Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cb/19/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou v spore žalobcu: Jobflexx, k.s., so sídlom Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, IČO: 46 721 843, právne zastúpený: JUDr. Helena Brngálová, advokátka, AK so sídlom Úprkova 34, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: JPM Group SK s.r.o., so sídlom Nová Ľubovňa 347, 065 11 Nová Ľubovňa, IČO: 51 449 129, právne zastúpený: JUDr. Michal Barnovský, advokát, AK so sídlom Námestie gen. Štefánika 7, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 12.500,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalobca, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 12.500,- eur s príslušenstvom, titulom porušenia zmluvných podmienok žalovaným. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.7.2019 strany sporu uzatvorili Sprostredkovateľskú zmluvu, v zmysle ktorej žalobca vykonával pre žalovaného sprostredkovateľskú činnosť. Z dôvodu nedodržania v zmluve dohodnutých podmienok vznikol žalovanému voči žalobcovi dlh. Dňa 17.8.2020 uzatvorili strany sporu Dohodu o uznaní dlhu, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal, že dlh voči žalobcovi vo výške 20.000,- eur bude splácať v piatich po sebe nasledujúcich splátkach, a to do 31.12.2020. Prvú splátku uhradil žalovaný dňa 25.9.2020 vo výške 3.750,- eur a následne dňa 11.11.2020 druhú splátku vo výške 3.750,- eur. Od toho dátumu prestal žalovaný svoj dlh splácať a prestal so žalobcom komunikovať. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť stratil výhodu splátok a dlh vo výške 12.500,- eur sa stal splatný v celom rozsahu. Z faktúry č. FV0200002 vo výške 20.000,- eur, tak žalovanému vznikol dlh voči žalobcovi vo výške 12.500,- eur.

2. Okresný súd Banská Bystrica návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu sp. zn. zo dňa 16.3.2021. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikuje porušenie akej konkrétnej povinnosti žalovaného sankcionuje zmluvná pokuta vo výške 20.000,- eur. Vzhľadom na výšku uplatňovanej sumy však možno podľa názoru žalovaného usúdiť, že si žalobca uplatňuje nárok zo zmluvnej pokuty pre porušenie § 5 ods. 2 sprostredkovateľskej zmluvy. V predmetnej konkurenčnej doložke nebol vymedzený predovšetkým jej územný rozsah, čo spôsobuje jej neplatnosť, a zároveň neobsahovala konkrétne určenie činnosti žalovaného, na ktorú sa zákaz vzťahuje. Konkurenčná doložka v sprostredkovateľskej zmluve obmedzuje žalovaného nielen na činnosť, ktorá je predmetom sprostredkovania, ale aj na akúkoľvek inú činnosť, čo považuje žalovaný za značne neprimerané.

Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že konkurenčná doložka zaväzuje nielen žalovaného, ale akýkoľvek ešte neexistujúci subjekt, v rámci ktorého je žalovaný štatutárom, spoločníkom alebo dokonca zamestnancom, čo možno označiť za absolútne neprimerané obmedzenie z hľadiska subjektu. V zmluve ďalej nie je vymedzené žiadne protiplnenie v prípade obmedzenia činnosti žalovaného ako podnikateľa po určitú dobu. Predmetná konkurenčná doložka teda neobsahuje podstatné náležitosti podľa ust. , preto ide podľa názoru žalovaného o neplatný právny úkon v zmysle a na jej základe nevznikli a ani nemohli vzniknúť účastníkom zmluvného vzťahu z nej vyplývajúce práva a povinnosti. Vo vzťahu k uznaniu záväzku zo dňa 17.8.2020, na ktoré poukázal žalobca, žalovaný uviedol, že uznanie záväzku zakladá len vyvrátiteľnú právnu domnienku, že predmetný záväzok trval. Konkurenčná doložka ako absolútne neplatný právny úkon, ktorého neplatnosť nastáva ex tunc, nie je uznaním záväzku konvalidovaná. Uznanie záväzku preto nemá na platnosť či neplatnosť predmetnej konkurenčnej doložky žiadny vplyv. Zároveň žalovaný poukázal na pomernú neurčitosť uznania záväzku, v ktorom nie je uvedený konkrétny dôvod tohto uznania. K zmluvnej pokute vo výške 20.000,- eur žalovaný uviedol, že ak by sa súd domnieval, že v prípade konkurenčnej doložky ide o platný právny úkon, navrhuje, aby súd využil svoje moderačné oprávnenie a aplikoval . Žalovaný považuje zmluvnú pokutu vo výške 20.000,- eur z hľadiska dvoch zákonných kritérií (hodnota a význam zabezpečovacej povinnosti) za celkom zjavne neprimerane vysokú.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi formou Dohody o uznaní dlhu, v ktorej uznal svoj dlh vo výške 20.000,- eur čo do dôvodu a výšky, a to dobrovoľne, jej obsahu porozumel a podpísal ho s plnou vážnosťou a na základe slobodnej vôle. Pohľadávka bola uplatnená z dôvodu nedodržania podmienok § 5 Všeobecné ustanovenia bod 2. dohodnutých v Sprostredkovateľskej zmluve, kde bola dohodnutá zmluvná pokuta pre prípad nedodržania tam dohodnutých podmienok. Žalovaný ničím nepreukázal nedôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky, a to najmä z dôvodu, že uznanie dlhu žalovaným je zabezpečovacím právnym inštitútom. Ak teda žalobca v konaní preukáže, že v čase uznania dlhu dlh existoval, keďže ho sám žalovaný uznal a čiastočne uhradil, tak samotné uznanie dlhu zo strany žalovaného je dostatočným dôvodom na to, aby na základe tohto prehlásenia žalovaného súd bez ďalšieho priznal žalovaný nárok žalobcovi. K argumentácii žalovaného, že žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval nedodržanie konkrétnych dohodnutých podmienok žalobca uviedol, že žalovaný o týchto nedodržaných podmienkach vedel a vie, a preto dobrovoľne uhradil dve splátky z Dohody o uznaní dlhu zo dňa 17.8.2020. Ako dôkaz predložil úradný preklad objednávky stavebných prác v Rakúsku žalovaného s presnými menami pracovníkov aj konateľov spoločnosti.

4. Žalovaný vo vzťahu k uznaniu dlhu uviedol, že zákonodarca v aj v používa slovné spojenie „predpokladá sa“, z čoho vyplýva, že ide o vyvrátiteľnú a nie nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že predmetný záväzok trval. V oboch prípadoch ide o zabezpečovacie inštitúty, z čoho vyplýva, že tieto len zabezpečujú už existujúci záväzok a žiadnym spôsobom ho nenahrádzajú. Poukázal pritom na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.6.2012. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadnuť, a teda námietky absolútnej neplatnosti zostáva dlžníkovi zachovaná aj napriek uznaniu dlhu. Uznanie dlhu nie je dostatočným dôvodom na to, aby na základe tohto prehlásenia súd bez ďalšieho priznal žalobcovi žalovaný nárok. Žalovaný k platnosti konkurenčnej doložky žalovaný uviedol, že záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, preto jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Ak ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečiť plnenie zmluvnej povinnosti. Predmetnú konkurenčnú doložku považuje za absolútne neplatný právny úkon a v tejto súvislosti odkázal na argumentáciu v podanom odpore. K žalobcom predloženému úradnému prekladu objednávky stavebných prác žalovaný uviedol, že táto objednávka žiadnym spôsobom nepreukazuje aj skutočné vykonávanie činnosti pre daný subjekt a nepreukazuje akceptáciu žalovaného k danej objednávke. Argumentáciu v podanom odpore, vo vzťahu k moderácii zmluvnej pokuty, doplnil žalovaný o tvrdenie, že ďalšími relevantnými okolnosťami pre jej moderáciu sú skutočnosti, že zmluvu pripravoval a vyhotovoval žalobca, pričom žalovaný nemal možnosť do nej akýmkoľvek spôsobom zasahovať.

5. Žalobca následne k vyjadreniu žalovaného opätovne uviedol, že považuje uznanie dlhu za pltný právny úkon. Účinky uznania zvyšku dlhu má podľa názoru žalobcu aj čiastočné plnenie záväzku, ak záväzok nie je premlčaný, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Táto podmienka absentuje vtedy, ak dlžník plní čiastočne a výslovne uvedie, že zvyšok záväzku neuznáva, resp. je to zrejmé zo vzájomnej korešpondencie dlžníka a veriteľa, čo sa v prípade žalovaného nestalo. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 9.12.2004, rozsudok Najvyššieho súdu ČR č. k. -141 zo dňa 28.4.2011 a nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 13.7.2000. K platnosti konkurenčnej doložky poukázal na preambulu sprostredkovateľskej zmluvy, z ktorej je zrejmé, že sprostredkovanie stavebnej činnosti sa vykonáva na území Rakúskej republiky, ako aj na Všeobecné ustanovenia uvedené v § 5 zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že konkurenčná doložka spĺňa v dohodnutej sprostredkovateľskej zmluve všetky náležitosti právneho úkonu, a preto tvrdenia žalovaného považuje žalobca za bezpredmetné a samotné uznanie dlhu žalovaným je dostatočným dôvodom na to, aby na základe tejto dohody súd priznal žalobcovi žalovaný nárok. K prekladu objednávky stavebných prác žalobca uviedol, že predložený dôkaz jednoznačne preukazuje porušenie konkurenčnej doložky dojednanej v Sprostredkovateľskej zmluve. K zmluvnej pokute, resp. jej moderácii uviedol, že žalovaný za rok 2019 vystavil 5 faktúr rakúskej spoločnosti EAE STÖCKL, ktorú sprostredkoval pre žalovaného žalobca v zmysle Sprostredkovateľskej zmluvy v objeme vyfakturovanej sumy 78.853,25 eur. Sprostredkovateľská zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, čiže sa predpokladalo že sprostredkovateľská činnosť bude pokračovať aj v ďalšom období. Z toho dôvodu zastáva žalobca názor že dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 20.000,- eur je vzhľadom na hodnotu záväzku primeraná.

6. Žalovaný doručil súdu vyjadrenie, v ktorom opakovane poukázal na skutočnosť, že uznanie dlhu zakladá vyvrátiteľnú a nie nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh (záväzok) trval. Zdôraznil, že absolútne neplatný právny úkon - konkurenčná doložka, ktorého neplatnosť nastáva ex tunc, nie je uznaním dlhu konvalidovateľná. V tejto súvislosti konštatoval, že žalovaný sa v danom prípade, v súlade s explicitne dovolal neplatnosti dohody o uznaní dlhu, a to podaním zo dňa 14.02.2022, nakoľko bol pri podpise tejto dohody uvedený do omylu. Žalovaný zároveň ako dôkaz predložil Dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu zo dňa 14.2.2022 spolu s poštovým podacím lístkom. Z uvedeného dôvodu považuje uznanie dlhu za irelevantné a nepostačujúce na to, aby na základe tohto prehlásenia súd ipso facto priznal žalobcovi žalovaný nárok. K žalobcom uvedenému tvrdeniu, že z preambuly sprostredkovateľskej zmluvy je zrejmé, že sprostredkovanie stavebnej činnosti sa vykonáva na území Rakúskej republiky uviedol, že preambula zmluvy netvorí súčasť tejto konkurenčnej doložky, pričom sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 22.07.2019 na ňu ani žiadnym spôsobom neodkazuje. Nemožno preto obligatórne náležitosti konkurenčnej doložky nahrádzať alebo dopĺňať iným ustanovením zmluvy, resp. v tomto prípade preambulou zmluvy. Navyše v preambula sa konštatuje „... najmä ale nie výlučne so stavebnou spoločnosťou vyvíjajúcou svoju činnosť na území Rakúskej republiky“. Vzhľadom na použitie výrazu „najmä ale nie výlučne“ nemožno jednoznačne ustáliť, aby sa sprostredkovanie malo vykonávať len na území Rakúskej republiky. Naviac žalobca bol v danom prípade tým subjektom, ktorý zmluvu pripravoval a vyhotovoval a poukázal . Konkurenčná doložka mala podľa názoru žalovaného obsahovať konkrétne určenie činnosti žalovaného, na ktorú sa vzťahuje zákaz dohodnutý konkurenčnou doložkou. Formulácia prvej vety sprostredkovateľskej zmluvy „nebude vykonávať činnosť“ je neurčitá a značne neprimeraná. Konkurenčná doložka v sprostredkovateľskej zmluve v rozpore s obmedzuje žalovaného nielen na činnosť, ktorá bola predmetom sprostredkovania, ale aj na akúkoľvek inú činnosť, čo považuje žalovaný zároveň za značne neprimerané. Nedôvodnosť žalobcom uplatnenej pohľadávky (nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty) spočíva v tom, že zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti (dané vyplýva z ). Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, a preto jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Ak ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečiť plnenie zmluvnej povinnosti. Pre úplnosť považuje žalovaný za nevyhnutné konštatovať, že konkurenčná doložka v zmysle sprostredkovateľskej zmluvy zo dňa 22.07.2019 sa vzťahuje na obdobie 12 mesiacov po ukončení tejto zmluvy, preto vyvstávajú pochybnosti, či predmetný právny vzťah založený touto sprostredkovateľskou zmluvou bol vôbec riadne ukončený. Podľa názoru žalovaného k ukončeniu zmluvného vzťahu založeného sprostredkovateľskou zmluvou zo dňa 22.07.2019 nedošlo, a preto aj z uvedeného dôvodu nárok žalobcu nemôže obstáť a je v plnej miere nedôvodný.

7. Dňa 3.6.2022 právny zástupca žalovaného súdu predložil vyjadrenie, v ktorom okrem iného (argumentácii zhodnej -už predtým uvádzanej) predložil súdu dôkaz - oznámenie žalovaného žalobcovi o ukončenie zmluvy odstúpením, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 30.5.2022.

8. Na pojednávaní konateľ žalobcu uviedol, že so žalovaným uzatvoril dňa 19.7.2019 sprostredkovateľskú zmluvu za účelom sprostredkovania základných činností a zároveň v roku 2019 zabezpečil ubytovanie pre zamestnancov v meste Tuls. Následne žalovaný dohodol zmluvu, o ktorej sa žalobca dozvedel náhodou, keď omylom došlo k zaslaniu objednávky na jeho emailovú adresu. Na základe skutočnosti, že žalovaný nedodržal zmluvné podmienky dohodnuté v zmluve, bola vystavená faktúra na zmluvnú pokutu. Žalovaný si bol vedomý nedodržania tejto zmluvnej podmienky a uznal nárok žalobcu. Na základe uznávacieho prejavu došlo k úhrade prvej a druhej splátky, avšak potom prestal žalovaný dlh splácať. Dlh predstavuje sumu 12.500,- eur. Vyjadrenia žalovaného považuje za zavádzajúce s cieľom zbavenia sa zodpovednosti. Na otázky právneho zástupcu žalovaného, kto vyhotovoval sprostredkovateľskú zmluvu, či sa jedná o sprostredkovanie prác aj na inom území ako Rakúsko, či došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu a či mal žalovaný možnosť pripomienkovať sprostredkovateľskú zmluvu a dohodu o uznaní dlhu, žalobca uviedol, že zmluvu vyhotovovali právnici žalobcu a je rovnaká pre všetky firmy, práce sprostredkuje aj na území Nemecka, k ukončeniu zmluvy nedošlo, a to ani odstúpením, ani podpísaním dohody zo strany žalobcu, zmluvu aj dohodu o uznaní dlhu mal žalovaný takmer dva týždne a mal možnosť ich pripomienkovať.

9. Konateľ žalovanej spoločnosti vo výpovedi uviedol, že na základe sprostredkovania od žalobcu pracovali pre firmu EAE STÖCKL a následne asi v júli 2019 začali pre túto firmu pracovať ako druhá firma. Po nejakej pauze boli znova oslovení z ich strany a začali pre nich pracovať. Vo svojej výpovedi ďalej potvrdil spôsob uzatvorenia sprostredkovateľskej zmluvy, ako aj skutočnosť, že ukončeniu zmluvného vzťahu nedošlo a že na základe objednávky, ktorá sa dostala omylom do emailu žalobcu vykonával práce v Insbrucku, za ktorých objednávku províziu žalobcovi nezaplatil. Na otázku, či došlo k podpísaniu dohody o uznaní dlhu a zaplateniu dvoch splátok odpovedal, že áno, osobne ju však nepodpisoval. Nasledujúce splátky neuhradili, lebo zistili, že žalobca nemá právo na zmluvnú pokutu, keďže nedošlo k ukončeniu zmluvy. Po júli 2020 už od žalobcu nedostali žiadnu pracovnú ponuku.

10. Svedok Martin Záleš, ktorý bol konateľom žalovaného a fyzicky aj vykonával práce, sa k okolnostiam objednávky a samotných prác v Insbrucku nevedel vyjadriť a nie je mu známa. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu, ktorá poukázala na bankový výpis, kde je zaúčtovaná dňa 1.7.2020 úhrada za ubytovanie v Insbrucku v sume 1.660,- eur platená kartou na meno D. V., či si svedok pamätá, že platil túto platbu odpovedal, že si to nepamätá, ale mohlo to tak byť. Platobnú kartu vystavenú na jeho meno mal k dispozícii aj spoločník. On sám na stavbe nepracoval a nevie ani ktorí zamestnanci na danej stavbe pracovali. Dohodu o uznaní dlhu za nedodržanie sprostredkovateľskej zmluvy podpísal, lebo chcel predísť súdnym sporom. Nemá vedomosť, že by došlo k ukončeniu sprostredkovateľskej zmluvy, žiadnu dohodu o ukončení nepodpísali.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 11. Podľa (ďalej len „“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

12. Podľa , zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

13. Podľa , v zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného.

14. Podľa , v prípade pochybností môže súd konkurenčnú doložku, ktorá by obmedzovala obchodného zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného, obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú.

15. Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

16. Podľa , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

17. Podľa , neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa a nasl.

18. Podľa , ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

19. Podľa , ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Súd dospel k záveru:

20. V konaní bolo nesporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 19.7.2022 Sprostredkovateľskú zmluvu. Predmetnú zmluvu pripravil žalobca. V § 5 bod 2 je uvedené: „Podnikateľ sa zaväzuje, že počas nasledujúcich 12 mesiacov po ukončení zmluvy nebude vykonávať činnosť pre podniky, pre ktoré bol spoločnosťou Jobflexx, k.s. priamo sprostredkovaný, a to ani vo vlastnom mene, ani v rámci novovytvorenej firmy, ktorej je štatutárom alebo spoločníkom alebo ako zamestnanec. V prípade nedodržania tohto dojednania podnikateľom je dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 20 000,00 € za každé porušenie tohto dojednania a v prípade jej nedodržania je oprávnený sprostredkovateľ vyfakturovať zmluvnú pokutu vo výške 0,03% za každý deň omeškania...“

21. Taktiež v konaní medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 17.8.2020 zmluvné strany uzatvorili dohodu o uznaní dlhu, pričom dlh vo výške 20.000,- eur vznikol zo zmluvnej pokuty z dôvodu nedodržania podmienok dohodnutých v Sprostredkovateľskej zmluve a žalovaný zaplatil 2 x po 3.750,- eur a suma 12.500,- eur je predmetom konania.

22. Na pojednávaní dňa 22.4.2022 konateľ žalovaného potvrdil, že žalovaný vykonával práce pre firmu EAE STÖCKL Elektroanlagen priamo, mimo sprostredkovania žalobcom. Taktiež svedok - bývalý spoločník a konateľ žalovaného potvrdil tieto skutočnosti. Vykonávanie prác pre túto firmu teda nebolo sporné a z tohto dôvodu súd i zamietol návrh na vykonanie dôkazu - predloženie faktúr a výpisov z účtu, ktoré mali preukazovať vykonané - fakturované a následne i zaplatené práce firmou EAE STÖCKL Elektroanlagen.

23. Uznaním záväzku je podľa založená vyvrátiteľná právna domnienka o trvaní uznaného záväzku v okamihu jeho uznania. Dôkazné bremeno trvania záväzku v dobe uznania sa tak presúva na dlžníka, ktorý ak sa má zbaviť povinnosti plniť, musí preukázať, že uznaný záväzok neexistuje. (rozsudok NS ČR sp. zn. ).

24. V konaní žalovaný namietal, že konkurenčná doložka v zmysle sprostredkovateľskej zmluvy sa vzťahuje na obdobie 12 mesiacov po ukončení zmluvy a nie na obdobie trvania samotnej sprostredkovateľskej zmluvy. Súd sa teda v prvom rade vyporiadaval s otázkou oprávnenosti uplatnenej zmluvnej pokuty vyplývajúcej z konkurenčnej doložky. Súd je toho názoru, že žalobcovi nevzniklo právo voči žalovanému na uplatnenie a následne fakturáciu zmluvnej pokuty vyplývajúce z konkurenčnej doložky, z dôvodu že konkurenčná doložka bola dojednaná za predpokladu, že medzi zmluvnými stranami dôjde k ukončeniu zmluvného vzťahu. V dojednanej konkurenčnej doložke je jasne a určito a zrozumiteľne stanovené, že: „Podnikateľ sa zaväzuje, že počas nasledujúcich 12 mesiacov po ukončení zmluvy nebude vykonávať činnosť pre podniky, pre ktoré bol spoločnosťou Jobflexx, k.s. priamo sprostredkovaný,...“. Konateľ žalobcu i konateľ žalovaného na pojednávaní dňa 22.4.2022 zhodne vypovedali, že k ukončeniu zmluvného vzťahu medzi nimi nedošlo. Až dňa 22.5.2022 žalovaný písomne oznámil žalobcovi ukončenie zmluvy, pričom predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 30.5.2022.

25. Ustanovenie , ktoré je kogentným ustanovením ( ) a ktoré upravuje dohodu zmluvných strán o konkurenčnej doložke v zmluve o obchodnom zastúpení, pričom viaže obmedzenie obchodného zástupcu na obdobie „po skončení zmluvy“.

26. Ako už bolo vyššie uvedené medzi stranami sporu je nesporné, že v okamihu uplatnenia zmluvnej pokuty vyplývajúcej z porušenia ustanovenia § 5 bod 2 Sprostredkovateľskej zmluvy, zmluvný vzťah medzi stranami sporu nebol ukončený a trval. K ukončeniu zmluvného vzťahu a teda ukončeniu zmluvy došlo až uplynutím lehoty 30 dní od doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy žalovaným žalobcovi, t. j. 30.6.2022. Faktické „neprideľovanie“ - nesprostredkovanie prác žalobcom žalovanému, súd nepovažuje za ukončenie zmluvného vzťahu, pričom zmluva medzi stranami sporu bola uzatvorená na dobu neurčitú. Spôsob zánik zmluvného vzťahu vyplýva jednak zo zmluvy (ustanovenie a 2), ako aj z ustanovení , .

27. Z uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca nebol oprávnený vyúčtovať zmluvnú pokutu z dôvodu porušenia konkurenčnej doložky faktúrou č. FVO200002 vystavenou dňa 29.7.2020 a splatnou dňa 13.8.2008, a to z dôvodu neukončenia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Je nesporné, že žalovaný vykonával práce priamo pre spoločnosť EAE STÖCKL Elektroanlagen, avšak podľa názoru súdu žalobca mal ukončiť zmluvný vzťah zákonným spôsobom a následne si uplatniť sankciu v zmysle konkurenčnej doložky. Nakoľko žalovaný v konaní preukázal, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo až 30.6.2022, uniesol dôkazné bremeno a vyvrátil domnienku, že záväzok v dobe uznania trval, súd žalobu zamietol.

28. Súd nepovažoval za potrebné sa vyjadrovať i ostatným namietaným skutočnostiam, nakoľko svoje rozhodnutie založil na vyššie uvedenom závere. V tomto smere poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , , v zmysle ktorých všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

O trovách konania súd rozhodol takto: 29. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

31. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca bol v spore v plnom rozsahu neúspešný a teda je povinný žalovanému nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).