Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/7/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Dariny Ličkovej a členiek senátu JUDr. Anny Markovej a JUDr. Kataríny Pramukovej,

v právnej veci ţalobcu: JUDr. M. P., K., B., zast. JUDr. M. T., advokátkou so sídlom Š., X.

B., proti ţalovanému: O., a. s., IČO: X., P., B., zast. JUDr. M. B., advokátom so sídlom B., s.

r. o., IČO: X., D., X. B., o 3 319,39 eur s prísl. (100 000.- Sk), na odvolanie ţalobcu

a ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. novembra 2010, č. k. 10Cbs

70/2003-196, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 25. novembra 2010, č. k. -196 v časti, ktorou bola uloţená ţalovanému

povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 659,70 eur p o t v r d z u j e .

V časti, ktorou bola ţaloba vo zvyšku zamietnutá mení tak, ţe ţalovaný je povinný

zaplatiť ţalobcovi 1 659,69 eur, v časti trov konania mení tak, ţe ţalovaný je povinný

zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 2 773,531 eur na účet právnej zástupkyne

ţalobcu.

O d ô v o d n e n i e :

Ţalobca ţalobou došlou na súd prvého stupňa 27. januára 2003 ţiadal, aby súd

rozhodnutím uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 100 000,- Sk, ako aj trovy

konania titulom primeraného zadosťučinenia podľa ust. .

2

Ţalobca uzatvoril so ţalovaným 27. marca 1998 zmluvu o poskytovaní sluţieb GSM

č. 141059.

Ţalovaný uvádza svoje výrobky a sluţby, ktorých predaj podporuje vyhlasovaním

predajných akcií v médiach. Jedna ponuková akcia na predaj mobilných telefónov “Výmena

2002“ prebiehala od začiatku mesiaca október 2002 a bola uverejnená v časopise PLUS

SEDEM DNÍ.

Ţalobca v mesiaci október (15.10.2002) reagoval na vyššie uvedenú akciu na kúpu

mobilného telefónu značky Sony Ericsson T 68i za cenu 7 990,- Sk prostredníctvom

sprostredkovateľa –predajcu I., s. r. o. v P., kde sa ţalobca dostavil 15. októbra 2002

a zástupca predajcu ho informoval, ţe podmienkou predaja akciového mobilu je zvýšenie

mesačného paušálu na 250 min. za mesiac, potom bude ţalobcovi dodaný predmetný mobil

do 5 pracovných dní. Ţalobca podpísal Dodatok k zmluve o pripojení č. 141059 - Ponuková

akcia O., a. s. “Výmena 2002“, z ktorého nebolo vydané ţalobcovi vyhotovenie. Ţalobcovi

nebol mobilný telefón dodaný, platbu za zvýšenie paušálu však ţalobcovi ţalovaný účtoval.

Dňa 8. novembra 2002 bol ţalobcovi fakturovaný aj mobilný telefón, ktorý neprevzal, aj

zvýšený paušál 250. V mesiaci november 2002 finančné prostriedky za paušál 250 ţalovaný

ţalobcovi znova ťarchopisoval ťarchopisom č. 9000265701 dňa 27. novembra 2002 v sume

1 720,80.- Sk k faktúre č. 82552117288. S uvedenou fakturáciou ţalobca nesúhlasil a zaslal

ţalovanému pokus o zmier ako reklamáciu so ţiadosťou o zdôvodnenie. Ţalovaný v odpovedi

na reklamáciu uviedol, ţe 8. novembra 2002 bol uzatvorený dodatok k Zmluve o pripojení č.

14105901. Ţalobca podpísal dodatok 15. októbra 2002 ako prvý bez podpisu ţalovaného.

Odvtedy ţalobca dodatok nevidel a preto mu nie je známe kedy nadobudol účinnosť. Napriek

tomu, ţe ţalovaný tvrdí, ţe dodatok bol uzatvorený 8. novembra 2002, uţ vo faktúre z 31.

októbra 2002 č. 8255217288 ţalovaný k 30. októbru 2002 fakturoval ţalobcovi mobilný

telefón. Aj vo fakturácii za december 2002 a január 2003 si ţalovaný účtuje paušál 250,

dokonca ţalovaný ţalobcovi zaslal upomienku 9. januára 2003 na zaplatenie pohľadávky.

Ţalobca od 15. októbra 2002 do 28. novembra 2002 márne čakal oznámenie o tom, ţe si

telefón môţe ísť prevziať. Syn ţalobcu osobne viackrát dodanie telefónu urgoval u predajcu.

Ţalobca sa dostavil do spoločnosti predajcu 28. novembra 2002, kde mu len dali uţ vopred

vystavenú ţiadosť o storno a oznámenie o akceptácii storna s ústnym odôvodnením, ţe sa

minuli skladové zásoby. Ţalobca má zato, ţe účinnosť ustanovení dodatku bola podmienená

samotnou kúpou mobilného telefónu Sony Ericsson T 68i, teda dodatok nevznikol a obidve

3

zmluvné strany nie sú ním viazané. Ţalobca bol nútený k zvýšeniu si paušálu na 250 minút

mesačne, čo povaţuje za nátlak na záujemcov, aby okrem výrobku zároveň boli nútení

pristúpiť k poskytovaniu inej sluţby, o ktorú záujem nemajú. Ţalobca mal zato, ţe takýmto

konaním sa ţalovaný dopúšťa nekalosúťaţného konania.

Súd prvého stupňa vyhovel ţalobe ţalobcu a platobným rozkazom z 24. júla 2003,

č. k. -23 zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 100 000.- Sk a trovy konania vo

výške 4 000.- Sk.

Proti tomuto platobnému rozkazu podal odpor ţalovaný a zároveň sa vyjadril k ţalobe

ţalobcu. Má zato, ţe ţalobcovi nevznikla škoda. Vzhľadom nato, ţe podmienkou pre

poskytnutie zľavy vo výške 16 000.- Sk z obchodnej ceny mobilného telefónu (a tieţ

ostatných bonusov s akciou výmeny 2002 spojených), je tieţ aktivácia uţívateľského

programu Paušál 250, zároveň s uzatvorením kúpnej zmluvy (vo forme dodatku k zmluve

o pripojení) bol na ţiadosť ţalobcu aktivovaný tento vyšší uţívateľský program. Po vykonaní

storna dodatku mohol ţalobca bez toho, aby ţalovaný voči nemu mohol uplatniť akékoľvek

sankcie, poţiadať o zmenu uţívateľského programu na pôvodný, teda v mesiacoch december

2002 a január 2003 mohol mať znova aktivovaný pôvodný uţívateľský program. Vzhľadom

na storno dodatku zaniklo právo ţalobcu na 100 % zľavu z ceny za poskytované sluţby za

prvé zúčtovacie obdobie, preto bola ţalobcovi ťarchopisom doúčtovaná cena za toto obdobie

vo výške 1 720,80 Sk. Ţalovaný ţalobcovi navrhol, ţe ţalovaný spätne upraví aktivovaný

uţívateľský program Paušál 250 na pôvodný Paušál 120, vrátane dobropisovania uţ

vyúčtovaných cien za Paušál 250, čo ţalobca vyuţil. Dobropisovanie bolo vykonané

24. januára 2003.

Ţalobca mal moţnosť zakúpiť si mobilný telefón Sony Ericsson T 68i aj bez

pristúpenia na uvedené podmienky, ale bez zliav (aţ 16 000,- Sk).

Slovenský telekomunikačný trh je v skutku malý, ale jeho účastníci sú vystavení

enormnej konkurencii (obrovské čiastky vynakladané ročne na reklamu). Ţalovaný priamo zo

zákona o telekomunikáciach má povinnosť vydávať pre kaţdú telekomunikačnú sluţbu

všeobecné podmienky, povinnosť zaradiť do nich väčšinu zmluvnej úpravy a to, ţe všeobecné

podmienky sú súčasťou zmluvy o pripojení tieţ vyplýva z ustanovení tohto zákona, pričom to,

ţe nie sú celé všeobecné podmienky na líci prvej strany zmluvy o pripojení vyplýva

z technických moţností a zo samotnej podstaty tohto inštitútu. Ţalobca povaţuje reklamu

4

ţalovaného uverejnenú v časopise PLUS SEDEM DNÍ za klamlivú. Ţalovaný tento záver

nemôţe prijať, keďţe v reklame je jasne uvedené, ţe “Ponuka mobilných telefónov platí do

vyčerpania zásob“. Preto povaţuje ţalovaný záver ţalobcu o klamlivej reklame za

nepodloţený. Ţalobca v ţalobe ničím nezdôvodnil poţadovanú výšku primeraného

zadosťučinenia.

Ţalovaný povaţuje preto ţalobu za nedôvodnú a navrhol, aby ju súd zamietol.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 22. júna 2006, č. k. -86 ţalobu

ţalobcu zamietol a účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie ţalobca a ţalovaný, o ktorých rozhodol

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 20. marca 2008, č. k. -112

tak, ţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom uznesení vyslovil právny názor, ţe konanie

ţalovaného je konaním v hospodárskej súťaţi, pričom vyššie uvedenú reklamu pokladá za

reklamu vábivú, ktorej úmyslom bolo prostredníctvom nej uskutočniť obchod so záujemcom

aj za predpokladu, ţe nebude schopný produkt vôbec dodať alebo dodať v určenom čase.

Naviac, ak predaj produktu je spojený s ďalšou podmienkou (výškou predplatených minút),

ktorá podmienka v reklame nie je uvedená.

Odvolací súd na základe konania ţalovaného dospel k záveru, ţe nebolo úmyslom

ţalovaného splniť svoje záväzky všetkým záujemcom, ktorí po prečítaní reklamy s mobilnými

telefónmi v akciových cenách uzavreli zmluvy o pripojení resp. dodatky k nim. Ţalovaný sa

dopustil nekalej praktiky súťaţiteľa (vábivej reklamy), ktorá je v rozpore s dobrými mravmi

súťaţe a je spôsobilá vyvolať ujmu spotrebiteľovi. Preto sú naplnené znaky nekalej súťaţe,

obsiahnuté v generálnej klauzule.

Keďţe súd prvého stupňa nevykonal ani dokazovanie o uplatnenom prostriedku

ochrany proti nekalej súťaţi, bude úlohou prvostupňového súdu rozhodnúť v novom konaní

o imateriálnej ujme tak, ţe posúdi, či ţalobcom poţadované zadosťučinenie v sume

100 000.- Sk je primerané.

Krajský súd v Bratislave vo veci znova rozhodol rozsudkom z 13. novembra 2008, č.

k. -140 tak, ţe uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 50 000.- Sk, vo

zvyšku ţalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

5

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe ţalobcovi bola reálna

škoda ţalovaným uhradená, primerané zadosťučinenie v sume 50 000.-Sk je adekvátne

k námahe, úsiliu a času vynaloţeného ţalobcom usporiadať túto záleţitosť so ţalovaným. Vo

zvyšku preto ţalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa ust.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca a to do zamietajúcej časti a trov

konania, ţalovaný podal odvolanie do trov konania a do časti, ktorou bol zaviazaný zaplatiť

ţalobcovi 50 000.- Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o odvolaniach účastníkov konania

uznesením z 22. júna 2009, č. k. -161 tak, ţe napadnutý rozsudok Krajského

súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďţe dospel k názoru, ţe

prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí neuviedol dostatočne dôvody, na ktorých zaloţil

svoje rozhodnutie, tak v časti, ktorou ţalobe vyhovel, ako aj v časti, ktorou ţalobu zamietol,

čo je v rozpore s ust. Súd prvého stupňa nevykonal ţiadne dokazovanie

o uplatnenom nároku napriek tomu, ţe vo svojom prvšom rozhodnutí vec nesprávne právne

posúdil a preto nevykonal dôkazy, ktoré boli v konaní navrhované a ktoré bolo potrebné

vykonať na zistenie výšky oprávneného nároku. Nevyhodnotil ani ţalobcom predloţený

dôkaz – prehľad platieb za obdobie rokov 1997 aţ február 2008 a ani neuviedol, prečo na

tento dôkaz neprihliadal.

Súd prvého stupňa preto vo veci rozhodol rozsudkom z 25. februára 2010, č. k.

-169 tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 500,63eur, vo

zvyšku ţalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe v zmysle uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júna 2009, č. k. bolo úlohou

prvostupňového súdu rozhodnúť o imateriálnej ujme tak, ţe posúdi, či ţalobca poţadované

zadosťučinenie v sume 100 000.- Sk je primerané.

Súd prvého stupňa uznal, ţe nápadne vytlačená ponuka na kúpu mobilného telefónu

s nenápadne uvedenou zmienkou do vypredania zásob, sa “povrchne“ čítajúci zákazník mohol

rozhodnúť k podpisu dodatku k uţ uzatvorenej zmluve o pripojení na získanie mobilného

telefónu propagovaného v tomto inzeráte. Ţalobca preukázal ujmu, ktorá mu vznikla tým, ţe

do 5 dní od podpisu dodatku mu ţalovaný mobilný telefón nedodal, pričom ţalovaný za

6

mobilný telefón ţalobcovi fakturoval uţ ku dňu 30. októbra 2002 a taktieţ aj za mesiac

november 2002 aţ január 2003 si účtoval paušál 250.

Prvostupňový súd sa stotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe ţalovaný klamlivou reklamou,

zľavnenými akciami so zakúpením ďalších sluţieb, ho uviedol do omylu, k vysporiadaniu

reklamácie náhrady finančných prostriedkov musel ţalobca vynaloţiť určitý čas a úsilie na

preukázanie platby, odsúhlasenie si ťarchopisov, fakturáciu, dobropisov, ţalobca sa musel

dostaviť do spoločnosti ţalovaného (28. novembra 2002), kde prevzal vystavenú ţiadosť

o storno objednávky, čo bolo viac ako mesiac od dátumu dohodnutého termínu dodávky

mobilného telefónu.

Preto mal súd prvého stupňa za preukázané z doterajšieho dokazovania, ţe došlo ku

klamlivej reklame - nekonaním zo strany ţalovaného podľa podmienok uvedených v ponuke -

inzeráte a následne uzatvoreným dodatkom k zmluve o pripojení. Ţalovaný tým, ţe vyúčtoval

ţalobcovi nedodaný tovar a účtoval mu rozšírený paušál, spôsobil mu ujmu - neoprávneným

zadrţiavaním finančných prostriedkov za nedodaný mobilný telefón, jeho opätovné

vyúčtovanie a účtovaním zvýšeného paušálu po dobu od októbra 2002 do januára 2003.

Prvostupňový súd pri posudzovaní klamlivosti reklamy postupoval v súlade s ust. § 45

ods. 2 písm. a) Obch. zákonníka, pričom o primeranom zadosťučinení rozhodol podľa ust.

. Priznaná suma súdom prvého stupňa, je podľa názoru

prvostupňového súdu primeraná k zisteným skutočnostiam uvedených vyššie a javí sa ako

primeraná aj v súvislosti s pripravovaním ďalších akcií ţalovaným, aby ich realizácia nemala

za následok nespokojných zákazníkov.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca v zákonom stanovenej lehote a to do

časti, ktorou bola ţaloba zamietnutá a do časti, ktorou bolo rozhodnuté o trovách konania ako

aj ţalovaný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o odvolaniach uznesením 23. júna 2010,

č. k. tak, ţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na

nové konanie s tým, ţe tento sa nezaoberal podstatnou skutočnosťou a to, ţe predaj

predmetného telefónu bol viazaný na uzatvorenie Dodatku k zmluve o pripojení, pričom

potencionálny záujemca, ak si chcel akciový mobil zakúpiť za zvýhodnenú cenu, musel

7

pristúpiť na Paušál 250. Prvostupňový súd tieţ nevyhodnotil vyfakturovanie mobilného

telefónu ţalovaným bez jeho dodania ako i postup ţalovaného, ktorý bez zaváhania ţalobcovi

fakturoval Paušál 250.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 25. novembra 2010, č. k. -196

uloţil ţalovanému zaplatiť 1659,70 eur, vo zvyšku ţalobu zamietol a účastníkom nepriznal

náhradu trov konania. Rozhodol tak po doplnení dokazovania, keď zistil, ţe ţalovaný má

pribliţne 3 mil. klientov, do kampane mal ţalovaný k dispozícii pribliţne 550 ks mobilných

prístrojov SONY ERICSSON T 68i. Ţalovaný má veľký počet obchodných zástupcov ak je

mobil na sklade, tak je zákazníkovi vydaný hneď. Keď nie je na sklade, spíše sa klasická

objednávka a dodacia lehota je potom 4 týţdne.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z toho, ţe samostatným znakom nekalo

súťaţného konania podľa generálnej klauzuly, je spôsobilosť konaním privodiť ujmu

súťaţiteľovi alebo spotrebiteľovi. Pre kvalifikáciu nekalej súťaţe sa vyţaduje moţnosť

privodiť ujmu súťaţiteľovi alebo spotrebiteľovi, nie je teda nutný samotný vznik ujmy. Za

nemajetkovú ujmu pre spotrebiteľa je moţné povaţovať kaţdé obmedzenie spotrebiteľovho

komfortu, všetko čo mu berie čas, kľud. Pre priznanie peňaţného zadosťučinenia nie sú

stanovené ţiadne špeciálne podmienky. Základom pre stanovenie výšky primeraného

zadosťučinenia je primeranosť a súd tak stanoví na základe vlastnej úvahy. Je teda

posudzovaná podľa subjektívnej povahy. Ochrana spotrebiteľa nesmie pri aplikácii práva

proti nekalej súťaţi dominovať nad ochranou súťaţiteľa a preto súd povaţoval sumu z titulu

primeraného zadosťučinenia vo výške 50 000.- Sk za primeranú.

Ţalobu preto vo zvyšku zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie ţalobca - do zamietajúcej časti a trov

konania, a ţalovaný do časti, ktorou sa ţalobe vyhovelo a to v zákonom stanovenej lehote.

Ţalobca poukazuje na to, ţe pri stanovení výšky primeraného zadosťučinenia súd

prvého stupňa za nevysporiadal, ţe ţalovaný ponúkol len 550 mobilov pre 1,713 mil.

zákazníkov.

Ţe ţalovaný tendenčne v konaní uvádzal, ţe storno Dodatku bolo realizované na

ţiadosť ţalobcu a išlo o ojedinelý prípad

8

Ţe súd neposudzoval primerané zadosťučinenie z hľadiska obratu ţalovaného (rok

2002 obrat 5,350 mld. Sk)

Ţe neposúdil prehľad platieb ţalobcu ţalovanému za poskytované sluţby od roku

1997 do februára 2008

Ţe sa nezaoberal podmienkou dodania akciového telefónu - zmena paušálu, jeho

zvýšenie na 250, a ţe nepodnikol ţiadne kroky k reparácii protiprávneho vzťahu

A ţe sa nevysporiadal s názorom odvolacieho súdu t. j. vyhodnotením inzerovanej

akcie v týţdenníku PLUS 7 dní vo vzťahu k čítanosti daného periodika, či takáto kampaň by

nepredpokladala väčšie mnoţstvo zásob na sklade, čo nebol evidentne daný prípad.

Odôvodnenie nesie znaky arbitrárnosti. Ţalobca v odvolaní znova zrekapituloval

dôvody, pre ktoré ţiadal primerané zadosťučinenie. Ďalej uviedol, ţe rozhodnutie

prvostupňového súdu o trovách konania je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení veci,

keď súd mal vo veci aplikovať ust.

Ţalovaný v odvolaní smerujúcom proti výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť

ţalobcovi primerané zadosťučinenie namietal:

Nedostatok aktívnej legitimácie ţalobcu. Má zato, ţe ţalobca nie je spotrebiteľom,

keďţe dodatok k zmluve uzatvoril ako fyzická osoba – podnikateľ (§ 2 ods.1 písm. a) zák. č.

o ochrane spotrebiteľa v znení s účinnosťou

k 15. 02. 2002).

Pre kvalifikáciu ţalobcu ako súťaţiteľa je uţ však potrebné preukázať súťaţný vzťah

medzi ţalobcom a ţalovaným. Konanie ţalobcu nenapĺňa znaky generálnej klauzuly nekalej

súťaţe podľa § 44 Obch. zákonníka. Aplikáciu zákona účinného len od 1. júla 2007 na

konanie z októbra 2002 povaţuje ţalovaný za neprípustné. Podmienka výšky predplatených

minút, ako aj obmedzenosť zásob, je pritom uvedená priamo pod akciovými telefónmi. Pri

posudzovaní spôsobilosti privodiť ujmu spotrebiteľovi, ako zákonnému znaku generálnej

klauzuly nekalej súťaţe, ţalovaný poukazuje na judikatúru, ţe naplnenie tohto znaku sa

odvodzuje od správania spotrebiteľa, pričom je potrebné prihliadať na správanie

“normálneho“ alebo “priemerného“ spotrebiteľa, teda ide o konzumenta, ktorý nemusí byť

obzvlášť bystrý, ale má prejavovať určitú spotrebiteľskú súdnosť a nemal by sa nachádzať

v pásme hlbokého podpriemeru. Ďalej uviedol, ţe priznaný nárok na primerané

9

zadosťučinenie, ako aj jeho výška, sú neodôvodnené. Preto ţalovaný navrhol, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zmenil tak, ţe ţalobu zamietne a zaviaţe

ţalobcu na náhradu trov konania. Ţalovaný sa vyjadril písomne k odvolaniu ţalobcu

a uviedol, ţe skutočnosti uvádzané ţalobcom ako rozhodujúce, povaţuje za bezvýznamné.

Nepomer mobilných telefónov vo vzťahu k počtu zákazníkov vychádza zo základného

trhového princípu - nerovnováhy ponuky a dopytu. Rovnako je nepodstatná výška obratu

ţalovaného. Náhrada nemajetkovej ujmy musí vychádzať len zo skutočností na strane

ţalobcu, ktorý sa takejto náhrady domáha. Vzťah je zaloţený dodatkom medzi ţalobcom

a ţalovaným a ide o obchodnoprávny vzťah a preto ţalobcovi nemoţno v konaní priznávať

status spotrebiteľa.

Ţalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu ţalovaného a uviedol, ţe otázka posúdenia

základu uplatneného nároku bola riešená v zásade vo všetkých súvisiacich odvolacích

rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto veci. Pojem spotrebiteľ je

primárne definovaný v ust. , v ktorého je spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ţalobca je advokát vykonávajúci svoju činnosť

advokáta podľa osobitného predpisu () pričom predmetom činnosti

advokáta nie je uzatváranie zmlúv o pripojení s mobilným operátorom, resp. kúpa akciových

telefónov, ale poskytovanie právnych sluţieb. Ţalobca nemohol a ani nekonal v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda nie je vylúčený

z okruhu subjektov, ktoré zákon definuje ako spotrebiteľov. Spotrebiteľ nemá moţnosť

ţiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôţe vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je

prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Ţalovaný nechápe kauzalitu vzťahu, ktorá je predmetom

nekalosúťaţného konania. Odvolanie ţalovaného povaţuje ţalobca za nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie ţalobcu a ţalovaného podľa ust. s nariadením pojednávania

v súlade s ust. , na ktorom prejednal vec a zopakoval dokazovanie

v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci ( ) a dospel k názoru, ţe

v prejednávanej veci treba rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bol ţalovaný

zaviazaný zaplatiť ţalobcovi 50 000.- Sk potvrdiť a v zamietajúcej časti zmeniť a ţalobe

vyhovieť. Rovnako odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu aj v časti

trov konania.

10

Ţalovaný namieta nedostatok aktívnej legitimácie na strane ţalobcu. Má zato, ţe

v zmysle ust. § 44 Obch. zákonníka nemá ţalobca postavenie súťaţiteľa a nemá ani

postavenie spotrebiteľa, keďţe Dodatok k zmluve o pripojení uzatvoril ako fyzická osoba –

podnikateľ (advokát).

S názorom ţalovaného, ţe ţalobca, nemá postavenie súťaţiteľa odvolací súd súhlasí

s týchto dôvodov.

Podľa ust. nekalou súťaţou je konanie

v hospodárskej súťaţi, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaţe a je spôsobilé privodiť

ujmu iným súťaţiteľom alebo spotrebiteľom.

Pojem súťaţiteľ je definovaný v ust. . Ide o fyzické

i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaţi, aj keď nie sú podnikateľmi

(ďalej len “súťaţiteľ“), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťaţnú činnosť v záujme

dosiahnutia hospodárskeho prospechu a zdruţovať sa na výkon tejto činnosti, sú však

povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaţe a nesmú účasť na súťaţi

zneuţívať.

Pojem „spotrebiteľ“ pre účely pouţiteľné pri posudzovaní skutkov nekalej súťaţe

(teda nie v zmysle verejnoprávnych predpisov, ako ho definuje zákon o ochrane spotrebiteľa)

nájdeme v úprave tzv. spotrebiteľských zmlúv v (podľa postupnosti

prameňov obchodného práva v zmysle § 1 ods. 2 Obch. zákonníka). Ustanovenie § 52 ods. 4

Obč. zákonníka označuje spotrebiteľa ako osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Fyzická osoba – spotrebiteľ môţe byť aj podnikateľom (podľa ust. § 2 ods. 2 Obch.

zákonníka podnikateľom podľa Obch. zákonníka je osoba zapísaná v obchodnom registri,

osoba podnikajúca na základe ţivnostenského oprávnenia, osoba podnikajúca na základe

iného neţ ţivnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, fyzická osoba, ktorá

vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu),

ale pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy ide o takú zmluvu, ktorá sa netýka jeho

podnikateľskej činnosti, teda o takú zmluvu, ktorá je zameraná na uspokojovanie jeho

osobných potrieb, potrieb členov jeho rodiny a domácnosti.

Odvolací súd však poukazuje na ust. v znení platnom

k 1. októbru 2002 podľa ktorého je spotrebiteľom podľa tohto zákona aj právnická osoba,

11

ktorá nakupuje výrobky alebo pouţíva sluţby pre svoju vlastnú spotrebu, pokiaľ vystupuje

voči predávajúcemu obdobne ako fyzická osoba uvedená v ods. 1 písm. a) tohto zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení

, a zákona o ochrane spotrebiteľa konštatoval,

ţe ţalobca má v predmetnom spore aktívnu vecnú legitimáciu, keďţe Dodatok k zmluve

o pripojení uzatvoril so ţalovaným ako fyzická osoba podnikajúca na základe iného neţ

podnikateľského oprávnenia () podľa osobitných

predpisov, pričom predmetný mobilný telefón, ako aj sluţby o pripojení pouţíva pre svoju

vlastnú spotrebu, keďţe dodatok k zmluve o pripojení a kúpe mobilného telefónu sa netýkal

jeho podnikateľskej činnosti. To znamená, ţe ţalobca nepodniká v oblasti predaja mobilných

(akciových) telefónov a ani neposkytuje sluţby mobilného operátora.

Ţalovaný v odvolaní namietal, ţe konanie ţalovaného treba zaradiť medzi jednoduché

porušenia záväzkových vzťahov, nie medzi nekalosúťaţné konanie, keďţe nenapĺňa znaky

generálnej klauzuly nekalej súťaţe podľa ust. .

Odvolací súd nevidí znaky nekalosúťaţného konania v zadaní a uverejnení reklamy na

akciu ţalovaného v týţdenníku PLUS 7 dní, platnej od 1. októbra 2002. Súhlasí aj s názorom

ţalovaného, ţe v tomto inzeráte je zreteľne uvedené, ţe ponuka mobilných telefónov platí do

vyčerpania zásob. S týmto názorom súhlasil aj ţalobca. Rovnako si bol vedomý, ţe zrejme

zásoby akciových telefónov nebudú postačovať pre všetkých potencionálnych zákazníkov.

Ţalovaný však opomenul na tieto fakty: 1) predaj mobilného telefónu bol viazaný na

paušál 250 (čo bolo v predmetnej reklame uvedené a nie je to sporné). Za nekalosúťaţné

konanie však treba povaţovať prijatie platby za mobilný telefón SONY ERICSSON T 68i bez

jeho dodania ţalobcovi a napriek tomu, ţe tento mobilný telefón mu nebol dodaný, ţalovaný

si začal fakturovať sluţby Paušál 250 podľa Dodatku k zmluve o pripojení, ktorý síce

podpísal ţalobca, ale len preto, ţe uzatvorením tohto dodatku bol podmienený predaj

akciového telefónu. 2.) Ţalobca nemal v úmysle uzatvárať Dodatok k zmluve o pripojení, ak

mu nebude dodaný predmetný akciový telefón. 3.) Ţalovaný podmienky inzerované

v týţdenníku PLUS 7 dní sám nedodrţal a ani v nasledujúcich mesiacoch ţalobcovi nedodal

mobilný telefón a naďalej mu fakturoval paušál 250.

Konanie ţalovaného je konaním v hospodárskej súťaţi, ktoré je v rozpore s dobrými

mravmi súťaţe a je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi a preto napĺňa znaky podľa ust.

12

§ 44 ods. 1 Obch. zákonníka nekalej súťaţe. Odvolací súd sa preto nestotoţnil s názorom

ţalovaného, ţe došlo k jednoduchému porušeniu záväzkového vzťahu a podľa názoru

odvolacieho súdu ide o klamlivú reklamu cieľom ktorej nebol výpredaj akciových telefónov,

ale zabezpečenie ďalších zákazníkov na sluţby paušál 250, o čom svedčí čl. 6 –záverečné

ustanovenia bod 4 dodatku k zmluve o pripojení (síce nepodpísaný), podľa ktorého

neoddeliteľnou súčasťou tohto dodatku je jeho osobitná doloţka - potvrdenie uţívateľa

o odovzdaní a prevzatí ním podľa čl. 2 zakúpených akciových mobilných telefónnych

prístrojov GSM. Napriek tomu, ţe k odovzdaniu a prevzatiu akciového mobilu ţalobcom

nikdy nedošlo, ţalovaný začal konať v rámci dodatku k zmluve o pripojení, ktorý podľa

názoru odvolacieho súdu nebol platne uzatvorený.

Rovnako konanie ţalovaného, ktorý aţ po urgenciách, reklamácii a následnej

reklamácii daného stavu na tlačive ţalovaného, zjednal nápravu, nemoţno povaţovať za

jednoduché porušenie záväzkového vzťahu, ale za konanie v rozpore s dobrými mravmi.

Teda, ako uţ uviedol odvolací súd, nie uverejnený inzerát ţalovaného v časopise

PLUS 7 dní je predmetom tohto sporu, ako sa to snaţí podsúvať ţalovaný, ale konanie

ţalovaného pri kúpe akciového telefónu inzerovaného v týţdenníku PLUS 7 dní a následného

konania ţalovaného, je predmetom tohto sporu. Ak by ţalovaný vyčerpal zásoby týkajúce sa

mobilného telefónu SONY ERICSSON T68i, ţalobca by ho nekúpil resp. nezaplatil

a neuzatvoril by ani dodatok k zmluve o pripojení na paušál 250.

Ţalovaný sa odvolal do výroku napadnutého rozsudku, ktorou mu bola uloţená

povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1659,70 eur a ţalobca do zamietajúcej časti.

Podľa ust. – osoby, ktorých práva boli nekalou súťaţou

porušené alebo ohrozené, môţu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdrţal

a odstránil závadný stav. Ďalej môţu poţadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môţe

poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.

Zákon priznáva spotrebiteľovi v zásade rovnaký rozsah práv ako súťaţiteľom, keďţe

ide o okruh osôb dotknutých nekalou súťaţou. Poškodený má právo voľby a primerané

zadosťučinenie je zákonom uvádzané na prvom mieste spomedzi kompenzačných nárokov,

odvolací súd s prihliadnutím na danú situáciu, ktorá je v kaţdom prípade špecifická,

povaţoval poskytnutie primeraného zadosťučinenia v peniazoch za spravodlivú náhradu. Pri

stanovení resp. rozhodnutí o primeranom zadosťučinení je preto treba postupovať tak, aby

13

toto primerané zadosťučinenie pokrylo skutočné náklady poškodeného (ţalobcu), ktoré mu

vznikli konaním druhej strany (ţalovaným) a zároveň bude satisfakciou za stav, ktorý

ţalobca musel strpieť. Odvolací súd preto nemohol súhlasiť s názorom ţalovaného, ţe

vrátením neoprávnene zaplatených finančných prostriedkov ţalobcovi, sa všetko zhojilo.

Ţalobca musel sám, alebo prostredníctvom rodinného príslušníka riešiť danú situáciu-

zrušenie dodatku k zmluve o pripojení reklamáciou, ako aj reklamáciou nedodaného

mobilného telefónu. Toto všetko si vyţadovalo čas, ktorý ţalobca mohol vyuţiť

zmysluplnejšie ako aj riešiť neoprávnené fakturácie ţalovaného. Odvolací súd preto

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou zaviazal ţalovaného zaplatiť

ţalobcovi1 659,70 eur potvrdil majúc zato, ţe táto suma je primeraná na pokrytie nákladov

spojených s reklamáciou vzniknutého stavu, ktorý spôsobil ţalovaný (náhrada za stratu času

spojená s vybavovaním reklamácie a urgovaním dodania akciového zaplateného mobilu).

Primerané zadosťučinenie sa podľa názoru odvolacieho súdu skladá z náhrady

morálnej ujmy a výdavkou spojených s reparáciou navodeného stavu ako aj satisfakcie za

stav, ktorý ţalobca musel trpieť.

Pri posudzovaní primeraného zadosťučinenia odvolací súd vychádzal z postavenia

ţalovaného na trhu mobilných operátorov. Išlo o jedného z najväčších mobilných operátorov

s ročným obratom v roku 2002 vo výške 5,350 mld. Sk a pri počte viac ako 1,713 mil.

zákazníkov. Odvolací súd z prehľadu platieb ţalobcu za poskytované sluţby ţalovaným

(1997-2008) konštatoval, ţe išlo o disciplinovaného klienta, ktorý vystihuje individuálny

obchodný vzťah medzi účastníkmi konania. Rovnako odvolací súd vychádzal z faktu, ţe

ţalovaný do predmetnej akcie Paušál 250 ponúkol 550 mobilov. Táto akcia podľa ţalovaného

trvala (č. l. 74) od 2. septembra a skončila 15. novembra 2002. V predmetnej reklame

v časopise PLUS 7 dní je zreteľne uvedené “do výpredaja zásob“. Preto je nepochopiteľné, ţe

predajca ţalovaného nevedel uţ v čase osobnej návštevy ţalobcu (15. októbra 2002), či

zásoby sú alebo uţ sú vypredané. Tento fakt je o zaráţajúcejší, keďţe ide o mobilného

operátora, kde by nemal by problém sa telefonicky spojiť so skladom alebo iným miestom

ţalovaného na preverenie, či uţ zásoby neboli vypredané. Takýto postup mohol urobiť aj cez

počítač, čo neurobil a tvrdenie, ţe mobilné telefóny SONY ERICSSON T68i trebalo

objednávať s lehotou 4 týţdne resp. v danej veci 5 dní, je zavádzajúce, pretoţe buď ich mal

ako zásoby ţalovaný (550 kusov) alebo ich uţ vypredal, a preto mal ţalobcu pravdivo

14

informovať a nie ho nútiť podpisovať Dodatok k zmluve o pripojení s prísľubom dodania

daného mobilu do 5 dní.

Odvolací súd nemohol ponechať bez povšimnutia ani fakt, ţe ţalobca nebol sám, ale

takto isto postupoval ţalovaný aj v iných prípadoch, dôkazom takého správania ţalovaného je

storno po akceptácii (č. l. 20), kde sa vyskytujú ďalšie štyri takéto prípady. Či ich nebolo viac,

ţalovaný nechcel uviesť.

Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností, tieto jednotlivo a následne

spolu vyhodnotil a dospel k názoru, ţe konanie ţalovaného viedlo k nekalosúťaţnému

konaniu, keď klamlivou reklamou ponúkajúcou akciové mobilné telefóny v tak malom počte

k počtu svojich uţ zákazníkov a neznámenu počtu potencionálnych zákazníkov vedel resp.

musel vedieť, ţe ich neuspokojí (čo vraj ani nebolo cieľom ţalovaného, lebo išlo o „akciový

tovar“), z jeho moţno vyvodiť len to, ţe ţalovanému išlo len o zvyšovanie paušálov od 60 aţ

do 2000.

Takéto konanie je podľa názoru odvolacieho súdu nezlučiteľné s postavením

ţalovaného na trhu mobilných operátorov a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle

ust. zmenil rozsudok prvostupňového súdu v časti, ktorou ţalobu zamietol tak,

ţe priznal ţalobcovi primerané zadosťučinenie aj vo výške 1 659,69 eur ako satisfakcia za

stav, ktorý musel cca 3 mesiace trpieť.

Ţalobca sa odvolal aj do časti trov konania a odvolací súd konštatoval, ţe jeho

odvolanie je dôvodné. V predmetnej veci výška primeraného zadosťučinenia bola závislá

o subjektívne posúdenia nekalosúťaţného konania ţalovaného a primeranosti resp.

dostatočnosti jej reparácie. Vzhľadom nato, ţe odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového

súdu v zamietajúcej časti, zmenil aj časť týkajúcu sa trov konania v zmysle ust. § 224 ods. 2

a priznal náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania ţalobcovi. Ţalobca si

uplatnil trovy konania vo výške 3 382,- eur (špecifikácia z 8. decembra 2010) + trovy

právneho zastúpenia vo výške 308,29 eur, čo spolu predstavuje sumu 3690,29 eur. Najvyšší

súd rozhodol o trovách prvostupňového konania a odvolacieho konania podľa ust. § 224

ods. 2 v spojení s ust. a priznal ich náhradu úspešnému

účastníkovi t. j. ţalobcovi.

Trovy konania pozostávajú z náhrady trov vzniknutých ţalobcovi zaplatením súdnych

poplatkov za podanú ţalobu v sume 4 000.- Sk, za odvolanie 6 000.-Sk a za odvolanie

15

100.- eur, spolu ide o 432,36 eur. Ďalej mu priznal trovy konania spočívajúce v náhrade trov,

ktoré mu vznikli jeho zastupovaním advokátom v konaní na súde prvého i odvolacieho súdu

a to podľa vyhl. č. za 2 úkony právnej pomoci vo výške á 3 560.- Sk +

á 128.-Sk reţijný paušál (prevzatie a príprava a vyjadrenie sa ţalobcu k odporu ţalovaného)

a 1 úkon právnej pomoci podľa § 16 ods. 3 vyhl. Vo výške ¼ (účasť na pojednávaní

11. decembra 2003) vo výške 912,50 Sk + reţijný paušál 128.-Sk. Podľa vyhl. č. 655/2004

Z. z. odvolací súd priznal ţalobcovi 5 právnych úkonov á 3 650.- Sk + 3x reţijný paušál

á 164.- Sk, 1x 178 a 1x190.- Sk. (účasť na pojednávaní 23. februára 2006, 22. júna 2006,

odvolanie, pojednávanie účasť na Najvyššom súde Slovenskej republiky 20. marca 2007,

pojednávanie na Krajskom súde Bratislava) a podľa vyhl. § 14 ods. 5 ¼ t. j. 912,50 Sk +

reţijný paušál 164.- Sk (pojednávanie 12. januára 2006). Ďalej odvolací súd priznal ţalobcovi

náhradu trov za 6 úkonov právnej pomoci á 121,17 eur (odvolanie ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave z 13. novembra 2008, vyjadrenie ţalobcu k odvolaniu

ţalovaného, účasť na pojednávaní 25. februára 2010, odvolanie ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu Bratislava z 25. februára 2010, účasť na pojednávaní 11. novembra 2010,

odvolanie) + 2x reţijný paušál 6,95 eur, a 4x reţijný paušál 7,21 eur, a 2 úkony právnej

sluţby á 121,17 eur (vyjadrenie sa ţalobcu k odvolaniu ţalovaného, účasť na pojednávaní na

najvyššom súde 20. októbra 2011) + 2x reţijný paušál 7,41 eur. Odvolací súd priznal

ţalobcovi aj DPH vo výške 19 % a 20 %, keďţe jeho právna zástupkyňa je platiteľkou DPH.

(z 242,34 eur ide o 48,468 eur 20 %DPH a 19 % DPH z 27 375.- Sk je 5 201,25.- Sk

a z 727,02 eur je 19 % 138,133 eur). Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi trovy

prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 2773,531eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave, 20. októbra 2011

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.