Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/32/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Poláčkovej PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa

Milučkého, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ing. K. M., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R.,

proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č.: I/223/7524-45089/2010/ 992517-r zo dňa 15. apríla 2010,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. - 79

zo dňa 9. marca 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

9. marca 2011, č. k. - 79 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 9. marca 2011, č. k. - 79 podľa

(ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa

žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. I/223/7524-

2

45089/2010/992517-r z 15. apríla 2010, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu

Košice I č.: z 9. novembra 2009 o uložení pokuty žalobcovi podľa § 35

ods. l písm. c) o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave

územných finančných orgánov v znení účinnom v rozhodnom období (ďalej len „zákon

o správe daní“) v sume 1 056,90 eur z rozdielu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“)

určenej správcom dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie december 2000.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že rozhodnutím Daňového úradu

Košice V. č. /ZIM z 3.novembra 2006 bol žalobcovi ako platiteľovi DPH

určený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie december 2000 v sume 223 441,- Sk.

Odvolanie žalobcu proti uvedenému platobnému výmeru bolo zamietnuté

pre neodôvodnenosť rozhodnutím žalovaného č. I/223/12656-77382/2007/992517-r

z 12. októbra 2007.

Žaloba žalobcu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 12. októbra 2007 bola

zamietnutá rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. -124 z 2. októbra 2008.

Rozsudkom Najvyššieho súdu č. k. z 3. novembra 2009 bol rozsudok

Krajského súdu v Košiciach z 2. októbra 2008 potvrdený. Ústavný súd SR uznesením

č. k. -28 z 24. marca 2010 odmietol ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť

žalobcu smerujúcu proti rozsudku Najvyššieho súdu SR z 3. novembra 2009.

Krajský súd v prvom rade poukázal na to, že tvrdenie žalobcu obsiahnuté v žalobe,

podľa ktorého v čase podania žaloby nebol známy výsledok súdneho prieskumu rozhodnutia

žalovaného č. I/223/3970-77382/2007/991545-r z 12. októbra 2007, nezodpovedá skutočnosti.

Do podania žaloby z 12. júla 2010 o žalobe žalobcu proti tomuto rozhodnutiu žalovaného

už rozhodli súdy obidvoch stupňov a navyše aj Ústavný súd SR odmietol sťažnosť žalobcu

vo vzťahu k rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. z 3. novembra 2009 ako zjavne

neopodstatnenú.

Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a ani v žalobe

nespochybňoval skutočnosť, že žalobcovi už citovaným platobným výmerom

z 3. novembra 2006 a rozhodnutím žalovaného z 12. októbra 2007 bol určený rozdiel DPH

za zdaňovacie obdobie december 2000 a ani spôsob uloženia pokuty a výšku uloženej pokuty.

Žalobca považoval rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovaného o uložení

pokuty podľa § 35 ods. l písm. c/ zákona o správe daní za nezákonné iba z dôvodu,

že platobný výmer správcu dane, potvrdený žalovaným, považuje za nezákonný z dôvodu,

že v obdobných veciach boli zrušené rozhodnutia žalovaného o určení rozdielu DPH

na základe toho istého protokolu o určení dane podľa pomôcok.

3

K naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu v zmysle § 35 ods. l písm. c/ zákona

o správe daní podľa názoru krajského súdu dôjde vtedy, ak je správcom dane určená daň

alebo rozdiel dane podľa pomôcok podľa § 29 ods. 6 zákona o správe daní. Platobným

výmerom č. /ZIM z 3. novembra 2006, vydaným podľa § 44 ods. 4 zákona

o správe daní bol na základe protokolu o určení dane podľa pomôcok za zdaňovacie obdobie

december 2000 určený žalobcovi rozdiel DPH v sume 223 441,- Sk. Tento platobný výmer

nadobudol právoplatnosť po zamietnutí odvolania smerujúceho proti platobnému výmeru

žalovaným pre neodôvodnenosť. K zrušeniu uvedeného platobného výmeru nedošlo

ani v súdnom preskúmavacom konaní podľa druhej hlavy piatej časti , pričom Ústavný

súd SR už citovaným uznesením podľa odmietol

ako zjavne neopodstatnenú sťažnosť žalobcu smerujúcu proti rozsudku odvolacieho súdu.

Za situácie, keď právoplatným a vykonateľným platobným výmerom bol žalobcovi

určený rozdiel DPH postupom podľa § 29 ods. 6 zákona o správe daní bolo povinnosťou

správneho orgánu prvého stupňa uložiť žalobcovi pokutu v zmysle § 35 ods. l písm. c/

citovaného zákona. Platobný výmer správcu dane o určení rozdielu DPH nebol zrušený

ani procesným postupom v zmysle zákona o správe daní, t.j. na základe mimoriadnych

opravných prostriedkov.

Krajský súd ďalej poukázal na to, že v podanej žalobe žalobca kvalifikoval platobný

výmer, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel DPH ako nezákonný. Nezákonnosť

tohto rozhodnutia však podľa názoru krajského súdu bolo možné vysloviť iba procesným

postupom v zmysle štvrtej a piatej časti zákona o správe daní, resp. postupom podľa druhej

hlavy piatej časti . Pretože do vydania žalobou napadnutého rozhodnutia sa tak nestalo,

je potrebné považovať platobný výmer správcu dane o vyrubení žalobcovi rozdielu DPH

za zákonný. Preto po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného dospel

krajský súd k záveru, že tieto sú v súlade so zákonom, nakoľko aj súd musí prihliadať na tento

platobný výmer ako na zákonný správny akt.

Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal prostredníctvom právneho zástupcu,

aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu a žalobe v celom rozsahu

vyhovel, nakoľko podľa jeho názoru je tento nesprávny a nezákonný.

Nesprávnosť a nezákonnosť videl konkrétne v tom, že krajský súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4

Podľa názoru žalobcu, ktorý v podstatnej časti odvolania uviedol argumenty zhodné

s tými, ktoré uvádzal už v žalobe, súd prvého stupňa zvolil krajne formalistický prístup

pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia. Vychádzal pritom z formálnych

podmienok ustanovených pre uloženie pokuty, pričom nebral do úvahy, že konanie, ktoré

predchádzalo vydaniu takéhoto rozhodnutia, zasahovalo do žalobcových v Ústave Slovenskej

republiky zakotvených práv.

Opätovne poukázal na to, že výsledkom postupu správcu dane a neskôr aj žalovaného,

ktorí mu vyrubili rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie, ktoré bolo predmetom daňovej

kontroly, bolo 13 rozhodnutí – platobných výmerov, ktoré boli v končenom dôsledku

predmetom súdneho prieskumu, pričom 8 bolo zrušených preto, že v konaní, ktoré

predchádzalo vydaniu platobných výmerov, bola zistená vada (nesprávne zloženie kontrolnej

skupiny), ktorá mala za následok nezákonnosť rozhodnutia.

Žalobca zdôraznil, že sa ocitol v situácii, keď na jednej strane, 8 z 13 rozhodnutí

o vyrubení dane bolo súdom zrušených ako nezákonných a na druhej strane, 5 druhovo

identických rozhodnutí zostalo v platnosti a na základe ich nezrušenia správca dane a neskôr

aj žalovaný vydali, resp. potvrdili rozhodnutie o uložení pokuty. Tento stav podľa jeho názoru

nie je možné považovať za štandardný a v súlade s princípmi právneho štátu, ktorého

atribútom je okrem iného právna istota a dôvodné očakávanie každého, že v druhovo

identických veciach budú orgány štátu postupovať rovnako.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním z 27. apríla 2011, v ktorom žiadal

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom poukázal na to, že žalobcovi

bolo za zdaňovacie obdobia február až december 2001, január 2002 a december 2000

vydaných 13 platobných výmerov o určení dane podľa pomôcok. Na základe podaných žalôb,

boli v 5-ich prípadoch potvrdené rozsudky Krajského súdu v Košiciach o zamietnutí žaloby.

V 8-ich prípadoch Najvyšší súd SR zmenil rozsudky Krajského súdu v Košiciach tak,

že zrušil rozhodnutia žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca

v odvolaní uvádza, že bolo 8 rozhodnutí o vyrubení dane zrušených. Uvedené nezodpovedá

skutočnosti, pretože zrušené boli len rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu.

Platobné výmery správcu dane o určení dane podľa pomôcok zrušené neboli. Žalovaný

ako odvolací orgán v odvolacom konaní proti 8 platobným výmerom o určení dane podľa

pomôcok rozhodol tak, že odvolanie pre neodôvodnenosť zamietol. Všetkých nanovo

vydaných 8 rozhodnutí žalovaného, je opakovane predmetom súdneho preskúmania. V tomto

konkrétnom prípade, kedy rozhodnutia žalovaného a správcu dane o určení dane podľa

5

pomôcok za zdaňovacie obdobie december 2000 sú potvrdené rozsudkami NS SR, nie sú

podľa názoru žalovaného dôvody na zrušenie uloženej pokuty. V ďalšom poukázal

na písomné vyjadrenie k žalobe zo 16. augusta 2010.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa

v spojení s veta prvá , bez nariadenia pojednávania podľa §

250ja ods.2 a v spojení s veta prvá s tým, že deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel

k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený

19. októbra 2011 podľa a v spojení s veta prvá .

Podľa § 35 ods. 1 písm. c) zákona o správe daní, správca dane uloží daňovému

subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby

Európskej centrálnej banky a dane alebo rozdielu dane určenej správcom dane podľa

pomôcok (§ 29 ods. 6),

Podľa ods. 2 pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 sa uplatňuje základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia. Ak daňový subjekt

podá dodatočné daňové priznanie, uplatní sa základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania. Ak trojnásobok základnej

úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte pokuty sa namiesto

trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije sadzba 10%.

Podľa § 110h, ak do 31. decembra 2008 nastala skutočnosť pre uplatnenie základnej

úrokovej sadzby pri výpočte pokuty (§ 35 ods. 1 a 3), sankčného úroku (§ 35b ods. 1 a 6),

úroku z odloženej sumy (§ 59 ods. 7) a úroku (§ 63 ods. 6), po 31. decembri 2008 sa použije

základná úroková sadzba podľa zákona účinného do 31. decembra 2008.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, viazaný rozsahom odvolania, preskúmal rozsudok

krajského súdu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov

a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem

obsiahnutých v jeho odôvodnení, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie

6

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s rozsudkom krajského súdu stotožnil v celom

rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti považoval za vhodné doplniť nasledovné:

Predmetom súdneho preskúmavania v danom prípade je rozhodnutie žalovaného,

ktorým uložil žalobcovi pokutu podľa § 35 ods. 1 písm. c) a ods. 2 zákona o správe daní.

Žalobca ani v žalobe, ani v odvolaní nenamieta vecnú správnosť tohto rozhodnutia,

ani výšku uloženej sankcie a napokon ani dôvod, pre ktorý bola sankcia uložená.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že v tomto súdnom konaní nie je

možné preskúmavať rozhodnutie správcu dane, resp. žalovaného, ktoré nadobudlo

právoplatnosť a jeho správnosť bola potvrdená súdmi dvoch inštancií v konaní

pred všeobecnými súdmi, pričom ústavná sťažnosť na porušenie základných práv žalobcu

bola Ústavným súdom SR zamietnutá.

Za týchto okolností postupoval žalovaný správne a v súlade so zákonom, keď vydal

napadnuté rozhodnutie, nakoľko takýto postup mu striktne ukladá zákon o správe daní v § 35

ods. 1 písm. c).

Pokiaľ žalobca tvrdí, že platobné výmery vo vyššie uvedených 8 prípadoch boli

zrušené, toto jeho tvrdenie nemá oporu v spisovom materiály, nakoľko zrušené boli

len rozhodnutia žalovaného, ktorými boli platobné výmery potvrdené. Samotné platobné

výmery zostali v platnosti.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu, postupu a rozhodnutia krajského

súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil

skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu.

Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli z veľkej časti totožné

s námietkami, ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd

náležite vysporiadal.

7

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu

nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok

Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny podľa a potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa a účastníkom

ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný a žalovanému žiadne trovy

nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 19. októbra 2011

JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová