Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
146/381965.1f1b13.pdf
PDF · 102.75 KB
No categories available
5Ndt/15/2011
N a j v y š š í s ú d 5 Ndt 15/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v trestnej veci proti odsúdenému M. K. pre trestný
čin lúpeţe podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. c/, ods. 3 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2011 v Bratislave, o ţiadosti
odsúdeného M. K. o navrátenie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Krajského súdu
v Ţiline zo 4. marca 2002, sp. zn. 4T 5/00, rozhodol
t a k t o :
Podľa § 61 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 odsúdenému M. K. navrátenie
lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo 4. marca 2002,
sp. zn. 4T 5/00, sa n e p o v o ľ u j e.
O d ô v o d n e n i e
Odsúdený M. K. podal 18. septembra 2011 ţiadosť o navrátenie lehoty
na podanie odvolania proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo 4. marca 2002, sp. zn.
4T 5/00. Svoju ţiadosť odôvodnil tým, ţe v tomto prvostupňovom konaní bol odsúdený
v neprítomnosti, keďţe sa proti nemu viedlo trestné konanie ako proti ušlému. V tomto smere
poukazoval na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej „konanie
v neprítomnosti nie je nezlučiteľné s Dohovorom, ak obvinený môţe neskôr poţiadať, aby súd
rozhodol znova v jeho prítomnosti o oprávnenosti trestného obvinenia“. Ďalej argumentoval
aj tým, ţe rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 2002, sp. zn.
5To 44/2002, ktorým bola jeho trestná vec právoplatne skončená, neobsahuje poučenie
v zmysle čl. 6 Dohovoru o jeho práve poţiadať o nové prejednanie veci v jeho prítomnosti.
Nakoniec uviedol, ţe lehota na podanie sťaţnosti pre porušenie zákona mu uţ uplynula
a rovnako tak mu bol zamietnutý návrh na povolenie obnovy konania. Podľa jeho názoru
je nespravodlivé, ţe v jeho konaní mu je neustále odopierané právo na podanie opravného
prostriedku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto posudzovanej veci zistil nasledovný stav:
Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline zo 4. marca 2002, sp. zn. 4T 5/00, bol v tom čase
obţalovaný M. K. uznaný za vinného z trestného činu lúpeţe podľa § 234 ods. 1,
ods. 2 písm. a/, písm. c/, ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.)
na tom skutkovom základe, ţe
obţalovaní M. K., L. H., Š. M., J. Z., T. M. a P. P. ako členovia organizovanej skupiny
v úmysle aj za pouţitia násilia odcudziť lesné kolesové ťahače z areálu objektu P.,
sa po vzájomnej dohode, príprave, zabezpečení prostriedkov a rozdelení úloh stretli
5. septembra 1999 asi o 23.00 hod. na parkovisku pod P., odkiaľ T. M. previezol postupne
všetkých osobným motorovým vozidlom zn. Škoda 120 a Lancia Dedra k objektu chaty
v časti S., ul. H., kde M. K. a L. H. vysliedili stráţnika a po vylákaní von z chaty
ho viacnásobne udierali päsťami do hlavy, tváre a tela, zvalili ho na zem, kde v takomto útoku
pokračovali, potom ho hrdúsili na krku, spútali mu lepiacou páskou na koberce nohy, ruky
a ústa, pritláčali mu hlavu tvárou o zem, preniesli ho do chaty, do miestnosti toalety,
kde ho zviazali káblom; následkom fyzického útoku vrátnikovi J. R., nar. X., spôsobili smrť
udusením, ktorá nastala v čase od 24.00 hod. do 02.00 hod. dňa 6. septembra 1999;
potom Š. M. a P. P. naštartovali a bránou vyviezli aj za pomoci J. Z. dva lesné kolesové
ťahače ku škode P., v hodnote 361 200 Sk a J. K., P., v hodnote 180 600 Sk; neúspešne
sa pokúsili naštartovať aj tretí lesný kolesový ťahač v hodnote 361 200 Sk patriaci R. P., M.,
pričom T. M. s J. Z. okrem činnosti vodičov v priebehu vykonávania činu dávali pozor v okolí
a zabezpečovali odvoz odcudzených strojov nákladným motorovým vozidlom, ktorý
sa po neúspešnom opakovanom pokuse o ich naloţenie neuskutočnil, a preto ich nechali
odstavené na M. v lokalite zvanej S.; poškodením lesných kolesových ťahačov spôsobili
pozemkovému spoločenstvu U. škodu vo výške 2 200 Sk a poškodenému J. K. škodu
vo výške 500 Sk.
Krajský súd v Ţiline za to obţalovaného M. K. podľa § 234 ods. 3 Tr. zák. odsúdil
k trestu odňatia slobody vo výmere 13 a pol roka (trinásť a pol), na výkon ktorého
ho podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradil do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
Naproti tomu Krajský súd v Ţiline obţalovaného M. K. podľa § 226 písm. c/ Tr. por.
oslobodil spod obţaloby pre skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný ako trestný čin krádeţe
podľa § 247 ods. 2 písm. a/, ods. 5 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe ako bolo uvedené v bode 3/ obţaloby krajského prokurátora v Ţiline,
č. k. 2 Kv 25/99-196, z 19. apríla 2000.
Keďţe v prípade obţalovaného M. K. sa konalo ako proti ušlému podľa § 302
a nasl. Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. por.), obhajkyňa obţalovaného
M. K. JUDr. M. B. podala proti vyššie uvedenému rozsudku odvolanie čo do výroku o vine
a tým aj čo do výroku o treste. Rovnako čo do oslobodzujúceho výroku podal odvolanie
v neprospech obţalovaného M. K. aj krajský prokurátor.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade týchto odvolaní meritórne preskúmal
napadnutý rozsudok vo všetkých výrokoch, ktoré sa týkali obţalovaného M. K.
a na verejnom zasadnutí konanom 26. septembra 2002 podľa § 258 ods. 1 písm. d/, písm. e/,
písm. f/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 259 ods. 3 Tr. por. sám vo veci
rozhodol, pokiaľ ide o obţalovaného M. K. tak, ţe tomuto podľa § 234 ods. 3
Tr. zák. uloţil trest odňatia slobody vo výmere 12 a pol (dvanásť a pol) roka, na výkon
ktorého ho podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. zaradil do III. (tretej) nápravnovýchovnej
skupiny, pričom odvolanie krajského prokurátora ako nedôvodné podľa § 256 Tr. por.
zamietol.
Predsedníčka senátu Krajského súdu v Ţiline 21. januára 2003 u ods. M. K. nariadila
výkon trestu odňatia slobody vo výmere 12 a pol roka, pričom zároveň v ten istý deň vydala
aj príkaz na jeho dodanie do výkonu trestu odňatia slobody.
Mestský súd v Prahe uznesením z 9. júla 2004, sp. zn. Nt 423/2004, vzal
ods. M. K. do vydávacej väzby, ktorá začala plynúť od 6. júla 2004, a to na podklade
zatýkacieho rozkazu vydaného Okresným súdom v Ţiline z 27. marca 2000, sp. zn.
Tp 9/2000.
Ods. M. K. písomným podaním z 25. apríla 2005 poţiadal predsedníčku senátu
krajského súdu o doručenie rozsudku, ktorý prevzal 24. mája 2005.
Proti vyššie uvedenému rozsudku krajského súdu ods. M. K. podal 29. mája 2005
odvolanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 22. júna 2005, sp. zn. 4 To 59/2005,
podľa § 253 ods. 1 Tr. por. odvolanie ods. M. K. zamietol, keďţe bolo podané oneskorene.
Podľa § 61 ods. 1 prvá veta Tr. por. ak zmešká obvinený alebo jeho obhajca
z dôleţitých dôvodov lehotu na podanie opravného prostriedku, povolí mu orgán, ktorému
patrí rozhodovať o opravnom prostriedku, navrátenie lehoty.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky
ţiadosti ods. M. K. o navrátenie lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Krajského súdu
v Ţiline zo 4. marca 2002, sp. zn. 4T 5/00, nevyhovel, keďţe pre takýto procesný postup
neboli splnené zákonné podmienky podľa § 61 ods. 1 Tr. por.
V posudzovanom prípade bolo oprávnenou osobou (obhajkyňou v tom čase
obţalovaného M. K.) podané odvolanie proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline
zo 4. marca 2002, sp. zn. 4T 5/00, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade
tohto opravného prostriedku preskúmal vyššie uvedený rozsudok vo všetkých
jeho výrokoch týkajúcich sa v tom čase obžalovaného M. K., pričom zistil,
ţe toto odvolanie je čiastočne dôvodné a vzhľadom k tomu rozhodol vo veci sám tak, ţe zrušil
v príslušnej časti napadnutý rozsudok a uloţil dotyčnému miernejší trest odňatia slobody
vo výmere 12 a pol roka so zaradením na jeho výkon do III. nápravnovýchovnej skupiny.
Iná vec je, ţe v ďalšom postupe Krajského súdu v Ţiline týkajúcom sa výkonu
tohto trestu odňatia slobody ako ak aj ďalších trestov odňatia slobody, ktoré mu boli predtým
ako aj následne uloţené (hlavne trest odňatia slobody uloţený súdmi v Českej republike
uznaný na území Slovenskej republiky) zrejme došlo k porušeniu ustanovenia § 39 ods. 1
Tr. zák. a ďalších v neprospech ods. M. K.. V tomto prípade však ods. M. K. odvolanie
proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 3. augusta 2010, sp. zn. Ntc 11/2010, nepodal,
preto prípadná náprava tohto stavu je moţná len prostredníctvom dovolania ministra
spravodlivosti, ktorý však tento mimoriadny opravný prostriedok môţe podať iba na základe
podnetu iného subjektu, ktorým sa vzhľadom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky myslí subjekt nie zhodný s osobou oprávnenou podať riadny opravný
prostriedok.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 20. októbra 2011
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová