Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1b1/381589.d8e8c2.pdf
PDF · 116.13 KB
No categories available
4Obo/9/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Obo/9/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: G. I. L., so sídlom X., M.
C., X., X., C., identifikačné číslo H. X., zastúpený advokátom Mgr. T. K., Ú., proti
ţalovaným: 1/ Š. K.,nar. X., bytom V., 2/ A. K., bytom P., 3/ Š. K., nar. X, bytom N.,
4/ E. K., N., ţalovaný 3/, 4/ zastúpení advokátom JUDr. R. S., N., o zaplatenie
62 617,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní ţalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu
v Nitre č. k. 24Cb 285/1998-340 z 15. 12. 2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
č. k. 24Cb 285/1998-340 z 15.12.2009 vo výroku, ktorým bola ţalovanému 1/ uloţená
povinnosť zaplatiť ţalobcovi 62 617,01 eur s 19,6% úrokom od 01. 05. 1998 do zaplatenia
a vo výroku, ktorým súd ţalobu voči ţalovanej 2/ zamietol z r u š u j e a v rozsahu zrušenia
v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uloţil ţalovanému 1/ povinnosť zaplatiť
ţalobcovi 62 617,01 eur s 19,6% úrokom od 01. 05. 1998 do zaplatenia a ţalobu voči
ţalovaným 2/ aţ 4/ zamietol.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca sa ţalobou po jej zmene domáhal, aby
súd uloţil ţalovaným 1/, 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobcovi
62 617,01 eur s príslušenstvom, pričom ţalobca je oprávnený domáhať sa uspokojenia
od ţalovaného 3/ a 4/ zo ţalovanej sumy len do výšky 36 513,31 eur predajom
špecifikovaných nehnuteľnosti vo vlastníctve ţalovaného 3/ a 4/ s tým, ţe v určenom rozsahu
upokojenia ţalobcu jedným zo ţalovaných zaniká jeho nárok voči ostatným ţalovaným.
Tvrdil, ţe na základe ţiadosti ţalovaných 1/ a 2/ bola dňa 12. 11. 1993 uzavretá úverová
zmluva, ktorou bol poskytnutý úver vo výške 5 000 000 Sk na výstavbu E.-C. M., ktorý bol
splatný 20. 12. 1997. Návratnosť úveru bola zabezpečená zriadením záloţného práva na
hnuteľné aj nehnuteľné veci záloţnými zmluvami. Ţalovaní prestali úver po 20. 6. 1996
splácať, ţalovaný svoje záväzky na rokovaniach so ţalobcom uznal ale dlh nevyrovnal.
Ţalovaný 1/ namietal uplatnený nárok tvrdiac, ţe ţalobca na rokovaní dňa
03. 02. 1998 vyčíslil nesplatený zostatok úveru na sumu 798 801 Sk, pričom sám v zápise
z rokovania potvrdil úhradu úrokov 48 034,30 Sk a istiny 72 000 Sk zo strany ţalovaného 1/.
Popieral, ţe by ţalobcovi písomne dlh uznal.
Ţalovaná 2/ sa necítila byť za záväzok z úverovej zmluvy zodpovedná, pretoţe úver
bol poskytnutý ţalovanému 1/ výlučne pre účely podnikania. Ţalobca vţdy viedol rokovania
výlučne so ţalovaným 1/, preto povaţovala ţalobu za dôvodnú len proti ţalovanému 1/.
Súd dokazovaním zistil, ţe 22. 11. 1993 bola uzavretá úverová zmluva medzi S. v B.,
pobočka K. na strane jednej ( ďalej len S. ) a na strane druhej na mieste vymedzenom pre
uvedenie názvu a sídla podniku podnikateľa sú uvedení ţalovaní 1/ a 2/ s upresnením, ţe
u ţalovanej ide o manţelku ţalovaného 1/. Úver bol poskytnutý podniku na výstavbu E. C. M.
vrátane technológie v sume 5 000 000 Sk pri úrokovej sadzbe + 5% nad základnú
sadzbu ročne. Podnik sa zaviazal úver splatiť v 16. štvrťročných splátkach po 312 500 Sk
do 20. 12. 1997. Zmluvou o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam sa S. a ţalovaní
3/, 4/ ako záloţcovia dohodli na zriadení záloţného práva na zabezpečenie úveru vo výške
1 100 000 Sk vrátane úrokov a poplatkov. Ţalovaný 1/ v zázname z 03. 02. 1998 podpísal
text, v ktorom bolo uvedené, ţe uznáva pohľadávku pôvodného ţalobcu, ktorá bola
k 03. 02. 1998 vo výške 2 918 834,30 Sk. Ide o dlh z predmetnej úverovej zmluvy a skladá sa
z istiny 2 870 800 Sk a úrokov 48 034,30 Sk. Podľa záznamu ţalovaný uhradil úroky v plnej
výške a 72 000 Sk z istiny. Zo záznamu vyplynul zvyšok dlhu ţalovaného 1/ v celkovej
výške 2 798 800 Sk. Ďalej súd zistil, ţe rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k.
6 C 219/1995-19 z 26. 01. 1996 právoplatným 28. 02. 1996 bol na návrh ţalovanej 2/ zrušené
bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov ţalovaných 1/ a 2/ a rozsudkom toho istého súdu
7C 129/96 právoplatným 03. 12. 1996 bolo ich manţelstvo rozvedené. V priebehu konania
pohľadávka, ktorá je predmetom konania bola postúpená na základe dvoch zmlúv
z pôvodného ţalobcu na terajšieho ţalobcu.
Súd posúdil nárok podľa § 497 Obchodného zákonníka a dospel k záveru,
ţe povinnosť vrátiť poskytnuté peňaţné prostriedky z úverovej zmluvy vznikla ţalovanému
1/, ktorý písomne uznal pohľadávku pôvodného ţalobcu 03. 02. 1998 a písomným uznaním
záväzku spôsobil vznik vyvrátiteľnej právnej domienky, ţe v uznanom rozsahu záväzok
v čase uznania trval ako to predpokladá § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ţalovaný
neprodukoval ţiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, ţe dlh na istine po 03. 02. 1998 zníţil
pod uplatnenú sumu 36 513,31 eur ( 1 886 399 Sk ), prípadne, ţe by ho bol vyrovnal celkom
ako tvrdil.
Súd zamietol ţalobu voči ţalovanej 2/ s odôvodnením, ţe úver bol poskytnutý výlučne
na podnikateľské účely ţalovanému 1/, čo vyplýva zo správania sa veriteľa aj ţalovaného
1/ po jej uzavretí. Ţalovaná 2/ nepodnikala, o čom svedčia rozsudky o zrušení bezpodielového
spoluvlastníctva ţalovaných 1/, 2/ za trvania manţelstva. Pôvodný veriteľ za podnikateľa,
ktorému úver v skutočnosti poskytol, povaţoval ţalovaného 1/, o čom svedčí údaj uvedený
v zmluve, podľa ktorého podnik ( v zmluve zmätočne definovaný ako ţalovaný 1/ a jeho
manţelka ) osvedčuje svoje oprávnenie konať zaväzovať sa ţivnostenským oprávnením
výlučne ţalovaného 1/. Postavenie nepodnikajúcej ţalovanej 2/ vo vzťahu k vymedzeniu
jej práv a povinnosti zo zmluvy o podnikateľskom úvere súd preto povaţoval za neurčité
a nejasné. Ţalobca ani nepreukázal, ţe záväzok poskytnúť úver splnil aj voči ţalovanej 2/.
Súd zamietol ţalobu proti ţalovaným 3/ a 4/ s poukazom na ustanovenie § 80
písm. c/ O. s. p. s odôvodnením, ţe základnou podmienkou úspešnosti určovacej ţaloby
je preukázanie naliehavého právneho záujmu ţalobcu na poţadovanom určení. V zmysle
§ 299 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka výkon záloţného práva je uľahčený moţnosťou
predaja zálohu na verejnej draţbe priamo veriteľom, preto vyslovenie výrokom rozsudku,
ţe ţalobca je oprávnený domáhať sa uspokojenia od ţalovaných 3/ a 4/ predajom
špecifikovaných nehnuteľností nemá zmysel. Záloţcovia výkonu záloţného práva postupom
podľa § 299 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka nemôţu zabrániť.
Súd vyhovel aj nároku na zaplatenie úrokov z omeškania s odkazom na ustanovenie
§ 369 ods. 1 a § 502 Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej
zmluvy.
Proti rozsudku podal včas odvolanie ţalovaný 1/ s odôvodnením, ţe súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, ţe po poskytnutí úveru došlo k zmene
obchodného mena s rovnakým identifikačným číslom. Na majetok ţalovaného 1/
bol vyhlásený konkurz, v ktorom bola schválená konečná správa o speňaţení majetku
konkurznej podstaty a na uspokojenie veriteľov podľa nej zostala suma 2 062 318,70 Sk.
V snahe usporiadať majetkové pomery dlţníka, ktorý bol v úpadku bolo začaté konkurzné
konanie, do ktorého prihlásili všetci v tom čase aktuálni veritelia svoje pohľadávky, ktoré boli
po speňaţení majetku pomerne uspokojené. Ţalobca mal moţnosť v konkurze voči tomuto
subjektu prihlásiť svoju pohľadávku v stanovenej lehote a nie domáhať sa plnenia
od neexistujúceho subjektu. Ďalej uviedol, ţe hodnota zaloţených nehnuteľností ku dňu
vypracovania znaleckého posudku bola 10 393 167 Sk a je zaujímavé, ţe S., a. s. si
neuplatnila záloţné právo na zaloţené nehnuteľnosti. Namietal, ţe by subjekt Š. K. E. C. C.
uznal dlh vo výške ako je uvedené v napadnutom rozsudku. Tvrdil, ţe realizoval viaceré
stretnutia so zástupcami S. ohľadom zaplatenia zostatku nesplateného úveru, ktorého zostatok
v tom čase bol 798 801 Sk, ktorý sa zaviazal aj zaplatiť. Dlh v súčasnosti uţ neexistuje a preto
ho nemoţno uznať pôvodnému veriteľovi. Z titulu poskytnutého úveru zaplatil pribliţne
6,2 mil. Sk, čo bolo v priebehu konania preukázané listinnými dôkazmi. S výkazom
predloţeným ţalobcom sa preto nemôţe stotoţniť. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť a ţalobu voči nemu zamietnuť.
Proti výroku rozsudku, ktorým súd ţalobu proti ţalovanej 2/ zamietol podal včas
odvolanie ţalobca. Nesúhlasil s dôvodmi zamietnutia ţaloby proti ţalovanej 2/. Je toho
názoru, ţe úverovú zmluvu podpísali ako zmluvné strany ţalovaný 1/ a ţalovaná 2/, pričom
obaja manţelia zmluvu podpísali ako zástupcovia podniku a z tohto dôvodu im bol spoločne
aj poskytnutý úver. Spôsob, akým manţelia spoločne participovali na podnikateľských
aktivitách , na ktoré im bol poskytnutý úver, nemohol postupca v čase podpisu úverovej
zmluvy skúmať a táto skutočnosť nebola pre poskytnutie úveru významná. V čase podpísania
zmluvy nebolo bezpodielové spoluvlastníctvo ţalovaných 1/, 2/ zrušené a zmluvu uzavreli
obaja manţelia. Táto skutočnosť zakladá zákonný predpoklad podľa § 148a ods. 1 OZ,
ţe ţalovaný 1/ mal na pouţitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov
na podnikanie súhlas ţalovanej 2/ a nie je dôvodom domnievať sa, ţe manţelia nepodnikali
spoločne. Ani záznamy z obchodných rokovaní nemôţu byť objektívne podkladom
pre rozhodnutie súdu, pretoţe zmluva bola uzavretá ešte v roku 1993, keď mohol byť
stav podnikateľských aktivít manţelov odlišný. Nemohlo dôjsť ani k platnému prevzatiu dlhu,
pretoţe k uvedenému úkonu je potrebný súhlas veriteľa. Zrušením a vyporiadaním
bezpodielového spoluvlastníctva manţelov alebo uzavretím dohody medzi ţalovanými 1/ a 2/
nemohlo bez súhlasu ţalobcu dôjsť k prevzatiu dlhu ţalovaným 1/ a ţalovaná 2/ je naďalej
dlţníkom z úverovej zmluvy. Z týchto dôvodov navrhol aby odvolací súd rozsudok
v napadnutej časti zmenil a ţalobe vyhovel.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p.
prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1, 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle
§ 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené.
Predmetom odvolacieho konania je právo na vrátenie peňaţných prostriedkov
vo výške 62 617,01 eur s príslušenstvom, poskytnutých na základe úverovej zmluvy uzavretej
dňa 12. 11. 1993 medzi právnym predchodcom ţalobcu a ţalovanými 1/, 2/.
V konaní nebola spornou skutočnosť, ţe ţalovaní 1/ a 2/ počas trvania manţelstva
na strane dlţníkov podpísali úverovú zmluvu, na základe ktorej bol poskytnutý úver
5 000 000 Sk v súvislosti s podnikaním ţalovaného 1/. Bolo tieţ preukázané, ţe v čase vzniku
úverovej zmluvy dlţníci - ţalovaní 1/ a 2/ boli manţelmi a na základe ţivnostenského
oprávnenia podnikal len ţalovaný 1/.
Podľa § 497 z. č. 513/1991 Zb. v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy
( ďalej len Obchodný zákonník ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, ţe na poţiadanie
dlţníka poskytne v jeho prospech peňaţné prostriedky do určitej sumy a dlţník sa zaväzuje
poskytnuté peňaţné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 145 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. v znení platnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy ( ďalej len Občiansky zákonník ) z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí
sú oprávnení a povinní obaja manţelia spoločne a nerozdielne.
Podľa § 148a ods. 1 Občianskeho zákonníka, na pouţitie majetku v bezpodielovom
spoluvlastníctve manţelov potrebuje podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého
manţela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním uţ súhlas druhého manţela
nepotrebuje.
Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov v prípade, ţe jeden
z manţelov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môţe podať ten z manţelov,
ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja
manţelia môţe návrh podať ktorýkoľvek z nich ( § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka ).
Ak podnikateľskú činnosť po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manţelov
vykonáva podnikateľ spoločne alebo s pomocou manţela, ktorý nie je podnikateľom rozdelia
sa medzi nich príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou; ak taká zmluva
nebola uzavretá rozdelia sa príjmy rovným dielom ( § 148a ods. 3 Občianskeho zákonníka ).
Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím
súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, alebo ak to vyplýva z povahy plnenia,
ţe viac dlţníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ
oprávnený poţadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlţník povinnosť
ostatných zanikne.
Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka vyplýva, ţe podnikateľ môţe
vykonávať podnikateľskú činnosť s pomocou manţela, ktorý nie je podnikateľom a príjmy
z podnikania patria do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. V tejto súvislosti
nie je správny záver súdu prvého stupňa, ţe ţalobca neposkytol úver aj ţalovanej 2/ v prípade,
keď úverové prostriedky poskytol ţalovanému 1/ na účely podnikania. Nemoţno súhlasiť
ani s názorom prvostupňového súdu, ţe postavenie ţalovanej 2/ vo vzťahu k vymedzeniu
jej práv a povinností z úverovej zmluvy je neurčité a nejasné. Podľa názoru odvolacieho súdu
ţalovaní 1/ a 2/ jednoznačne podpisom úverovej zmluvy na strane dlţníkov prevzali
ako manţelia záväzok spoločne a nerozdielne vrátiť banke poskytnuté peňaţné prostriedky
za podmienok uvedených v úverovej zmluve v súlade s ustanovením § 497 Obchodného
zákonníka. Na existenciu záväzku ţalovanej 2/ z úverovej zmluvy nemá vplyv skutočnosť,
ţe v čase jeho vzniku ţalovaná 2/ nebola podnikateľkou ani skutočnosť, ţe po vzniku
spoločného záväzku bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov zaniklo. Záväzok ţalovanej
2/ z úverovej zmluvy nezanikol, preto ak súd prvého stupňa ţalobu voči ţalovanej
2/ zamietol, nesprávne vec právne posúdil, čo zakladá prípustnosť odvolacieho dôvodu podľa
§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.
Súd prvého stupňa vzhľadom na zamietnutie ţaloby voči ţalovanej 2/ neposudzoval
výšku a charakter jej spoločného záväzku so ţalovaným 1/. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. rozsudok vo vzťahu k ţalovanej 2/ zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. V danom prípade ţalobca poţadoval splnenie záväzku
od ţalovaných spoločne a nerozdielne z dôvodu, ţe ich spoločný záväzok vznikol v čase
trvania bezpodielového spoluvlastníctva manţelov. Vzhľadom na solidárny charakter záväzku
ţalovaných, od rozhodnutia súdu vo vzťahu k ţalovanej 2/ je závislý aj výrok vo vzťahu
k ţalovanému 1/. Odvolací súd preto zrušil aj rozsudok vo výroku, ktorým súd prvého stupňa
vyhovel ţalobe proti ţalovanému 1/.
Na doplnenie je potrebné uviesť, ţe záväzok ţalovaného 1/ z predmetnej úverovej
zmluvy, ktorý vznikol v čase, keď podnikal ako fyzická osoba na základe ţivnostenského
oprávnenia, nezanikol skončením jeho podnikateľskej činnosti a nezanikol ani tým spôsobom,
ţe veriteľ pohľadávku z úverovej zmluvy neprihlásil v konkurznom konaní vedenom
na majetok ţalovaného 1/. Uvedený spôsob zániku záväzku zo zákona nevyplýva, a preto
námietky ţalovaného 1/ v tomto smere nie sú opodstatnené.
Úlohou súdu prvého stupňa bude v novom konaní po doplnení dokazovania o výške
istiny a jej príslušenstva vo vzťahu k obom ţalovaným opätovne vo veci rozhodnúť.
Ak bolo rozhodnutie zrušené a bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 226 O. s. p. ).
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí
o veci ( § 224 ods. 3 O. s. p.)
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 25. októbra 2011
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková