Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/15/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej

veci obžalovaného Ing. M. B. pre trestný čin poškodzovania finančných záujmov

Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 Tr. zák. a iné na verejnom zasadnutí

4. októbra 2011 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu

z 24. augusta 2010, sp. zn. BB – , takto

rozhodol:

Podľa odvolanie obžalovaného Ing. M. B. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný B. uznaný za vinného, že

ako štatutárny zástupca konajúci v mene O. Z. O. O. S., IČO: X., so sídlom Z., X.,

potom ako dňa 29.06.2005 podpísal s M. (ďalej len „M.―), ako sprostredkovateľským

orgánom riadiaceho orgánu (ďalej „S.―), Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného

príspevku (ďalej „NFP―) č. S./129/2004 (ďalej len „zmluva―). a jej ďalšie dodatky, v rámci

Sektorového operačného programu Ľudské zdroje, určeného na financovanie projektu ISVP –

Informačný systém výberu povolania, od 01.08.2005 do 31.12.2007 predkladal

S. v mesačných intervaloch žiadosti o platby za jednotlivé mesiace realizácie projektu,

v ktorých uvádzal v položkách oprávnených výdavkoch okrem iných aj personálne výdavky

na svojho zamestnanca RNDr. M.. R., ktorému prevodmi na účet uhrádzal mzdu za vykonanú

prácu v rozsahu osem hodín denne, a to od 01.08.2005 do 31.12.2007, pričom od 01.11.2005

ku žiadostiam o platby predkladal nesprávne pracovné výkazy tohto zamestnanca a tak mu

M. v 14 prípadoch v dňoch 11.11., 14.11., 14.12.2005, 24.02., 10.07. v dvoch prípadoch,

15.11., 20.11. v štyroch prípadoch a 21.11.2006 v dvoch prípadoch vyplatilo finančné

2

prostriedky na úhradu celej mzdy RNDr. M.. R., pričom RNDr. M. R. v skutočnosti od

01.11.2005 do 01.10.2007 odpracoval pre O. O. S. menej ako obvineným vykazovaný počet

hodín a následne minimálne 7.000,-- Sk v 14 uvedených prípadoch z čistej mzdy vo výške

najmenej 17.000,— Sk uhradenej na jeho účet v hotovosti, bez dokladovania odovzdával Ing.

M. B., ktorý takto prevzaté sumy nezaúčtoval, čím takto obvinený Ing. M. B. použil

prostriedky Európskeho sociálneho fondu, štrukturálneho fondu spravovaného Európskym

spoločenstvom a príspevok zo štátneho rozpočtu na iný účel, ako boli pôvodne určené, pričom

uvedeným konaním obvinený Ing. M. B. porušil ustanovenie Európskeho spoločenstva –

Nariadenie komisie (ES) č. 1685/2000, v platnom znení

o rozpočtových pravidlách verejnej správy a čl. IV ods. 2 zmluvy ako aj čl. IX ods. 2 zmluvy

a spôsobil tak M.. v 14 prípadoch ich refundácie škodu vo výške minimálne 98.000,-- Sk

(3.253,- €), ktorá pozostáva z 80 % z príspevku Európskeho sociálneho fondu t. j. vo výške

78.400,- Sk (2.602,40 €) a 20% z príspevku zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky t. j. vo

výške 19.600,- Sk (650,60 €).

Čin kvalifikoval súd prvého stupňa ako trestný čin poškodzovania finančných záujmov

Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 Tr. zák.

Podľa naposledy uvedeného ustanovenia s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 a § 36 písm. j/

Tr. zák. uložil Špecializovaný trestný súd obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní šesť

mesiacov, výkon ktorého podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. podmienečne odložil a podľa

§ 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Obžalovaného zaviazal súd prvého stupňa na náhradu škody voči M. v sume 2602,40

eur, so zvyškom nároku odkázal poškodenú stranu na občianské súdne konanie.

Proti rozsudku podal obžalovaný odvolanie ústne do zápisnice po jeho vyhlásení,

ktoré nešpecifikoval z hľadiska rozsahu a nijako ho neodôvodnil. Odvolací súd posúdil tento

úkon podľa jeho obsahu ako odvolanie podané proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku

aj proti konaniu, ktoré mu predchádzalo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako odvolací súd podľa

veta druhá preskúmal podľa všetky výroky napadnutého

rozsudku a správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Keďže odvolaním neboli

3

rozhodnutiu ani konaniu vytýkané žiadne chyby, prihliadal najvyšší súd v zmysle uvedeného

ustanovenia len na možné chyby rozhodnutia a predchádzajúceho mu konania,

ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa Vo vzťahu k výroku

o treste a náhrade škody to platí bez účinkov aplikácie v znení účinnom

od 1. septembra 2011 (§ 567j ods. 2 tohto zákona).

Verejné zasadnutie o odvolaní bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného v súlade

s , a to pri nedostatku prekážok podľa odsekov 6 a 9 tohto ustanovenia.

O verejnom zasadnutí bol obžalovaný upovedomený na základe fikcie doručenia v zmysle

, upovedomenie mu bolo doručené na adresu, ktorú v konaní uviedol

ako adresu na doručovanie písomností ( ) už pri výsluchu v prípravnom

konaní (na ktorú sa mu potom zásielky doručovali v celom priebehu konania, vrátane

napadnutého rozsudku, a zmenu ktorej odvolaciemu súdu nenahlásil).

Najvyšší súd po preskúmaní veci zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Okolnosť, či mal obžalovaný právo na ustanovenie obhajcu z dôvodu nedostatku

prostriedkov na úhradu trov obhajoby ( ), bola na základe jeho žiadosti

Špecializovaným trestným súdom náležite preverená a ustanovenie obhajcu bolo odmietnuté

s odôvodnením, s ktorým sa obsahovo vecne i pokiaľ ide o právnu argumentáciu stotožňuje

a na ktoré odkazuje i najvyšší súd.

Za týchto okolností nezohráva rolu lehota na preukázanie relevantnej insolventnosti

obvineného podľa (najneskôr pri rozhodovaní o náhrade trov trestného

konania), nakoľko zároveň v zmysle platí, že ak sa už v priebehu konania

zistí, že obvinený má dostatočné prostriedky, aby uhradil trovy obhajoby, obhajcu

ustanoveného podľa odseku 2 (teda ) zruší ten, kto ho ustanovil.

V konkrétnych súvislostiach prejednávanej veci to znamená, že ak by aj bol

obžalovanému na základe jeho žiadosti obhajca ustanovený predsedom senátu podľa § 40

ods. 2 (resp. samosudcom kompetenčne v zmysle ),

po preskúmaní majetkových pomerov obžalovaného by mu musel byť ustanovený obhajca

zrušený, a to aj pred začatím dokazovania na hlavnom pojednávaní (podľa času dospenia súdu

k príslušnému zisteniu, ku ktorému v tomto štádiu aj došlo).

4

Rovnako správne (v intenciách ) postupoval samosudca

prejednávajúci dotknutú trestnú vec, keď nekonal o podaní nazvanom „námietka voči

zaujatosti― zo 4. augusta 2010, a to z dôvodov, uvedených v oznámení obžalovanému

z 10. augusta 2010 (založenie námietky na procesnom postupe súdu v konaní a nedostatok

dôvodov podľa ). Ani odvolací súd nezistil preskúmaním priebehu

súdneho konania okolnosti, ktoré by vyvolávali možnosť pochybností o nezaujatosti

samosudcu pre pomer k prejednávanej veci alebo k osobám uvedených v

Iné zohľadniteľné okolnosti, ktoré by odôvodňovali splnenie niektorého z dovolacích

dôvodov podľa (a na ktoré by teda bolo potrebné prihliadnuť v zmysle

veta druhá ), dovolací súd nezistil. Sčasti je však táto zohľadniteľnosť

ovplyvnená procesným obmedzením, ako je uvedené nižšie.

Keďže odvolaním neboli rozsudku a konaniu, ktoré mu predchádzalo, vytknuté žiadne

chyby, preskúmavanie napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho mu konania v širšom

než popísanom rozsahu by presahovalo rozsah revízneho princípu, ktorý je pre odvolací súd

vymedzený v ustanovení veta druhá

To platí najmä o súdom zistenom skutku, ktorého správnosť a úplnosť nebola

predmetom odvolacieho prieskumu (vzhľadom na vymedzenie dovolacieho dôvodu

v ustanovení ) .

Opakom je ale právna kvalifikácia činu, a to z hľadiska toho istého ustanovenia.

S jej určením a odôvodnením v rozsahu uznania viny sa najvyšší súd stotožnil a odkazuje

na písomný rozsudok Špecializovaného trestného súdu. Možno dodať, že nepresnosti

v dátumoch platieb úhrady príslušných finančných prostriedkov, spočívajúce v neuvedení

kalendárneho roka (2006) pri niektorých dotknutých dátumoch na právne relevantnej podobe

skutku v takto v uvedenom rozsahu nič nemenia.

Vo vzťahu k vypusteniu paralelnej právnej kvalifikácie činu aj podľa § 225 ods. 1

Tr. zák. oproti obžalobe potom platí, že je nadbytočné sa touto otázkou zaoberať vzhľadom

na okolnosť, že odvolanie proti napadnutému rozsudku podal len obžalovaný (zákaz

„reformatio in peius― v zmysle veta druhá, ). Nezasahoval

5

teda odvolací súd do posúdenia činu podľa z dôvodu záverečnej časti

skutkovej vety vo výroku o vine, teda formulácie o škode pripadajúcej na príspevok

zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 19 600 Sk, čo zodpovedá 650,60 eur

(adekvátna úprava skutkovej vety oproti obžalobe je v odôvodnení rozsudku avizovaná, avšak

vo výroku o vine nevykonaná).

Z hľadiska právnej kvalifikácie odvolací súd ešte uvádza, že pri spáchanom prečine

bola splnená požiadavka vyššej než nepatrnej závažnosti v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák.

(materiálny korektív). Vzhľadom na zákonný znak „spôsobenia sprenevery―, uvedený v § 261

ods. 1 Tr. zák. a vzhľadom k tomuto znaku korelujúcemu ustanoveniu § 213 (ods. 1) Tr. zák.

a zároveň ustanoveniu § 125 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. je potom z hľadiska výšky škody splnená

aj podmienka spôsobenia aspoň malej škody, teda viac než 266 eur.

Primeranosť uloženého trestu odvolací súd podľa kritérií § 317 ods. 1 veta druhá

v znení účinnom pred 1. septembrom 2011 nebol oprávnený skúmať, preto len

konštatuje, že trest bol uložený v rámci zákonom ustanovenej sadzby podľa § 261 ods. 1

Tr. zák., zníženej podľa § 38 ods. 3 Tr. zák., a to pre prevahu poľahčujúcich okolností (vo

vzťahu k ustanoveniu ).

Čo sa týka výroku o náhrade škody (preskúmavaným tiež vo vyššie uvedenom

procesnom režime), tento z hľadiska jeho hmotnoprávneho podkladu tiež podlieha ex offo

v odvolacom konaní vykonávanému prieskumu z dôvodu podľa

Nárok, priznaný súdom prvého stupňa (v tejto otázke na podklade § 420 ods. 1 Občianskeho

zákonníka) zodpovedá trestnosti činu v rozsahu uznanej viny.

Odvolací súd nemohol reformovať nepriznanie zvyšku škody, ktorá je ako takto

definovaná súčasťou výroku o vine napadnutého rozsudku, nakoľko by išlo o zmenu

v neprospech obžalovaného, čo je na základe len ním podaného odvolania procesne nemožné,

ako je uvedené vyššie. Preto najvyšší súd ponechal výrok o odkázaní poškodenej strany

so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie nedotknutý.

Na základe uvedeného najvyšší súd zamietol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné

podľa

6

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 4. októbra 2011

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková