Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (16)2f2/386994.066291.pdf
PDF · 220.48 KB
No categories available
5Obo/7/2011
Najvyšší súd 5Obo/7/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Dariny Ličkovej a členiek senátu JUDr. Anny Markovej a JUDr. Kataríny Pramukovej,
v právnej veci ţalobcu: JUDr. M. P., K., B., zast. JUDr. M. T., advokátkou so sídlom Š., X.
B., proti ţalovanému: O., a. s., IČO: X., P., B., zast. JUDr. M. B., advokátom so sídlom B., s.
r. o., IČO: X., D., X. B., o 3 319,39 eur s prísl. (100 000.- Sk), na odvolanie ţalobcu
a ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. novembra 2010, č. k. 10Cbs
70/2003-196, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 25. novembra 2010, č. k. 10Cbs 70/2003-196 v časti, ktorou bola uloţená ţalovanému
povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 659,70 eur p o t v r d z u j e .
V časti, ktorou bola ţaloba vo zvyšku zamietnutá mení tak, ţe ţalovaný je povinný
zaplatiť ţalobcovi 1 659,69 eur, v časti trov konania mení tak, ţe ţalovaný je povinný
zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 2 773,531 eur na účet právnej zástupkyne
ţalobcu.
O d ô v o d n e n i e :
Ţalobca ţalobou došlou na súd prvého stupňa 27. januára 2003 ţiadal, aby súd
rozhodnutím uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 100 000,- Sk, ako aj trovy
konania titulom primeraného zadosťučinenia podľa ust. § 53 Obchodného zákonníka.
Ţalobca uzatvoril so ţalovaným 27. marca 1998 zmluvu o poskytovaní sluţieb GSM
č. 141059.
Ţalovaný uvádza svoje výrobky a sluţby, ktorých predaj podporuje vyhlasovaním
predajných akcií v médiach. Jedna ponuková akcia na predaj mobilných telefónov “Výmena
2002“ prebiehala od začiatku mesiaca október 2002 a bola uverejnená v časopise PLUS
SEDEM DNÍ.
Ţalobca v mesiaci október (15.10.2002) reagoval na vyššie uvedenú akciu na kúpu
mobilného telefónu značky Sony Ericsson T 68i za cenu 7 990,- Sk prostredníctvom
sprostredkovateľa –predajcu I., s. r. o. v P., kde sa ţalobca dostavil 15. októbra 2002
a zástupca predajcu ho informoval, ţe podmienkou predaja akciového mobilu je zvýšenie
mesačného paušálu na 250 min. za mesiac, potom bude ţalobcovi dodaný predmetný mobil
do 5 pracovných dní. Ţalobca podpísal Dodatok k zmluve o pripojení č. 141059 - Ponuková
akcia O., a. s. “Výmena 2002“, z ktorého nebolo vydané ţalobcovi vyhotovenie. Ţalobcovi
nebol mobilný telefón dodaný, platbu za zvýšenie paušálu však ţalobcovi ţalovaný účtoval.
Dňa 8. novembra 2002 bol ţalobcovi fakturovaný aj mobilný telefón, ktorý neprevzal, aj
zvýšený paušál 250. V mesiaci november 2002 finančné prostriedky za paušál 250 ţalovaný
ţalobcovi znova ťarchopisoval ťarchopisom č. 9000265701 dňa 27. novembra 2002 v sume
1 720,80.- Sk k faktúre č. 82552117288. S uvedenou fakturáciou ţalobca nesúhlasil a zaslal
ţalovanému pokus o zmier ako reklamáciu so ţiadosťou o zdôvodnenie. Ţalovaný v odpovedi
na reklamáciu uviedol, ţe 8. novembra 2002 bol uzatvorený dodatok k Zmluve o pripojení č.
14105901. Ţalobca podpísal dodatok 15. októbra 2002 ako prvý bez podpisu ţalovaného.
Odvtedy ţalobca dodatok nevidel a preto mu nie je známe kedy nadobudol účinnosť. Napriek
tomu, ţe ţalovaný tvrdí, ţe dodatok bol uzatvorený 8. novembra 2002, uţ vo faktúre z 31.
októbra 2002 č. 8255217288 ţalovaný k 30. októbru 2002 fakturoval ţalobcovi mobilný
telefón. Aj vo fakturácii za december 2002 a január 2003 si ţalovaný účtuje paušál 250,
dokonca ţalovaný ţalobcovi zaslal upomienku 9. januára 2003 na zaplatenie pohľadávky.
Ţalobca od 15. októbra 2002 do 28. novembra 2002 márne čakal oznámenie o tom, ţe si
telefón môţe ísť prevziať. Syn ţalobcu osobne viackrát dodanie telefónu urgoval u predajcu.
Ţalobca sa dostavil do spoločnosti predajcu 28. novembra 2002, kde mu len dali uţ vopred
vystavenú ţiadosť o storno a oznámenie o akceptácii storna s ústnym odôvodnením, ţe sa
minuli skladové zásoby. Ţalobca má zato, ţe účinnosť ustanovení dodatku bola podmienená
samotnou kúpou mobilného telefónu Sony Ericsson T 68i, teda dodatok nevznikol a obidve
zmluvné strany nie sú ním viazané. Ţalobca bol nútený k zvýšeniu si paušálu na 250 minút
mesačne, čo povaţuje za nátlak na záujemcov, aby okrem výrobku zároveň boli nútení
pristúpiť k poskytovaniu inej sluţby, o ktorú záujem nemajú. Ţalobca mal zato, ţe takýmto
konaním sa ţalovaný dopúšťa nekalosúťaţného konania.
Súd prvého stupňa vyhovel ţalobe ţalobcu a platobným rozkazom z 24. júla 2003,
č. k. 2Cb 1/03-23 zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 100 000.- Sk a trovy konania vo
výške 4 000.- Sk.
Proti tomuto platobnému rozkazu podal odpor ţalovaný a zároveň sa vyjadril k ţalobe
ţalobcu. Má zato, ţe ţalobcovi nevznikla škoda. Vzhľadom nato, ţe podmienkou pre
poskytnutie zľavy vo výške 16 000.- Sk z obchodnej ceny mobilného telefónu (a tieţ
ostatných bonusov s akciou výmeny 2002 spojených), je tieţ aktivácia uţívateľského
programu Paušál 250, zároveň s uzatvorením kúpnej zmluvy (vo forme dodatku k zmluve
o pripojení) bol na ţiadosť ţalobcu aktivovaný tento vyšší uţívateľský program. Po vykonaní
storna dodatku mohol ţalobca bez toho, aby ţalovaný voči nemu mohol uplatniť akékoľvek
sankcie, poţiadať o zmenu uţívateľského programu na pôvodný, teda v mesiacoch december
2002 a január 2003 mohol mať znova aktivovaný pôvodný uţívateľský program. Vzhľadom
na storno dodatku zaniklo právo ţalobcu na 100 % zľavu z ceny za poskytované sluţby za
prvé zúčtovacie obdobie, preto bola ţalobcovi ťarchopisom doúčtovaná cena za toto obdobie
vo výške 1 720,80 Sk. Ţalovaný ţalobcovi navrhol, ţe ţalovaný spätne upraví aktivovaný
uţívateľský program Paušál 250 na pôvodný Paušál 120, vrátane dobropisovania uţ
vyúčtovaných cien za Paušál 250, čo ţalobca vyuţil. Dobropisovanie bolo vykonané
24. januára 2003.
Ţalobca mal moţnosť zakúpiť si mobilný telefón Sony Ericsson T 68i aj bez
pristúpenia na uvedené podmienky, ale bez zliav (aţ 16 000,- Sk).
Slovenský telekomunikačný trh je v skutku malý, ale jeho účastníci sú vystavení
enormnej konkurencii (obrovské čiastky vynakladané ročne na reklamu). Ţalovaný priamo zo
zákona o telekomunikáciach má povinnosť vydávať pre kaţdú telekomunikačnú sluţbu
všeobecné podmienky, povinnosť zaradiť do nich väčšinu zmluvnej úpravy a to, ţe všeobecné
podmienky sú súčasťou zmluvy o pripojení tieţ vyplýva z ustanovení tohto zákona, pričom to,
ţe nie sú celé všeobecné podmienky na líci prvej strany zmluvy o pripojení vyplýva
z technických moţností a zo samotnej podstaty tohto inštitútu. Ţalobca povaţuje reklamu
ţalovaného uverejnenú v časopise PLUS SEDEM DNÍ za klamlivú. Ţalovaný tento záver
nemôţe prijať, keďţe v reklame je jasne uvedené, ţe “Ponuka mobilných telefónov platí do
vyčerpania zásob“. Preto povaţuje ţalovaný záver ţalobcu o klamlivej reklame za
nepodloţený. Ţalobca v ţalobe ničím nezdôvodnil poţadovanú výšku primeraného
zadosťučinenia.
Ţalovaný povaţuje preto ţalobu za nedôvodnú a navrhol, aby ju súd zamietol.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 22. júna 2006, č. k. 10Cbs/70/2003-86 ţalobu
ţalobcu zamietol a účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie ţalobca a ţalovaný, o ktorých rozhodol
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 20. marca 2008, č. k. 6Obo 302/2006-112
tak, ţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnom uznesení vyslovil právny názor, ţe konanie
ţalovaného je konaním v hospodárskej súťaţi, pričom vyššie uvedenú reklamu pokladá za
reklamu vábivú, ktorej úmyslom bolo prostredníctvom nej uskutočniť obchod so záujemcom
aj za predpokladu, ţe nebude schopný produkt vôbec dodať alebo dodať v určenom čase.
Naviac, ak predaj produktu je spojený s ďalšou podmienkou (výškou predplatených minút),
ktorá podmienka v reklame nie je uvedená.
Odvolací súd na základe konania ţalovaného dospel k záveru, ţe nebolo úmyslom
ţalovaného splniť svoje záväzky všetkým záujemcom, ktorí po prečítaní reklamy s mobilnými
telefónmi v akciových cenách uzavreli zmluvy o pripojení resp. dodatky k nim. Ţalovaný sa
dopustil nekalej praktiky súťaţiteľa (vábivej reklamy), ktorá je v rozpore s dobrými mravmi
súťaţe a je spôsobilá vyvolať ujmu spotrebiteľovi. Preto sú naplnené znaky nekalej súťaţe,
obsiahnuté v generálnej klauzule.
Keďţe súd prvého stupňa nevykonal ani dokazovanie o uplatnenom prostriedku
ochrany proti nekalej súťaţi, bude úlohou prvostupňového súdu rozhodnúť v novom konaní
o imateriálnej ujme tak, ţe posúdi, či ţalobcom poţadované zadosťučinenie v sume
100 000.- Sk je primerané.
Krajský súd v Bratislave vo veci znova rozhodol rozsudkom z 13. novembra 2008, č.
k. 10Cbs 70/2003-140 tak, ţe uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 50 000.- Sk, vo
zvyšku ţalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe ţalobcovi bola reálna
škoda ţalovaným uhradená, primerané zadosťučinenie v sume 50 000.-Sk je adekvátne
k námahe, úsiliu a času vynaloţeného ţalobcom usporiadať túto záleţitosť so ţalovaným. Vo
zvyšku preto ţalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca a to do zamietajúcej časti a trov
konania, ţalovaný podal odvolanie do trov konania a do časti, ktorou bol zaviazaný zaplatiť
ţalobcovi 50 000.- Sk.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o odvolaniach účastníkov konania
uznesením z 22. júna 2009, č. k. 6Obo 25/2009-161 tak, ţe napadnutý rozsudok Krajského
súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďţe dospel k názoru, ţe
prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí neuviedol dostatočne dôvody, na ktorých zaloţil
svoje rozhodnutie, tak v časti, ktorou ţalobe vyhovel, ako aj v časti, ktorou ţalobu zamietol,
čo je v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Súd prvého stupňa nevykonal ţiadne dokazovanie
o uplatnenom nároku napriek tomu, ţe vo svojom prvšom rozhodnutí vec nesprávne právne
posúdil a preto nevykonal dôkazy, ktoré boli v konaní navrhované a ktoré bolo potrebné
vykonať na zistenie výšky oprávneného nároku. Nevyhodnotil ani ţalobcom predloţený
dôkaz – prehľad platieb za obdobie rokov 1997 aţ február 2008 a ani neuviedol, prečo na
tento dôkaz neprihliadal.
Súd prvého stupňa preto vo veci rozhodol rozsudkom z 25. februára 2010, č. k.
10Cbs 70/2003-169 tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 500,63eur, vo
zvyšku ţalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe v zmysle uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júna 2009, č. k. 6Obo 25/2009 bolo úlohou
prvostupňového súdu rozhodnúť o imateriálnej ujme tak, ţe posúdi, či ţalobca poţadované
zadosťučinenie v sume 100 000.- Sk je primerané.
Súd prvého stupňa uznal, ţe nápadne vytlačená ponuka na kúpu mobilného telefónu
s nenápadne uvedenou zmienkou do vypredania zásob, sa “povrchne“ čítajúci zákazník mohol
rozhodnúť k podpisu dodatku k uţ uzatvorenej zmluve o pripojení na získanie mobilného
telefónu propagovaného v tomto inzeráte. Ţalobca preukázal ujmu, ktorá mu vznikla tým, ţe
do 5 dní od podpisu dodatku mu ţalovaný mobilný telefón nedodal, pričom ţalovaný za
mobilný telefón ţalobcovi fakturoval uţ ku dňu 30. októbra 2002 a taktieţ aj za mesiac
november 2002 aţ január 2003 si účtoval paušál 250.
Prvostupňový súd sa stotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe ţalovaný klamlivou reklamou,
zľavnenými akciami so zakúpením ďalších sluţieb, ho uviedol do omylu, k vysporiadaniu
reklamácie náhrady finančných prostriedkov musel ţalobca vynaloţiť určitý čas a úsilie na
preukázanie platby, odsúhlasenie si ťarchopisov, fakturáciu, dobropisov, ţalobca sa musel
dostaviť do spoločnosti ţalovaného (28. novembra 2002), kde prevzal vystavenú ţiadosť
o storno objednávky, čo bolo viac ako mesiac od dátumu dohodnutého termínu dodávky
mobilného telefónu.
Preto mal súd prvého stupňa za preukázané z doterajšieho dokazovania, ţe došlo ku
klamlivej reklame - nekonaním zo strany ţalovaného podľa podmienok uvedených v ponuke -
inzeráte a následne uzatvoreným dodatkom k zmluve o pripojení. Ţalovaný tým, ţe vyúčtoval
ţalobcovi nedodaný tovar a účtoval mu rozšírený paušál, spôsobil mu ujmu - neoprávneným
zadrţiavaním finančných prostriedkov za nedodaný mobilný telefón, jeho opätovné
vyúčtovanie a účtovaním zvýšeného paušálu po dobu od októbra 2002 do januára 2003.
Prvostupňový súd pri posudzovaní klamlivosti reklamy postupoval v súlade s ust. § 45
ods. 2 písm. a) Obch. zákonníka, pričom o primeranom zadosťučinení rozhodol podľa ust.
§ 53 Obchodného zákonníka. Priznaná suma súdom prvého stupňa, je podľa názoru
prvostupňového súdu primeraná k zisteným skutočnostiam uvedených vyššie a javí sa ako
primeraná aj v súvislosti s pripravovaním ďalších akcií ţalovaným, aby ich realizácia nemala
za následok nespokojných zákazníkov.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca v zákonom stanovenej lehote a to do
časti, ktorou bola ţaloba zamietnutá a do časti, ktorou bolo rozhodnuté o trovách konania ako
aj ţalovaný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol o odvolaniach uznesením 23. júna 2010,
č. k. 5Obo/63/2010 tak, ţe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
nové konanie s tým, ţe tento sa nezaoberal podstatnou skutočnosťou a to, ţe predaj
predmetného telefónu bol viazaný na uzatvorenie Dodatku k zmluve o pripojení, pričom
potencionálny záujemca, ak si chcel akciový mobil zakúpiť za zvýhodnenú cenu, musel
pristúpiť na Paušál 250. Prvostupňový súd tieţ nevyhodnotil vyfakturovanie mobilného
telefónu ţalovaným bez jeho dodania ako i postup ţalovaného, ktorý bez zaváhania ţalobcovi
fakturoval Paušál 250.
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 25. novembra 2010, č. k. 10Cbs 70/2003-196
uloţil ţalovanému zaplatiť 1659,70 eur, vo zvyšku ţalobu zamietol a účastníkom nepriznal
náhradu trov konania. Rozhodol tak po doplnení dokazovania, keď zistil, ţe ţalovaný má
pribliţne 3 mil. klientov, do kampane mal ţalovaný k dispozícii pribliţne 550 ks mobilných
prístrojov SONY ERICSSON T 68i. Ţalovaný má veľký počet obchodných zástupcov ak je
mobil na sklade, tak je zákazníkovi vydaný hneď. Keď nie je na sklade, spíše sa klasická
objednávka a dodacia lehota je potom 4 týţdne.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal z toho, ţe samostatným znakom nekalo
súťaţného konania podľa generálnej klauzuly, je spôsobilosť konaním privodiť ujmu
súťaţiteľovi alebo spotrebiteľovi. Pre kvalifikáciu nekalej súťaţe sa vyţaduje moţnosť
privodiť ujmu súťaţiteľovi alebo spotrebiteľovi, nie je teda nutný samotný vznik ujmy. Za
nemajetkovú ujmu pre spotrebiteľa je moţné povaţovať kaţdé obmedzenie spotrebiteľovho
komfortu, všetko čo mu berie čas, kľud. Pre priznanie peňaţného zadosťučinenia nie sú
stanovené ţiadne špeciálne podmienky. Základom pre stanovenie výšky primeraného
zadosťučinenia je primeranosť a súd tak stanoví na základe vlastnej úvahy. Je teda
posudzovaná podľa subjektívnej povahy. Ochrana spotrebiteľa nesmie pri aplikácii práva
proti nekalej súťaţi dominovať nad ochranou súťaţiteľa a preto súd povaţoval sumu z titulu
primeraného zadosťučinenia vo výške 50 000.- Sk za primeranú.
Ţalobu preto vo zvyšku zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie ţalobca - do zamietajúcej časti a trov
konania, a ţalovaný do časti, ktorou sa ţalobe vyhovelo a to v zákonom stanovenej lehote.
Ţalobca poukazuje na to, ţe pri stanovení výšky primeraného zadosťučinenia súd
prvého stupňa za nevysporiadal, ţe ţalovaný ponúkol len 550 mobilov pre 1,713 mil.
zákazníkov.
Ţe ţalovaný tendenčne v konaní uvádzal, ţe storno Dodatku bolo realizované na
ţiadosť ţalobcu a išlo o ojedinelý prípad
Ţe súd neposudzoval primerané zadosťučinenie z hľadiska obratu ţalovaného (rok
2002 obrat 5,350 mld. Sk)
Ţe neposúdil prehľad platieb ţalobcu ţalovanému za poskytované sluţby od roku
1997 do februára 2008
Ţe sa nezaoberal podmienkou dodania akciového telefónu - zmena paušálu, jeho
zvýšenie na 250, a ţe nepodnikol ţiadne kroky k reparácii protiprávneho vzťahu
A ţe sa nevysporiadal s názorom odvolacieho súdu t. j. vyhodnotením inzerovanej
akcie v týţdenníku PLUS 7 dní vo vzťahu k čítanosti daného periodika, či takáto kampaň by
nepredpokladala väčšie mnoţstvo zásob na sklade, čo nebol evidentne daný prípad.
Odôvodnenie nesie znaky arbitrárnosti. Ţalobca v odvolaní znova zrekapituloval
dôvody, pre ktoré ţiadal primerané zadosťučinenie. Ďalej uviedol, ţe rozhodnutie
prvostupňového súdu o trovách konania je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení veci,
keď súd mal vo veci aplikovať ust. § 142 ods. 3 O. s. p.
Ţalovaný v odvolaní smerujúcom proti výroku, ktorým bol zaviazaný zaplatiť
ţalobcovi primerané zadosťučinenie namietal:
Nedostatok aktívnej legitimácie ţalobcu. Má zato, ţe ţalobca nie je spotrebiteľom,
keďţe dodatok k zmluve uzatvoril ako fyzická osoba – podnikateľ (§ 2 ods.1 písm. a) zák. č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 128/2002 Z. z. s účinnosťou
k 15. 02. 2002).
Pre kvalifikáciu ţalobcu ako súťaţiteľa je uţ však potrebné preukázať súťaţný vzťah
medzi ţalobcom a ţalovaným. Konanie ţalobcu nenapĺňa znaky generálnej klauzuly nekalej
súťaţe podľa § 44 Obch. zákonníka. Aplikáciu zákona účinného len od 1. júla 2007 na
konanie z októbra 2002 povaţuje ţalovaný za neprípustné. Podmienka výšky predplatených
minút, ako aj obmedzenosť zásob, je pritom uvedená priamo pod akciovými telefónmi. Pri
posudzovaní spôsobilosti privodiť ujmu spotrebiteľovi, ako zákonnému znaku generálnej
klauzuly nekalej súťaţe, ţalovaný poukazuje na judikatúru, ţe naplnenie tohto znaku sa
odvodzuje od správania spotrebiteľa, pričom je potrebné prihliadať na správanie
“normálneho“ alebo “priemerného“ spotrebiteľa, teda ide o konzumenta, ktorý nemusí byť
obzvlášť bystrý, ale má prejavovať určitú spotrebiteľskú súdnosť a nemal by sa nachádzať
v pásme hlbokého podpriemeru. Ďalej uviedol, ţe priznaný nárok na primerané
zadosťučinenie, ako aj jeho výška, sú neodôvodnené. Preto ţalovaný navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zmenil tak, ţe ţalobu zamietne a zaviaţe
ţalobcu na náhradu trov konania. Ţalovaný sa vyjadril písomne k odvolaniu ţalobcu
a uviedol, ţe skutočnosti uvádzané ţalobcom ako rozhodujúce, povaţuje za bezvýznamné.
Nepomer mobilných telefónov vo vzťahu k počtu zákazníkov vychádza zo základného
trhového princípu - nerovnováhy ponuky a dopytu. Rovnako je nepodstatná výška obratu
ţalovaného. Náhrada nemajetkovej ujmy musí vychádzať len zo skutočností na strane
ţalobcu, ktorý sa takejto náhrady domáha. Vzťah je zaloţený dodatkom medzi ţalobcom
a ţalovaným a ide o obchodnoprávny vzťah a preto ţalobcovi nemoţno v konaní priznávať
status spotrebiteľa.
Ţalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu ţalovaného a uviedol, ţe otázka posúdenia
základu uplatneného nároku bola riešená v zásade vo všetkých súvisiacich odvolacích
rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto veci. Pojem spotrebiteľ je
primárne definovaný v ust. § 52 ods. 4 OZ, v ktorého je spotrebiteľ fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ţalobca je advokát vykonávajúci svoju činnosť
advokáta podľa osobitného predpisu (zák. č. 586/2003 Z. z.) pričom predmetom činnosti
advokáta nie je uzatváranie zmlúv o pripojení s mobilným operátorom, resp. kúpa akciových
telefónov, ale poskytovanie právnych sluţieb. Ţalobca nemohol a ani nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda nie je vylúčený
z okruhu subjektov, ktoré zákon definuje ako spotrebiteľov. Spotrebiteľ nemá moţnosť
ţiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôţe vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je
prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Ţalovaný nechápe kauzalitu vzťahu, ktorá je predmetom
nekalosúťaţného konania. Odvolanie ţalovaného povaţuje ţalobca za nedôvodné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolanie ţalobcu a ţalovaného podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. s nariadením pojednávania
v súlade s ust. § 214 ods. 1 O. s. p., na ktorom prejednal vec a zopakoval dokazovanie
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie veci (§ 213 ods. 3 O. s. p.) a dospel k názoru, ţe
v prejednávanej veci treba rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bol ţalovaný
zaviazaný zaplatiť ţalobcovi 50 000.- Sk potvrdiť a v zamietajúcej časti zmeniť a ţalobe
vyhovieť. Rovnako odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok prvostupňového súdu aj v časti
trov konania.
10 5Obo/7/2011
Ţalovaný namieta nedostatok aktívnej legitimácie na strane ţalobcu. Má zato, ţe
v zmysle ust. § 44 Obch. zákonníka nemá ţalobca postavenie súťaţiteľa a nemá ani
postavenie spotrebiteľa, keďţe Dodatok k zmluve o pripojení uzatvoril ako fyzická osoba –
podnikateľ (advokát).
S názorom ţalovaného, ţe ţalobca, nemá postavenie súťaţiteľa odvolací súd súhlasí
s týchto dôvodov.
Podľa ust. § 44 ods.1 Obchodného zákonníka nekalou súťaţou je konanie
v hospodárskej súťaţi, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaţe a je spôsobilé privodiť
ujmu iným súťaţiteľom alebo spotrebiteľom.
Pojem súťaţiteľ je definovaný v ust. § 41 Obchodného zákonníka. Ide o fyzické
i právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaţi, aj keď nie sú podnikateľmi
(ďalej len “súťaţiteľ“), majú právo slobodne rozvíjať svoju súťaţnú činnosť v záujme
dosiahnutia hospodárskeho prospechu a zdruţovať sa na výkon tejto činnosti, sú však
povinné pritom dbať na právne záväzné pravidlá hospodárskej súťaţe a nesmú účasť na súťaţi
zneuţívať.
Pojem „spotrebiteľ“ pre účely pouţiteľné pri posudzovaní skutkov nekalej súťaţe
(teda nie v zmysle verejnoprávnych predpisov, ako ho definuje zákon o ochrane spotrebiteľa)
nájdeme v úprave tzv. spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (podľa postupnosti
prameňov obchodného práva v zmysle § 1 ods. 2 Obch. zákonníka). Ustanovenie § 52 ods. 4
Obč. zákonníka označuje spotrebiteľa ako osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Fyzická osoba – spotrebiteľ môţe byť aj podnikateľom (podľa ust. § 2 ods. 2 Obch.
zákonníka podnikateľom podľa Obch. zákonníka je osoba zapísaná v obchodnom registri,
osoba podnikajúca na základe ţivnostenského oprávnenia, osoba podnikajúca na základe
iného neţ ţivnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, fyzická osoba, ktorá
vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu),
ale pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy ide o takú zmluvu, ktorá sa netýka jeho
podnikateľskej činnosti, teda o takú zmluvu, ktorá je zameraná na uspokojovanie jeho
osobných potrieb, potrieb členov jeho rodiny a domácnosti.
Odvolací súd však poukazuje na ust. § 2 ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb.v znení platnom
k 1. októbru 2002 podľa ktorého je spotrebiteľom podľa tohto zákona aj právnická osoba,
11 5Obo/7/2011
ktorá nakupuje výrobky alebo pouţíva sluţby pre svoju vlastnú spotrebu, pokiaľ vystupuje
voči predávajúcemu obdobne ako fyzická osoba uvedená v ods. 1 písm. a) tohto zákona.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení
Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane spotrebiteľa konštatoval,
ţe ţalobca má v predmetnom spore aktívnu vecnú legitimáciu, keďţe Dodatok k zmluve
o pripojení uzatvoril so ţalovaným ako fyzická osoba podnikajúca na základe iného neţ
podnikateľského oprávnenia (zákona o advokácii č. 586/2003 Z. z.) podľa osobitných
predpisov, pričom predmetný mobilný telefón, ako aj sluţby o pripojení pouţíva pre svoju
vlastnú spotrebu, keďţe dodatok k zmluve o pripojení a kúpe mobilného telefónu sa netýkal
jeho podnikateľskej činnosti. To znamená, ţe ţalobca nepodniká v oblasti predaja mobilných
(akciových) telefónov a ani neposkytuje sluţby mobilného operátora.
Ţalovaný v odvolaní namietal, ţe konanie ţalovaného treba zaradiť medzi jednoduché
porušenia záväzkových vzťahov, nie medzi nekalosúťaţné konanie, keďţe nenapĺňa znaky
generálnej klauzuly nekalej súťaţe podľa ust. § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Odvolací súd nevidí znaky nekalosúťaţného konania v zadaní a uverejnení reklamy na
akciu ţalovaného v týţdenníku PLUS 7 dní, platnej od 1. októbra 2002. Súhlasí aj s názorom
ţalovaného, ţe v tomto inzeráte je zreteľne uvedené, ţe ponuka mobilných telefónov platí do
vyčerpania zásob. S týmto názorom súhlasil aj ţalobca. Rovnako si bol vedomý, ţe zrejme
zásoby akciových telefónov nebudú postačovať pre všetkých potencionálnych zákazníkov.
Ţalovaný však opomenul na tieto fakty: 1) predaj mobilného telefónu bol viazaný na
paušál 250 (čo bolo v predmetnej reklame uvedené a nie je to sporné). Za nekalosúťaţné
konanie však treba povaţovať prijatie platby za mobilný telefón SONY ERICSSON T 68i bez
jeho dodania ţalobcovi a napriek tomu, ţe tento mobilný telefón mu nebol dodaný, ţalovaný
si začal fakturovať sluţby Paušál 250 podľa Dodatku k zmluve o pripojení, ktorý síce
podpísal ţalobca, ale len preto, ţe uzatvorením tohto dodatku bol podmienený predaj
akciového telefónu. 2.) Ţalobca nemal v úmysle uzatvárať Dodatok k zmluve o pripojení, ak
mu nebude dodaný predmetný akciový telefón. 3.) Ţalovaný podmienky inzerované
v týţdenníku PLUS 7 dní sám nedodrţal a ani v nasledujúcich mesiacoch ţalobcovi nedodal
mobilný telefón a naďalej mu fakturoval paušál 250.
Konanie ţalovaného je konaním v hospodárskej súťaţi, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi súťaţe a je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi a preto napĺňa znaky podľa ust.
12 5Obo/7/2011
§ 44 ods. 1 Obch. zákonníka nekalej súťaţe. Odvolací súd sa preto nestotoţnil s názorom
ţalovaného, ţe došlo k jednoduchému porušeniu záväzkového vzťahu a podľa názoru
odvolacieho súdu ide o klamlivú reklamu cieľom ktorej nebol výpredaj akciových telefónov,
ale zabezpečenie ďalších zákazníkov na sluţby paušál 250, o čom svedčí čl. 6 –záverečné
ustanovenia bod 4 dodatku k zmluve o pripojení (síce nepodpísaný), podľa ktorého
neoddeliteľnou súčasťou tohto dodatku je jeho osobitná doloţka - potvrdenie uţívateľa
o odovzdaní a prevzatí ním podľa čl. 2 zakúpených akciových mobilných telefónnych
prístrojov GSM. Napriek tomu, ţe k odovzdaniu a prevzatiu akciového mobilu ţalobcom
nikdy nedošlo, ţalovaný začal konať v rámci dodatku k zmluve o pripojení, ktorý podľa
názoru odvolacieho súdu nebol platne uzatvorený.
Rovnako konanie ţalovaného, ktorý aţ po urgenciách, reklamácii a následnej
reklamácii daného stavu na tlačive ţalovaného, zjednal nápravu, nemoţno povaţovať za
jednoduché porušenie záväzkového vzťahu, ale za konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Teda, ako uţ uviedol odvolací súd, nie uverejnený inzerát ţalovaného v časopise
PLUS 7 dní je predmetom tohto sporu, ako sa to snaţí podsúvať ţalovaný, ale konanie
ţalovaného pri kúpe akciového telefónu inzerovaného v týţdenníku PLUS 7 dní a následného
konania ţalovaného, je predmetom tohto sporu. Ak by ţalovaný vyčerpal zásoby týkajúce sa
mobilného telefónu SONY ERICSSON T68i, ţalobca by ho nekúpil resp. nezaplatil
a neuzatvoril by ani dodatok k zmluve o pripojení na paušál 250.
Ţalovaný sa odvolal do výroku napadnutého rozsudku, ktorou mu bola uloţená
povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1659,70 eur a ţalobca do zamietajúcej časti.
Podľa ust.§ 53 Obchodného zákonníka – osoby, ktorých práva boli nekalou súťaţou
porušené alebo ohrozené, môţu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdrţal
a odstránil závadný stav. Ďalej môţu poţadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môţe
poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.
Zákon priznáva spotrebiteľovi v zásade rovnaký rozsah práv ako súťaţiteľom, keďţe
ide o okruh osôb dotknutých nekalou súťaţou. Poškodený má právo voľby a primerané
zadosťučinenie je zákonom uvádzané na prvom mieste spomedzi kompenzačných nárokov,
odvolací súd s prihliadnutím na danú situáciu, ktorá je v kaţdom prípade špecifická,
povaţoval poskytnutie primeraného zadosťučinenia v peniazoch za spravodlivú náhradu. Pri
stanovení resp. rozhodnutí o primeranom zadosťučinení je preto treba postupovať tak, aby
13 5Obo/7/2011
toto primerané zadosťučinenie pokrylo skutočné náklady poškodeného (ţalobcu), ktoré mu
vznikli konaním druhej strany (ţalovaným) a zároveň bude satisfakciou za stav, ktorý
ţalobca musel strpieť. Odvolací súd preto nemohol súhlasiť s názorom ţalovaného, ţe
vrátením neoprávnene zaplatených finančných prostriedkov ţalobcovi, sa všetko zhojilo.
Ţalobca musel sám, alebo prostredníctvom rodinného príslušníka riešiť danú situáciu-
zrušenie dodatku k zmluve o pripojení reklamáciou, ako aj reklamáciou nedodaného
mobilného telefónu. Toto všetko si vyţadovalo čas, ktorý ţalobca mohol vyuţiť
zmysluplnejšie ako aj riešiť neoprávnené fakturácie ţalovaného. Odvolací súd preto
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou zaviazal ţalovaného zaplatiť
ţalobcovi1 659,70 eur potvrdil majúc zato, ţe táto suma je primeraná na pokrytie nákladov
spojených s reklamáciou vzniknutého stavu, ktorý spôsobil ţalovaný (náhrada za stratu času
spojená s vybavovaním reklamácie a urgovaním dodania akciového zaplateného mobilu).
Primerané zadosťučinenie sa podľa názoru odvolacieho súdu skladá z náhrady
morálnej ujmy a výdavkou spojených s reparáciou navodeného stavu ako aj satisfakcie za
stav, ktorý ţalobca musel trpieť.
Pri posudzovaní primeraného zadosťučinenia odvolací súd vychádzal z postavenia
ţalovaného na trhu mobilných operátorov. Išlo o jedného z najväčších mobilných operátorov
s ročným obratom v roku 2002 vo výške 5,350 mld. Sk a pri počte viac ako 1,713 mil.
zákazníkov. Odvolací súd z prehľadu platieb ţalobcu za poskytované sluţby ţalovaným
(1997-2008) konštatoval, ţe išlo o disciplinovaného klienta, ktorý vystihuje individuálny
obchodný vzťah medzi účastníkmi konania. Rovnako odvolací súd vychádzal z faktu, ţe
ţalovaný do predmetnej akcie Paušál 250 ponúkol 550 mobilov. Táto akcia podľa ţalovaného
trvala (č. l. 74) od 2. septembra a skončila 15. novembra 2002. V predmetnej reklame
v časopise PLUS 7 dní je zreteľne uvedené “do výpredaja zásob“. Preto je nepochopiteľné, ţe
predajca ţalovaného nevedel uţ v čase osobnej návštevy ţalobcu (15. októbra 2002), či
zásoby sú alebo uţ sú vypredané. Tento fakt je o zaráţajúcejší, keďţe ide o mobilného
operátora, kde by nemal by problém sa telefonicky spojiť so skladom alebo iným miestom
ţalovaného na preverenie, či uţ zásoby neboli vypredané. Takýto postup mohol urobiť aj cez
počítač, čo neurobil a tvrdenie, ţe mobilné telefóny SONY ERICSSON T68i trebalo
objednávať s lehotou 4 týţdne resp. v danej veci 5 dní, je zavádzajúce, pretoţe buď ich mal
ako zásoby ţalovaný (550 kusov) alebo ich uţ vypredal, a preto mal ţalobcu pravdivo
14 5Obo/7/2011
informovať a nie ho nútiť podpisovať Dodatok k zmluve o pripojení s prísľubom dodania
daného mobilu do 5 dní.
Odvolací súd nemohol ponechať bez povšimnutia ani fakt, ţe ţalobca nebol sám, ale
takto isto postupoval ţalovaný aj v iných prípadoch, dôkazom takého správania ţalovaného je
storno po akceptácii (č. l. 20), kde sa vyskytujú ďalšie štyri takéto prípady. Či ich nebolo viac,
ţalovaný nechcel uviesť.
Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností, tieto jednotlivo a následne
spolu vyhodnotil a dospel k názoru, ţe konanie ţalovaného viedlo k nekalosúťaţnému
konaniu, keď klamlivou reklamou ponúkajúcou akciové mobilné telefóny v tak malom počte
k počtu svojich uţ zákazníkov a neznámenu počtu potencionálnych zákazníkov vedel resp.
musel vedieť, ţe ich neuspokojí (čo vraj ani nebolo cieľom ţalovaného, lebo išlo o „akciový
tovar“), z jeho moţno vyvodiť len to, ţe ţalovanému išlo len o zvyšovanie paušálov od 60 aţ
do 2000.
Takéto konanie je podľa názoru odvolacieho súdu nezlučiteľné s postavením
ţalovaného na trhu mobilných operátorov a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle
ust. § 220 O. s. p. zmenil rozsudok prvostupňového súdu v časti, ktorou ţalobu zamietol tak,
ţe priznal ţalobcovi primerané zadosťučinenie aj vo výške 1 659,69 eur ako satisfakcia za
stav, ktorý musel cca 3 mesiace trpieť.
Ţalobca sa odvolal aj do časti trov konania a odvolací súd konštatoval, ţe jeho
odvolanie je dôvodné. V predmetnej veci výška primeraného zadosťučinenia bola závislá
o subjektívne posúdenia nekalosúťaţného konania ţalovaného a primeranosti resp.
dostatočnosti jej reparácie. Vzhľadom nato, ţe odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového
súdu v zamietajúcej časti, zmenil aj časť týkajúcu sa trov konania v zmysle ust. § 224 ods. 2
O. s. p. a priznal náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania ţalobcovi. Ţalobca si
uplatnil trovy konania vo výške 3 382,- eur (špecifikácia z 8. decembra 2010) + trovy
právneho zastúpenia vo výške 308,29 eur, čo spolu predstavuje sumu 3690,29 eur. Najvyšší
súd rozhodol o trovách prvostupňového konania a odvolacieho konania podľa ust. § 224
ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal ich náhradu úspešnému
účastníkovi t. j. ţalobcovi.
Trovy konania pozostávajú z náhrady trov vzniknutých ţalobcovi zaplatením súdnych
poplatkov za podanú ţalobu v sume 4 000.- Sk, za odvolanie 6 000.-Sk a za odvolanie
15 5Obo/7/2011
100.- eur, spolu ide o 432,36 eur. Ďalej mu priznal trovy konania spočívajúce v náhrade trov,
ktoré mu vznikli jeho zastupovaním advokátom v konaní na súde prvého i odvolacieho súdu
a to podľa vyhl. č. 163/2002 Z. z. za 2 úkony právnej pomoci vo výške á 3 560.- Sk +
á 128.-Sk reţijný paušál (prevzatie a príprava a vyjadrenie sa ţalobcu k odporu ţalovaného)
a 1 úkon právnej pomoci podľa § 16 ods. 3 vyhl. Vo výške ¼ (účasť na pojednávaní
11. decembra 2003) vo výške 912,50 Sk + reţijný paušál 128.-Sk. Podľa vyhl. č. 655/2004
Z. z. odvolací súd priznal ţalobcovi 5 právnych úkonov á 3 650.- Sk + 3x reţijný paušál
á 164.- Sk, 1x 178 a 1x190.- Sk. (účasť na pojednávaní 23. februára 2006, 22. júna 2006,
odvolanie, pojednávanie účasť na Najvyššom súde Slovenskej republiky 20. marca 2007,
pojednávanie na Krajskom súde Bratislava) a podľa vyhl. § 14 ods. 5 ¼ t. j. 912,50 Sk +
reţijný paušál 164.- Sk (pojednávanie 12. januára 2006). Ďalej odvolací súd priznal ţalobcovi
náhradu trov za 6 úkonov právnej pomoci á 121,17 eur (odvolanie ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave z 13. novembra 2008, vyjadrenie ţalobcu k odvolaniu
ţalovaného, účasť na pojednávaní 25. februára 2010, odvolanie ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu Bratislava z 25. februára 2010, účasť na pojednávaní 11. novembra 2010,
odvolanie) + 2x reţijný paušál 6,95 eur, a 4x reţijný paušál 7,21 eur, a 2 úkony právnej
sluţby á 121,17 eur (vyjadrenie sa ţalobcu k odvolaniu ţalovaného, účasť na pojednávaní na
najvyššom súde 20. októbra 2011) + 2x reţijný paušál 7,41 eur. Odvolací súd priznal
ţalobcovi aj DPH vo výške 19 % a 20 %, keďţe jeho právna zástupkyňa je platiteľkou DPH.
(z 242,34 eur ide o 48,468 eur 20 %DPH a 19 % DPH z 27 375.- Sk je 5 201,25.- Sk
a z 727,02 eur je 19 % 138,133 eur). Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi trovy
prvostupňového a odvolacieho konania vo výške 2773,531eur.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave, 20. októbra 2011
JUDr. Darina Ličková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: H.