Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/23/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Igora Burgera

a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej na neverejnom zasadnutí konanom

v Bratislave dňa 5. októbra 2011 v trestnej veci obvineného Ing. P. F. pre trestný čin

sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák.

vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o dovolaní, ktoré podal obvinený

Ing. P. F., zastúpený obhajkyňou JUDr. M. P., advokátkou v T. proti rozsudku Okresného

súdu Trenčín z 27. októbra 2009, sp, zn. a uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne

z 30. septembra 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného Ing. P. F. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 27. októbra 2009, sp. zn. , bol

obvinený Ing. P. F. uznaný za vinného z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5

Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe,

že po predchádzajúcej vzájomnej dohode obvinený P. F. (otec obvineného Ing. P. F.)

na základe plnej moci udelenej jeho súrodencami J. F., P. F. a O. Č., rod. F., predal dňa

19. novembra 1997 v T. v celistvosti nehnuteľnosť – pozemok parc. č. X. v katastrálnom

území Z. zapísaný na liste vlastníctva č. X., ktorého každý zo súrodencov bol štvrtinovým

vlastníkom, svojmu synovi – obvinenému Ing. P. F. za sumu 153 820,62 € ktorá mala byť

v splátkach postupne vyplatená do konca roku 2000. Následne obvinený Ing. P. F. predal

tento pozemok po častiach ďalej a finančné prostriedky získané predajom pozemku

neodovzdali J. F., P. F. a O. Č. v podiele 38 455,15 € každému z nich, ale ich použili

pre svoju potrebu, čím uvedeným osobám spôsobili škodu vo výške 115 365,46 €.

2

Za to bol obvinenému Ing. P. F. podľa § 248 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 3

Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov nepodmienečne, na

výkon ktorého bol zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Súčasne bol zrušený výrok

o treste uložený obvinenému Ing. P. F. rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo 4. októbra

2006, sp. zn. a ďalších rozhodnutí naň obsahovo nadväzujúcich. (Obvinenému

P. F. bol uložený trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov s podmienečným odkladom

jeho výkonu na skúšobnú dobu piatich rokov).

Obaja obvinení boli zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť po 38 455,15 €

poškodenej O. Č. a poškodenému J. F.. So zvyškom nároku boli títo poškodení odkázaní

na konanie o veciach občiansko-právnych.

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 30. septembra 2010, sp. zn. , boli

odvolania oboch obvinených podľa (účinného do 31. decembra 2005)

zamietnuté.

Obvinený Ing. P. F. prostredníctvom ustanovenej advokátky podal proti obom súdnym

rozhodnutiam dovolanie. Odôvodňuje ho poukazom na ustanovenie § 371 ods. 1 písm. d/

, podľa ktorého dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné

zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné

podmienky.

Podľa názoru obvineného Ing. P. F. hlavné pojednávanie na Okresnom súde Trenčín

vedené pod sp. zn. a verejné zasadnutie vedené na Krajskom súde v Trenčíne

pod sp. zn. , boli vykonané v jeho neprítomnosti, bez splnenia zákonných

podmienok na konanie proti ušlému. Za porušenie svojich ústavných práv považuje

skutočnosť, že súdy konali v jeho neprítomnosti, pričom na neho nevydali medzinárodný

zatýkací rozkaz, a tak mali zabezpečiť jeho prítomnosť na pojednávaní.

Súčasne obvinený poukazuje na vyjadrenie prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín

uvedené v zápisnici o hlavnom pojednávaní dňa 27. októbra 2009., podľa ktorého názoru

nie je možné trestnú vec skončiť bez spoluobvineného Ing. P. F..

3

Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil obe napadnuté

rozhodnutia a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne považuje podané dovolanie

za nedôvodné. Súd rozhodol o konaní proti ušlému až po preverení, či sa obvinený Ing. F.

nezdržiava na adrese trvalého bydliska, vo výkone trestu odňatia slobody, prípadne vo väzbe

v inej veci. Pred vydaním tohto rozhodnutia mal súd vedomosť o príkaze na zatknutie

obvineného v inej trestnej veci ako i jeho pobyte v cudzine na neznámom mieste.

Poškodení sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), na základe

podaného dovolania zistil, že je prípustné ( ), bolo podané osobou

oprávnenou ( v znení účinnom do 31. augusta 2011), za splnenia

ustanovenia o podaní dovolania len prostredníctvom obhajcu, na mieste

a zákonnej lehote, v ktorej možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1,

ods. 2 v znení účinnom do 31. augusta 2011).

Súčasne ale zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom

zasadnutí podľa , lebo je zrejmé, že nie je splnený dôvod dovolania

podľa v znení účinnom do 31. augusta 2011.

Vzhľadom na ustanovenie oba súdy vykonali trestné konanie

podľa v znení účinnom do 31. decembra 2005, vrátane konania proti

ušlému. Podľa uvedeného konanie proti ušlému možno

vykonať proti tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým,

že sa skrýva.

V štádiu súdneho konania celý rad už uvedených úkonov, na ktoré poukázal

aj prokurátor vo vyjadrení k dovolaniu, smeroval k zabezpečeniu prítomnosti obvineného

Ing. P. F. na tomto konaní. Obvinený Ing. P. F. pritom z predchádzajúcich procesných úkonov

orgánov činných v trestnom konaní v tejto veci, na ktorých bol osobne prítomný, vedel, že je

proti nemu vedené trestné stíhanie a poznal obsah obvinenia. Napriek tomu sa dlhodobo

4

zdržiaval v cudzine bez upovedomenia aspoň rodinných príslušníkov o mieste svojho pobytu.

Pritom si bol vedomý, že v tej istej veci sa vedie trestné stíhanie aj proti jeho otcovi –

obvinenému P. F., takže obvineným Ing. F. uvádzanej pri absencii úmyslu vyhnúť

sa súdnemu konaniu pobytom v cudzine, by jeho postup spočíval v oznámení miesta pobytu

či už otcovi alebo súdu.

Keď obvinený Ing. F. napriek tomu považuje nevydanie medzinárodného zatýkacieho

rozkazu na jeho osobu za porušenie svojho ústavného práva, opomína, že jeho vydanie nie je

obligatórne. Vyplýva to z dikcie ustanovenia účinného do 31. decembra

2005 ako aj ustanovenia , podľa ktorých na vydanie medzinárodného

zatýkacieho rozkazu nestačí, že „sa obvinený zdržiava v cudzine“, ale aj presvedčenie súdu

o potrebe jeho vyžiadania vyjadrené slovami „a ak ho treba vyžiadať“. Za týchto okolností bol

dovolaním vytýkaný procesný postup súdov správny.

Pretože v posudzovanej veci neboli splnené podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1

písm. d/ v znení účinnom do 31. decembra 2005 Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie odmietol tak, ako je to vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 5. októbra 2011

JUDr. Igor B u r g e r , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová