Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1ObdoV/9/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. M. P., K., B., právne

zastúpeného JUDr. M. T., advokátkou, Š., B., proti ţalovanému O. S., a. s., M., B., IČO: X.,

právne zastúpenému advokátskou kanceláriou B., B. a spol., s. r. o., D., B., IČO: X., v konaní

o zaplatenie 3 319,39 eur (100 000 Sk), na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2011, č. k. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovaného o d m i e t a.

Ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi trovy právneho zastúpenia dovolacieho

konania vo výške 309,12 eur na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 25. novembra 2010, č. k.

196 uloţil ţalovanému zaplatiť 1 659,70 eur, vo zvyšku ţalobu zamietol a účastníkom

nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol tak po doplnení dokazovania, keď zistil, ţe

ţalovaný má pribliţne 3 mil. klientov, do kampane mal ţalovaný k dispozícii pribliţne 550 ks

mobilných prístrojov SONY ERICSSON T 68i. Ţalovaný má veľký počet obchodných

zástupcov a ak je mobil na sklade, tak je zákazníkovi vydaný hneď. Keď nie je na sklade,

spíše sa klasická objednávka a dodacia lehota je potom 4 týţdne. Súd prvého stupňa pri

rozhodovaní vychádzal z toho, ţe samostatným znakom nekalo súťaţného konania podľa

2

generálnej klauzuly, je spôsobilosť konaním privodiť ujmu súťaţiteľovi alebo spotrebiteľovi.

Pre kvalifikáciu nekalej súťaţe sa vyţaduje moţnosť privodiť ujmu súťaţiteľovi alebo

spotrebiteľovi, nie je teda nutný samostatný vznik ujmy. Za nemajetkovú ujmu pre

spotrebiteľa je moţné povaţovať kaţdé obmedzenie spotrebiteľovho komfortu, všetko čo mu

berie čas, kľud. Pre priznanie peňaţného zadosťučinenia nie sú stanovené ţiadne špeciálne

podmienky. Základom pre stanovenie výšky primeraného zadosťučinenia je primeranosť

a súd tak stanoví na základe vlastnej úvahy. Je teda posudzovaná podľa subjektívnej povahy.

Ochrana spotrebiteľa nesmie pri aplikácii práva proti nekalej súťaţi dominovať nad ochranou

súťaţiteľa, a preto súd prvého stupňa povaţoval sumu z titulu primeraného zadosťučinenia vo

výške 50 000 Sk za primeranú. Ţalobu preto vo zvyšku zamietol a účastníkom konania

nepriznal náhradu trov konania.

Na odvolanie ţalobcu a ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou bola

uloţená ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 659,70 eur. V časti, ktorou bola ţaloba vo

zvyšku zamietnutá, odvolací súd zmenil tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi

1 659,69 eur a v časti trov konania zmenil tak, ţe ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi

náhradu trov konania vo výške 2 773,53 eur na účet právnej zástupkyne ţalobcu.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na príslušné ustanovenia Obchodného

zákonníka, v platnom znení k 1. októbru

2002, na základe ktorých ustanovení odvolací súd konštatoval, ţe ţalobca má v predmetnom

spore aktívnu vecnú legitimáciu, keďţe Dodatok k zmluve o pripojení uzatvoril so

ţalovaným ako fyzická osoba, podnikajúca na základe iného neţ podnikateľského oprávnenia

() podľa osobitných predpisov, pričom predmetný

mobilný telefón, ako aj sluţby o pripojení pouţíva pre svoju vlastnú spotrebu, keďţe dodatok

k zmluve o pripojení a kúpe mobilného telefónu sa netýkal jeho podnikateľskej činnosti. To

znamená, ţe ţalobca nepodniká v oblastí predaja mobilných (akciových) telefónov a ani

neposkytuje sluţby mobilného operátora. Odvolací súd nevidí znaky nekalosúťaţného

konania v zadaní a uverejnení reklamy na akciu ţalovaného v týţdenníku PLUS 7 dní, platnej

od 1. októbra 2002. Odvolací súd súhlasí aj s názorom ţalovaného, ţe v tomto inzeráte je

zreteľne uvedené, ţe ponuka mobilných telefónov platí do vyčerpania zásob. S týmto

názorom súhlasil aj ţalobca. Rovnako si bol vedomý, ţe zrejme zásoby akciových telefónov

nebudú postačovať pre všetkých potencionálnych zákazníkov.

3

Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, ţe ţalovaný opomenul tieto fakty:

1) predaj mobilného telefónu bol viazaný na paušál 250 (čo bolo v predmetnej reklame

uvedené a nie je to sporné). Za nekalosúťaţné konanie však treba povaţovať prijatie platby za

mobilný telefón SONY ERICSSON T 68i bez jeho dodania ţalobcovi a napriek tomu, ţe

tento mobilný telefón mu nebol dodaný, ţalovaný si začal fakturovať sluţby Paušál 250 podľa

Dodatku k zmluve o pripojení, ktorý síce podpísal ţalobca, ale len preto, ţe uzatvorením tohto

dodatku bol podmienený predaj akciového telefónu. 2.) Ţalobca nemal v úmysle uzatvárať

Dodatok k zmluve o pripojení, ak mu nebude dodaný predmetný akciový telefón.

3.) Ţalovaný podmienky inzerované v týţdenníku PLUS 7 dní sám nedodrţal a ani

v nasledujúcich mesiacoch ţalobcovi nedodal mobilný telefón a naďalej mu fakturoval paušál

250.

Podľa odvolacieho súdu konanie ţalovaného je konaním v hospodárskej súťaţi, ktoré

je v rozpore s dobrými mravmi súťaţe a je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi, a preto

napĺňa znaky podľa ust. nekalej súťaţe. Odvolací súd sa

preto nestotoţnil s názorom ţalovaného, ţe došlo k jednoduchému porušeniu záväzkového

vzťahu a podľa názoru odvolacieho súdu ide o klamlivú reklamu, cieľom ktorej nebol

výpredaj akciových telefónov, ale zabezpečenie ďalších zákazníkov na sluţby paušál 250,

o čom svedčí čl. 6 - záverečné ustanovenia bod 4 dodatku k zmluve o pripojení (síce

nepodpísaný), podľa ktorého neoddeliteľnou súčasťou tohto dodatku je jeho osobitná doloţka

- potvrdenie uţívateľa o odovzdaní a prevzatí ním podľa čl. 2 zakúpených akciových

mobilných telefónnych prístrojov GSM. Napriek tomu, ţe k odovzdaniu a prevzatiu

akciového mobilu ţalobcom nikdy nedošlo, ţalovaný začal konať v rámci dodatku k zmluve

o pripojení, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu nebol platne uzatvorený. Rovnako konanie

ţalovaného, ktorý aţ po urgenciách, reklamácii a následnej reklamácii daného stavu na tlačive

ţalovaného, zjednal nápravu, nemoţno povaţovať za jednoduché porušenie záväzkového

vzťahu, ale za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd dodal, ţe nie uverejnený

inzerát ţalovaného v časopise PLUS 7 dní je predmetom tohto sporu, ako sa to snaţí

podsúvať ţalovaný, ale konanie ţalovaného pri kúpe akciového telefónu inzerovaného

v týţdenníku PLUS 7 dní a následné konanie ţalovaného, je predmetom tohto sporu. Ak by

ţalovaný vyčerpal zásoby týkajúce sa mobilného telefónu SONY ERICSSON T68i, ţalobca

by ho nekúpil, resp. nezaplatil a neuzatvoril by ani dodatok k zmluve o pripojení na paušál

250.

4

Odvolací súd zdôraznil, ţe ţalovaný sa odvolal do výroku rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorou mu bola uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1659,70 eur a ţalobca do

zamietajúcej časti. S poukazom na ust. , odvolací súd nemohol

súhlasiť s názorom ţalovaného, ţe vrátením neoprávnene zaplatených finančných

prostriedkov ţalobcovi, sa všetko zhojilo. Ţalobca musel sám, alebo prostredníctvom

rodinného príslušníka riešiť danú situáciu - zrušenie dodatku k zmluve o pripojení

reklamáciou, ako aj reklamáciou nedodaného mobilného telefónu. Toto všetko si vyţadovalo

čas, ktorý ţalobca mohol vyuţiť zmysluplnejšie, ako aj riešiť neoprávnené fakturácie

ţalovaného. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou

zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 1 659,70 eur potvrdil, majúc zato, ţe táto suma je

primeraná na pokrytie nákladov spojených s reklamáciou vzniknutého stavu, ktorý spôsobil

ţalovaný (náhrada za stratu času spojená s vybavovaním reklamácie a urgovaním dodania

akciového zaplateného mobilu). Primerané zadosťučinenie sa podľa názoru odvolacieho súdu

skladá z náhrady morálnej ujmy a výdavkov spojených s reparáciou navodeného stavu ako aj

satisfakcie za stav, ktorý ţalobca musel trpieť. Pri posudzovaní primeraného zadosťučinenia

odvolací súd vychádzal z postavenia ţalovaného na trhu mobilných operátorov.

Rovnako odvolací súd vychádzal z faktu, ţe ţalovaný do predmetnej akcie Paušál 250

ponúkol 550 mobilov a neponechal bez povšimnutia ani fakt, ţe ţalobca nebol sám, ale takto

isto postupoval ţalovaný aj v iných prípadoch, dôkazom takého správania ţalovaného je

storno po akceptácii (č. l. 20), kde sa vyskytujú ďalšie štyri takéto prípady. Či ich nebolo viac,

ţalovaný nechcel uviesť. Odvolací súd preto dospel k názoru, ţe konanie ţalovaného viedlo

k nekalosúťaţnému konaniu, keď klamlivou reklamou ponúkajúcou akciové mobilné telefóny

v tak malom počte k počtu svojich uţ zákazníkov a neznámemu počtu potencionálnych

zákazníkov vedel, resp. musel vedieť, ţe ich neuspokojí. Takéto konanie je podľa názoru

odvolacieho súdu nezlučiteľné s postavením ţalovaného na trhu mobilných operátorov,

a preto zmenil rozsudok prvostupňového súdu v časti, ktorou ţalobu zamietol tak, ţe priznal

ţalobcovi primerané zadosťučinenie aj vo výške 1 659,69 eur ako satisfakcia za stav, ktorý

musel cca 3 mesiace trpieť. Keďţe sa ţalobca odvolal aj do časti trov konania a odvolací súd

konštatoval, ţe jeho odvolanie je dôvodné, zmenil rozsudok prvostupňového súdu aj v časti

týkajúcej sa trov konania v zmysle ust. v spojení s ust.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie v zákonnej lehote, ktoré

odôvodnil tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. a z dôvodu,

ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľ uviedol, ţe

5

odvolací súd odvodil neplatnosť dodatku bez akéhokoľvek odôvodnenia. Má za to, ţe ide

o hrubý zásah do práva ţalovaného na spravodlivý proces a priznanú súdnu ochranu,

keď sa mu postupom odvolacieho súdu, v ktorom si osvojil skutkové okolnosti, ktoré

z obsahu vykonaného dokazovania, a ani len z tvrdení oboch účastníkov konania,

nevyplývajú, odňala moţnosť konať pred súdom. Ţalovaný aj naďalej trvá na tom, ţe ţalobca

nemá aktívnu legitimáciu k priznaniu nároku ako spotrebiteľa. Prvostupňový súd právne

posúdil nárok ţalobcu ako primerané zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorému bola spôsobená

nemajetková ujma, pričom celé právne zdôvodnenie oprávnenosti primeraného

zadosťučinenia, ako aj vzniku nekalosúťaţného konania, vychádza z tejto skutočnosti.

Dovolateľ zdôraznil, ţe uţ v samotnom odvolaní zo dňa 9. decembra 2010 namietal, ţe

prvostupňový súd nesprávne právne vyhodnotil listinný dôkaz dodatok k zmluve. Ako

vyplýva z údajov na tomto dodatku, ţalobca uzatvoril predmetný dodatok ako fyzická osoba -

podnikateľ podľa ust. . Dovolateľ poukázal na to,

ţe postupom času je čím ďalej, tým viac poskytovaná ochrana spotrebiteľa v rámci právneho

poriadku, a to predovšetkým v dôsledku implementácie smerníc orgánov Európskej únie.

Tu je podľa ţalovaného potrebné zdôrazniť, ţe v roku 2002 takýto rozsah ochrany

spotrebiteľa v právnom poriadku nebol (nemoţno vychádzať ani z európskeho práva, nakoľko

Slovenská republika nebola v tom čase členom EÚ). Ani samotný v čase

rozhodnom pre posudzovanie konania ţalovaného a v čase podania ţaloby definíciu

spotrebiteľa neobsahoval. Na pojednávaní konanom dňa 20. októbra 2011 ţalovaný súdu

predloţil rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci C-464/01 Johann Gruber proti Bay

Wa AG z 20. januára 2005, v ktorom bolo priamo výrokom uvedené, ako je nutné vykladať

pojem spotrebiteľ a jeho práva v prípade osôb, ktoré uzatvárajú zmluvu týkajúcu sa tovaru

určeného čiastočne na podnikateľský účel a čiastočne na účel, ktorý nie je súčasťou ich

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Odvolací súd však aj napriek tomu podľa dovolateľa nezrozumiteľne aplikoval

ustanovenie v znení účinnom najskôr od 1. apríla 2004, a to v spojení

s ustanovením a zákona o ochrane spotrebiteľa. Bez akéhokoľvek

zdôvodnenia tejto aplikácie uzavrel, ţe predmetný mobilný telefón, ako aj sluţby o pripojení

pouţíva ţalobca pre svoju vlastnú spotrebu, keďţe dodatok k zmluve o pripojení a kúpe

mobilného telefónu sa netýkal jeho podnikateľskej činnosti. Odvolací súd pritom podľa

ţalovaného opomenul jeho povinnosti vyplývajúce z citovanej judikatúry

Európskeho súdneho dvora, hoci na dané rozhodnutie bol v priebehu konania

6

upozornený (aj keď ide výlučne o právnu kvalifikáciu, ktorá je úlohou posúdenia súdu).

Dovolateľ dodal, ţe v priebehu konania poukázal na listinné dôkazy zaloţené v súdnom spise

od samého začiatku konania, na ktoré opätovne týmto poukazuje a z ktorých vyplýva, ţe

ţalobca vystupoval v zmluvnom vzťahu so ţalovaným jednoznačne ako podnikateľ. Ţalobca

preto podľa dovolateľa nespĺňa ţiadnu z definícii spotrebiteľa a nemôţe mu byť na základe

toho priznaná ochrana spotrebiteľa podľa ustanovení o nekalej súťaţi v rámci generálnej

klauzuly, tak ako mu tento nárok priznal prvostupňový súd, ako aj odvolací súd.

Pokiaľ aj odvolací súd mal za to, ţe predmetný telefón alebo sluţby vyuţíval ţalobca

na svoju osobnú potrebu, je podľa dovolateľa nutné vykonať pre tento záver ďalšie

dokazovanie, k čomu však nedošlo. Opätovne tak súd odňal ţalovanému moţnosť konať pred

súdom. Do úvahy prichádzalo uplatnenie nároku ţalobcu ako súťaţiteľa. Pre jeho kvalifikáciu

ako súťaţiteľa je uţ však podľa ţalovaného nutné preukázať súťaţný vzťah medzi účastníkmi

konania. Dovolateľ uviedol, ţe ţalobca je advokátom a ţalovaný má rôzny predmet činností,

vo vzťahu k ţalobcovi, ktorým mu podľa jeho tvrdení spôsobil ujmu, uskutočňoval predmet

svojej činnosti poskytovateľa elektronických komunikačných sluţieb a predmet činnosti kúpa

a predaj v rozsahu voľnej ţivnosti /maloobchod/. Podľa dovolateľa je zrejmé, ţe v danom

prípade medzi ţalobcom a ţalovaným priamy ani nepriamy súťaţný vzťah nie je.

Dovolateľ ďalej má za to, ţe jeho konanie ako ţalovaného nenapĺňa znaky generálnej

klauzuly nekalej súťaţe podľa ust. . Ţalovaný poukázal na

skutočnosť, ţe pokiaľ došlo k porušeniu právnych povinností medzi ţalobcom a ţalovaným,

išlo o porušenie povinností zo záväzkovoprávneho vzťahu, zaloţeného uzatvoreným

dodatkom. Právne následky spojené s týmto porušením, teda povinnosť náhrady škody, ktorá

ţalobcovi vznikla, uţ zo strany ţalovaného bola splnená, a preto povinnosti z porušenia

záväzkovo právneho vzťahu podľa dovolateľa uţ zanikli. Ţalovaný poukázal aj na posúdenie

jeho konania odvolacím súdom v rozhodnutí zo dňa 20. marca 2008, pričom malo dôjsť

k vábivej reklame ako nekalej praktike súťaţiteľa. Odvolací súd vtedy povaţoval ţalovaného

reklamu na predaj mobilných telefónov za akciové ceny za vábivú, pretoţe jej úmyslom bolo

prostredníctvom nej uskutočniť obchod so záujemcom aj za predpokladu, ţe nebude schopný

produkt vôbec dodať alebo dodať v určenom čase. Naviac ak predaj produktu je spojený

s ďalšou podmienkou (výškou predplatených minút), ktorá podmienka v reklame nie je

uvedená, a s ktorou záujemca súhlasil, ak chcel obchod uskutočniť. Aplikáciu vábivej

reklamy v rámci generálnej klauzuly povaţuje dovolateľ za nesprávnu. Odvolací súd teda

7

v marci roka 2008 (v súčasnosti v novembri 2010) podľa dovolateľa aplikoval zákon účinný

len od 1. júla 2007 na konanie z októbra roka 2002, čo dovolateľ povaţuje z hľadiska

všeobecného zákazu priamej retroaktivity uplatnenej v občianskoprávnych vzťahoch za

neprípustné, o to viac, ţe nekalá súťaţ je formou občianskoprávneho deliktu. Okrem toho si

mal odvolací súd osvojiť svoju vlastnú definíciu, ktorá sa výrazne odlišuje od zákonnej

definície prevzatej z európskej smernice.

Konanie ţalovaného ako súťaţiteľa v hospodárskej súťaţi nemoţno podľa dovolateľa

povaţovať ani za konanie v rozpore s dobrými mravmi súťaţe, nakoľko z uverejnenej

reklamy jasne vyplývali podmienky akcie, ktorá vo všeobecnosti má slúţiť na prilákanie

zákazníkov, čo sa nepovaţuje za rozpor s dobrými mravmi súťaţe. Zároveň ţalovaný konal

v medziach dovolených pravidiel - hospodárskej súťaţe platných v tom čase, a hoci obsah

generálnej klauzuly dotvára súdna prax svojimi rozhodnutiami a v súčasnej dobe sa

generálnou klauzulou poskytuje aj ochrana spotrebiteľom, nemoţno podľa dovolateľa

posudzovať konanie ţalovaného spätne do roku 2002 s ohľadom na spotrebiteľské (aj

hospodárske) právo účinné od roku 2007. Pri výklade generálnej klauzuly je potrebné

rešpektovať aj právo súťaţiteľov podľa ust. , a to právo slobodne

rozvíjať súťaţnú činnosť v záujme dosiahnutia hospodárskeho prospechu. Podľa dovolateľa,

z nepochopiteľných dôvodov odvolací súd v ostatnom napadnutom rozhodnutí uvádza, ţe

predmetom tohto sporu nie je uverejnený inzerát, ako sa to snaţí podsúvať ţalovaný, ale

konanie ţalovaného pri kúpe akciového telefónu a následné konanie ţalovaného. Vychádza

pritom z pohnútky ţalobcu, ktorý by dodatok neuzavrel, keby vedel, ţe ţalovaný svoj záväzok

nesplní. S odvolaním sa na klamlivú reklamu, bez jej bliţšej špecifikácie a zdôvodnenia,

posúdil odvolací súd konanie ţalovaného za nekalosúťaţné.

Z definovania údajného nekalosúťaţného konania pritom súd vychádza z pohnútok

ţalobcu, domnienok o tom, ţe bolo moţné zistiť obsah zásob zo strany ţalovaného a zároveň

z toho, ţe ţalobca bol nútený podpísať dodatok. Takéto zdôvodnenie bez ďalšieho povaţuje

dovolateľ za nezrozumiteľné, zmätočné a nepreskúmateľné. Ţalovaný má za to, ţe takýmto

postupom sa mu odňala moţnosť konať pred súdom. Dovolateľ zároveň dodal, ţe takýmto

postupom a rozhodnutím odvolací súd vydal tzv. prekvapivý rozsudok. Rozhodnutia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných prípadoch priloţil ţalovaný v prílohe,

pričom s ohľadom na doposiaľ vydané rozhodnutia, či uţ prvého stupňa, alebo rozhodnutia

odvolacieho súdu, alebo celé samotné konanie, je podľa názoru dovolateľa jednoznačné, ţe

8

odvolací súd nielenţe vydal prekvapivý rozsudok, ale postavil tieto rozhodnutia na

skutkových základoch, ktoré odporujú vykonanému dokazovaniu.

Priznaný nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ako aj jeho výška, sú podľa

dovolateľa taktieţ neodôvodnené. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na primerané zadosťučinenie,

ktoré si uplatňuje ţalobca ako spotrebiteľ okrem toho, ţe priznanie tohto nároku je

neodôvodnené pre nenaplnenie znakov generálnej klauzuly, ako aj z dôvodu, ţe ţalobca nie je

spotrebiteľom, povaţuje dovolateľ kritéria odôvodnenia jeho výšky v súdnom rozhodnutí,

proti ktorému jeho dovolanie smeruje, za nedostatočné a zároveň nesprávne. Dovolateľ

zároveň zdôraznil, ţe je podstatný rozdiel medzi posudzovaním spôsobilosti privodiť ujmu

súťaţiteľom alebo spotrebiteľom, čo je zákonný znak vôbec pre zistenie, či došlo

k nekalosúťaţnému konaniu, a posudzovaním oprávnenosti ţalobcu na primerané

zadosťučinenie, čo je nárok, o ktorom súd rozhoduje po tom, čo konštatuje, ţe

k nekalosúťaţnému konaniu došlo. Kým pri spôsobilosti privodiť ujmu súťaţiteľom alebo

spotrebiteľom sa vychádza zo správania priemerného spotrebiteľa, resp. skutočnej alebo

hroziacej ujmy v podnikateľskej činnosti súťaţiteľa, pri posudzovaní primeranosti

zadosťučinenia je smerodajný zásah do práv ţalobcu, čo potvrdzuje aj judikatúra

v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. , sp. zn. 3Obo

147/2007) a Vrchního soudu v Prahe (sp. zn. ). Nie je preto preukázané

a v rozhodnutí súdu prvého stupňa dostatočne odôvodnené, akú ujmu ţalobca utrpel, a ako je

priznané finančné zadosťučinenie primerané.

Dovolateľ preto navrhuje, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, ţe

návrh v celom rozsahu zamieta a zároveň prizná ţalovanému nárok na náhradu trov konania

vrátane trov právneho zastúpenia, alebo zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu spolu

s rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti, v ktorej sa ţalobe vyhovelo a v tejto časti vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Ţalobca k podanému dovolaniu vo svojom vyjadrení uviedol, ţe sa v celom rozsahu

stotoţňuje s právnym názorom odvolacieho súdu. K otázke postavenia ţalobcu, ako

spotrebiteľa dodal, ţe ţalovaný na jednej strane analyzuje postavenie ţalobcu

v prejednávanom právnom vzťahu, kedy dospel k právnemu záveru, ţe nejde o postavenie

zodpovedajúce postaveniu spotrebiteľa, na strane druhej poskytuje súdu dostatok argumentov

smerujúcich k tomu, ţe o postavenie spotrebiteľa ide. Otázka posúdenia právneho základu

uplatneného nároku, bola riešená v zásade vo všetkých súvisiacich odvolacích rozhodnutiach

9

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto veci, kedy uţ vo svojom prvom rozhodnutí pod

sp. zn. zo dňa 20. marca 2008 mimo iného uviedol, ţe predmetom sporu je

nárok ţalobcu podľa ust. , ako osoby dotknutej konaním

ţalovaného v nekalej súťaţí spočívajúcej v klamlivej reklame, pričom ţalovaný sa dopustil

nekalej praktiky súťaţiteľa /vábivej reklamy/, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi súťaţe a

je spôsobilá vyvolať ujmu spotrebiteľom. Sú preto naplnené znaky nekalej súťaţe, obsiahnuté

v generálnej klauzule ust. a ţalobca je spotrebiteľ,

ktorému zákon priznáva v zásade rovnaký obsah práv ako súťaţiteľom, pretoţe je dotknutý

nekalosúťaţným konaním. Je teda osobou oprávnenou domáhať sa prostriedkov ochrany proti

nekalej súťaţi podľa ust. . Tento právny názor vyslovený

v prvom zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, predstavuje posúdenie nároku čo do základu,

pričom s týmto právnym posúdením sa následne stotoţnili súdy aj v priebehu ďalšieho

konania, teda v ďalších troch rozhodnutiach Krajského súdu v Bratislave ako súdu prvého

stupňa a následne aj v súvisiacich dvoch rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky ako súdu odvolacieho. Po právnej stránke je pre aplikáciu ustanovení o nekalej

súťaţi v prvom rade evidentné, ţe ţalobca nevystupuje v pozícií súťaţiteľa, ale v pozícií

spotrebiteľa, ktorému ustanovenia o nekalej súťaţi priznávajú rovnaký rozsah právnej

ochrany. Pojem spotrebiteľ je primárne definovaný v ust. 52 ods. 4 a

samotná zákonná definícia spotrebiteľa podľa ţalobcu nevylučuje zo skupiny osôb

podnikateľské subjekty. Stanovuje len podmienku, ţe osoba nekoná v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ţalobca je advokát, pričom predmetom

činnosti advokáta, nie je uzatváranie zmlúv o pripojení s mobilným operátorom, resp. kúpa

akciových telefónov, ale poskytovanie právnych sluţieb. Z uvedeného podľa ţalobcu logicky

vyplýva, ţe ţalobca nemohol konať a nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti, teda nie je vylúčený z okruhu subjektov, ktoré zákon

definuje ako spotrebiteľov. Definícia spotrebiteľských zmlúv, podľa ţalobcu slúţi

k pochopeniu výkladu pojmu spotrebiteľ, kedy účelom ochrany spotrebiteľa je v zásade

ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na chode trhového hospodárstva, avšak tento chod

hospodárstva nekreujú svojou priamou podnikateľskou činnosťou.

K naplneniu znakov generálnej klauzuly podľa ust.

ţalovaný ako prvý argument uvádza, ţe medzi účastníkmi konania ide výlučne o záväzkový

vzťah, na ktorý nie je moţné aplikovať ustanovenia a nasl. ,

keďţe v prípade ţalobcu nejde o spotrebiteľa. V tomto smere ţalobca má za to, ţe je v danom

10

prípade v pozícií spotrebiteľa. Na podporu tvrdenia nekalosúťaţného konania ţalovaného,

ţalobca uviedol, ţe ţalobca ako priemerný spotrebiteľ samozrejme chápe a chápal, ţe akcia je

obmedzená do vypredania zásob. Vzhľadom na skutočnosť, ţe ţalovaný na základe

prejaveného záujmu uzavrel so ţalobcom Dodatok k zmluve o pripojení, a zároveň sa zaviazal

na dodanie akciového telefónu, ţalobca ako beţný normálny človek a spotrebiteľ mal za to, ţe

dodatok bol uzavretý z dôvodu, ţe ponuka telefónu platí, tento má ţalovaný k dispozícií, čo

potvrdil aj podpísaním dodatku. Podstata klamlivej reklamy, teda vyšla najavo aţ v dôsledku

ďalšieho pokračujúceho konania ţalovaného, ktorý klamlivo zavádzal ţalobcu pri podpise

dodatku, pri zaviazaní sa na dodanie telefónu, ktorý uţ evidentne nemal, pri vyúčtovaní tohto

telefónu, ako aj zvýšeného paušálu ako podmienky pre dodanie telefónu, s ktorým ţalovaný

nedisponoval.

Záverom ţalobca zdôraznil, ţe priemerný súťaţiteľ, neponúka a nezaviaţe sa na

poskytnutie sluţieb a tovarov, ktoré poskytnúť nevie a nedokáţe, dokonca beţný súťaţiteľ,

ktorý sa takéhoto konania dopustí /napr. vo svojom vlastnom omyle/ je schopný niesť za

takéto konanie dôsledky, nahradiť vzniknutú nemajetkovú ujmu spôsobenú zbytočnou

šikanou spotrebiteľa, za túto sa dokonca ospravedlniť, v rámci zachovania svojej dobrej

povesti a spokojnosti zákazníkov.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ţalobca navrhuje, aby dovolací súd

dovolanie postupom podľa ust. zamietol a priznal ţalobcovi náhradu trov

dovolacieho konania za dva úkony právnej sluţby, a to prevzatie veci a vyjadrenie

k dovolaniu po 121,17 eur + paušál 2 x 7,63 eur = 257,60 eur + 20 % DPH vo výške 51,52

eur, spolu 309,12 eur.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( a nasl. ). Dospel pritom k záveru, ţe z hľadiska jeho prípustnosti

neboli splnené zákonné podmienky.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

11

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ustanovenia aţ 239

Podľa ust. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na

začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí z niektorou z vád uvedených v ust.

, prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti

podľa ust. V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho

súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto

pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, ţe dovolanie nie je

v zmysle ust. a prípustné.

Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku zákon vymedzuje v ustanovení § 238

ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Naopak dovolanie proti rozsudku nie je prípustné z dôvodov

uvedených v ods. 4 a ods. 5 tohto ustanovenia.

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2

je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od

právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je

dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok

súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe

dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku

vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a

12

V predmetnej veci odvolací súd prvým výrokom potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa, ktorým bola ţalovanému uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 659, 70 eur, pričom

prípustnosť dovolania nevyslovil. Z tohto dôvodu dovolanie proti tejto časti napadnutého

rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle nie je prípustné.

V druhom výroku napadnutého rozsudku odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého

stupňa tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 1 659,70 eur.

Podľa dovolanie nie je prípustné vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom

v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy. Na určenie minimálnej mzdy je

rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde.

Konanie v obchodnej veci o peňaţné plnenie začalo na súde prvého stupňa 27. januára

2003. Výšku minimálnej mzdy v deň podania návrhu na prvostupňovom súde, upravoval

o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Podľa ust.

ods. 1 citovaného zákona ustanoví nariadenie vlády Slovenskej republiky vţdy k 1. októbru

kalendárneho roka výšku minimálnej mzdy. Nariadením vlády Slovenskej republiky

č. bola s účinnosťou od 1. októbra 2002 stanovená minimálna mzda vo výške

5 570 Sk. Desaťnásobok tejto mzdy predstavuje 55 700 Sk (1 848,90 eur).

Predmet dovolacieho konania tvorí suma 50 000 Sk (1 659,69 eur), ktorá suma

neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy. Z tohto dôvodu dospel Najvyšší súd Slovenskej

republiky k záveru, ţe dovolanie ţalovaného proti zmeňujúcemu rozhodnutiu odvolacieho

súdu nie je podľa procesne prípustné.

Vzhľadom na uvedené, dovolací súd skúmal, či je daný dôvod prípustnosti dovolania

podľa ust.

.

Dovolateľ vady konania v zmysle ust. aţ e/ a v dovolaní

nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto

opravného prostriedku, preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.

13

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku

opodstatnenosti tvrdenia ţalobcu, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred

súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust.

Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný

postup, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Ustanovenie odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne

dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením zaujatým

v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy,

právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa

k dokazovaniu i k právnej stránke veci.

Dovolateľ v dovolaní predovšetkým namieta, ţe odvolací súd dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam a preto bolo nutné vo veci vykonať ešte ďalšie dokazovanie, k čomu

však nedošlo, čím bola ţalovanému v tomto konaní odňatá moţnosť konať pred súdom

v zmysle ust.

K uvedenej námietke ţalovaného dovolací súd uvádza, ţe v zmysle § 241 ods. 2

dovolanie nie je moţné odôvodniť tým, ţe odvolací súd neúplne zistil skutkový stav

veci, resp. ţe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dovolanie totiţ nie je „ďalším “

odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne

uvedených procesných ( a ) a hmotnoprávnych vád (

ods. 2 písm. c) ). Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových

zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného

dokazovania. Námietky v tomto smere vznesené bez ďalšieho nespôsobujú ani vady konania

v zmysle

Dovolací súd poukazuje na ust. , podľa ktorého ustanovenia dôkazy

hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo

uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle ust. § 237

Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho

14

rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá

prípustnosť dovolania v zmysle ust.

Do obsahu práva účastníka občianskeho súdneho konania vyjadriť sa k všetkým

vykonaným dôkazom v zmysle nepatrí vyjadrovať sa

k spôsobu hodnotenia súdom vykonaných dôkazov, prípadne doţadovať sa ním navrhovaného

spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov ().

Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv účastníka nie je postupom,

ktorým súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré

dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie účastníkovi konania ( ).

Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môţe to viesť prípadne k nesprávnym skutkovým záverom

a teda v konečnom dôsledku aj k nesprávnemu rozhodnutiu, nie však k odňatiu moţnosti

konať pred súdom ( ).

Ţalovaný v dovolaní namieta aj to, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci (ust. ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle ust. a nespôsobuje zmätočnosť

rozhodnutia). Právne posúdenie veci súdom je totiţ realizáciou jeho rozhodovacej činnosti

a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa , pretoţe právnym

posudzovaním súd nemôţe zaloţiť ţiadnu procesnú vadu, ktorá je uvedená v tomto

ustanovení. Dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci by prichádzalo do

úvahy za rovnakej podmienky, ako posúdenie inej vady konania podľa ust. § 241 písm. b/

, t. j. aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné.

Podľa dovolateľa odvolací súd v napadnutom rozhodnutí vychádzal z pohnútok

ţalobcu a jeho domnienok, preto povaţuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za

nezrozumiteľné, zmätočné, neodôvodnené a prekvapivé.

15

K tejto námietke dovolací súd uvádza, ţe v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

odvolací súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody svojho rozhodnutia. Jeho rozhodnutie

nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, keď pri priznanie nároku ţalobcu

uviedol odvolací súd rozhodujúce argumenty. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu,

iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe

viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu

(napr. ).

Nakoľko v danej veci prípustnosť dovolania nebolo moţné vyvodiť z ustanovenia

a dovolací súd nezistil, ţe by konanie bolo postihnuté vadami uvedenými

v , Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovaného pre jeho

neprípustnosť podľa v spojení s ust.

odmietol. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 5

v spojení s ust. a tak, ţe v dovolacom konaní úspešnému

ţalobcovi priznal nárok na ich náhradu za dva úkony právnej sluţby (prevzatie a príprava

zastúpenia, vyjadrenie) po 121,17 eur a 2x paušálnu náhradu po 7,63 eur + 20 % DPH

podľa ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/, písm. b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb, t. j.

trovy dovolacieho konania celkom vo výške 309,12 eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, 31. júla 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: H.