorovému
vozidlu. Uvedené vyplýva aj zo zápisnice o odovzdaní odňatých vecí zo 17. septembra 2004,
spísanej súdnym exekútorom
JUDr. Bc. J.Š. v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. EX 261/2004/Sd,
kde je uvedené, ţe pri doručení upovedomenia o začatí exekúcie odňatím veci došlo
ţalovanému k odobratiu vecí: vybral veľký technický preukaz, malý technický preukaz,
dokumenty, kľúč od motorového vozidla, ovládač elektronického zabezpečovacieho systému
a elektronického centrálneho uzamykania. Čo sa týka tvrdenia ţalovaného, ţe ţalobca vlastnil
kľúč od motorového vozidla, keďţe v trezore jeden kľúč ţalovaný nechal, tak toto tvrdenie
nebolo preukázané. Z odvolania ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 9. júna 2000, sp. zn. 30Cb 43/2000 vyplýva, ţe motorové vozilo ţalovaný vyuţíval výlučne
pre účely zachovania obchodných vzťahov spoločnosti T., v. o. s. v likvidácii a na zabránenie
ďalších škôd spôsobených Ing. J.T.. Od jeho zakúpenia bol jeho jediným uţívateľom
a drţiteľom dokladov a kľúčov. Toto tvrdenie ţalovaného odporuje jeho tvrdeniu, ţe jeden
kľúč vlastní ţalobca. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní odstráni rozpory v tvrdeniach
ţalovaného a vykonaná v tomto smere dokazovanie. Rovnako sa javí ako nepravdepodobné,
ţe predmetné motorové vozidlo na prepis ŠPZ pristavil v roku 2004
pred dopravným inšpektorátom ţalobca. Ţalobca mal v tom čase na základe exekúcií
k dispozícii doklady a kľúč od auta, v prípade, ţe by mal k dispozícii aj auto, nemusel by
na túto výmenu ŠPZ splnomocňovať p. H..
Odvolací súd je toho názoru, ţe je predčasný záver a nesprávne odôvodnenie súdu
I. stupňa, ţe nárok ţalobcu je premlčaný. V tejto časti súd prvého stupňa svoje rozhodnutie
neodôvodnil v súlade s poţiadavkou preskúmateľnosti. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie odvolacieho súdu z 29. septembra 2011, č. k. 5 Obo 72/2001-200,
hlavne na jeho závery týkajúce sa premlčania predmetného nároku. V zmysle záverov tohto
rozhodnutia, základným predpokladom úspešnosti ţaloby na vydanie veci je preukázanie
vlastníckeho práva a preukázanie, ţe sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej
osoby neţ vlastníka. Ak by odpadla základná podmienka ţaloby na vydanie veci - jej predmet
v dôsledku zničenia, odcudzenia, resp. spotrebovania veci, vlastník by sa mohol domáhať
náhrady škody. Právo na náhradu škody sa premlčuje i vtedy, keď sa ţaloba na vydanie veci
mení na ţalobu na zaplatenie peňaţnej čiastky z dôvodu, ţe povinnosť vydať vec nebude
moţné uloţiť, pretoţe ţalovaný uţ vec nemá a ţe vlastníkovi nie je moţné zabezpečiť
a obnoviť výkon vlastníckych práv k predmetnej veci. Začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty sa neviaţe k okamihu, kedy sa poškodený dozvedel, ţe mu bola vec
odcudzená a kým, ale aţ k okamihu, kedy zistil, ţe proti škodcovi - ţalovanému nemôţe
uspieť ţalobou na vydanie veci, t. j. ţe sa zníţil jeho majetkový stav, teda poškodený získal
znalosť, ţe sa nemôţe domôcť ochrany svojich práv ţalobou na vydanie veci a ţe mu patrí
len nárok na náhradu škody. Škoda spočívajúca v tom, ţe ten, kto vec neoprávnene zadrţoval,
vlastníka o vec pripravil a jej stratou mu spôsobil majetkovú ujmu okamihom straty
či zničenia veci, preto subjektívna premlčacia doba nemôţe začať plynúť skôr, napr. keď sa
poškodený dozvie o odňatí veci určitou osobou.
Výpoveď ţalovaného na pojednávaní z 21. októbra 2008 nasvedčuje tomu, ţe aţ
na tomto pojednávaní ţalovaný uviedol, ţe motorové vozidlo nemá v drţbe, pretoţe ho spolu
s dokladmi, kľúčom a ovládačom elektrického zabezpečovacieho systému vydal súdnemu
exekútorovi. Podľa jeho informácií uvedené motorové vozidlo bolo koncom roku 2004
pristavené na príslušnom dopravnom inšpektoráte k výmene ŠPZ. S ohľadom na vyššie
uvedené je preto záver súdu prvého stupňa, ţe si ţalobca mohol svoje právo na zaplatenie
sumy 8 070,44 eur prvýkrát uplatniť uţ 1. júla 1998 nesprávny. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, ţe ţalobca sa aţ na pojednávaní dňa 21.10.2008 dozvedel, ţe ţalovaný motorové
vozidlo nemá, preto záver súdu prvého stupňa nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.
Vzhľadom na skutočnosť, ţe súd prvého stupňa sa pri odôvodnení napadnutého
rozhodnutia neriadil ust. § 157 ods. 2 O. s. p., čím odňal účastníkom konania moţnosť konať
pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V novom konaní súd prvého stupňa riadne zistí skutkový stav, uvedie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhované dôkazy zo strany účastníkov konania, opätovne vyhodnotí vykonané dôkazy
jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach, uvedie, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie. Zistený skutkový stav súd podriadi pod príslušnú právnu normu.
Opätovne posúdi námietku premlčania, s ohľadom na závery odvolacieho súdu uvedené
v tomto rozhodnutí, zistí presne začiatok plynutia premlčacej doby a jej uplynutie. Zistí
a uvedie k tomu dôkazy, či ţalovaný motorové vozidlo ţalobcovi odovzdal a či ţalobca mal
moţnosť s vozidlom disponovať. Dôkazné bremeno je na ţalovanom, aby preukázal, ţe sa
zbavil povinnosti vrátiť ţalobcovi motorové vozidlo, ktoré bolo nepochybne vo vlastníctve
ţalobcu. Tieţ preverí výšku nároku ţalobcu, t. j. nárok na zaplatenie sumy 8 070,44 eur,
to znamená, zistí, aká bola hodnota motorového vozidla v čase, kedy ţalobcovi vzniklo právo
na jeho vydanie od ţalovaného a posúdi nárok ţalobcu na úroky z omeškania.
V novom konaní je súd prvého stupňa v zmysle § 226 O. s. p. viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, preto je súd prvého stupňa povinný postupovať v zmysle záverov
tohto rozhodnutia.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania
v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. apríla 2012
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová