Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/19/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: T. K. R., s. r. o. H., U.H.,

IČO: X., zastúpený advokátkou JUDr. T. M., L.H. proti ţalovanému:

Ing. J. K., T. S., U.H., IČO: X., zastúpený advokátom JUDr. B. M., D.H.,

o zaplatenie 5 262,50 eur s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Humenné

pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

č. k. -270 z 3. júna 2010, takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovaného o d mi e t a.

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. -28 z 30. novembra 2009 uloţil

ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 5 262,50 eur a trovy konania vo výške 3 015,23 eur

na účet jeho právneho zástupcu. V prevyšujúcej časti nárok ţalobcu na úrok z omeškania

zamietol. Z jeho odôvodnenia vyplýva, ţe ţalobca sa ţalobou domáhal od ţalovaného

zaplatenia istiny 5 262,50 eur so 14,75% úrokom z omeškania od 01. 03. 2007 do zaplatenia.

Zistil, ţe 30. 10. 2003 bola uzatvorená zmluva o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného

zákonníka, na základe ktorej ţalovaný ako zhotoviteľ vykonal pre ţalobcu ako objednávateľa

dielo, a to dodávku materiálu a montáţne práce na opravu sekundárnej trasy T. v H., podľa

ktorej ţalovaný dodal na M. aj technologické prvky. Dielo bolo ţalobcovi riadne odovzdané

bez závad dňa 15. 12. 2003. Nespornou je skutočnosť, ţe následne po odovzdaní diela ţalobca

pri fyzickej kontrole zistil, ţe na sekundárnej trase, na M. chýbajú technologické prvky, a to 4

ks zosilňovačov, ktoré tam predtým dodal ţalovaný, ktoré aj pri preberaní boli riadne

namontované. Bolo preukázané, ţe ţalovaný demontoval bez vedomia ţalobcu tieto

technologické prvky a zariadenia a pouţil ich na inom mieste. Súd posúdil nárok podľa § 373

2

ako nárok na náhradu škody. Konštatoval, ţe bolo dostatočne

preukázané, ţe podľa zmluvy o dielo mal ţalovaný dodať ţalobcovi 5 zosilňovačov, pričom

ich pôvodne aj ţalobcovi dodal ale následne 4 kusy svojvoľne zdemontoval. Podľa názoru

súdu uvedeným konaním došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o dielo.

Ţalobca preukázal, ţe po zistení tejto skutočnosti uplatnil nárok u ţalovaného a vyzýval ho na

namontovanie zosilňovačov do siete. Ţalovaný na výzvu nereagoval, preto uplatnil nárok na

náhradu škody, ktorá pozostáva z hodnoty zosilňovačov. Z týchto dôvodov ţalobcovi nárok

na náhradu škody priznal s tým, ţe sa nezaoberal výškou škody, ktorú ţalovaný

nespochybňoval. Námietku premlčania uplatnenú ţalovaným nepovaţoval za dôvodnú,

pretoţe k odovzdaniu diela došlo 15. 12. 2003, pričom škoda bola zistená v januári 2007.

Štvorročná premlčacia doba v zmysle začala plynúť od zistenia

škody v mesiaci január 2007 s tým, ţe ţaloba bola uplatnená na súde včas. Súd zamietol

nárok ţalobcu na zaplatenie úroku z omeškania z odôvodnením, ţe ţalovaný sa nedostal do

omeškania, pretoţe ţalobca nárok na náhradu škody uplatnil aţ zmenou návrhu dňa 12. 10.

2009. O trovách konania rozhodol podľa a ţalobcovi priznal plnú

náhradu trov, pretoţe mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti.

Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. -270 z 03. 06. 2010 v znení

opravného uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. -274 z 23. 06. 2010

na odvolanie ţalovaného rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil a zmenil

vo výroku o trovách konania tak, ţe ţalobcovi priznal náhradu trov vo výške 2 472,48 eur.

V odôvodnení uviedol, ţe z prvého vyjadrenia ţalovaného vyplýva, ţe za iných

okolností by bol povinný predmetné hnuteľné veci ţalobcovi vydať, avšak si uplatnil

na ne zádrţné právo v zmysle a nasl. , pretoţe ţalobca mu dlţí

niekoľko splatných pohľadávok, ktoré ďaleko prevyšujú cenu zadrţaných hnuteľných vecí.

Ţalovaný vypovedal, ţe ak by mu ţalobca uhradil záväzky, ktoré má vo vzťahu k nemu,

bol by ochotný veci, ktoré boli predmetom sporu, vydať. Nepoprel skutočnosť, ţe demontoval

zosilňovače, ktoré boli predmetom zmluvy o dielo, s tým, ţe síce ich nedemontoval osobne

ale prostredníctvom pracovníkov. Potvrdil, ţe podľa zmluvy o dielo vykonal práce

pre ţalobcu s tým, ţe boli dodané aj zosilňovače, ktoré prakticky neboli zapojené do siete

a nachádzali sa v skrinkách, ktoré neboli uzamknuté a bolo moţné, ţe ktorákoľvek tretia

osoba ich môţe odcudziť. Z dôvodu obáv o ich odcudzenie, po dohode s konateľom ţalobcu,

zosilňovače boli demontované a uloţené v hlavnej stanici ţalobcu kde mal prístup aj on.

3

Po určitom čase ţalobca vymenil zámky na dverách a preto sa nevedel vyjadriť,

či zosilňovače tam boli ďalej uloţené. Ţalobca evidentne preto potvrdil naplnenie zmluvy

o dielo, potvrdil demontovanie zosilňovačov ako z dôvodu zádrţného práva tak aj z dôvodu

obavy, ţe by mohli byť odcudzené. Okolnosť, ţe zosilňovače boli dodané do hlavnej stanice

ţalobca poprel a nebola ničím preukázaná. K námietke ţalovaného uvedenej v odvolaní,

ţe v skutočnosti nedošlo k riadnemu odovzdaniu diela a teda jeho splneniu, odvolací súd

konštatoval, ţe preberací protokol z 15. 12. 2003 podpísaný oboma účastníkmi svedčí o jeho

opaku. Čo sa týka výšky škody ţalobca sa domáhal len náhrady, ktorá zodpovedala

jednotkovej cene predmetných zosilňovačov. Preto ani z hľadiska výšky škody pochybnosti

neexistujú. Námietku premlčania odvolací súd nepovaţoval za dôvodnú, pretoţe o škode a kto

za ňu zodpovedá sa ţalobca dozvedel v januári 2007, pričom nárok na náhradu škody uplatnil

30. 11. 2007 v štvorročnej premlčacej lehote. Na tejto skutočnosti nič nemení to,

ţe v priebehu konania zmenil nárok výlučne na zaplatenie odcudzených zosilňovačov.

Aj na odvolacom pojednávaní ţalovaný jednoznačne potvrdil, ţe odmontované zosilňovače

boli dodané na inom mieste, tieto ţalovaný namontoval a ţalobcovi ich znovu vyfakturoval.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa rozsudok v napadnutej

vyhovujúcej časti potvrdil a v zmysle zmenil rozsudok súdu vo výroku

o trovách konania a ţalobcovi priznal pomernú náhradu trov prvostupňového konania

( 64 % )zodpovedajúcu jeho úspechu v prvostupňovom konaní. Úspešnému ţalobcovi

v odvolaní priznal aj odvolacie trovy v celkovej výške 4 90,16 eur.

Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 16. 07. 2010.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný v zákonnej lehote dovolanie

s poukazom na prípustnosť dovolania podľa Uviedol, ţe odvolací súd

ako aj súd prvého stupňa odňal ţalovanému ako účastníkovi konania moţnosť konať pred

súdom tým, ţe súdy neprihliadli k svedeckým výpovediam svedkov J. H. a M. D., tieto

nevyhodnotil a nebral ich vôbec do úvahy pri svojom rozhodovaní,

čím porušil ustanovenie a nasl. Znamená to stav ako keby tieto dôkazy –

výsluch svedkov - vôbec nebol vykonaný, čím sa ţalovanému odňala moţnosť realizovať

procesné práva, ktoré mu dáva . Ak sa navrhnutý dôkaz týka

rozhodných skutočností je súd povinný dôkaz vykonať, čo je daný prípad, lebo vykonanie

navrhnutých dôkazov zo strany ţalobcu, a to výsluch uvedených svedkov, sa týka zistenia

rozhodných skutočností, a to v akom rozsahu bolo predmetné dielo zhotovené a odovzdané

4

ţalobcovi. Uvedení svedkovia vypovedali, ale hlavne odvolací súd na ich výpovede vôbec

neprihliadal a tieto nevyhodnotil. Súdy nerozhodli na základe skutkového stavu zisteného

dokazovaním. Odôvodnenie rozsudku neobsahuje vykonané dôkazy, a to výsluch svedkov

ani ich hodnotenie a úvahy, ktorými sa súd riadil pri hodnotení dôkazov. Súdy v zmysle

sú povinné hodnotiť svedecké výpovede. Aj keď súd nemusí uveriť svedeckým

výpovediam, k tomu, aby im neuveril, musí mať váţne, nespochybniteľné a jednoznačné

dôvody. V ďalšej časti odvolania poukázal na existenciu odvolacieho dôvodu podľa

teda, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení.

V tejto súvislosti nesúhlasil so záverom súdu o vzniku práva na náhradu škody podľa

a 387 a 397 a poukázal aj na nesprávny záver o nepremlčaní

uplatneného práva, pretoţe v tomto prípade podľa jeho názoru došlo k zániku záväzku

splnením. V tomto prípade bolo moţné uplatňovať nárok na náhradu škody len podľa

ustanovení . Z uvedených dôvodov navrhol aby dovolací súd zrušil

rozsudok odvolacieho aj prvostupňového súdu a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Ţalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa

po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený

advokátom ( ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania v zmysle

ods. 1 preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie

ţalovaného nie je prípustné.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho

súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil

vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

V predmetnej veci odvolací súd rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

ale vo svojom potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil, ţe dovolanie je prípustné, preto

prípustnosť dovolania podľa nie je daná.

Dovolaním z dôvodov uvedených v je moţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho formu, obsah alebo povahu predmetu

konania. Ustanovenie § 237 sú taxatívne uvedené dôvody, ktoré zakladajú prípustnosť

dovolania. Podľa dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

dovolacieho súdu ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom.

Ţalovaný v dovolaní namieta, ţe ţalovanému bola postupom súdu odňatá moţnosť

konať pred súdom v zmysle Naplnenie uvedeného dovolacieho dôvodu

vidí v tom, ţe súd prvého stupňa síce vykonal dokazovanie výsluchom svedkov J. H. a M. D.

ale uvedené dôkazy súd prvostupňový ani odvolací v odôvodnení rozhodnutia nevyhodnotili,

čím nebol dodrţaný postup podľa ustanovenia

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy

a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo

prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo včítane toho čo uviedli účastníci.

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol,

čo zistil z výpovedí vypočutých svedkov. Z výpovedí svedkov J. H. a M. D. zistil

skutočnosti o demontáţi a montáţi zosilňovačov a vyvodil aj z týchto dôkazov skutkový

záver, ţe ţalovaný bez vedomia ţalobcu demontoval na M. zosilňovače, ktorými nahradil

pokazené zosilňovače na inom mieste. Uvedený záver súdu korešponduje s obsahom

výpovedí vypočutých svedkov. Úvaha súdu prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia

zodpovedá zásadám formálnej logiky a vychádza zo zisteného skutkového stavu. Pokiaľ súd

6

nehodnotil uvedené dôkazy v prospech ţalobcu neporušil tým ustanovenie Občianskeho

súdneho poriadku a neodňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom. Odvolací súd sa od

hodnotenia skutkového stavu súdu prvého stupňa neodchýlil a konštatoval, ţe súd prvého

stupňa rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

je postihnuté vadou uvedenou v preto odmietol dovolanie ţalovaného

podľa v spojení s ako dovolanie smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení

s a Úspešnému ţalobcovi trovy dovolacieho konania

nevznikli v dôsledku čoho mu priznané neboli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. októbra 2011

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková