Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/11/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a sudcov JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD.,

v právnej veci žalobkyne: L. M., zastúpenej JUDr. J. G., advokátom proti žalovanému:

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu

žalovaného č. I/228/2669-16035/2010/991857-r zo dňa 8.2.2010, o odvolaní žalobkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -66 zo dňa 23. novembra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k. -66 zo dňa 23. novembra 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline zamietol žalobný návrh žalobkyne,

ktorým sa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný v odvolacom konaní

potvrdil rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Martin č. /Klič zo dňa

14. septembra 2009, ktorým Daňový úrad Martin rozhodol o uložení pokuty žalobkyni podľa

2

v znení neskorších predpisov, a to vo výške

17.329,80 eur z rozdielu dane zisteného správcom dane na dani z príjmov fyzických osôb

za zdaňovacie obdobie roku 2002. Krajský súd takto rozhodol, keď sa stotožnil so žalovaným,

že správca dane mal v danom prípade zákonnú povinnosť uložiť žalobkyni pokutu v zmysle

v znení neskorších predpisov, keď správca dane

vykonanou kontrolou medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom

priznaní zistil kladný rozdiel. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom žalobkyne,

že správca dane si mal prihlásiť predmetnú pohľadávku, ktorá vyplýva z rozhodnutia správcu

dane o uložení pokuty do konkurzu. Poukázal na to, že pre prihlasovanie pohľadávok

vyplývajúcich z daňového konania platí špeciálna právna úprava zakotvená v ôsmej časti

pod marginálnou rubrikou Osobitné ustanovenia pre konkurz

a reštrukturalizáciu, pričom z ust. § 95 ods. 1 veta druhá zákona o správe daní je zrejmé,

že za daňovú pohľadávku sa považuje len pokuta uložená vtedy, ak mohla byť správcom dane

vyrubená do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie. Krajský súd dospel

k záveru, že v zmysle ustanovenia § 95 ods. 1 veta druhá zákona o správe daní v znení

účinnom ku dňu vydania druhostupňového rozhodnutia sa uložená pokuta nepovažuje

za daňovú pohľadávku, pretože nemohla byť správcom dane vyrubená do momentu

vyhlásenia konkurzu (konkurz na žalobkyňu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu

v Žiline dňa 16.5.2007), pretože v čase vyhlásenia konkurzu správcovi dane nebol zrejmý

kladný rozdiel medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní.

Preto nebolo možné určiť ani výšku pokuty, keď základ pre jej výpočet nebol v tomto

momente zrejmý. Podľa názoru krajského súdu vyrubená pokuta správcom dane nie je preto

daňovou pohľadávkou a nie je možné aplikovať na ňu ani ďalšie odseky § 95 zákona o správe

daní o prihlasovaní daňových pohľadávok a nakoľko sa nejedná o daňovú pohľadávku,

nie je možné postupovať tým spôsobom, že by ju bol správca dane prihlásil podľa zákona

č. . Krajský súd sa taktiež nestotožnil s právnym názorom žalobkyne,

že pohľadávka žalovaného na zaplatenie pokuty vznikla pred vyhlásením konkurzu,

a to prejednaním protokolu o výsledku zistení z daňovej kontroly dňa 25.4.2007. Podľa

názoru krajského súdu, v tento okamih ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o výške kladného

rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní.

Nakoľko až tento kladný rozdiel je základom pre výpočet samotnej pokuty, nebolo možné

zo strany správcu dane v tento moment teda 25.4.2007 rozhodnúť o uložení pokuty, a teda

ani pohľadávka na zaplatenie pokuty nemohla byť vyrubená (vzniknúť) v tento moment.

3

Proti rozsudku krajského súdu podala odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby Najvyšší súd

SR rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby došlo

k zastaveniu konania. Uviedla, že podľa § 100 zákona o konkurze a reštrukturalizácii

z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce

majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol a boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu.

Podľa žalobkyne je rozhodujúci časový okamih, kedy vznikol nárok a nie kedy bolo

rozhodnutie žalovaného vydané, pretože žalovanému vznikol nárok na vyrubenie pokuty

prejednaním protokolu o výsledku zistení z daňovej kontroly dňom 25.4.2007, a v tejto

súvislosti vydaným dodatočným platobným výmerom č. 166/230/1237-364/07/Bož zo dňa

30.4.2007. Ak bol teda konkurz vyhlásený až dňa 16.5.2007, tak k vzniku nároku došlo

pred vyhlásením konkurzu, a preto správca dane na základe výsledkov daňovej kontroly

ukončenej dňa 25.4.2007 si mal uplatniť svoje nároky v konkurznom konaní prihláškou

v lehote stanovenej v . Podľa žalobkyne správcovi dane nič nebránilo,

aby jej pokutu vyrubil do vyhlásenia konkurzu a nemožno v jej neprospech urobiť výklad

času, kedy vznikla pohľadávka tak, ako je to na strane štyri dôvodov napadnutého rozsudku

krajského súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1

veta prvá bez nariadenia pojednávania v zmysle v spojení s

v spojení s veta prvá s tým, že termín verejného vyhlásenia rozhodnutia

bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie

žalobkyne nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 19. októbra 2011 (§ 156 ods. 1 a 3

v spojení s veta prvá ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania

posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového

stavu veci a s ohľadom na námietku žalobkyne ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval,

4

či konanie bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok

a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.

Zo spisového materiálu krajského súdu ako i z administratívneho spisu vyplýva,

že Daňový úrad Martin vykonal u daňového subjektu L. M. daňovú kontrolu za zdaňovacie

obdobie roku 2002 a to na dani z príjmov fyzických osôb. Z výsledku daňovej kontroly bol

vyhotovený daňový protokol pod č. /Rev zo dňa 23.3.2007, ktorý bol

prerokovaný so žalobkyňou ako daňovým subjektom dňa 25.4.2007.

Z protokolu o daňovej kontrole zo dňa 23.3.2007 vyplýva, že žalobkyňa za zdaňovacie

obdobie roku 2002 priznala v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb daň

vo výške 3.145.658,--Sk, pričom daňovou kontrolou daň zistená správcom dane mala byť

žalobkyňou priznaná vo výške 7.240.386,--Sk a teda rozdiel dane predstavuje 4.093.728,--Sk,

ktorú sumu Daňový úrad Martin dodatočným platobným výmerom č.

30364/07/Bož zo dňa 30.4.2007 v zmysle

v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu teda žalobkyni L. M. a zistený

rozdiel dane vo výške 4.093.728,--Sk jej uložil zaplatiť do pätnástich dní od právoplatnosti

dodatočného platobného výmeru na účet Daňového úradu Martin, vedený v štátnej pokladnici.

Žalobkyňa sa následne proti rozhodnutiu teda dodatočnému platobnému výmeru Daňového

úradu Martin zo dňa 30.4.2007, ktorým jej bol vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzických

osôb za zdaňovacie obdobie roku 2002, odvolala a v odvolacom konaní žalovaný

rozhodnutím č. I/228/10525-66146/2007/991857-r zo dňa 17.8.2007 potvrdil rozhodnutie

správcu dane. Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 28. augusta 2007.

Podľa v znení neskorších predpisov

správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku

základnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska z kladného rozdielu medzi daňou

zistenou správcom dane a daňou uvedenou v daňovom priznaní alebo hlásení alebo

v dodatočnom daňovom priznaní alebo v dodatočnom hlásení.

Správca dane v súlade s citáciou vyššie uvedeného ustanovenia zákona o správe daní

postupoval, keď žalobkyni ako daňovému subjektu rozhodnutím zo dňa 14.9.2009 uložil

pokutu podľa ust. § 35 ods. 1 písm. a/ vo výške 17.329,80 eur a to z rozdielu dane zisteného

5

správcom dane na dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2002.

Na základe podaného odvolania žalobkyňou žalovaný v odvolacom konaní rozhodnutie

správcu dane potvrdil ako zákonné a to rozhodnutím zo dňa 8.2.2010, ktoré bolo i predmetom

preskúmavacieho konania na Krajskom súde v Žiline podľa piatej časti hlavy druhej

.

Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdením jednotlivých listinných dôkazov dospel

k záveru, že krajský súd správne skúmal, či príslušná pokuta uložená žalobkyni mohla byť

objektívne jej ako daňovému subjektu uložená do vyhlásenia konkurzu, teda do 16.5.2007

a stotožňuje sa so súdom prvého stupňa, že v danom prípade bolo potrebné najskôr

právoplatne rozhodnúť o výške kladného rozdielu medzi daňou zistenou správcom dane

a daňou uvedenou v daňovom priznaní, pretože až takto ustálený kladný rozdiel je a mohol

byť základom pre výpočet samotnej sankcie vo vzťahu k daňovému subjektu.

Podľa § 95 ods. 1 zákona o správe daní v znení účinnom ku dňu 14.9.2009 na účely

konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma dane,

pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. Za daňovú

pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom

alebo vyrubená správcom dane. Pokuty, sankčný úrok, úrok sa považujú za daňovú

pohľadávku len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo

do povolenia reštrukturalizácie.

Podľa § 95 ods. 8 zákona o správe daní po vyhlásení konkurzu alebo po povolení

reštrukturalizácie správca dane prihlási daňovú pohľadávku podľa odsekov 1, 3, 6 a 7

spôsobom a v lehote ustanovenej v osobitnom predpise.

Medzi účastníkmi konania je nesporné, že na žalobkyňu ako na daňový subjekt bol

konkurz vyhlásený dňa 16.5.2007, a to uznesením Okresného súdu Žilina č. k.

zo dňa 4.5.2007.

Žalobkyňa sa aj v odvolacom konaní bránila tým, že rozhodujúcim je časový okamih,

kedy nárok správcovi dane vznikol a nie kedy bolo vydané rozhodnutie žalovaného. Podľa

žalobkyne žalovanému vznikol nárok na vyrubenie pokuty už prejednaním protokolu

6

o výsledkoch zistených z daňovej kontroly dňom 25.4.2007 a v tejto súvislosti vydaným

dodatočným platobným výmerom č. 666/230/1237-364/07/Bož zo dňa 30.4.2007.

Odvolací súd sa s uvedeným názorom žalobkyne, že nárok správcu dane, resp.

žalovanému vznikol na vyrubenie pokuty už v čase prejednania protokolu o výsledku zistení

z daňovej kontroly dňom 25.4.2007 a v tejto súvislosti vydaným dodatočným platobným

výmerom zo dňa 30.4.2007, nemohol stotožniť, a to i napriek tvrdeniam žalobkyne,

že konkurz na žalobkyňu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Žilina dňom 16.5.2007.

Najvyšší súd SR v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že tieto tvrdenia žalobkyne

nie sú dôvodné a javia sa skôr ako účelového charakteru, pretože žalobkyňa ani vo svojom

odvolacom prejave voči rozsudku Krajského súdu v Žiline nikde neuvádza tú skutočnosť,

že proti dodatočnému platobnému výmeru vydanému Daňovým úradom Martin zo dňa

30.4.2007 pod č. 666/230/1237-30364/07/Bož, podala odvolanie a že až v odvolacom konaní

Daňové riaditeľstvo SR svojím rozhodnutím zo dňa 17.8.2007 potvrdilo napadnutý dodatočný

platobný výmer Daňového úradu Martin zo dňa 30.4.2007. Ako vyplýva z administratívneho

spisu rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR zo dňa 17.8.2007, ktorým bol potvrdený

dodatočný platobný výmer Daňového úradu Martin zo dňa 30.4.2007, nadobudlo

právoplatnosť dňom 28. augusta 2007. Z uvedených časových momentov je nesporné,

že v čase prerokovania protokolu o daňovej kontrole zo dňa 23. marca 2007 so žalobkyňou

ako daňovým subjektom a to dňa 25.4.2007, nemožno chápať tak a vyvodiť z toho taký

právny záver, že by už dňa 25.4.2007, teda v čase prerokovania protokolu o daňovej kontrole,

bol i skutočne ustálený kladný rozdiel medzi daňou zistenou správcom dane a daňou

uvedenou v daňovom priznaní. Daňový úrad Martin nemohol vôbec ustáliť objektívne výšku

pokuty dňa 25.4.2007, pretože v skutočnosti nebolo ani možné určiť základ pre výpočet tejto

pokuty ako príslušnej sankcie, pretože len samotný dodatočný platobný výmer zo základného

konania bol vydaný dňom 30.4.2007 Daňovým úradom Martin, voči ktorému sa ešte následne

žalobkyňa odvolala na Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktoré vydalo rozhodnutie

dňa 17.8.2007, ktorým dodatočný platobný výmer Daňového úradu Martin zo dňa 30.4.2007

potvrdilo. Z uvedeného vyplýva, že základné konanie, v ktorom bol žalobkyni dorubený

rozdiel dane vo výške 4.093.728,--Sk nadobudlo právoplatnosť dňom 28.8.2007, pričom

konkurz na žalobkyňu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Žilina č. k.

zo dňa 4.5.2007, a to dňa 16.5.2007.

7

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje s právnym názorom

krajského súdu, že príslušná pokuta uložená Daňovým úradom Martin sa nemôže oprávnene

považovať za daňovú pohľadávku, pretože skutočne správca dane nemohol oprávnene túto

pokutu žalobkyni vyrubiť do vyhlásenia konkurzu na žalobkyňu, t. j. do dňa 16.5.2007.

Predmetná pokuta vyrubená žalobkyni správcom dane nemôže byť teda skutočne daňovou

pohľadávkou, a preto tvrdenia žalobkyne, že žalovaný mal predmetnú pokutu ako daňovú

pohľadávku prihlásiť do konkurzného konania prihláškou v zmysle

o konkurze a reštrukturalizácii, považuje za právne irelevantné.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje

za potrebné zdôrazniť, že Krajský súd v Žiline riadne zistil skutočný stav veci, listinné

dôkazné prostriedky správne vyhodnotil a vyvodil z nich správne právne závery, a preto bolo

potrebné napadnutý rozsudok krajského súdu v zmysle ust. , v spojení

s ust. veta prvá potvrdiť.

O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia

v spojení s ust. za použitia ust. veta prvá . Žalobkyňa

v odvolacom konaní úspech nemala. Žalovanému správnemu orgánu v odvolacom konaní

napriek úspechu vo veci trovy konania nevznikli, a preto o trovách odvolacieho konania

rozhodol odvolací súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 19. októbra 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová