Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
cfd/381598.18b807.pdf
PDF · 152.38 KB
No categories available
4Obdo/19/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Obdo/19/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: T. K. R., s. r. o. H., U.H.,
IČO: X., zastúpený advokátkou JUDr. T. M., L.H. proti ţalovanému:
Ing. J. K., T. S., U.H., IČO: X., zastúpený advokátom JUDr. B. M., D.H.,
o zaplatenie 5 262,50 eur s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Humenné
pod sp. zn. 12Cb 123/2007, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
č. k. 3Cob 20/2010-270 z 3. júna 2010, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovaného o d mi e t a.
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Humenné rozsudkom č. k. 12Cb/123/2007-28 z 30. novembra 2009 uloţil
ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi 5 262,50 eur a trovy konania vo výške 3 015,23 eur
na účet jeho právneho zástupcu. V prevyšujúcej časti nárok ţalobcu na úrok z omeškania
zamietol. Z jeho odôvodnenia vyplýva, ţe ţalobca sa ţalobou domáhal od ţalovaného
zaplatenia istiny 5 262,50 eur so 14,75% úrokom z omeškania od 01. 03. 2007 do zaplatenia.
Zistil, ţe 30. 10. 2003 bola uzatvorená zmluva o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka, na základe ktorej ţalovaný ako zhotoviteľ vykonal pre ţalobcu ako objednávateľa
dielo, a to dodávku materiálu a montáţne práce na opravu sekundárnej trasy T. v H., podľa
ktorej ţalovaný dodal na M. aj technologické prvky. Dielo bolo ţalobcovi riadne odovzdané
bez závad dňa 15. 12. 2003. Nespornou je skutočnosť, ţe následne po odovzdaní diela ţalobca
pri fyzickej kontrole zistil, ţe na sekundárnej trase, na M. chýbajú technologické prvky, a to 4
ks zosilňovačov, ktoré tam predtým dodal ţalovaný, ktoré aj pri preberaní boli riadne
namontované. Bolo preukázané, ţe ţalovaný demontoval bez vedomia ţalobcu tieto
technologické prvky a zariadenia a pouţil ich na inom mieste. Súd posúdil nárok podľa § 373
Obchodného zákonníka ako nárok na náhradu škody. Konštatoval, ţe bolo dostatočne
preukázané, ţe podľa zmluvy o dielo mal ţalovaný dodať ţalobcovi 5 zosilňovačov, pričom
ich pôvodne aj ţalobcovi dodal ale následne 4 kusy svojvoľne zdemontoval. Podľa názoru
súdu uvedeným konaním došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o dielo.
Ţalobca preukázal, ţe po zistení tejto skutočnosti uplatnil nárok u ţalovaného a vyzýval ho na
namontovanie zosilňovačov do siete. Ţalovaný na výzvu nereagoval, preto uplatnil nárok na
náhradu škody, ktorá pozostáva z hodnoty zosilňovačov. Z týchto dôvodov ţalobcovi nárok
na náhradu škody priznal s tým, ţe sa nezaoberal výškou škody, ktorú ţalovaný
nespochybňoval. Námietku premlčania uplatnenú ţalovaným nepovaţoval za dôvodnú,
pretoţe k odovzdaniu diela došlo 15. 12. 2003, pričom škoda bola zistená v januári 2007.
Štvorročná premlčacia doba v zmysle § 397 Obchodného zákonníka začala plynúť od zistenia
škody v mesiaci január 2007 s tým, ţe ţaloba bola uplatnená na súde včas. Súd zamietol
nárok ţalobcu na zaplatenie úroku z omeškania z odôvodnením, ţe ţalovaný sa nedostal do
omeškania, pretoţe ţalobca nárok na náhradu škody uplatnil aţ zmenou návrhu dňa 12. 10.
2009. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p. a ţalobcovi priznal plnú
náhradu trov, pretoţe mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti.
Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 3Cob 20/2010-270 z 03. 06. 2010 v znení
opravného uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 3Cob 20/2010-274 z 23. 06. 2010
na odvolanie ţalovaného rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil a zmenil
vo výroku o trovách konania tak, ţe ţalobcovi priznal náhradu trov vo výške 2 472,48 eur.
V odôvodnení uviedol, ţe z prvého vyjadrenia ţalovaného vyplýva, ţe za iných
okolností by bol povinný predmetné hnuteľné veci ţalobcovi vydať, avšak si uplatnil
na ne zádrţné právo v zmysle § 151s a nasl. Občianskeho zákonníka, pretoţe ţalobca mu dlţí
niekoľko splatných pohľadávok, ktoré ďaleko prevyšujú cenu zadrţaných hnuteľných vecí.
Ţalovaný vypovedal, ţe ak by mu ţalobca uhradil záväzky, ktoré má vo vzťahu k nemu,
bol by ochotný veci, ktoré boli predmetom sporu, vydať. Nepoprel skutočnosť, ţe demontoval
zosilňovače, ktoré boli predmetom zmluvy o dielo, s tým, ţe síce ich nedemontoval osobne
ale prostredníctvom pracovníkov. Potvrdil, ţe podľa zmluvy o dielo vykonal práce
pre ţalobcu s tým, ţe boli dodané aj zosilňovače, ktoré prakticky neboli zapojené do siete
a nachádzali sa v skrinkách, ktoré neboli uzamknuté a bolo moţné, ţe ktorákoľvek tretia
osoba ich môţe odcudziť. Z dôvodu obáv o ich odcudzenie, po dohode s konateľom ţalobcu,
zosilňovače boli demontované a uloţené v hlavnej stanici ţalobcu kde mal prístup aj on.
Po určitom čase ţalobca vymenil zámky na dverách a preto sa nevedel vyjadriť,
či zosilňovače tam boli ďalej uloţené. Ţalobca evidentne preto potvrdil naplnenie zmluvy
o dielo, potvrdil demontovanie zosilňovačov ako z dôvodu zádrţného práva tak aj z dôvodu
obavy, ţe by mohli byť odcudzené. Okolnosť, ţe zosilňovače boli dodané do hlavnej stanice
ţalobca poprel a nebola ničím preukázaná. K námietke ţalovaného uvedenej v odvolaní,
ţe v skutočnosti nedošlo k riadnemu odovzdaniu diela a teda jeho splneniu, odvolací súd
konštatoval, ţe preberací protokol z 15. 12. 2003 podpísaný oboma účastníkmi svedčí o jeho
opaku. Čo sa týka výšky škody ţalobca sa domáhal len náhrady, ktorá zodpovedala
jednotkovej cene predmetných zosilňovačov. Preto ani z hľadiska výšky škody pochybnosti
neexistujú. Námietku premlčania odvolací súd nepovaţoval za dôvodnú, pretoţe o škode a kto
za ňu zodpovedá sa ţalobca dozvedel v januári 2007, pričom nárok na náhradu škody uplatnil
30. 11. 2007 v štvorročnej premlčacej lehote. Na tejto skutočnosti nič nemení to,
ţe v priebehu konania zmenil nárok výlučne na zaplatenie odcudzených zosilňovačov.
Aj na odvolacom pojednávaní ţalovaný jednoznačne potvrdil, ţe odmontované zosilňovače
boli dodané na inom mieste, tieto ţalovaný namontoval a ţalobcovi ich znovu vyfakturoval.
Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. rozsudok v napadnutej
vyhovujúcej časti potvrdil a v zmysle § 220 O. s. p. zmenil rozsudok súdu vo výroku
o trovách konania a ţalobcovi priznal pomernú náhradu trov prvostupňového konania
( 64 % )zodpovedajúcu jeho úspechu v prvostupňovom konaní. Úspešnému ţalobcovi
v odvolaní priznal aj odvolacie trovy v celkovej výške 4 90,16 eur.
Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 16. 07. 2010.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný v zákonnej lehote dovolanie
s poukazom na prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Uviedol, ţe odvolací súd
ako aj súd prvého stupňa odňal ţalovanému ako účastníkovi konania moţnosť konať pred
súdom tým, ţe súdy neprihliadli k svedeckým výpovediam svedkov J. H. a M. D., tieto
nevyhodnotil a nebral ich vôbec do úvahy pri svojom rozhodovaní,
čím porušil ustanovenie § 132 a nasl. O. s. p. Znamená to stav ako keby tieto dôkazy –
výsluch svedkov - vôbec nebol vykonaný, čím sa ţalovanému odňala moţnosť realizovať
procesné práva, ktoré mu dáva Občiansky súdny poriadok. Ak sa navrhnutý dôkaz týka
rozhodných skutočností je súd povinný dôkaz vykonať, čo je daný prípad, lebo vykonanie
navrhnutých dôkazov zo strany ţalobcu, a to výsluch uvedených svedkov, sa týka zistenia
rozhodných skutočností, a to v akom rozsahu bolo predmetné dielo zhotovené a odovzdané
ţalobcovi. Uvedení svedkovia vypovedali, ale hlavne odvolací súd na ich výpovede vôbec
neprihliadal a tieto nevyhodnotil. Súdy nerozhodli na základe skutkového stavu zisteného
dokazovaním. Odôvodnenie rozsudku neobsahuje vykonané dôkazy, a to výsluch svedkov
ani ich hodnotenie a úvahy, ktorými sa súd riadil pri hodnotení dôkazov. Súdy v zmysle
§ 132 O. s. p. sú povinné hodnotiť svedecké výpovede. Aj keď súd nemusí uveriť svedeckým
výpovediam, k tomu, aby im neuveril, musí mať váţne, nespochybniteľné a jednoznačné
dôvody. V ďalšej časti odvolania poukázal na existenciu odvolacieho dôvodu podľa
§ 241 ods. 1 písm. d/ O. s. p. teda, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení.
V tejto súvislosti nesúhlasil so záverom súdu o vzniku práva na náhradu škody podľa
§ 373 a 387 a 397 Obchodného zákonníka a poukázal aj na nesprávny záver o nepremlčaní
uplatneného práva, pretoţe v tomto prípade podľa jeho názoru došlo k zániku záväzku
splnením. V tomto prípade bolo moţné uplatňovať nárok na náhradu škody len podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov navrhol aby dovolací súd zrušil
rozsudok odvolacieho aj prvostupňového súdu a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Ţalobca sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa § 10a ods. 1 O. s. p.
po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) zastúpený
advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania v zmysle § 243a
ods. 1 O. s. p. preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie
ţalovaného nie je prípustné.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 238 ods. 3 O. s. p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil
vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
V predmetnej veci odvolací súd rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
ale vo svojom potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil, ţe dovolanie je prípustné, preto
prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O. s. p. nie je daná.
Dovolaním z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je moţno napadnúť kaţdé
rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho formu, obsah alebo povahu predmetu
konania. Ustanovenie § 237 sú taxatívne uvedené dôvody, ktoré zakladajú prípustnosť
dovolania. Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
dovolacieho súdu ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať
pred súdom.
Ţalovaný v dovolaní namieta, ţe ţalovanému bola postupom súdu odňatá moţnosť
konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Naplnenie uvedeného dovolacieho dôvodu
vidí v tom, ţe súd prvého stupňa síce vykonal dokazovanie výsluchom svedkov J. H. a M. D.
ale uvedené dôkazy súd prvostupňový ani odvolací v odôvodnení rozhodnutia nevyhodnotili,
čím nebol dodrţaný postup podľa ustanovenia § 132 O. s. p.
Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní
účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí
ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol
pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.
Podľa § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy
a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo včítane toho čo uviedli účastníci.
Z obsahu spisu je zrejmé, ţe súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol,
čo zistil z výpovedí vypočutých svedkov. Z výpovedí svedkov J. H. a M. D. zistil
skutočnosti o demontáţi a montáţi zosilňovačov a vyvodil aj z týchto dôkazov skutkový
záver, ţe ţalovaný bez vedomia ţalobcu demontoval na M. zosilňovače, ktorými nahradil
pokazené zosilňovače na inom mieste. Uvedený záver súdu korešponduje s obsahom
výpovedí vypočutých svedkov. Úvaha súdu prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia
zodpovedá zásadám formálnej logiky a vychádza zo zisteného skutkového stavu. Pokiaľ súd
nehodnotil uvedené dôkazy v prospech ţalobcu neporušil tým ustanovenie Občianskeho
súdneho poriadku a neodňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom. Odvolací súd sa od
hodnotenia skutkového stavu súdu prvého stupňa neodchýlil a konštatoval, ţe súd prvého
stupňa rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu
je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O. s. p. preto odmietol dovolanie ţalovaného
podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.
O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 243 ods. 5 O. s. p. Úspešnému ţalobcovi trovy dovolacieho konania
nevznikli v dôsledku čoho mu priznané neboli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. októbra 2011
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková