Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/45/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Z. T., s. r. o., C.T., IČO:

X., zastúpeného JUDr. P. T., advokátom, T., proti žalovanému: Mgr. Ing. P. K., S., správca

konkurznej podstaty úpadcu T, štátny podnik v likvidácii, T., IČO: X., zastúpenému Mgr. A.

S., advokátkou, N., o vylúčenie majetku zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, vedenej na

Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , na dovolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave č. k. -407 zo dňa 26. apríla 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. -365 zo dňa 27. 04. 2010 žalobu

zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 11 283,26

eur.

Z odôvodnenia rozhodnutie vyplýva, že žalobca sa domáhal vylúčenia nehnuteľností

zapísaných na LV č. X. pre katastrálne územie T., označené ako parc. č. X. – zastavané

2

plochy a nádvoria o výmere 133 m, parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 489

22

m, parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 74 m, parc. č. X. – zastavané plochy

22

a nádvoria o výmere 699 m, parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 10410 m,

2

parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 1857 m, parc. č. X. – zastavané plochy

22

a nádvoria o výmere 56 m, parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m, parc. č.

2

X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 757 m, parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria

22

o výmere 984 m, parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 635m, parc. č. X. –

2

zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 291 m, parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria

2

2 2

o výmere 167 ma parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 019 m, všetky

pozemky v spoluvlastníckom podiele 1/1. Predmetné nehnuteľnosti sú podľa LV č. X. jeho

vlastníctvom, nadobudol ich v súlade s platnými predpismi a v dobrej viere a doposiaľ ich

nerušene užíva. Napriek tomu ich žalovaný, resp. predchádzajúci správca Mgr. P. O., zapísal

do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu T., štátny podnik v likvidácii, s poznámkou

o spornosti zaradenia tohto majetku do súpisu.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že nehnuteľnosti, ktoré

sú predmetom konania, neboli predmetom privatizačného projektu. Z rozhodnutia príslušného

ministerstva č. j. 329/92 zo dňa 11. 04. 1992 nie je zrejmé, ktorý privatizačný projekt a ktoré

jeho časti boli schválené, nakoľko privatizačný projekt č. 329 obsahoval aj konkurenčný

projekt a z dokladov nevyplýva, aký majetok alebo jeho časť vstupuje do privatizácie a akým

spôsobom by sa mala tá ktorá jeho časť privatizovať. Súd zistil obsahovú nedôslednosť aktov

súvisiacich s privatizáciou, ako aj dodatočnú neoprávnenú manipuláciu s dokladmi ich

dopĺňaním. Súd konštatoval, že nedostatky privatizačného projektu nemohli byť odstránené

dodatočným vypracovaním špecifikácie, ktorá by zahŕňala iný majetok ako pôvodný

privatizačný plán a rozhodnutie, keď ani dodatočne vypracované a v rozpore so zákonom

pripájané špecifikácie nie sú jasným a zrozumiteľným právnym úkonom, nakoľko

nehnuteľnosti nie sú riadne špecifikované v súlade so zápismi v katastri nehnuteľností.

Vlastníctvo nehnuteľností bolo v katastri nehnuteľnosti síce dodatočne zapísané v prospech

T., a. s., avšak absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, ak

na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva. Vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam žalobca podľa súdu nemohol nadobudnúť ani vydržaním, nakoľko pre

vydržanie neboli splnené zákonné predpoklady – oprávnenosť držby a jej nepretržitosť počas

desiatich rokov. Súd v prejednávanej veci musel hodnotiť súlad právnych úkonov s právnymi

predpismi, či tieto úkony boli schopné spôsobiť následky, ktoré s nimi právne predpisy

spájajú a nemohol ich hodnotiť ako spôsobilé privodiť zmenu vlastníctva len z dôvodov, že

iné jeho rozhodnutie by privodilo vznik ďalších súdnych sporov a že tento stav bol spôsobený

činnosťou štátnych orgánov.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. -407

zo dňa 26. 04. 2011 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zároveň uložil

žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania 4 481,06 eur.

3

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zapísanie žalobcu ako vlastníka predmetných

nehnuteľností na LV č. X. pre katastrálne územie T. nie je nevyvrátiteľným dôkazom

o existencii vlastníckeho práva a všeobecne zapísanie vlastníckeho práva tretej osoby nie je

ani prekážkou zápisu nehnuteľností do súpisu majetku podstát pri výkone funkcie správcu.

Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa nepochybil a vo výroku svojho rozhodnutia

správne neurčoval neplatnosť právneho úkonu, na základe ktorého bolo vlastnícke právo

žalobcu v katastri nehnuteľností zaevidované, nakoľko v konaní o vylúčenie majetku

zo súpisu mu to podľa zákona (i návrhu na začatie konania) neprislúchalo, rovnako ako

určenie vlastníckeho práva iného subjektu. Otázkou platného nadobudnutia vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam žalobcom sa súd zaoberal ako otázkou predbežnou, pričom na jej

riešenie v rozhodnutí vyslovil jasný a vecne správny právny názor, podložený logickým

vyhodnotením v potrebnom rozsahu vykonaných dôkazov. Vyslovený právny názor vychádza

zo všeobecnej zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má, v danom

prípade v súvislosti s nespôsobilosťou právnych aktov privatizácie privodiť vznik

vlastníckeho práva obchodnej spoločnosti T.,a. s., ako základného predpokladu platného

prevodu nehnuteľností na nasledovných nadobúdateľov. O náhrade trov odvolacieho konania

rozhodol podľa v spojení s (ďalej

len ).

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote žalobca

dovolanie, ktorého prípustnosť oprel o ustanovenie a jeho dôvodnosť

o ustanovenie Dovolateľ uviedol, že dňa 10. 02. 1998 v dobrej

viere, riadnou kúpnou zmluvou, právoplatne odkúpil od vtedy právoplatného vlastníka (T. S.,

spol. s r. o.) pozemky v súčasnosti vedené na LV č. X.. Kúpna cena bola stanovená na základe

znaleckého posudku a táto bola zaplatená. Dovolateľ vlastníctvo k predmetným

nehnuteľnostiam nadobudol právoplatným vkladom vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností. Tieto nehnuteľnosti kúpil zhruba štyri roky po uplynutí trojročnej prekluzívnej

lehoty na napadnutie neplatnosti vlastníctva z privatizácie prostredníctvom prokurátora

a žalobca teda nemohol predpokladať neplatnosť vlastníctva predávajúceho

k nehnuteľnostiam, ktoré kúpil. Dovolateľ namietal, že odvolací súd sa žiadnym spôsobom

nezaoberal žalobcom akcentovanou otázkou vydržania, či aplikácie

ktorým sa mení a dopĺňa o pôsobnosti

orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o Fonde

4

národného majetku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov, menovite

jeho ustanovenie čl. IV. Súd prvého stupňa sa vysporiadal s aplikáciou tohto ustanovenia

, majúcou zásadný vplyv na objektívne rozhodovanie vo veci samej,

veľmi jednoduchým konštatovaním neprípustnosti retroaktivity. Nie je prípustné, aby

privatizácie, realizované podľa jedného a toho istého zákona, požívali odlišnú ochranu

právnej istoty vlastníctva investorov, pri preukázateľných pochybeniach štátu v konkrétnych

prípadoch. Kupujúci za ten istý predmet kúpy raz zaplatil súdnym znalcom stanovenú kúpnu

cenu privatizérovi schválenému štátom a po 13 rokoch, počas ktorých do predmetu kúpy

investoval nemalé prostriedky, z dôvodu chyby štátu pri privatizácii, by musel ešte raz

zaplatiť za ten istý predmet kúpy štátu (správcovi konkurznej podstaty) ďalšiu kúpnu cenu

v dražbe. Dovolateľ má preto za to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho aj prvostupňového

súdu spočívajú na nesprávnom posúdení veci. Dovolateľ žiada zmeniť rozhodnutie

odvolacieho súdu tak, že zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a žalobe o vylúčenie vecí

z konkurznej podstaty vyhovuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), najskôr

skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti právoplatnému rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok prvostupňového súdu o zamietnutí žaloby.

Podľa dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

5

Podľa § 238 ods. 2 O. s .p. dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného

v tejto veci.

Podľa dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

§ 153 ods. 3 a 4.

Dovolaním žalobcu nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238

ods. 1 ), ani rozsudok vydaný vo veci, v ktorej by už dovolací súd vyslovil právny

názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2 O. s .p.). Dovolanie smeruje proti

potvrdzujúcemu rozsudku, v ktorom odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania (§ 238

ods. 3 O .s. p.). Dovolanie podľa nie je prípustné.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

K tomu či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237

prihliada dovolací súdu nielen na námietku dovolateľa, ale z úradnej povinnosti

zisťuje jej existenciu bez ohľadu na to, či dovolateľ existenciu vady tvrdil alebo nie.

Dovolateľ existenciu týchto vád nenamietal. Dovolací súd napriek tomu v zmysle § 242 ods. 1

skúmal, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k uvedeným vadám.

V dovolacom konaní však vady podľa neboli zistené.

6

Žalobca tvrdí, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne

závery. Tento dovolací dôvod je možno použiť iba vtedy, ak prípustnosť dovolania vyplýva

z ust. , , Tento dôvod nie je možné rozšíriť aj na nesprávne právne

posúdenie procesných otázok. Súd sa ale právnym posúdením veci nedopúšťa procesnej vady

konania v zmysle Nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov

nezakladá procesnú prípustnosť dovolania.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu z hľadiska

správneho právneho posúdenia.

Podľa veta prvá ustanovenia , ,

a platia pre konanie na dovolacom súde obdobne.

Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, dospel k záveru, že dovolanie

nie je prípustné podľa , ani v zmysle , preto dovolanie proti

rozsudku odvolacieho súdu podľa v spojení s ako

neprípustné odmietol.

O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa

v spojení s a tak, že úspešnému žalovanému náhradu

trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

7

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. októbra 2011

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová