Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/161/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. B. Z., bývajúceho v B.

zastúpeného JUDr. Ľ. H., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému JUDr. V. S.,

bývajúcemu v B., o zaplatenie 8 630,42 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave z 31. marca 2011 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie ţalovaného o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 31. januára 2006 č. k. -39 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 8 630,42 € (260 000,-- Sk) s úrokmi z omeškania

vo výške 13% ročne od 1.1.2003 do 1.8.2004 zo sumy 400 000,-- Sk, od 2.8.2004

do 31.8.2004 zo sumy 300 000,-- Sk a od 1.9.2004 do zaplatenia zo sumy 260 000,-- Sk,

a to z titulu nevrátenej časti pôţičky poskytnutej ţalobcom ţalovanému podľa zmluvy

o pôţičke, uzavretej medzi účastníkmi 10. októbra 2002. Ţalovaného tieţ zaviazal

na zaplatenie náhrady trov konania ţalobcovi vo výške 1 726,08 € (52 000,-- Sk) a vo zvyšku

ţalobu zamietol. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, ţe ţalovaný

neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o vrátení celej pôţičky, keď svedeckými

výpoveďami nepreukázal existenciu originálu potvrdenia o jej vrátení.

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovaného predmetný prvostupňový rozsudok

v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil rozsudkom z 31. marca 2011 sp. zn.

potom, čo bol uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2010

sp. zn. zrušený jeho zmeňujúci rozsudok z 11. septembra 2008

sp. zn. , ktorým ţalobu najskôr zamietol. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe

s poukazom na povinnosť rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu (podľa ktorej sa

neexistencia určitej právnej skutočnosti majúca trvajúci charakter zásadne nepreukazuje)

a názor dovolacieho súdu vyslovený v predmetnej veci, ţe v prípade popretia pravosti

súkromnej listiny vystaviteľom (v tomto prípade ţalobcom), leţí dôkazné bremeno ohľadne

jej pravosti na tom účastníkovi, ktorý zo skutočností v listine uvedených vyvodzuje pre seba

priaznivé právne dôsledky (v tomto prípade na ţalovanom), bolo povinnosťou ţalovaného

preukázať pravosť predloţenej listiny. Ţalovaný však neuniesol dôkazné bremeno ohľadne

preukázania pravosti písomného potvrdenia o vrátení celej pôţičky, ani inými dôkazmi

nepreukázal tvrdenú skutočnosť, preto odvolací súd, stotoţňujúc sa so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa a posudzujúc vec v intenciách odôvodnenia

uznesenia dovolacieho súdu, povaţoval prvostupňový rozsudok za vecne správny.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie

ţalovaný. Ţiadal, aby dovolací súd predmetné rozhodnutie spolu s rozsudkom

prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie z dôvodov

podľa a Odvolaciemu aj prvostupňovému súdu teda vytýkal

nesprávne právne posúdenie veci a inú vadu konania majúcu za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Namietal tieţ, ţe súdy na základe vykonaných dôkazov dospeli

k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Ţalobca vo vyjadrení k podanému dovolaniu ţalovaného uviedol, ţe podľa jeho

názoru nemá dovolanie hmotnoprávny základ a smeruje len k predlţovaniu sporu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ). Dospel pritom k záveru, ţe dovolanie v predmetnej veci nie je prípustné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci dovolateľ napadol dovolaním rozhodnutie odvolacieho súdu

vydané vo forme rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku odvolacieho súdu sú

upravené v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa neprichádza do úvahy.

Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom

by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci

(právny názor dovolacieho súdu v procesnej otázke týkajúcej sa povinnosti zopakovať dôkazy

výsluchom svedkov platil za situácie, keď odvolací súd v predchádzajúcom rozhodnutí

vychádzal z odlišných skutkových záverov, neţ ktoré z výsluchu svedkov vyvodil

prvostupňový súd, nie však v situácii, keď pri novom rozhodnutí sa odvolací súd od týchto

záverov neodklonil), rovnako nejde o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil

prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani

o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého

stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení ,

moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

z hľadiska neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta

druhá ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v aţ g/ ,

dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto

zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie

návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti

účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom

nesprávne obsadeným.

Vady uvedené v tomto zákonnom ustanovení však dovolací súd nezistil.

K námietke dovolateľa spochybňujúcej posúdenie skutkových zistení, treba uviesť, ţe

v zmysle ustanovenia dôvodom dovolania nemôţe byť samo osebe

nesprávne skutkové zistenie. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym

opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241

ods. 2 písm. a/ a b/ ) a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa

dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého

a druhého stupňa, ani prieskumu hodnotenia nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko

dokazovania je totiţ v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený

dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môţe vykonávať

dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by

mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu druhého stupňa. Preskúmavať správnosť

a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôţe

dovolací súd uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať

vykonané dôkazy, pretoţe na rozdiel od súdu prvého a druhého stupňa nemá moţnosť podľa

zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je

zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania v dovolacom konaní podľa ustanovenia § 243a

ods. 2, in fine (arg. „dokazovanie však nevykonáva“).

Na ďalšie dovolacie dôvody ţalovaného, ktoré mali spočívať v nesprávnom právnom

posúdení veci odvolacím súdom a inej vade konania, dovolací súd taktieţ nemohol prihliadať,

pretoţe uvedené skutočnosti by mohli byť relevantné len v prípade, ak by dovolanie bolo

prípustné.

Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

prípustnosť dovolania podľa a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa

, Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalovaného

odmietol podľa ods. l písm. c/ v spojení s bez toho, aby sa

zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre pouţitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe trovy ţalobcu, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením

jeho zástupcu k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné

na účelné bránenie práva.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. októbra 2011

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová