Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/6/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Aleny Poláčkovej PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa

Milučkého, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. A. F., proti odporcovi: Slovenská

advokátska komora, zastúpená JUDr. E. B., advokátkou, o preskúmanie zákonnosti postupu

a rozhodnutia odporcu z 15.januára 2010, č. 1546/10, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku

Krajského súdu v Nitre z 3. novembra 2010, č. k. -44, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre

z 3. novembra 2010, č. k. -44 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 3. novembra 2010, č. k. -44 podľa

(ďalej len „OSP“) potvrdil rozhodnutie

odporcu, ktorým rozhodol podľa o advokácii a o zmene

2

a doplnení o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o advokácii“) nezapísať navrhovateľa do zoznamu advokátov vedeného

Slovenskou advokátskou komorou z dôvodu, že nie je možné nad všetky pochybnosti prijať

ten záver, že na navrhovateľa je možné hľadieť ako na osobu spoločensky bezúhonnú, ktorá

je opätovne oprávnená vykonávať advokátsku činnosť.

Z predloženého administratívneho spisu, ktorý predložil odporca krajský súd zistil,

že navrhovateľ bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 23.júna 1997 v konaní

pod sp. zn. Z-2-1T 134/94 odsúdený pre trestný čin skrátenia dane spolupáchateľstvom,

a z časti i samostatne podľa , , a bol mu

uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov so zaradením do I. nápravnovýchovnej

skupiny. Uznesením Okresného súdu Bratislava 1 z 13. februára 1998 bol v konaní pod sp. zn.

Pp 142/97 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a bola mu určená

skúšobná doba v trvaní 4 rokov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 13. februára 1998.

Rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory z 3.apríla 1998 bol

navrhovateľ vyčiarknutý zo zoznamu advokátov z dôvodov spáchania trestného činu.

Uznesením Okresného súdu v Komárne z 13.júna 2003 v konaní , ktoré

nadobudlo právoplatnosť 21.júna 2003 bolo zahladené odsúdenie navrhovateľa.

Podaním z 20.augusta 2003 navrhovateľ požiadal odporcu o opätovný zápis

do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory s poukazom na právoplatné uznesenie

Okresného súdu v Komárne o tom, že sa podmienečne osvedčil výpisom z registra trestov.

Dňa 20. októbra 2003 sa Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory rozhodlo nezapísať

navrhovateľa do zoznamu advokátov. V dôsledku opravného prostriedku navrhovateľa

Krajský súd v Nitre v konaní preskúmal rozhodnutie odporcu zo dňa

20.októbra 2003 a toto rozsudkom sp. zn. -102 zo 16. novembra 2009 zrušil a vec

vrátil na nové konanie. Napadnutým rozhodnutím č. 1546/10 z 15.januára 2010 odporca

opätovne rozhodol o žiadosti navrhovateľa tak, že ho nezapísal do zoznamu advokátov

z dôvodu, že navrhovateľ nespĺňa podmienku bezúhonnosti potrebnú pre zápis advokáta

do zoznamu advokátov uvedenú v § 3 ods. l písm. e/ a v § 3 ods. 4 zákona o advokácii,

pretože konanie, ktorého sa dopustil navrhovateľ preukázateľne spochybňuje, že by si

opätovne ako advokát čestne a svedomito plnil povinnosti advokáta.

Podľa názoru krajského súdu správny orgán rozhodol vecne správne, keď podľa § 3

ods. 4 nezapísal navrhovateľa do zoznamu advokátov, pretože osoba navrhovateľa a jeho

konanie nedáva záruku, že by si plnil povinnosti advokáta čestne a svedomito, tak ako

to vyžaduje zákon.

3

Krajský súd zdôraznil, že výkon advokátskeho povolania nie je právne nárokovateľný

a vzhľadom na jeho povahu je legitímne, keď podmienky prístupu k tomuto povolaniu určí

štát vo forme zákona. Zákon o advokácii, ktorý nadobudol účinnosť od 1.januára 2004 ešte

sprísnil podmienky zápisu do zoznamu advokátov, a preto sa krajský súd stotožnil v plnom

rozsahu s odôvodnením odporcu, že navrhovateľ svojim konaním spochybnil, že by si ako

advokát čestne a svedomito plnil svoje povinnosti, pretože ako to vyplýva aj z vyjadrenia jeho

samotného na pojednávaní, trestnú činnosť spáchal v rokoch 1991, teda v čase, keď

vykonával funkciu prokurátora na okresnej prokuratúre a aj v období, keď bol zapísaný do

zoznamu advokátov, t. j. do 3. apríla 1998. Preto podľa názoru krajského súdu, s poukazom

na uvedené dôvody, ako aj s prihliadnutím na časový odstup od spáchania trestnej činnosti

navrhovateľom, nie je možné nad všetky pochybnosti prijať ten záver, že na navrhovateľa je

možné hľadieť ako na osobu spoločensky bezúhonnú, ktorá je opätovne oprávnená vykonávať

advokátsku činnosť.

Na základe zistených skutočností, po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia

správneho orgánu, dospel krajský súd k záveru, že tieto sú v súlade so zákonom, a preto

napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil.

Včas podaným odvolaním sa navrhovateľ domáhal, aby odvolací súd zmenil

napadnutý rozsudok krajského súdu, zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec na nové

konanie a rozhodnutie, nakoľko podľa jeho názoru krajský súd sa vôbec nevysporiadal

s dôvodmi uvedenými v opravnom prostriedku a síce – kedy a akého konania sa navrhovateľ

dopustil, ktoré preukázateľne spochybňuje, že si nebude čestne a svedomito plniť povinnosti

advokáta.

Uviedol, že svoju trestnú činnosť v minulosti nepopieral, za túto bol odsúdený, trest

odňatia slobody riadne vykonal a jeho odsúdenie je zahladené, preto je potrebné naňho

nazerať, ako keby trestaný nikdy nebol, a preto podľa jeho názoru podmienku bezúhonnosti

spĺňa.

Tiež namietal, že odporca musí vyhovieť jeho žiadosti o zápis, pokiaľ splní zákonom

predpokladané podmienky a rovnako tak mal odporca postupovať podľa zákona

č. , nakoľko rozhodoval o žiadosti navrhovateľa podanej 30.augusta 2003,

t. j. ešte pred nadobudnutím účinnosti zákona o advokácii.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

4

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa ,

preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov

odvolania podľa v spojení s veta prvá a , bez

nariadenia pojednávania podľa a v spojení s veta prvá

s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred

na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk, a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Rozsudok bol verejne vyhlásený 19. októbra 2011 podľa a v spojení

s veta prvá .

Podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona o advokácii Komora zapíše do zoznamu advokátov

na písomnú žiadosť do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia toho, kto je bezúhonný.

Podľa ods. 3 za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol

právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a ak ide o obzvlášť závažný zločin, trestný čin

zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin

podplácania a trestný čin nepriamej korupcie, ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný

čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený podľa

osobitného predpisu.

Podľa ods. 4 bezúhonný na účely tohto zákona nie je ani ten, u koho je preukázateľne

spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta.

Podľa ods. 5 bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov nie starším ako tri

mesiace.

Podľa § 80 právo dovolávať sa ochrany na súde toho, kto nebol podľa doterajších

predpisov zapísaný do zoznamu advokátov alebo do zoznamu komerčných právnikov, kto bol

z týchto zoznamov podľa doterajších predpisov vyčiarknutý alebo komu bol podľa doterajších

predpisov pozastavený výkon činnosti advokáta alebo komerčného právnika, nie je týmto

zákonom dotknuté.

Podľa o advokácii uchádzač o výkon advokácie, ktorého

Komora nezapísala do zoznamu advokátov, alebo advokát, ktorého Komora vyčiarkla

5

zo zoznamu advokátov, s výnimkou vyčiarknutia podľa § 6 ods. 1 písm. e), alebo advokát,

ktorému Komora pozastavila výkon advokácie, má právo domáhať sa ochrany na súde.

Podľa o registri trestov odpis registra trestov

je verejná listina, v ktorej sa uvádzajú údaje o

a) každom právoplatnom odsúdení,

b) priebehu výkonu trestu a priebehu výkonu ochranného opatrenia,

c) odsúdeniach, hoci podľa rozhodnutia súdu alebo na základe zákona boli zahladené.

Predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť postupu a rozhodnutia odporcu, ktorý

odmietol zapísať navrhovateľa do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory,

nakoľko podľa názoru odporcu skutočnosť, že ako prokurátor a neskôr advokát páchal trestnú

činnosť, spochybňuje predpoklady jeho bezúhonnosti a to aj napriek tomu, že odsúdenie bolo

zahladené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, viazaný rozsahom odvolania, preskúmal rozsudok

krajského súdu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov

a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem

obsiahnutých v jeho odôvodnení, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie

výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s rozsudkom krajského súdu stotožňuje v celom

rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti považuje za vhodné doplniť nasledovné:

Je pravdou že z dikcie § 3 zákona o advokácii, vyplýva povinnosť Slovenskej

advokátskej komory (ďalej len „SAK“) zapísať do zoznamu advokátov každého žiadateľa,

ktorý splní zákonom stanovené podmienky. Avšak rovnako tak z tohto ustanovenia vyplýva,

že posudzovanie jednej z podmienok – bezúhonnosti, je prísne a neobmedzuje sa len na

negatívny výpis z registra trestov, ako je tomu u väčšiny iných zamestnaní resp. povolaní, pri

ktorých sa preukazovanie bezúhonnosti taktiež vyžaduje, ale zisťuje sa jednak

z odpisu registra trestov a dokonca podľa ods. 4 na nesplnenie podmienky bezúhonnosti

postačuje preukázateľné spochybnenie čestného a svedomitého plnenia povinností advokáta.

A takýmto spochybnením aj podľa názoru odvolacieho súdu môže byť odsúdenie žiadateľa

v minulosti za trestnú činnosť, ktorú páchal v čase, keď bol prokurátorom, resp. následne

aj advokátom a teda ako znalý práva si bol veľmi dobre vedomý nezákonnosti a protiprávnosti

svojho konania.

6

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že podľa jeho názoru mal odporca

pri posudzovaní jeho žiadosti postupovať podľa zákona účinného v čase podania žiadosti,

odvolací súd poukazuje na to, že z prechodných ustanovení zákona o advokácii nevyplýva,

že by sa v konaniach o žiadostiach o zápis do zoznamu advokátov podaných do účinnosti

zákona o advokácii malo postupovať podľa doterajších predpisov. Na túto skutočnosť nemá

vplyv ani znenie § 80 zákona o advokácii, o ktorý navrhovateľ svoju argumentáciu opiera.

A napokon, pokiaľ navrhovateľ poukazoval na judikatúru českých súdov zaoberajúcu

sa podobnou problematikou, odvolací súd pripomína, že jednak ide o judikatúru iného štátu

a navyše, skutkové okolnosti prípadu uvedeného v úryvku rozsudku, ak vôbec ide o rozsudok,

nakoľko navrhovateľom predložený dôkaz neobsahuje spisovú značku, dátum rozhodnutia

ani označenie súdu, ktorý rozhodnutie vydal, sú úplne odlišné. Český súd totiž riešil otázku,

či môže byť prekážkou bezúhonnosti, ktorú musí advokát pri žiadosti o zápis do zoznamu

advokátov preukázať, disciplinárne stíhanie, ktorému žiadateľ o zápis čelil v minulosti,

keď pôsobil vo funkcii štátneho žalobcu, pričom disciplinárne stíhanie (za spôsobené prieťahy

v konaní) úzko súviselo s výkonom jeho činnosti štátneho zástupcu.

Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis odporcu,

je nesporne zrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vyporiadal so všetkými

námietkami uvedenými v opravnom prostriedku. V súdnom konaní obsahom

administratívneho spisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite

vyhodnotené a doplnené v zmysle rozsudku Krajského súdu v Nitre zo 16.novembra 2009,

sp. zn. -102, v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd

nezistil právne pochybenia, ani logické nesprávnosti, ani takú vadu konania, ktorá by mala

vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie odporcu je i podľa názoru

odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu

správnym orgánom a správne právne posúdené.

Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správneho

orgánu a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím odporcu nedošlo k porušeniu zákona

a chránených záujmov navrhovateľa, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov

uvedených vyššie, za správny.

7

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského

súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil

skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami navrhovateľa.

Skutočnosti, ktorými navrhovateľ v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré

navrhovateľ namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite

vysporiadal.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľa

nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok

Krajského súdu v Nitre ako vecne správny podľa a potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa a účastníkom

ich náhradu nepriznal, nakoľko navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporcovi náhrada

trov neprináleží.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 19. októbra 2011

JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová