Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)185/367748.2007a9.pdf
PDF · 167.24 KB
No categories available
2Sžo/6/2011
Najvyšší súd 2Sžo/6/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Aleny Poláčkovej PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa
Milučkého, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. A. F., proti odporcovi: Slovenská
advokátska komora, zastúpená JUDr. E. B., advokátkou, o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia odporcu z 15.januára 2010, č. 1546/10, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre z 3. novembra 2010, č. k. 23Sp/26/2010-44, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
z 3. novembra 2010, č. k. 23Sp/26/2010-44 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Nitre rozsudkom z 3. novembra 2010, č. k. 23Sp/26/2010-44 podľa
§ 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) potvrdil rozhodnutie
odporcu, ktorým rozhodol podľa § 3 ods.4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o advokácii“) nezapísať navrhovateľa do zoznamu advokátov vedeného
Slovenskou advokátskou komorou z dôvodu, že nie je možné nad všetky pochybnosti prijať
ten záver, že na navrhovateľa je možné hľadieť ako na osobu spoločensky bezúhonnú, ktorá
je opätovne oprávnená vykonávať advokátsku činnosť.
Z predloženého administratívneho spisu, ktorý predložil odporca krajský súd zistil,
že navrhovateľ bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 23.júna 1997 v konaní
pod sp. zn. Z-2-1T 134/94 odsúdený pre trestný čin skrátenia dane spolupáchateľstvom,
a z časti i samostatne podľa § 3 ods. 2, § 148 ods. 1, 2 písm. a/ trestného zákona a bol mu
uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov so zaradením do I. nápravnovýchovnej
skupiny. Uznesením Okresného súdu Bratislava 1 z 13. februára 1998 bol v konaní pod sp. zn.
Pp 142/97 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a bola mu určená
skúšobná doba v trvaní 4 rokov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. februára 1998.
Rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory z 3.apríla 1998 bol
navrhovateľ vyčiarknutý zo zoznamu advokátov z dôvodov spáchania trestného činu.
Uznesením Okresného súdu v Komárne z 13.júna 2003 v konaní 1Nt 1/03, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 21.júna 2003 bolo zahladené odsúdenie navrhovateľa.
Podaním z 20.augusta 2003 navrhovateľ požiadal odporcu o opätovný zápis
do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory s poukazom na právoplatné uznesenie
Okresného súdu v Komárne o tom, že sa podmienečne osvedčil výpisom z registra trestov.
Dňa 20. októbra 2003 sa Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory rozhodlo nezapísať
navrhovateľa do zoznamu advokátov. V dôsledku opravného prostriedku navrhovateľa
Krajský súd v Nitre v konaní 11S 3/09 preskúmal rozhodnutie odporcu zo dňa
20.októbra 2003 a toto rozsudkom sp. zn. 11S 3/2009-102 zo 16. novembra 2009 zrušil a vec
vrátil na nové konanie. Napadnutým rozhodnutím č. 1546/10 z 15.januára 2010 odporca
opätovne rozhodol o žiadosti navrhovateľa tak, že ho nezapísal do zoznamu advokátov
z dôvodu, že navrhovateľ nespĺňa podmienku bezúhonnosti potrebnú pre zápis advokáta
do zoznamu advokátov uvedenú v § 3 ods. l písm. e/ a v § 3 ods. 4 zákona o advokácii,
pretože konanie, ktorého sa dopustil navrhovateľ preukázateľne spochybňuje, že by si
opätovne ako advokát čestne a svedomito plnil povinnosti advokáta.
Podľa názoru krajského súdu správny orgán rozhodol vecne správne, keď podľa § 3
ods. 4 nezapísal navrhovateľa do zoznamu advokátov, pretože osoba navrhovateľa a jeho
konanie nedáva záruku, že by si plnil povinnosti advokáta čestne a svedomito, tak ako
to vyžaduje zákon.
Krajský súd zdôraznil, že výkon advokátskeho povolania nie je právne nárokovateľný
a vzhľadom na jeho povahu je legitímne, keď podmienky prístupu k tomuto povolaniu určí
štát vo forme zákona. Zákon o advokácii, ktorý nadobudol účinnosť od 1.januára 2004 ešte
sprísnil podmienky zápisu do zoznamu advokátov, a preto sa krajský súd stotožnil v plnom
rozsahu s odôvodnením odporcu, že navrhovateľ svojim konaním spochybnil, že by si ako
advokát čestne a svedomito plnil svoje povinnosti, pretože ako to vyplýva aj z vyjadrenia jeho
samotného na pojednávaní, trestnú činnosť spáchal v rokoch 1991, teda v čase, keď
vykonával funkciu prokurátora na okresnej prokuratúre a aj v období, keď bol zapísaný do
zoznamu advokátov, t. j. do 3. apríla 1998. Preto podľa názoru krajského súdu, s poukazom
na uvedené dôvody, ako aj s prihliadnutím na časový odstup od spáchania trestnej činnosti
navrhovateľom, nie je možné nad všetky pochybnosti prijať ten záver, že na navrhovateľa je
možné hľadieť ako na osobu spoločensky bezúhonnú, ktorá je opätovne oprávnená vykonávať
advokátsku činnosť.
Na základe zistených skutočností, po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia
správneho orgánu, dospel krajský súd k záveru, že tieto sú v súlade so zákonom, a preto
napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil.
Včas podaným odvolaním sa navrhovateľ domáhal, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok krajského súdu, zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec na nové
konanie a rozhodnutie, nakoľko podľa jeho názoru krajský súd sa vôbec nevysporiadal
s dôvodmi uvedenými v opravnom prostriedku a síce – kedy a akého konania sa navrhovateľ
dopustil, ktoré preukázateľne spochybňuje, že si nebude čestne a svedomito plniť povinnosti
advokáta.
Uviedol, že svoju trestnú činnosť v minulosti nepopieral, za túto bol odsúdený, trest
odňatia slobody riadne vykonal a jeho odsúdenie je zahladené, preto je potrebné naňho
nazerať, ako keby trestaný nikdy nebol, a preto podľa jeho názoru podmienku bezúhonnosti
spĺňa.
Tiež namietal, že odporca musí vyhovieť jeho žiadosti o zápis, pokiaľ splní zákonom
predpokladané podmienky a rovnako tak mal odporca postupovať podľa zákona
č. 132/1990 Zb., nakoľko rozhodoval o žiadosti navrhovateľa podanej 30.augusta 2003,
t. j. ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona o advokácii.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP,
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov
odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 250l ods. 2 OSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá
OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred
na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Rozsudok bol verejne vyhlásený 19. októbra 2011 podľa § 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona o advokácii Komora zapíše do zoznamu advokátov
na písomnú žiadosť do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia toho, kto je bezúhonný.
Podľa ods. 3 za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol
právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a ak ide o obzvlášť závažný zločin, trestný čin
zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin
podplácania a trestný čin nepriamej korupcie, ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný
čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený podľa
osobitného predpisu.
Podľa ods. 4 bezúhonný na účely tohto zákona nie je ani ten, u koho je preukázateľne
spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta.
Podľa ods. 5 bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov nie starším ako tri
mesiace.
Podľa § 80 právo dovolávať sa ochrany na súde toho, kto nebol podľa doterajších
predpisov zapísaný do zoznamu advokátov alebo do zoznamu komerčných právnikov, kto bol
z týchto zoznamov podľa doterajších predpisov vyčiarknutý alebo komu bol podľa doterajších
predpisov pozastavený výkon činnosti advokáta alebo komerčného právnika, nie je týmto
zákonom dotknuté.
Podľa § 9 zák. č. 132/1990 Zb. o advokácii uchádzač o výkon advokácie, ktorého
Komora nezapísala do zoznamu advokátov, alebo advokát, ktorého Komora vyčiarkla
zo zoznamu advokátov, s výnimkou vyčiarknutia podľa § 6 ods. 1 písm. e), alebo advokát,
ktorému Komora pozastavila výkon advokácie, má právo domáhať sa ochrany na súde.
Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov odpis registra trestov
je verejná listina, v ktorej sa uvádzajú údaje o
a) každom právoplatnom odsúdení,
b) priebehu výkonu trestu a priebehu výkonu ochranného opatrenia,
c) odsúdeniach, hoci podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona boli zahladené.
Predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu, ktorý
odmietol zapísať navrhovateľa do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory,
nakoľko podľa názoru odporcu skutočnosť, že ako prokurátor a neskôr advokát páchal trestnú
činnosť, spochybňuje predpoklady jeho bezúhonnosti a to aj napriek tomu, že odsúdenie bolo
zahladené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, viazaný rozsahom odvolania, preskúmal rozsudok
krajského súdu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v jeho odôvodnení, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s rozsudkom krajského súdu stotožňuje v celom
rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti považuje za vhodné doplniť nasledovné:
Je pravdou že z dikcie § 3 zákona o advokácii, vyplýva povinnosť Slovenskej
advokátskej komory (ďalej len „SAK“) zapísať do zoznamu advokátov každého žiadateľa,
ktorý splní zákonom stanovené podmienky. Avšak rovnako tak z tohto ustanovenia vyplýva,
že posudzovanie jednej z podmienok – bezúhonnosti, je prísne a neobmedzuje sa len na
negatívny výpis z registra trestov, ako je tomu u väčšiny iných zamestnaní resp. povolaní, pri
ktorých sa preukazovanie bezúhonnosti taktiež vyžaduje, ale zisťuje sa jednak
z odpisu registra trestov a dokonca podľa ods. 4 na nesplnenie podmienky bezúhonnosti
postačuje preukázateľné spochybnenie čestného a svedomitého plnenia povinností advokáta.
A takýmto spochybnením aj podľa názoru odvolacieho súdu môže byť odsúdenie žiadateľa
v minulosti za trestnú činnosť, ktorú páchal v čase, keď bol prokurátorom, resp. následne
aj advokátom a teda ako znalý práva si bol veľmi dobre vedomý nezákonnosti a protiprávnosti
svojho konania.
Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že podľa jeho názoru mal odporca
pri posudzovaní jeho žiadosti postupovať podľa zákona účinného v čase podania žiadosti,
odvolací súd poukazuje na to, že z prechodných ustanovení zákona o advokácii nevyplýva,
že by sa v konaniach o žiadostiach o zápis do zoznamu advokátov podaných do účinnosti
zákona o advokácii malo postupovať podľa doterajších predpisov. Na túto skutočnosť nemá
vplyv ani znenie § 80 zákona o advokácii, o ktorý navrhovateľ svoju argumentáciu opiera.
A napokon, pokiaľ navrhovateľ poukazoval na judikatúru českých súdov zaoberajúcu
sa podobnou problematikou, odvolací súd pripomína, že jednak ide o judikatúru iného štátu
a navyše, skutkové okolnosti prípadu uvedeného v úryvku rozsudku, ak vôbec ide o rozsudok,
nakoľko navrhovateľom predložený dôkaz neobsahuje spisovú značku, dátum rozhodnutia
ani označenie súdu, ktorý rozhodnutie vydal, sú úplne odlišné. Český súd totiž riešil otázku,
či môže byť prekážkou bezúhonnosti, ktorú musí advokát pri žiadosti o zápis do zoznamu
advokátov preukázať, disciplinárne stíhanie, ktorému žiadateľ o zápis čelil v minulosti,
keď pôsobil vo funkcii štátneho žalobcu, pričom disciplinárne stíhanie (za spôsobené prieťahy
v konaní) úzko súviselo s výkonom jeho činnosti štátneho zástupcu.
Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis odporcu,
je nesporne zrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vyporiadal so všetkými
námietkami uvedenými v opravnom prostriedku. V súdnom konaní obsahom
administratívneho spisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite
vyhodnotené a doplnené v zmysle rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 16.novembra 2009,
sp. zn. 11S3/2009-102, v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd
nezistil právne pochybenia, ani logické nesprávnosti, ani takú vadu konania, ktorá by mala
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie odporcu je i podľa názoru
odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu
správnym orgánom a správne právne posúdené.
Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správneho
orgánu a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím odporcu nedošlo k porušeniu zákona
a chránených záujmov navrhovateľa, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov
uvedených vyššie, za správny.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského
súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil
skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami navrhovateľa.
Skutočnosti, ktorými navrhovateľ v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré
navrhovateľ namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite
vysporiadal.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľa
nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok
Krajského súdu v Nitre ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom
ich náhradu nepriznal, nakoľko navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporcovi náhrada
trov neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 19. októbra 2011
JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová