Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-124-2011.pdf
PDF · 95.41 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/124/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Moravovou v právnej veci navrhovateľa: Otvorená občianska spoločnosť, so sídlom Zombova 39, Košice, proti odporcovi: Slovenská republika, zast. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, IČO: 00 164 381, so sídlom Stromová 1, Bratislava, o zaplatenie 60.738,13 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom vo veci samej, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.09.2011, domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 60.738,13 Eur, titulom náhrady škody spôsobnej navrhovateľovi nedodržaním zmluvy č.0671/2005 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. SORO/129/2004 ako aj náhrady trov konania, titulom náhrady škody. Svoj návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 30.6. 2005 bola medzi účastníkmi konania uzavretá zmluva č. 0671/2005 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č.SORO/129/2004 (ďalej len ako Zmluva), účelom ktorej bolo spolufinancovania schváleného projektu odporcu s názvom ISVP - Informačný systém výberu povolania, a to poskytnutím nenávratného finančného príspevku zo strany odporcu. Podľa čl. VII ods. 2 Zmluvy mal navrhovateľ ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku uhrádzať výdavky pri realizácii projektu z vlastných zdrojov a tie mu budú pri jednotlivých platbách refundované v zmysle článku VII. ods. l0 Zmluvy do 90 dní odkedy bola odporcovi doručená úplná žiadosť o platbu vrátane požadovaných dokumentov. Celkovo bolo za dobu trvania projektu, tzn. do 31.01.2008, poslaných 30 žiadostí o refundáciu, z ktorých bolo refundovaných iba 14 žiadostí, pričom len prvá žiadosť bola refundovaná podľa Zmluvy v lehote do 90 dní. Meškanie ďalších jednotlivých žiadostí bolo aj viac ako 360 dní. U neuhradených žiadostí č. 15. - 30. nebola zo strany odporcu vyjadrená žiadna výhrada počas realizácie projektu, napriek tomu neboli tieto platby refundované. Navrhovateľ uviedol, že sa na začiatku realizácie projektu snažil získať úver pre občianske združenie, ktorý mu však nebol poskytnutý z dôvodu, že navrhovateľ ako nezisková organizácia nemá žiadny vlastný majetok ani finančné príjmy. Pri podpise Zmluvy navrhovateľ počítal s nákladmi na 3 mesiace cca 300 000 Sk, lenže refundácie boli vyplácané už od začiatku realizácie projektu oneskorene. Na vyplácanie mesačných miezd a odvodov z miezd pre 3 zamestnancov navrhovateľa použil štatutárny zástupca navrhovateľa vlastné finančné prostriedky a zobral si na seba aj ďalšie pôžičky, pričom pre ich splácanie, ako aj splátky úrokov si nemohol dovoliť zaplatiť za vedenie účtovníctva v elektronickej podobe, pričom v Zmluve nie je striktne stanovené, že účtovníctvo musí byť vedené v elektronickej podobe, išlo len o doporučenie. V októbri 2007 pri kontrole zo strany sekcie ekonomiky ŠF EU MŠ bolo predložené účtovníctvo vedené ručne. Následne bolo celé účtovníctvo od roku 2005 prevedené navrhovateľom do elektronickej podoby a všetky požadované výstupy z neho ešte v novembri 2007 zaslané na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len MŠ). Už pred samotným vykonaním kontroly sa navrhovateľ sťažoval na permanentné porušovanie Zmluvy a na meškajúce platby zo strany odporcu. Celková dlžná suma bola v tom čase viac ako l 200 000.-Sk. Z odpovede ministra školstva na podanú sťažnosť vyplývalo, že refundácie neboli vyplatené z dôvodu, nakoľko pri kontrole sa zistili nedostatky v účtovníctve, pričom chýbajúce refundácie mali byť navrhovateľovi vyplatené po odstránení nedostatkov zistených pri kontrole. Aj keď navrhovateľ tieto nedostatky odstránil ešte v októbri 2007, žiadne refundácie mu nikdy vyplatené neboli. Na list z novembra 2007 a po predložení účtovníctva v elektronickej podobe nikdy nedostal žiadnu odpoveď zo strany odporcu o tom, že nedostatky sú resp. nie sú odstránené. V septembri 2008 bolo navrhovateľovi oznámené zrušenie projektu z dôvodu zistených nedostatky v účtovníctve pri kontrole v roku 2007. Odporca mal postupovať v zmysle Zmluvy a jednotlivé refundácie pravidelne mesačne vyplatiť, alebo urobiť kontrolu a na jej základe zastaviť vyplácanie refundácií. V prípade odstránenia nedostatkov sa vyjadriť, či sú nedostatky odstránené, alebo nie. Kontrola bola uskutočnená 2 mesiace pred ukončením projektu, ktorý trval viac ako 30 mesiacov. Refundácie boli vyplatené len za prvých 14 mesiacov realizácie projektu.
Odporca sa k návrhu vo veci samej vyjadril písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.03.2012, v ktorom uviedol, že navrhuje návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha voči odporcovi náhrady škody spôsobenej údajným porušením Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. SORO/ 129/2004 uzavretej dňa 30.6.2005 podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a v zmysle § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je teda obchodnoprávnym vzťahom. Z dôvodu porušenia zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve a z dôvodu porušenia ustanovení Zmluvy odporca listom zo dňa 8.9.2008 odstúpil od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy bolo navrhovateľovi doručené dňa 19.9.2008. Z návrhu navrhovateľa vyplýva, že sa navrhovateľ domáha úhrady 16-tich žiadostí o platby (č. 15 až č. 30), ktoré navrhovateľ predložil odporcovi podľa článku VII Zmluvy. Navrhovateľ má za to, že v danom prípade po právnej stránke nejde teda o škodu, ale o splnenie peňažného záväzku zo Zmluvy. Odstúpením od Zmluvy však zanikli všetky práva a povinností strán vrátane povinnosti odporcu poskytnúť navrhovateľovi nenávratný finančný príspevok. Ak by odporca uhradil navrhovateľovi uplatnené žiadosti o platby, navrhovateľ by bol povinný odporcovi tieto plnenia vrátiť. Podľa čl. VII ods. 5 Zmluvy vzniká nárok na vyplatenie platby po splnení nasledujúcich predpokladov: 1.) žiadosť o platbu je úplná, 2.) predmetom žiadosti sú oprávnené výdavky (reálne, správne, aktuálne, navzájom sa neprekrývajúce a v plnej miere súvisiace s realizáciou projektu), 3.) nárok vzniká okamihom schválenia súhrnnej žiadosti Ministerstvom financií SR, 4.) nárok vzniká v rozsahu v akom SORO (odporca) rozhodol o oprávnenosti výdavkov. Skúmanie oprávnenosti výdavkov zo strany odporcu bolo predpokladom vzniku nároku na vyplatenie platby, a preto nemohlo dôjsť na strane odporcu k omeškaniu s plnením peňažného záväzku ani k porušeniu Zmluvy skôr než odporca rozhodol o oprávnenosti výdavkov. Taktiež uviedol, že platby č. 15.-30. neboli odporcom refundované, nakoľko boli dôvodné pochybnosti o oprávnenosti uplatnených výdavkov. Ing. L. Q., konateľ navrhovateľa bol rozsudkom Špecializovaného trestného súdu sp.zn. BB- 3T 10/2010 zo dňa 24.08.2010 v spojení s uznesením NS SR sp.zn. 2 To 15/2010 zo dňa 04.10.2011 právoplatne uznaný za vinného, Že ako štatutárny zástupca navrhovateľa predkladal odporcovi žiadosti o platby na refundáciu pracovných výkazov svojho zamestnanca RNDr. L. D., hoci tento odpracoval menej ako obžalovaným vykazovaný počet hodín, čím spáchal trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 Trestného zákona.
Odporca v tejto súvislosti taktiež uviedol, že sa domáha žalobou podanou voči navrhovateľovi na Okresnom súde Košice II, v konaní vedenom pod sp.zn. l9C/73/2011, vrátenia plnení poskytnutých na základe prvých 14-tich žiadostí o platbu. V danom konaní Okresný súd Košice II rozhodol rozsudkom č.k. 19C 73/2011-184 zo dňa 21.05.2013, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel, t.j. zaviazal navrhovateľa v procesnom postavení odporcu na zaplatenie sumy vo výške 52.553,39 Eur s príslušenstvom (zodpovedajúcej výške vyplatených 14. refundácií).
Po otvorení pojednávania vo veci samej odporca uviedol, že navrhovateľ porušil Zmluvu pri plnení svojich povinností, keď pri prvých 14.-tich platbách, ktoré boli zo strany odporcu refundované, uhrádzal neoprávnené výdavky, za čo bol právoplatne odsúdení štatutárny orgán navrhovateľa. Lehota 90 dní na vyplácanie platieb upravená v Zmluve má poriadkový charakter, pričom nárok na úhradu nenávratného príspevku vzniká len v prípade, ak sú výdavky oprávnené a je schválená žiadosť o platbu Ministerstvom financií. V danom prípade tomu tak nebolo, nakoľko nebola ani predložená žiadosť zo strany MŠ, keďže tieto platby neboli označené za oprávnené. V septembri 2007 bola u navrhovateľa vykonaná monitorovacia návšteva za účelom prehodnotenia realizácie projektu v rámci ktorej bolo zistené, že finančná dokumentácia nie je k dispozícii, preto monitorovacou návštevou bolo odporúčané vykonať ďalšiu kontrolu na mieste manažérmi firmy pre riadenie finančných výdavkov. Táto kontrola bola vykonaná dňa 9.10.2007 o ktorej svedčia doklady Správa kontroly na mieste a jej príloha Záznam z kontroly na mieste. Touto kontrolou boli kontrolované žiadosti navrhovateľa o priebežnú platbu č. 1,2,13,14,16 a 20. Platby 16 a 20 uhradené neboli. Kontrolná skupina zistila, že pri kontrole na mieste nebola predložená kompletná dokumentácia, ako vyplýva zo zistenia kontrolnej skupiny zo dňa 9.10.2007. Na túto kontrolu reagoval navrhovateľ tak, že poslal list zo dňa 11.10.2007, v ktorom konštatoval, že vzhľadom na akútny nedostatok finančných prostriedkov navrhovateľ nemôže zaplatiť za vedenie účtovníctva. Pričom povinnosť viesť účtovníctvo mal navrhovateľ už od prvého dňa realizácie projektu v roku 2005. Následne vo februári 2008 odporca znova vyzval navrhovateľa na predloženie dokumentácie, na čo navrhovateľ reagoval listom zo dňa 18.3.2008, ktorým zaslal odporcovi dohody o vykonaní práce, mzdové listy, pracovné výkazy za roky 2005, 2006, 2007. Odporca túto dokumentáciu navrhovateľa prehodnotil spolu s inou dokumentáciu, ktorú už mal k dispozícii, pričom boli zistené viaceré nedostatky vo vedení účtovníctva celkovo, o čom svedčí záznam z vyhodnotenej dokumentácie zo dňa 5.8.2008. Neoprávnenosť vynaložených výdavkov bola konštatovaná v rozhodnutí NS SR pod sp.zn. 2To/15/2010. Navrhovateľ sa v tomto konaní domáha zaplatenia sumy vo výške 60.738,13 Eur, ktorá sa rovná súčtu platieb 15.-30., ktoré mu neboli odporcom refundované. Súčasne poukázal na to, že v prípade ak by mal aj navrhovateľ nárok na refundáciu týchto platieb, nárok zo žiadostí o platbu č. 15-20 boli ku dňu podania návrhu vo veci samej premlčané.
Z výpovede svedka I.. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, vyplynulo, že na MŠ SR pracoval od roku 2005 do roku 2012, kde bol riaditeľom odboru financovania výdavkov Európskeho sociálneho fondu. Do júna 2007 mal na starosti ľudí, ktorí administrovali projekty s tým, že svedok schvaľoval žiadosti o platbu. Po chválení žiadosti bola následne postúpená na platobnú jednotku MŠ, kde sa taktiež vykonávali kontroly, avšak po formálnej stránke. Následne všetky takto schválené žiadosti išli 2-krát do mesiaca cez platobnú jednotku Ministerstva financií SR na ďalšie konanie. Až keď Ministerstvo financií SR odobrilo tento balík žiadostí boli tieto platby konečným prijímateľom refundované. Ministerstvo financií mohlo robiť kontroly na akýkoľvek projekt, previerky robievali bežne, avšak konkrétne na predmetný projekt sa svedok s odstupom 7 rokov nevedel vyjadriť.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.09.2014, na ktoré predvolal účastníkov konania. Navrhovateľovi bolo účinne doručené predvolanie dňa 11.07.2014, pojednávania sa nezúčastnil, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Odporca vzal termín pojednávania na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní, písomne volaný nebol, pojednávania sa zúčastnil. Súd za splnenia podmienok podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to: Zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. SORO/129/2004 zo dňa 30.06.2005 vrátane jeho príloh, Záznamom z kontroly na mieste zo dňa 09.10.2007, Potvrdením o daňovom priznaní za r. 2010, výkazom o príjmoch a výdavkoch za r. 2010, výkazom o majetku a záväzkoch za r. 2010, Žiadosťami konečného prijímateľa o platby (č. 15.-30.), Odstúpením od Zmluvy zo dňa 08.09.2008, Oznámením o odstúpení od Zmluvy, uznesením NS SR sp.zn. 2 To 15/2010 zo dňa 04.11.2011, Správou monitorovacej návštevy zo dňa 28.09.2007, Správou z kontroly na mieste zo dňa 09.10.2007, Záznamom z kontroly na mieste zo dňa 09.10.2007, Stanoviskom ku kontrole zo dňa 11.10.2007, listom SORO zo dňa 28.02.2008, listom navrhovateľa zo dňa 18.03.2008, Záznamom z vyhodnotenia predloženej podpornej dokumentácie zo dňa 05.08.2008.
Tunajší súd vec právne posúdil:
Podľa § 262 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v §) 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu. Touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzkov zo zmlúv, pre ktoré si strany zvolili použitie tohto zákona podľa odseku 1, ak osoba poskytujúca zabezpečenie s tým prejaví súhlas alebo v čase vzniku zabezpečenia vie, že zabezpečovaný záväzok sa spravuje touto časťou zákona.
Podľa § 269 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 324 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Záväzok zaniká tiež neskorým plnením dlžníka, ibaže pred týmto plnením záväzok už zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy.
Podľa § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
Podľa § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavene j vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
Podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahuje povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
V konaní bolo medzi účastníkmi nesporné, že účastníci konania uzatvorili dňa 30.06.2005 Zmluvu o poskytovaní nenávratného finančného príspevku č. SORO/129/2004, na základe ktorej mal navrhovateľ ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku uhrádzať výdavky v súvislosti s realizáciou projektu z vlastných zdrojov, ktoré mu mali byť následne refundované v zmysle Zmluvy. Taktiež bolo medzi účastníkmi nesporné, že navrhovateľovi bolo refundovaných prvých 14 platieb, pričom platby 15.- 30. už refundované neboli. Spornou ostala teda otázka, či navrhovateľovi vznikol nárok na ich refundáciu, resp. či odporca bol povinný tieto platby refundovať. Súd právny vzťah medzi účastníkmi konania založený uzatvorenou Zmluvou posúdil s poukazom na čl. XV ods. 4 Zmluvy ako obchodnoprávny vzťah, kedy sa účastníci konania dohodli, že sa ich vzťah bude počas celej doby trvania záväzkov riadiť Obchodným zákonníkom a zákonom č. 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Bez ohľadu na to, či v predmetnej veci ide o plnenie zo Zmluvy, alebo plnenie na základe uplatneného nároku na náhradu škody, bolo rozhodujúce určenie, či odporca porušil svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť navrhovateľovi refundácie v lehote 90 dní od doručenia úplnej Žiadosti o platbu spolu s požadovanými dokumentmi, Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca uvedenú povinnosť neporušil nakoľko, povinnosť odporcu refundácie platieb navrhovateľovi vzniká v prípade, ak vznikol navrhovateľovi nárok na vyplatenie platby. Nárok vznikol navrhovateľovi len u tých platieb, pri ktorých išlo o oprávnené výdavky vynaložené na schválený projekt a vzhľadom na všetky okolnosti boli reálne, správne, aktuálne, ktoré sa navzájom neprekrývali a len v prípade, ak navrhovateľ ako konečný prijímateľ podal úplnú Žiadosť o platbu s požadovanými dokumentmi. Nárok vznikol až momentom schválenia súhrnnej žiadosti o platbu príslušným orgánom riadenia štrukturálnych fondov (Ministerstvom financií SR), a to len v rozsahu v akom odporca rozhodol o oprávnenosti výdavkov. Dokazovaním súd zistil, že uskutočnenými kontrolami na mieste (28.09.2007 a 04.11.2007) boli u navrhovateľa zistené nedostatky, na ktorých odstránenie bol vyzvaný a bola mu poskytnutá dodatočná lehota na doloženie podpornej dokumentácie preukazujúcu reálnosť a správnosť výdavkov. Napriek doplneniu tejto dokumentácie bolo určené, že navrhovateľ neviedol účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom trvalosť účtovných záznamov, čo je v rozpore so zákonom č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v platnom znení a v rozpore so Zmluvou, preto boli uvedené výdavky označené za neoprávnené, na čo odporca od Zmluvy odstúpil listom zo dňa 08.09.2008, účinne doručeným navrhovateľovi dňa 19.09.2008. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že z dôvodu nesplnenia si zmluvných povinností navrhovateľom nárok na refundáciu platieb navrhovateľovi nevznikol, a tým pádom nemohla vzniknúť ani povinnosť odporcu na ich výplatu. Z uvedeného dôvodu súd návrh navrhovateľ ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., kedy odporcovi ako v konaní plne úspešnému účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania, nakoľko si však odporca náhradu trov konania neuplatňuje, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.) odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).