Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_30S-109-2019.pdf
PDF · 160.57 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/109/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcov: v rade A/ R.. F. O., H.., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. B. č. XXXX/XX, XXX XX N. I. W., v rade B/ R.. N. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. B. č. XXXX/XX, XXX XX N. I. W., obaja právne zastúpení JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom, so sídlom XXX XX B. č. XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: v rade 1/ R.. X. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. B. č. XXXX/XX, XXX XX N. I. W., v rade 2/ R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom na B. č. XXXX/XX, XXX XX N. I. W., právne zastúpená Mgr. Veronikou Kubalovou, nar. XX.XX.XXXX, bytom I. B. č. XXXX, XXX XX N. I. W., v rade 3/ R.. B. K., bytom L. XX, XXX XX L., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- ZA-OVBP2-2019/020467/KRA zo dňa 11.06.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline z r u š u j e rozhodnutie Mesta Kysucké Nové Mesto č. Výst. 1181/13/2017-Kn zo dňa 14.02.2019 a rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA- OVBP2-2019/020467/KRA zo dňa 11.06.2019 a vec v r a c i a Mestu Kysucké Nové Mesto na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
Žalovanému a ďalším účastníkom konania v rade 1/, 2/ a 3/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Mesto Kysucké Nové Mesto, so sídlom Námestie slobody 94, 024 01 Kysucké Nové Mesto (ďalej ako správny orgán prvého stupňa alebo stavebný úrad) ako stavebný úrad príslušný podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon), v spojenom územnom a stavebnom konaní preskúmal podľa § 37 a § 62 stavebného zákona žiadosť o stavebné povolenie, ktorú dňa 19.06.2017 podal R.. X. N. (ďalej len stavebník), a na základe tohto preskúmania rozhodnutím č. Výst. 1181/13/2017-Kn zo dňa 14.02.2019 vydal podľa § 39, 39a a 66 stavebného zákona a § 4 a 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, v spojenom územnom a stavebnom konaní stavebné povolenie na stavbu Garáž - novostavba (ďalej len stavba) na pozemku register „C“ parc. č. 4156/66 (Zastavaná plocha a nádvorie) v katastrálnom území N. I. W.. Podľa vydaného stavebného povolenia predmetná garáž je riešená ako samostatne stojaci prízemný objekt s plochou vegetačnou strechou. Hmotovo je garáž navrhovaná ako jeden celok. Dispozične je garáž riešená ako jedna miestnosť určená na parkovanie osobného auta a skladovanie náradia a záhradnej techniky. Zo zadnej strany bude garáž slúžiť ako oporný múr. Vegetačná plochá strecha bude slúžiť ako okrasná záhrada s prístupom po terénnom schodisku z hornej časti pozemku. Pôdorysné rozmery stavby 14,37
m x 6,055 m. Výška strechy vrátane atiky + 4,14 m od + 0,000, pričom + 0,00 je totožná s úrovňou podlahy garáže. Vstup je navrhnutý zo strany juhovýchodnej. Napojenie na inž. siete: vodovod: bez napojenia, kanalizácia: bez napojenia, el. energia: z rodinného domu č. XXXX, plyn: bez napojenia, prístupová komunikácia: jestvujúca. Odstupové vzdialenosti: od pozemku KN C 4145/5 - 3,4 m, od pozemku KN C 4156/67 - 0,1 m, od RD č. 2961 na pozemku KN C 4156/141 - 2,6 až 3,0 m, od jestvujúceho oporného múru (zo strany SV) - 0,6 m až 1,15 m. Pre umiestnenie stavby a uskutočnenie stavby stavebný úrad určil podmienky špecifikované v bodoch 1. až 24. stavebného povolenia, pričom v bode 15. podmienok určil, že v zmysle ust. § 22 ods. 2 vyhlášky MŽP 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie výkop pri zemných prácach sa musí zabezpečiť proti zosunutiu. (V projektovej dokumentácii na zabezpečenie susedného pozemku a stavby oporného múru proti zosuvu je navrhnuté zvislé paženie a šikmé vzpery. Výkop realizovať po 1 m úsekoch. Po zabezpečení prvého metra výkopu je možné pokračovať v odkopávaní ďalšieho úseku a následnej betonáži). Podľa bodu 21. podmienok určil pri stavbe prihliadať k oprávneným potrebám a záujmom právnických a fyzických osôb na susedných pozemkoch, nespôsobiť škody na susedných pozemkoch a nevstupovať na tieto bez súhlasu vlastníkov. V bode 22. podmienok určil, že stavebník je povinný po skončení prác uviesť susedný pozemok (alebo stavbu) do pôvodného stavu, a ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody upravených v Občianskom zákonníku. Stavebný úrad skonštatoval, že boli podané námietky účastníkov konania, a to R.. F. O., H.. a R.. N. O. zo dňa 29.01.2019, podľa obsahu ktorých: 1. V „Dodatku k projektovej dokumentácii (postup výkopových prác garáže v blízkosti oporného múru)“ sa uvádza, že stavebník (t. j. R.. N.) odkope zeminu až po vrchnú úroveň základu nášho oporného múru, pričom bude nutné obnoviť odvodňovaciu drenáž pri opornom múre. Z toho vyplýva, že stavebník s úplnou samozrejmosťou predpokladá, že poškodí drenáž aj štrkový zápis pri opornom múre, ktorý je celý na našom pozemku a nezasahuje žiadnou časťou do susednej parcely. Preto absolútne nesúhlasíme s takýmto zásahom do nášho pozemku. Myslíme si, že projektant ani stavebník nemôžu navrhnúť novostavbu, pri realizácii ktorej sa automaticky predpokladá poškodenie susednej stavby. Trváme na tom, aby stavba garáže mala rozmery prispôsobené veľkosti pozemku stavebníka a ponechala aj dostatočný priestor na obslužné činnosti, ktoré bude po stavbe potrebné vykonávať. Napr. realizáciu vonkajšej izolácie múrov garáže, ktoré budú pod úrovňou terénu. Navrhnutá vzdialenosť 100 mm (!) od hranice pozemku je úplne nedostatočná na realizáciu týchto činností. 2. Garáž sa má postaviť na pozemku register „C“ parcela č. 4156/66 v katastrálnom území N. I. W.. Táto parcela je evidovaná na LV XXXX a je v bezpodielovom spoluvlastníctve R.. X. N. a R. N., rod. H.. Stavebník R.. X. N. nedoložil k žiadosti súhlas spoluvlastníčky parcely s realizáciou novostavby garáže. Máme za to, že ide o podstatnú chybu v konaní a stavebník ju má odstrániť pred vydaním stavebného povolenia. Stavebný úrad námietky v bode 1. zamietol s odôvodnením, že stavebník na základe výzvy stavebného úradu zo dňa 03.10.2018 doplnil dodatok k projektovej dokumentácii stavby (postup výkopových prác garáže v blízkosti oporného múru), situáciu osadenia stavby, pôdorys prízemia a pohľady. Dodatok bol spracovaný autorizovaným stavebným inžinierom R.. L. E. (statika stavieb) a R.. B. K.. V doplnenej projektovej dokumentácii stavby je zadefinovaný postup pre realizáciu výkopových prác, zapaženie výkopu, zabezpečenie susedného pozemku a stavby oporného múru i samotná betonáž základov. Do projektovej dokumentácie stavby je zapracované i zabezpečenie drenážneho potrubia susednej stavby oporného múru, resp. vybudovania nového drenážneho potrubia v prípade jeho poškodenia. Ďalej stavebný úrad citoval ust. § 46 stavebného zákona a konštatoval, že v zmysle podmienok stavebného povolenia stavebník je povinný po skončení prác uviesť susedný pozemok (alebo stavbu) do pôvodného stavu, a ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody upravených v Občianskom zákonníku. K námietke v bode 2. stavebný úrad poukázal na ust. § 145 a 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a doplnkov s tým, že na základe oznámenia stavebného úradu zo dňa 15.01.2019 o pokračovaní prerušeného spojeného územného a stavebného konania predložila dňa 31.01.2019 účastníčka konania R. N. písomné vyjadrenie, v zmysle ktorého nemá žiadne pripomienky ani námietky voči predmetnej stavbe. Stavebný úrad tiež konštatoval, že zaistil vzájomný súlad predložených stanovísk dotknutých orgánov a organizácií požadovaných osobitnými predpismi, zabezpečil plnenie požiadaviek vlastníkov a správcov pre napojenie do sietí technického vybavenia a ich stanoviská a požiadavky zahrnul do podmienok tohto rozhodnutia. Projektová dokumentácia stavby spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu.
Umiestnenie stavby je v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Stavebný úrad v priebehu konania nezistil dôvody, ktoré by bránili povoleniu stavby.
2. Na základe odvolania účastníkov konania R.. F. O., H.. a R.. N. O. vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý ich odvolanie rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2019/020467/KRA zo dňa 11.06.2019 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/67 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia okrem iného konštatoval, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v rozsahu § 59 ods. 1 Správneho poriadku, porovnal ho s platnými predpismi všeobecne záväznými, ktoré bolo potrebné v konaní aplikovať, preskúmal celý spisový materiál, jeho podklady a konanie, ktoré mu predchádzalo ako aj dôvody odvolania podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, pričom nezistil dôvody na jeho zrušenie. Skonštatoval, že žiadosť stavebníka R.. X. N. zo dňa 19.06.2017 s prílohami neposkytovala dostatočný podklad pre riadne posúdenie navrhovanej stavby, preto stavebný úrad vyzval stavebníka na doplnenie žiadosti a spojené územné a stavebné konanie rozhodnutím zo dňa 06.07.2017 pod č. Výst. 1181/2/2017 prerušil. Stavebník dňa 16.08.2017 doplnil návrh na vydanie stavebného povolenia a súčasne požiadal o predĺženie lehoty na doplnenie stanoviska SSE-D. Stavebný úrad žiadosti vyhovel a rozhodnutím zo dňa 16.08.2017 pod č. Výst. 1181/3/2017-Kn predĺžil lehotu na predloženie dokladov, na čo stavebník 18.09.2017 doplnil vyjadrenie SSE-D, a.s. Žilina a požiadal o pokračovanie v konaní. Stavebný úrad dňa 20.09.2017 podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona oznámil spojenie územného konania so stavebným konaním a podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona oznámil pokračovanie prerušeného spojeného územného a stavebného konania dotknutým orgánom a známym účastníkom konania a stanovil ústne pojednávanie. Na základe námietok účastníkov konania voči projektovej dokumentácii a jej nezosúladenia so skutkovým stavom stavebný úrad rozhodnutím č. Výst. 1181/5/2017-Kn zo dňa 30.10.2017 vyzval stavebníka na doplnenie projektovej dokumentácie a spojené územné a stavebné konanie prerušil. Keďže stavebník nedoplnil projektovú dokumentáciu požadovaným spôsobom v určenej lehote, stavebný úrad rozhodnutím č. Výst. 1181/7/2017-Kn zo dňa 06.02.2018 spojené územné a stavebné konanie zastavil. Na základe odvolania stavebníka R.. X. N.alovaný v odvolacom konaní rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2018/020779/KRA zo dňa 16.08.2018 zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Stavebný úrad po vrátení spisu pokračoval v konaní a rozhodnutím č. Výst. 1181/10/2017-Kn. zo dňa 03.10.2018 vyzval stavebníka na doplnenie žiadosti a spojené územné a stavebné konanie prerušil, pričom na základe vyžiadania kompletný spisový materiál zaslal dňa 26.11.2018 na Okresnú prokuratúru v Žiline. Po tom, ako stavebník 17.12.2018 doručil požadované podklady v zmysle výzvy, stavebný úrad listom zo dňa 15.01.2019 oznámil pokračovanie prerušeného spojeného územného a stavebného konania, upustil v zmysle § 61 ods. 2 stavebného zákona od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, pričom námietky účastníkov konania R.. F. O., H.. a R.. N. O., ktorí mohli svoje námietky podať do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, stavebný úrad vyhodnotil ako neopodstatnené a navrhovanú stavbu rozhodnutím zo dňa 14.02.2019 povolil. Žalovaný sa stotožnil so zamietnutím námietok odvolateľov k postupu výkopových prác, pretože stavebník na základe výzvy stavebného úradu doplnil predloženú projektovú dokumentáciu o Dodatok, v ktorom uviedol postup výkopových prác garáže v blízkosti oporného múru, z ktorého je zrejmé, že tieto budú vykonané iba na pozemku stavebníka. Zároveň stavebník predložil aj návrh statického zabezpečenia svahu v Dodatku k projektovej dokumentácii, spracovanom autorizovaným stavebným inžinierom R.. L. E. z odboru statika stavieb a R.. B. K.. V doplnenie projektovej dokumentácii stavby je zadefinovaný postup pre realizáciu výkopových prác, zapaženie výkopu, zabezpečenie susedného pozemku a stavby oporného múru aj samotná betonáž základov. Do projektovej dokumentácie stavby je zapracované i zabezpečenie drenážneho potrubia susednej stavby oporného múru, resp. vybudovania nového drenážneho potrubia v prípade jeho poškodenia. Z hľadiska posúdenia stability pozemku je posúdenie daného územia podkladom pre uskutočnenie navrhovanej stavby a podkladom pre navrhované opatrenia, ktoré musia zohľadniť jestvujúce hydrogeologické podmienky v danom území. Podľa žalovaného stavebník predložil návrh stavebnotechnického riešenia stavby, ktorým preukázal, ako vykoná výkopové práce a zabezpečí svah iba zo svojho pozemku tak, aby nedošlo k zosypaniu zeminy, resp. poškodeniu jestvujúcich oporných múrov na susednom pozemku. K námietke odvolateľov, že predložená PD neobsahuje zakreslenie atiky na streche stavby z východnej strany, žalovaný uviedol, že posudzovaná a overená PD stavby takúto atiku z východnej strany strechy neobsahovala a predložené riešenie stavby odvolatelia v konaní nenamietali. Odvolatelia boli oboznámení s navrhnutým stavebnotechnickým a konštrukčným riešením stavby a námietky vznesené v konaní z hľadiska výkopových prác a namietaného možného poškodenia drenáže, umiestnenej na pozemku odvolateľov stavebný úrad posúdil a ich zamietnutie
odôvodnil. S poukazom na uplatnenie koncentračnej zásady žalovaný požiadavku odvolateľov na doplnenie projektovej dokumentácie vybudovanie strešnej atiky z východnej strany zamietol. Námietku k navrhovanému riešeniu strechy ako aj umiestneniu samotnej stavby si odvolatelia uplatnili až v odvolacom konaní, a preto žalovaný nemôže na ne prihliadať po vydaní stavebného povolenia. Ďalej žalovaný konštatoval, že predložená PD po doplnení výkresovej časti a Dodatku PD k postupu výkopových prác potrebné náležitosti pre posúdenie a povolenie navrhovanej stavby obsahovala. Z predloženej PD vyplýva, že z východnej strany garáže je strecha opatrená dažďovým žľabom, do ktorého sú odvedené dažďové vody zo strechy, navrhnutej ako vegetačná strecha, t.j. zatrávnená, prístupná zo severnej strany vonkajším schodiskom z terénu v úrovni + 4,67 m. Navrhované riešenie musí zabezpečiť, aby nedošlo k zosuvu pozemku odvolateľov, ktorý je z tejto strany staticky zabezpečený samotným obvodovým múrom, navrhnutým na takéto zaťaženie. K námietke odvolateľov o nemožnosti uskutočniť budúce oplotenie na ich pozemku žalovaný uviedol, že táto stavba nebola predmetom konania ani o nej v čase rozhodovania o stavbe garáže stavebný úrad nerozhodoval, preto jej nie je možné vyhovieť ani ju posúdiť z hľadiska jej budúceho statického zabezpečenia a uskutočnenia. K námietke umiestnenia stavby garáže 10 cm od hranice pozemku odvolateľov žalovaný uviedol, že aj takéto umiestnenie stavby pripúšťa vyhl. MŽP č. 532/2002 Z.z.. Poukázal pri tom na ust. § 6 vyhlášky s tým, že stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel, avšak vtedy je potrebné skúmať, či jej umiestnenie na hranici pozemku nebude trvalo obmedzovať užívanie susedného pozemku na určený účel. Taktiež musia byť splnené požiadavky uvedené v § 6 ods. 1 citovanej vyhlášky, a to najmä s prihliadnutím na dodržanie požiadaviek na zachovanie požiarnej bezpečnosti ako aj možnosť údržby stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami. Ak je z predloženej „Situácie“ umiestnenia stavby zrejmé, že táto je umiestnená v tesnej blízkosti spoločnej hranice pozemkov, pričom susedný pozemok (vo vlastníctve odvolateľov je nezastavaný a vedený ako záhrada) stavebný úrad potom takéto umiestnenie posudzuje v zmysle § 6 ods. 1 a 2 uvedenej vyhlášky. Musí prihliadať aj na konštrukčné riešenie stavby, jej rozmery, možnosť umiestnenia na pozemku ako aj v tomto prípade na skutočnosť, že samotná stavba a jej steny budú tvoriť oporný múr jestvujúceho svahovitého terénu a sú na túto funkciu aj navrhnuté a z hľadiska statiky aj posúdené.
3. Proti rozhodnutiu žalovaného podali v zákonnej lehote žalobu žalobcovia v rade A/ a B/ navrhujúci zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) Správneho súdneho poriadku. Poukázali na skutočnosť, že žalovaný ako odvolací správny orgán sa stotožnil s odôvodnením zamietnutia ich námietok zo strany správneho orgánu prvého stupňa v tom, že námietku v otázke zakreslenia atiky garáže zamietol, lebo na ňu poukázali až v odvolaní, čo je v rozpore so zásadou koncentrácie konania. Rovnako aj námietky, ktoré sa týkali možného postupného zosúvania svahu a narušenia stability stavieb na susednom pozemku, zamietol preto, lebo vychádzajú iba z domnienky - fikcie a nie z reálneho stavu, pričom potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 14.02.2019. Poukázali tiež na negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, s ktorými sa stavebné úrady vysporiadali nedostatočne tak, že za realizovateľnosť stavby zodpovedá projektant. Namietali, že už dňa 28.06.2019 v čase, keď ešte stavebné povolenie nenadobudlo právoplatnosť, vykopal stavebník R.. X. N. stavebnú jamu a takto úmyselným konaním aj napriek poučeniu v rozhodnutí o prípustnosti stavby porušil stavebné povolenie v bode 6, podľa ktorého stavebníci sú povinní oznámiť stavebnému úradu začatie stavby a tiež v bode 15, podľa ktorého stavebníci majú uloženú povinnosť zeminu postupne odkopávať po jednom metri a až po zapažení výkopu pokračovať vo výkope ďalej. Namietali, že takéto konanie stavebníka R.. X. N. je nebezpečné aj z dôvodu, že ich ako vlastníkov susedného pozemku a stavby ohrozil zosunutím svahu na pozemku parc. KN-C 4156/67 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 374 m2, na ktorom sa nachádza ich rodinný dom č.s. 2961/29 postavený na parc. KN-C 4156/141 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 115 m2, schody a oporný múr. Ak správne orgány vyložili tzv. koncentračnú zásadu v ich neprospech, postupovali nesprávne, lebo stavebník doplnil doklady - projektovú dokumentáciu a dodatok o postupe výkopových prác garáže až po zastavení pôvodného konania, proti ktorým tiež podali písomné námietky. Nesúhlasia s výkladom žalovaného podľa vyhl. MŽP č. 532/2002 Z.z. o odstupových vzdialenostiach stavieb a namietajú, že žalovaný pri rozhodovaní o napadnutom stavebnom povolení neprihliadal na obsah ich vyjadrenia k oznámeniu o pokračovaní územného a stavebného konania zo dňa 28.01.2019 a na zákonné požiadavky týkajúce sa zachovania požiarnej bezpečnosti ako aj možnosti údržby stavieb a užívania priestorov medzi stavbami. Sú zvedaví, akým spôsobom na 10 cm šírke pozemku zrealizuje stavebník izoláciu steny, drenáž, štrkový zásyp, drenáže, ako bude udržiavať stenu garáže od ich pozemku, ako umiestni odkvapové rúry a podobne. Poukázali tiež na to, že žalovaný nesprávne uviedol, že ich susedný pozemok je vedený ako záhrada, v skutočnosti ide o pozemok
parc. KN-C 4156/67 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 374 m2, na ktorom je postavený rodinný dom s.č. 2961/29, ktorý je v ich vlastníctve, ktoré skutočnosti boli správne orgány oboch stupňov povinné vyhodnotiť vo vzťahu k citovanej vyhláške objektívne a nie výlučne v prospech jednej strany. Napadnuté rozhodnutie sa žalobcom javí ako arbitrárne, neobjektívne, zásadne porušujúce zásady stavebného konania v správnom konaní správnych orgánov oboch stupňov. S poukazom na článok 20 ods. 1 veta prvá a druhá ako aj článok 20 ods. 3 Ústavy SR namietajú, že ako bezprostrední susedia stavby garáže od začiatku územného a stavebného konania namietali ohrozenie ich vlastníckych práv susedného pozemku, na ktorom je postavený ich rodinný dom, betónové schodište popri ňom ako aj oporný múr. Namietali tiež, že mesto ako stavebný úrad a žalovaný sa náležite nevysporiadali s ich námietkami vznesenými v konaní, dostatočne neskúmali otázky súladu povolenia stavby v rozmeroch, ktoré zasahujú do ich vlastníctva a ohrozujú ho, či a akým spôsobom stavba garáže je spôsobilá ohroziť majetok a zdravie vlastníkov susednej stavby a podobne. Správne orgány nevyhodnotili ich námietky v tom smere, či povolením stavby garáže v požadovaných rozmeroch nedôjde k rozporu aj s cieľmi a súladom s územným plánom.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.07.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, zotrvávajúc na skutkovom a právnom posúdení veci, ako uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný je toho názoru, že sa s odvolaním žalobcu voči vydanému prvostupňovému rozhodnutiu vysporiadal dostatočne obsiahlo a zrozumiteľne, a preto nie je potrebné znova opakovať tú istú argumentáciu aj voči podanej žalobe, ktorá je obsahovo takmer totožná s podaným odvolaním. Žalovaný k podanej správnej žalobe ani k veci viac nič neuviedol.
5. Podaním zo dňa 06.04.2020 sa k žalobe vyjadril ďalší účastník v rade 1/ R.. X. N.. Uviedol, že vo veci samej je nesporné, že žalobcovia sú zastúpení advokátom, ktorý spísal i predmetnú žalobu podľa § 49 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Žaloba neobsahuje, aké konkrétne zákony a ich ustanovenia boli porušené pri vydaní napadnutého rozhodnutia, keď žalobcovia uvádzajú len všeobecné pojmy a nie je uvedená príslušná právna relevancia. Nie je mu zrejmé, o aký zákon alebo aký právny predpis sa jedná označením CSS, keďže nikde v texte žaloby sa vysvetlenie tejto skratky neuvádza. Žiadal, aby mu bola doručená na vyjadrenie žaloba bez vád či iných zrejmých nesprávností a z opatrnosti požadoval nariadiť pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, aby mohol pravdivo a úplne opísať všetky potrebné skutočnosti, predložiť dôkazy tak, aby bola zabezpečená materiálna ochrana zákonnosti a spravodlivá ochrana jeho práv.
6. Na vyjadrenie ďalšieho účastníka konania v rade 1/ reagovali žalobcovia v rade 1/ a 2/ podaním zo dňa 29.07.2020, doručeným správnemu súdu dňa 30.07.2020. Uviedli v ňom, že podstata podanej žaloby, ktorou napadli rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.06.2019, je v tom, že považujú plánované rozmery garáže (šírka 5,5 - 6,5 m, dĺžka 14,3 m) za neprimerané vzhľadom na svahovitosť terénu a veľkosť pozemku, ktorý má stavebník k dispozícii. Šírka garáže je len o 10 cm menšia ako celková šírka pozemku. Pri stavbe budú bezprostredne ohrozené oporné múry realizované v blízkosti spoločnej hranice. Tieto dôvody boli jasne uvedené a aj zdôvodnené v ich odvolaniach. Pretože už uplynul viac ako rok od začatia stavby, poukázali na svojvoľné konanie R.. X. N., ktorého dôsledkom je poškodenie ich majetku. Stavebník R.. N. zrealizoval čiastočný výkop jamy 26.06.2019 v dĺžke asi 8 - 9 m a neurobil žiadne opatrenie na zabezpečenie stavebnej jamy proti zosuvu v smere od spoločnej hranice susediacich pozemkov, o čom ako dôkaz predložili fotografiu v prílohe 1. V tomto stave nechal svah vedľa oporných múrov zvetrávať viac ako rok až do 22.07.2020, kedy sa rozhodol pokračovať vo výkope v celkovej dĺžke asi 18 m, čím vznikla v zadnej časti výkopu a pri ich spoločnej hranici takmer zvislá stena s výškou asi 7 m. Niekoľko dní ju nechal nezapaženú. Až keď sa začala stena stavebnej jamy zosúvať za jeho rodinným domom, urobil zapaženie z 24 drevených stojok na svojej strane, ktoré zafixoval pomocou niekoľkých priečnych kmeňov o stenu jamy pri ich pozemku. Na ňu v dĺžke asi 5 m oprel štyri dosky (foršty). Týmto si on problém čiastočne vyriešil (drevené stojky zafixoval, ale v dôsledku vytekania podzemnej vody sa svah aj tak neustále drobí a zosúva), ale ich stranu vedľa oporných múrov nezapažil vôbec. Najväčšie poškodenie nastalo v strednej časti jamy v blízkosti ich oporných múrov, ktoré sú doteraz (do 29.07.2020) bez akéhokoľvek zapaženia. V dôsledku toho došlo k zosuvu zeminy, štrkového zásypu a poškodeniu drenáže a tiež k obnaženiu betónovej steny oporného múru v dĺžke asi 5 m až k spodnej časti ich základu. Týmto je bezprostredne ohrozená stabilita oporného múru a vznik veľkej škody na ich majetku, o čom ako dôkaz predložili fotografiu v prílohe 2. Žalobcovia sa snažili dosiahnuť nápravu osobným upozornením stavebníka na jeho nečinnosť, potom podaním podnetu na Mesto Kysucké Nové Mesto s návrhom na vydanie rozhodnutia, aby donútili stavebníka R..
N. jamu zapažiť, ale neúspešne. On tieto výzvy ignoruje, oficiálne je dodávateľom stavby firma Dukar, s.r.o., Děčín, IČO: 25 047 922. Táto firma nemá žiadnych zamestnancov v ČR, nepreberá poštu, podľa verejne dostupných zdrojov (Zbierka listín v Obchodnom registri ČR) podala poslednú účtovnú závierku za rok 2013, odvtedy nevykazuje žiadnu aktivitu. Jej 100 % majiteľom a aj konateľom je R.. X. N.. Podľa žalobcov z vyššie uvedených faktorov sa dá odvodiť záver, že dôvodom určenia firmy Dukar, s.r.o. ako dodávateľa stavby bol práve úmysel sťažiť komunikáciu so Stavebným úradom Kysucké Nové Mesto, pretože stavebník asi vedel, že nebude dodržiavať požiadavky na zabezpečenie stavebnej jamy, ani rešpektovať postup pri výkope navrhnutý v projektovej dokumentácii a aj v stavebnom povolení. Stavebník realizuje stavbu sám svojpomocne a nie firma Dukar, s.r.o..
7. Na repliku žalobcov reagoval ďalší účastník konania v rade 1/ duplikou doručenou správnemu súdu dňa 08.09.2020. Poukázal v nej na ust. § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) s tým, že žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 29.07.2020 sa sťažujú na jeho postup ako stavebníka po vydaní predmetného stavebného povolenia, akým spôsobom realizuje stavbu a že touto činnosťou sú ohrozené ich oporné múry zrealizované v blízkosti spoločnej hranice. Nereagujú a ani sa nijako nevyjadrili k jeho tvrdeniam k predmetnej žalobe zo dňa 06.04.2020, v ktorej poukázal na vady žaloby. Ďalej poukázal na to, že stavebné povolenie na ich „oporné múry“ bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/18/2018 zo dňa 15.05.2019, teda bolo zrušené rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2017/042024/ KRA zo dňa 15.12.2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Mesta Kysucké Nové Mesto sp. zn. Výst. 2762/2011-An zo dňa 01.06.2012 a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Tým došlo k novému právnemu stavu a to, že „oporné múry“ žalobcov sú postavené na základe zrušeného právoplatného stavebného povolenia. Ďalej poukázal na ust. § 20 ods. 1 Ústavy SR s tým, že za tohto právneho stavu mu ako stavebníkovi odpadla povinnosť zabezpečiť oporné múry žalobcov proti strate stability. Ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/2/2010-193 zo dňa 13.01.2011 a tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/11/2011 zo dňa 21.01.2012 v súvislosti s koncentračnou zásadou, z ktorého citoval. Podľa ďalšieho účastníka konania v rade 1/ je tu splnená podmienka existencie rovnakého alebo analogického skutkového stavu, a teda je splnený základný predpoklad na to, aby súd na účel dodržania princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia rozhodol rovnako. Opätovne požiadal o nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Žiadal, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.06.2019 potvrdil.
8. Na dupliku ďalšieho účastníka konania v rade 1/ žalobcovia reagovali stanoviskom zo dňa 26.02.2021, v ktorom okrem iného uviedli, že 29.01.2019 doručili na stavebný úrad námietky, pričom v odseku 3 namietali nesúlad rozmerov garáže a veľkosti pozemku, opätovne zdôraznili, že na 10 cm od hranice pozemku sa nedá zrealizovať izolácia stavby pod úrovňou terénu. Stavebné úrady na tieto pripomienky nebrali ohľad. Stavebník nepostupoval v zmysle stavebného povolenia, nezabezpečil výkop stavebnej jamy, nechal ho 1 rok zvetrávať, čím narušil ich pozemok, zničil drenážny zásyp oporných múrov, roztrhol drenážnu rúru a ohrozil ich stabilitu, a to len preto, aby mal priestor na realizáciu izolácie stien garáže. Okrem toho svojvoľne posunul stavbu asi o 2 m smerom od cesty, čím obnažil základy časti oporného múru a ohrozil jeho stabilitu. Podľa ich názoru to urobil schválne, aby v praxi zrealizoval svoju ideu, že môže oporné múry beztrestne zbúrať, čo explicitne vyjadril aj vo svojom vyjadrení zo 07.09.2020, že „nemá povinnosť zabezpečiť ich oporné múry proti strate stability“. „Vďaka“ tomuto posunutiu vznikla v zadnej časti výkopu stena asi 7 m. Tá je od júna 2020 nedostatočne zapažená trom zvislými forštami na dĺžke asi 4 m a po zime 2020/2021 vidno, že pozemok na ich strane je narušený, stena je zosypaná a degradácia bude pokračovať ďalej. Dali preto podnet na stavebný úrad Mesto Kysucké Nové Mesto, ktorý nariadil štátny stavebný dozor 04.09.2020. Počas jeho výkonu na mieste stavby poverení pracovníci nariadili stavbu bezodkladne zastaviť. Správny súd pri doručovaní repliky žalobcov a dupliky ďalšieho účastníka konania v rade 1/ pripojil poučenie v zmysle ust. § 105 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého na ďalšie vyjadrenia správny súd nemusí prihliadať, avšak aj napriek tomu ich protistranám doručoval.
9. Žalobcovia v rade A/ a B/ v replike doručenej správnemu súdu dňa 16.09.2020 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.07.2020 okrem iného uviedli, že žalovaný podľa ich názoru vôbec nespreskúmal technickú a projektovú dokumentáciu na stavbu garáže. Ak by ju bol vyhodnotil, tak zákonite by musel prísť na to, že šírka 10 cm od hranice pozemku nie je dostatočná na urobenie drenáže, štrkového zásypu a izoláciu stavby, dokonca na 10 cm nie je možný pohyb osôb ani nie je možné postaviť lešenie.
Stavebník úmyselne obnažil ich oporné múry tým, že ich viac ako jeden rok nechal nezapažené. V dôsledku uvedeného sa zosunul svah aj ich drenážny zásyp vedľa nich. Takto protiprávne si vytvoril priestor, aby sa mohol pohybovať vedľa steny garáže. Žalovaný pri rozhodovaní pochybil aj v tom, že nepožiadal projektanta, aby vysvetlil technologický postup výkopu jamy a postup jej zapaženia, ktoré navrhol, aby nedošlo k výraznému poškodeniu susedného pozemku a teda k zásahu do ich vlastníckych práv. Bez vedomého zásahu do vlastníckych práv sa stavba garáže nedá realizovať. Podľa stavebného zákona projektant zodpovedá za vypracovaný projekt a jeho realizovateľnosť. Stavba garáže sa realizuje v rozpore s vydaným stavebným povolením, je porušovaný stavebný zákon a predpisy BOZP, vyhláška č. 147/2013 Z.z.. V ďalšej časti repliky žalobcovia s poukazom na nimi zistené skutočnosti ohľadom osoby stavbyvedúceho uviedli, že stavebník neustále poškodzuje ich majetok, časť stavby je umiestnená v ich pozemku, cítia sa ohrození na živote, nakoľko do dnešného dňa výkop z ich strany nie je zabezpečený proti zosuvu ani pádu osôb. Zotrvali na tom, že predmetné stavebné povolenie bolo vydané v rozpore so stavebným zákonom aj inými právnymi normami a žiadali, aby sa Krajský súd v Žiline ich žalobou zaoberal a vo veci rozhodol.
10. Žalovaný dupliku k replike žalobcov v rade A/ a B/ nepodal.
11. Ďalší účastníci v rade 2/ a 3/ po tom, ako im bola žaloba s prílohami na vyjadrenie doručená, žiadne vyjadrenie k žalobe neučinili.
12. Pojednávanie vo veci sa dňa 19.01.2022 uskutočnilo za splnenia podmienok podľa § 114 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcov, ktorý mal doručenie predvolania včas a riadne vykázané, svoju neúčasť ospravedlnil a navrhol vec prejednať v jeho neprítomnosti, s čím žalobcovia súhlasili. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti ďalšieho účastníka konania v rade 1/ a právnej zástupkyne ďalšej účastníčky konania v rade 2/, ktorí mali doručenie predvolania včas a riadne vykázané, svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili, aby súd vo veci konal a rozhodol bez ich prítomnosti. Ďalší účastník konania v rade 3/ sa na súdne pojednávania bez ospravedlnenia nedostavil, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zotrváva na svojom odôvodnení v napadnutom rozhodnutí, to je všetko, čo môže uviesť a navrhol, aby súd zamietol žalobu a rozhodnutie žalovaného potvrdil. Na otázku predsedníčky senátu poverený zamestnanec žalovaného uviedol, že zatiaľ žalovanému nebolo doručené rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby garáž - novostavba stavebníkov R.. X. N. a R. N. a bližšiu vedomosť o tomto rozhodnutí nemá.
13. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa i žalovaného podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP a § 183 SSP), ako i postupy predchádzajúce ich vydaniu, pričom zistil, že je potrebné zrušiť s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP vychádzajúc z nasledovných dôvodov.
14. Podľa § 177 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Podľa § 3 ods. 4, 5 Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) - ďalej ako Správny poriadok správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa § 39a ods. 1, ods. 3 písm. b) Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) - ďalej len stavebný zákon rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na po b) drobné stavby.
Podľa § 61 ods. 1, 3 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.
Podľa § 62 ods. 1 písm. a), b) stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi.
Podľa § 62 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.
15. Žalobcovia v žalobe okrem iného namietali, že ak správne orgány vyložili tzv. koncentračnú zásadu v ich neprospech, tak postupovali nesprávne, lebo stavebník doplnil doklady - projektovú dokumentáciu a dodatok o postupe výkopových prác garáže až po zastavení pôvodného konania, proti ktorým tiež podali písomné námietky. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že pred prerušením konania rozhodnutím Mesta Kysucké Nové Mesto ako stavebného úradu č. Výst. 1181/5/2017-Kn zo dňa 30.10.2017 sa konalo dňa 18.10.2017 ústne konanie, o čom svedčí zápisnica zo spojeného územného a stavebného konania na stavbu garáž - novostavba za účasti pracovníka stavebného úradu, stavebníka R.. X. N. a účastníkov R.. F. O., H.. a R.. N. O., ktorí ku svojmu vyjadreniu pripojili aj písomné námietky zo dňa 17.10.2017. Z týchto okrem iného vyplynulo, že z predloženej projektovej dokumentácie vyplýva, že garáž pri bočnom pohľade z ich parcely KN 4156/67 (výkres č. 7) je umiestnená akoby na rovine, čo vôbec nezodpovedá realite. Umiestnenie stavby garáže tak, že jedna jej bočná stena je vedená na spoločnej hranici pozemkov, je podľa ich názoru technicky nezrealizovateľné. V skutočnosti takmer celá bočná stena garáže bude pod úrovňou existujúceho terénu. Z toho vyplýva, že musí byť zaizolovaná proti podzemnej vode hydroizoláciou, na ktorej bude ďalšia ochranná vrstva, napr. z tvrdeného polystyrénu, nopovej fólie a zásypu z kameniva, v ktorom budú položené drenážne rúry. Šírka takéhoto zásypu spolu s ochrannou a izolačnou vrstvou (polystyrén, nopová fólia a samotná izolácia) bude minimálne 0,5 m. Pri osadení steny garáže na spoločnej hranici pozemkov, tak ako je to uvedené v projektovej dokumentácii, by táto časť stavby zasahovala výrazne do ich pozemku, čo je
neprípustné. Preto namietajú proti osadeniu garáže na hranici pozemkov a žiadajú prerobiť projektovú dokumentáciu podľa vyššie uvedeného tak, aby žiadna časť stavby, ani štrkový zásyp nebol umiestnený na ich pozemku. Bolo by to v rozpore s vyhláškou Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 Z.z., § 6 ods. 2, v ktorom sa hovorí, že stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel, a to by v tomto prípade nastalo. V bode 4. námietok zo dňa 17.10.2017 žalobcovia žiadali doplniť nielen projektovú dokumentáciu o výkresy zapaženia stavebnej jamy ale aj doplnenie technickej správy o časť, v ktorej bude podrobne popísaný spôsob zapaženia ešte pred začatím výkopových prác a tiež namietali, že oporné múry postavené na ich pozemku (ich šírka je 30 cm + štrkový drenážny zásyp 30 - 40 cm) sú vedené vo vzdialenosti asi 0,8 m pri zadnej stene budúcej garáže (vzdialenejšia od ulice) a asi 1,3 m pri prednej stene (bližšie od ulice). Pri výkopových prácach by sa určite zosypala hlina aj štrkový zásyp a najmä sa narušila statika oporných múrov a prístupového chodníka a schodiska vedúcich k terase za domom, čím by došlo k ich trvalému poškodeniu a vznikla by značná škoda na ich majetku, čomu chcú ich námietkami predísť. Táto požiadavka je v súlade s § 48 ods. 2 zákona č. 50/1976 v znení neskorších predpisov, v ktorom sa hovorí, že stavby sa zakladajú takým spôsobom, aby sa neohrozila stabilita susedných stavieb a nezmenili sa základové pomery susedných pozemkov, ak by to hrozilo, „treba ich zabezpečiť ešte pred začatím stavebných prác“. Žalobcovia s ohľadom na uvedené námietky, zložitosť terénu a možné ohrozenie susedných stavieb žiadali Stavebný úrad v Kysuckom novom Meste, aby vykonal obhliadku budúceho staveniska v ich prítomnosti ešte pred vydaním stavebného povolenia. Z Dodatku k projektovej dokumentácii - postup výkopových prác garáže v blízkosti oporného múru zo dňa 07.12.2018 z výkresu Situácia osadenia, ktorá je súčasťou Dodatku k projektovej dokumentácii postup výkopových prác garáže v blízkosti oporného múru, vypracovaného projektantom R.. B. K. vyplýva, že jedna strana garáže bude skutočne na hranici pozemkov, na ktorom je postavený susediaci rodinný dom žalobcov. Z Dodatku k projektovej dokumentácii zo dňa 07.12.2018 z bodu 4. taktiež vyplýva, že v prípade, že bude počas výkopov zistený nesúlad s projektovou dokumentáciou oporných múrov, ktorý by mohol zapríčiniť ich porušenie, je nutné prehodnotiť spôsob paženia zeminy na základe zistených skutočností. Ďalej z prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu č. Výst. 1181/13/2017-Kn zo dňa 14.02.2019, ktorým bolo v spojenom územnom a stavebnom konaní vydané stavebné povolenie na stavbu garáž - novostavba v časti Rozhodnutie o námietkach účastníkov konania sa uvádza, že R.. F. O., H.. a R.. N. O. podali námietky 29.01.2019, že tieto stavebný úrad zamieta, citované je ust. § 46 stavebného zákona s tým, že v zmysle podmienok stavebného povolenia stavebník je povinný po skončení prác uviesť susedný pozemok (alebo stavbu) do pôvodného stavu, ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody upravených v Občianskom zákonníku. Akým spôsobom sa stavebný úrad vysporiadal so včas vznesenými námietkami žalobcov zo dňa 17.10.2017, z prvostupňového rozhodnutia nevyplýva a ani to v ňom uvedené nie je. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia č. OU-ZA-OVBP2-2019/020467/ KRA zo dňa 11.06.2019 konštatoval, že sa stotožňuje so zamietnutím námietok odvolateľov k postupu výkopových prác, pretože stavebník na základe výzvy stavebného úradu doplnil predloženú projektovú dokumentáciu o dodatok, v ktorom uviedol postup výkopových prác garáže v blízkosti oporného múru, z ktorého je zrejmé, že tieto budú vykonané iba na pozemku stavebníka. Zároveň stavebník predložil aj návrh statického zabezpečenia svahu v Dodatku k projektovej dokumentácii, pričom v doplnenej projektovej dokumentácii stavby je zadefinovaný postup pre realizáciu výkopových prác, zapaženie výkopu, zabezpečenie susedného pozemku a stavby oporného múru aj samotná betonáž základov. Do projektovej dokumentácie stavby je zapracované i zabezpečenie drenážneho potrubia susednej stavby oporného múru, resp. vybudovania nového drenážneho potrubia v prípade jeho poškodenia. Z hľadiska posúdenia stability pozemku je posúdenie daného územia podkladom pre uskutočnenie navrhovanej stavby a podkladom pre navrhované opatrenia, ktoré musia zohľadniť jestvujúce hydrogeologické podmienky v danom území. Stavebník predložil návrh stavebnotechnického riešenia stavby, ktorým preukázal, ako vykoná výkopové práce a zabezpečí svah iba zo svojho pozemku tak, aby nedošlo k zosypaniu zeminy, resp. poškodeniu jestvujúcich oporných múrov na susednom pozemku. Ďalej žalovaný k námietke odvolateľov (poznámka súdu: žalobcov), že predložená PD neobsahuje zakreslenie atiky na streche stavby z východnej strany, uviedol, že posudzovaná a overená PD stavby takúto atiku z východnej strany strechy neobsahovala a predložené riešenie stavby odvolatelia v konaní nenamietali. Ďalej žalovaný tvrdí, že odvolatelia boli oboznámení s navrhnutým stavebnotechnickým a konštrukčným riešením stavby a námietky vznesené v konaní z hľadiska výkopových prác a namietaného možného poškodenia drenáže, umiestnenej na pozemku odvolateľov stavebný úrad posúdil a ich zamietnutie odôvodnil, čo však nezodpovedá obsahu prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu ani v časti jeho odôvodnenia. Z uvedeného vyplýva, že ani žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s
námietkami žalobcov zo dňa 17.10.2017, na tieto nereagoval a ponechal ich nepovšimnuté, z ktorého dôvodu správny súd vyhodnotil žalobnú námietku žalobcov, že správne orgány vyložili koncentračnú zásadu v ich neprospech a postupovali nesprávne, lebo podali písomné námietky, ako odôvodnenú. Tu správny súd poukazuje aj na odvolanie žalobcov zo dňa 10.03.2019 proti vydanému stavebnému povoleniu v spojenom územnom a stavebnom konaní zo dňa 14.02.2019, v ktorom uvádzali, že požiadavku na realizáciu múru z východnej strany si uplatnili už 17.10.2017 po oboznámení sa s pôvodnou projektovou dokumentáciou na stavbu garáže a táto námietka nebola v doplnenej stavebnej dokumentácii zohľadnená, pričom žalovaný ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa s touto odvolacou námietkou žiadnym spôsobom nevysporiadal.
16. Ďalej správny súd konštatuje, že sú nepreskúmateľné aj závery žalovaného v časti zdôvodnenia splnenia požiadaviek podľa citovaného ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. týkajúcej sa požiarnej bezpečnosti ako aj možnosti údržby stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami. Žalovaný len opakuje znenie citovaného ust. § 6 ods. 1 vyhlášky vo vzťahu k splneniu tejto zákonodarcom stanovenej podmienky bez akejkoľvek správnej úvahy - dostatočného počtu myšlienkových „premostení“, ktorými by správny orgán osvetlil vzťah medzi hypotézou právnej normy citovaného ust. § 6 ods. 1 vyhlášky (v časti týkajúcej sa požiarnej bezpečnosti a aplikácie poslednej vety, t.j. že odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia) a zisteným skutkovým stavom. Predpokladom preskúmateľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného by malo byť presné vymedzenie novostavby garáže, hranice pozemku žalobcov, vymedzenie obsahu neurčitého právneho pojmu údržba stavieb a užívanie priestorov, ako aj ustálenie, akým spôsobom môže novostavba garáže vplývať na údržbu stavieb, resp. užívanie priestorov medzi nimi. Rovnako nedostatočné a nepreskúmateľné je odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v časti aplikácie citovaného ust. § 6 ods. 2 vyhlášky, keď v rozhodnutí žalovaný vo vzťahu k zisteným skutočnostiam neobsiahol žiadne úvahy, ktoré by viedli žalovaného s poukazom na konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu k záveru o tom, že umiestnením novostavby garáže nebude trvalo obmedzenie užívanie susedného pozemku na určený účel. Elementárnym predpokladom preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v časti aplikácie citovaného ust. § 6 ods. 2 vyhlášky je skutkové zistenie, akému účelu slúži susedný pozemok a ďalej vymedzenie neurčitého právneho pojmu „trvalé obmedzenie užívania“. Opätovne aj v tomto prípade je potrebné v odôvodnení rozhodnutia obsiahnuť dostatočný počet myšlienkových premostení, aby zistené skutočnosti boli podriadené pod hypotézu právnej normy a správnym orgánom zrozumiteľne vysvetlené, prečo s ohľadom na konkrétne zistené skutočnosti umiestnením novostavby garáže na hranici pozemku žalobcov nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku žalobcov na určený účel.
17. Ďalej správny súd konštatuje, že v Oznámení o pokračovaní prerušeného územného a stavebného konania zo dňa 15.01.2019, správny orgán poučil účastníkov konania, že svoje námietky môžu podať do siedmich dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, inak sa na ne nebude prihliadať. Pokiaľ žalobcovia tiež v podanej správnej žalobe namietali negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, s ktorými sa stavebné úrady vysporiadali nedostatočne tak, že za zrealizovateľnosť stavby zodpovedá projektant a že správne orgány oboch stupňov nevyhodnotili ich námietky v tom smere, či povolením stavby garáže v požadovaných rozmeroch nedôjde k rozporu aj s cieľmi a súladom s územným plánom, správny súd poukazuje na znenie ust. § 61 ods. 1 a ods. 3 stavebného zákona. V nadväznosti na skutočnosť, že koncentračná zásada ovládajúca stavebné konanie spojené s územným konaním v predmetnej veci bránila zohľadneniu prípadných nových (po uplynutí lehoty na vznesenie námietok) uplatnených námietok v rámci odvolacieho konania, je potrebné z dôvodu zachovania účelu inštitútu koncentračnej zásady konštatovať, že nové námietky a argumenty v tomto smere nemôžu žalobcovia úspešne, efektívne a relevantne uplatniť ani prostredníctvom správnej žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhajú prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a napadnutého rozhodnutia, ako aj postupov, ktoré viedli k ich vydaniu (v tejto časti poukazuje správny súd napríklad na závery podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžp 1/2011 zo dňa 20.07.2011, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2012, pod č. 105/2012, strana 89). Vo svetle tohto právneho názoru správny súd primárne z uvedeného dôvodu ako nedôvodné musel hodnotiť námietky žalobcov týkajúce sa negatívneho účinku stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, s ktorými sa podľa žalobcov správne úrady vysporiadali nedostatočne tak, že za realizovateľnosť stavby zodpovedá projektant a či povolením stavby garáže v požadovaných rozmeroch nedôjde k rozporu aj s cieľmi a súladom s
územným plánom, pretože tieto uvádzajú vo svojom obsahu argumentáciu odlišnú od obsahu námietok vznesených žalobcami v správnom konaní v rámci konania pred stavebným úradom.
18. Pokiaľ žalobcovia v podanej správnej žalobe vyjadrili názor, že správne orgány oboch stupňov nevenovali pozornosť všeobecnému pravidlu, že účastník konania môže uplatniť pripomienky a námietky kedykoľvek v priebehu správneho konania, správny súd sa s týmto názorom nestotožnil. Z ust. § 140 stavebného zákona síce vyplýva, že ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní, avšak z ust. § 61 ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do siedmich dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Poukazuje tiež aj na znenie ust. § 61 ods. 3 stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej sedem pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.
19. Pokiaľ žalobcovia v žalobe poukázali na skutočnosť, že už dňa 28.06.2019, teda v čase keď stavebné povolenie nenadobudlo právoplatnosť, vykopal stavebník R.. X. N. stavebnú jamu, a takto úmyselným konaním aj napriek poučeniu v rozhodnutí o prípustnosti stavby porušil stavebné povolenie v bode 6 a 15, správny súd konštatuje, že žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie dňa 11.06.2019, a preto na uvedenú skutočnosť nemohol reagovať. Iná je však okolnosť, že stavebný úrad postupoval podľa § 39a stavebného zákona a spojil územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním majúc za to, že podmienky umiestnenia novostavby garáže sú jednoznačné vzhľadom na pomery v území, pričom opomenul, že v zmysle ust. § 39a ods. 2 písm. b) stavebného zákona v podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb a v zmysle ust. § 61 ods. 2 stavebného zákona upustil aj od miestneho zisťovania ako aj od ústneho pojednávania, čo však žalobcovia v priebehu správneho konania nenamietali, a preto správny súd na žalobnú námietku týkajúcu sa porušenia stavebného povolenia stavebníkom nemohol prihliadať.
20. S poukazom na vyššie uvedené nedostatky však správny súd dospel k záveru, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej ako i o nepreskúmateľnosti oboch vydaných rozhodnutí pre nedostatok dôvodov, preto napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OU-ZA- OVBP2-2019/020467/KRA zo dňa 11.06.2019 ako aj prvostupňové rozhodnutie Mesta Kysucké Nové Mesto č. Výst. 1181/13/2017-Kn zo dňa 14.02.2019 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu podľa § 191 ods. 4 SSP veta prvá na ďalšie konanie, v ktorom stavebný úrad vec prejedná znova, dôsledne sa vysporiada so všetkými relevantnými námietkami žalobcov, pričom rozhodnutie, ktoré vo veci vydá, v intenciách naznačených správnym súdom aj riadne odôvodní tak, aby zodpovedalo ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
21. V správnom súdnom konaní úspešným žalobcom priznal správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Žalovaný vo veci nebol úspešný. Správny súd ďalším účastníkom konania v rade 1/ - 3/ náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ust. § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol náhradu priznať.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.