Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/46/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej

veci proti obvinenej Ing. D. Č. pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/

Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. na neverejnom

zasadnutí 25. októbra 2011 v Bratislave o dovolaní obvinenej proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 1. júla 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvinenej Ing. D. Č. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 9. februára 2010, sp. zn. bola

obvinená Ing. D. Č. uznaná za vinnú zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 písm. a/ Tr.

zák. na tom skutkovom základe, že

v úmysle získať finančný prospech z úveru, požiadala I. K., nar. X. o založenie

nehnuteľnosti vo vlastníctve I. K. za účelom zabezpečenia poskytnutého úveru, po súhlase

I. K. uzavrela dňa 11.6.2007 v Žiline zmluvu o úvere č. X. so spoločnosťou T. Ú., a.s. so

sídlom Č., ul. M., na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 866.500,-Sk, ktorý mala

splácať v mesačných splátkach po 11.985,-Sk počnúc dňom 20.7.2007, pričom

na zabezpečenie úveru použila nehnuteľnosti patriace I. K., s ktorou spoločnosť T. Ú., a.s.

uzatvorila dňa 11.6.2007 vo Z. zmluvu o zriadení záložného práva č. X. k pozemkom

vedeným na LV č. X. pre mesto Z., kat. úz. Z. a to pozemok parc. č. X., X. a X., pričom už

v čase uzatvárania zmluvy obvinená Ing. D. Č. vedela, že úver v stanovenej výške nebude

schopná splácať, pretože jej čistý mesačný príjem v roku 2007 dosahoval sumu I0.000,-Sk

a okrem toho bola na základe ďalších zmlúv povinná uhrádzať S. mesačne sumu 2.000,-Sk na

základe zmluvy o úvere č. X., sumu 1090,-Sk na základe zmluvy o splátkovom úvere č. X.,

sumu 1.130,- Sk na základe zmluvy o splátkovom úvere č. X. a ďalšie bližšie nezistené sumy

na základe S. karty č. X., ktorou je bol poskytnutý úverový rámec vo výške 20.000,-Sk a na

základe balíčku E. č. X., ktorým jej bol poskytnutý úverový rámec vo výške 50.000,-Sk, teda

si bola vedomá, že úver bude uhradený zo založených nehnuteľností patriacich I. K., čím

spôsobila I. K., nar. X., trvalé bytom Z., B.Č.B. škodu vo výške najmenej 60 744,87 €

(1 830 000,- Sk).

Za to bola odsúdená podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38

ods. 2, 3 Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť)

mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bola pre výkon uloženého trestu odňatia slobody

zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa bola obvinenej uložená povinnosť nahradiť poškodenej I.

K., nar. X., trvale bytom Z., B.Č.B. škodu vo výške 60 744,87 eur.

Proti tomuto rozsudku podala obvinená Ing. D. Č. v zákonnej lehote odvolanie.

Na jeho podklade Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom

z 1. júla 2010, sp. zn. , podľa , zrušil prvostupňový

rozsudok vo výroku o treste a náhrade škody a podľa sám vo veci

rozhodol tak, že obvinenej Ing. D. Č. uložil podľa § 221 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 36 písm.

j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 51

ods. 1, 2 Tr. zák. bol obvinenej výkon tohto trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu

vo výmere 4 (štyri) roky, a to za súčasného uloženia probačného dohľadu.

Podľa bola obvinenej uložená povinnosť nahradiť

v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia spôsobenú škodu.

Podľa odvolací súd uložil obvinenej Ing. D. Č. povinnosť

nahradiť poškodenej I. K., nar. X.X., trvale bytom Z., B. (správne B.) Č. škodu vo výške

39 957,66 eur.

Podľa bola poškodená I. K. so zvyškom nároku

na náhradu škody odkázaná na občiansko súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala obvinená Ing. D. Č. prostredníctvom

obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v , , z ktorých prvý

predpokladá porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom a druhý,

že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Dovolateľka naplnenie oboch uplatnených dovolacích dôvodov videla v tom,

že skutok, ktorý je predmetom prvostupňového rozsudku nenapĺňa znaky trestného činu.

O podvodné konanie podľa nej v posudzovanom prípade nemôže ísť pre absenciu

podstatných znakov skutkovej podstaty zločinu podvodu, a to úmyslu obohatiť sa na škodu

cudzieho majetku uvedením iného do omylu. Spáchanie uvedeného trestného činu

zo subjektívnej stránky predpokladá zo strany páchateľa predstieranie úmyslu v čase

uzatvárania zmluvy vrátiť finančné prostriedky, pričom ale jeho záver je opačný. Obvinená

v tejto spojitosti ďalej uviedla, že nie je rozhodujúca argumentácia prvostupňového

a odvolacieho súdu, že obvinená vedela, že úver nebude schopná splácať, lebo pre spáchanie

trestného činu podvodu sa pre posudzovaný prípad vyžaduje úmysel páchateľa poskytnuté

prostriedky vôbec nevrátil. Takýto záver však v skutkových zisteniach súdov oboch stupňov

absentuje. To znamená, že skutok popísaný vo výroku rozsudku okresného súdu nenapĺňa

znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu. Tento záver platí aj s prihliadnutím

na odôvodnenie rozhodnutí súdov oboch stupňov a konštatovanie okresného súdu,

že jej stratégiou bolo zaplatenie úveru z nového „tzv. veľkého“ úveru v zamýšľanej výške

5,5 milióna SK.

V posudzovanej veci nejde o trestný čin, ale o typický záväzkový právny vzťah,

v ktorom poškodená ako záložca si musela byť vedomá možnosti výkonu záložného práva

za predpokladu, že dlžník nebude splácať poskytnutý mu úver. Hodnotenie stíhaného skutku

ako trestného činu znamená súčasne aj porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom,

lebo jeho imanentnou súčasťou je aj to, že nikto nemôže byť pozbavený slobody len preto,

že nedodržal svoj zmluvný záväzok.

Z uvedených dôvodov obvinená Ing. D. Č. navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd dovolací vyslovil porušenie zákona v ustanovení § 221 ods. 1, ods. 3 Tr.

zák., aby zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 1. júla 2010, sp. zn.

, jemu predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Zvolen z 9. februára 2010, sp.

zn. , ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto rozsudky obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, a aby Okresnému Zvolen

prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen vo vyjadrení k podanému dovolaniu uviedol,

že vykonanými dôkazmi bola preukázaná skutočnosť, že obvinená jednoznačne musela

vedieť, že úver, na ktorého zabezpečenie použila nehnuteľnosti vo vlastníctve poškodenej,

nebude schopná splatiť a teda konaním, ktorým vo vzťahu k poškodenej predstierala úmysel

úver uhrádzať ju uviedla do omylu, pričom v dôsledku omylu poškodená vykonala majetkovú

dispozíciu. Úmysel vrátiť peňažné prostriedky nemožno posudzovať oddelene od schopnosti

a možnosti ich vrátiť, pretože pokiaľ neexistuje reálna možnosť a schopnosť vrátiť peňažné

prostriedky tak, ako tomu bolo u obvinenej, možno jednoznačne tvrdiť, že táto nemohla mať

ani úmysel ich vrátiť, hoci taký úmysel verbálne deklarovala. Naopak možno urobiť záver,

že vzhľadom na schopnosti a možnosti (majetkové pomery a zadlženie) u obvinenej

jednoznačne nebol daný úmysel úver splácať. Z uvedených dôvodov prokurátor navrhol

dovolanie obvinenej odmietnuť podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou ( ods.

2 písm. b/ ) po tom ako využila svoje zákonné právo podať riadny opravný

prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté ( ), že dovolanie bolo podané

v zákonnej lehote podľa s obsahovými náležitosťami uvedenými v

ods. 1 a uvedením dôvodu dovolania ( ), ale zároveň aj to,

že dovolanie obvinenej Ing. D. Č. je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa §

382 písm. c/ lebo dovolací dôvod podľa

zjavne nebol splnený a dovolací dôvod podľa

s poukazom na nemožno použiť lebo by to bolo v neprospech obvinenej

a dovolanie bolo podané v jej prospech.

Úvodom treba uviesť, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych

názorov o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne

vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa

Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie

upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo

uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382

písm. c/

V súvislosti s dovolacím dôvodom podľa treba uviesť,

že pochybenie pri právnom posúdení zisteného skutku predstavuje samostatný dovolací dôvod

( ) a nie porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom.

Porušenie ostatne uvedeného práva môže byť determinované takými zisteniami akými

sú napríklad porušenie ustanovení o povinnej obhajobe, neumožnenie uplatnenia

obhajovacích práv a pod. Obvinená v posudzovanej veci žiadny z takýchto možných dôvodov

neuplatnila, a preto len formálny odkaz na ustanovenie tento

dovolací dôvod nemôže napĺňať a zároveň ani zakladať prieskumnú povinnosť dovolacieho

súdu.

Čo sa týka zisteného skutku, ktorý bol v rozsudku odvolacieho súdu v porovnaní

s prvostupňovým rozsudkom fakticky (no nie súladne s ) modifikovaný

prostredníctvom výroku o náhrade škody v prospech obvinenej v otázke výšky spôsobenej

škody bez vplyvu na právne posúdenie skutku, treba uviesť, že skutok obvinenej pri správnom

použití zákona mal byť právne posúdený nie ako trestný čin (zločin) podvodu podľa § 221

ods. 1, 3 písm. a/ Tr. zák., ale ako prísnejší zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1,

ods. 4 Tr. zák. V tomto prípade objektom trestného činu bol špecificky taký cudzí majetok,

z ktorého bola poskytnutá záruka na úver vo forme zriadenia záložného práva

k nehnuteľnostiam patriacim poškodenej I. K.. Hoci konanie obvinenej vykazovalo aj prvky

vylákania úveru (podvodného konania) vo vzťahu k poskytovateľovi úveru, tento nemohol

byť objektívne v posudzovanom prípade poškodeným so zreteľom na to, že jeho majetok

v rozsahu poskytnutého úveru s príslušenstvom bol reálne krytý zriadeným záložným pávom,

ktoré v tomto prípade splnilo aj uhradzovaciu funkciu. Uvedené zistenia potom aj zo

subjektívneho hľadiska vylučovali úmysel obvinenej vylákaním úveru spôsobiť škodu na

majetku poskytovateľa úveru, t.j. spoločnosti T. Ú., a.s. so sídlom Č..

Iná situácia je však pokiaľ ide o záložkyňu, poškodenú I. K., ktorej výkonom

záložného práva, teda uplatnením už jeho spomenutej uhradzovacej funkcie a uspokojením

nároku poskytovateľa úveru bola spôsobená škoda v dôsledku úbytku

na majetku.

V súvislosti s dovolacími námietkami obvinenej treba uviesť, že je samozrejmé,

že poškodenej bola známa podstata záložného práva, ovšem svoje pozemky ako záloh

neposkytla preto aby o ne prišla, ale preto, že bola ubezpečená, že úver bude riadne splácaný,

a teda k realizácii záložného práva tak ako sa to v skutočnosti stalo, nedôjde. Skutkové

zistenia súdov prvého a druhého stupňa, ktorými je dovolací súd viazaný a ktorých správnosť

a úplnosť na dovolanie obvinenej a tiež s poukazom na ustanovenie

nemôže skúmať ani meniť vyjadrujú aj subjektívnu stránku, či už trestného činu podvodu

alebo úverového podvodu, t.j. vylákanie zabezpečenia úveru od poškodenej a to tak,

že obvinená poskytnutý úver v rozpore s tým, čo uviedla poškodenej nebola objektívne

schopná splácať, pričom obvinená si tejto skutočnosti, ktorá nevznikla neskôr po uzavretí

úverovej zmluvy bola vedomá a teda musela byť uzrozumená so vznikom škody na majetku

poškodenej.

Tento záver sa vzťahuje aj na situáciu riešenia úhrady predmetného úveru podľa

obhajoby obvinenej novým tzv. veľkým úverom v objeme cca 5,5 mil. Sk, ktorá nie je

zahrnutá v skutkových zisteniach a ktoré riešenie súdy oboch stupňov dôvodne vyhodnotili

ako nereálne. V tejto spojitosti treba zdôrazniť situáciu obvinenej, jej úverovú zaťaženosť,

neschopnosť splácania úveru, z toho vyplývajúcu nemožnosť získania nových úverov

aj pre účely konsolidácie predošlých dlhov a súčasne neexistenciu žiadneho bonitného klienta,

ktorý by bol ochotný vziať na seba vysoký úver v prospech obvinenej, ktorý chcela obvinená

údajne splácať z ďalších podnikateľských aktivít nemajúcich konkrétny podklad.

S prihliadnutím na možnosti a schopnosti obvinenej v čase uzatvárania úverovej zmluvy

a poskytnutia zabezpečenia úveru poškodenou obvinená musela vedieť, že poskytnuté

prostriedky nebude môcť vrátiť, lebo ich nebola schopná splácať a teda musela byť

uzrozumená s tým, že k uspokojeniu veriteľa dôjde len prostredníctvom realizácie záložného

práva.

Pri takýchto zisteniach tvrdenie dovolateľky, že nejde o trestný čin, ale o typický

záväzkový právny vzťah nie je akceptovateľné. Zistený skutok vykazuje znaky podvodného

konania, pričom obvinená okrem výkladu pojmu „uvedenia do omylu“ sa v podanom

dovolaní domáha len prehodnotenia záveru o existencii takého úmyslu. Aj táto okolnosť

predstavujúca subjektívnu zložku trestného činu má svoj skutkový základ vo vykonanom

dokazovaní. Z toho potom vyplýva, že obvinená sa domáha iného hodnotenia dôkazov

vo vzťahu k subjektívnej stránke, čo ale nie je prípustné, lebo by to znamenalo neprípustný

zásah do skutkových zistení.

Z uvedených dôvodov preto najvyšší súd dovolanie obvinenej Ing. D. Č. na

neverejnom zasadnutí podľa odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. októbra 2011

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková