Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Cb/285/1998

Potvrdené rozhodnutím 4Obo/5/2018
„Identifikačné číslo spisu: 4098899925 Dátum vydania rozhodnutia: 25.10.2018 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Mederová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4098899925.3 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Gabriely Mederovej a sudcov JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Viery Pepelovej v právnej veci žalobcu: GENARO INVESTMENTS LIMITED, so sídlom Meliza Court, Floor 4, Arch. Makariou III 229, 3105 Limassol, Cyprus, identifikačné číslo: HE 138109, právne zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1/ N. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. H. N. XXX, právne zast.: JUDr. Robert Schuchmann, advokát so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, 2/ B. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. L. XX, Z., o zaplatenie 62 617,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 24Cb/285/1998-518 z 31. októbra 2017, takto rozhodol: I. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 24Cb/285/1998-518 z 31. októbra 2017 p o t v r d z u j e . II. Žalobca m á proti žalovanému 1/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre sudcom Mgr. Erikom Némethom v spore žalobcu: GENARO INVESTMENTS LIMITED, so sídlom 229, Arch. Makariou III Ave, Meliza Court, 4th Floor, 3105 Limassol, Cyprus, identifikačné číslo HE 138109, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému v 1. rade: N. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. H. N. XXX, zastúpený: JUDr. Robert Schuchman, advokát, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6, Komárno, a žalovanej v 2. rade: B. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. L. XX, Z., o zaplatenie 62.617,01 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 62.617,01 eura s 19,6 % úrokom z omeškania ročne od 01.05.1998 do zaplatenia s tým, že v rozsahu plnenia poskytnutého jedným zo žalovaných zaniká povinnosť druhého žalovaného.

II. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca, Slovenská sporiteľňa, a.s., sa žalobou došlou súdu dňa 06.10.1998 domáhal, aby súd žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu (nezaplatené splátky) vo výške 1.886.399,90 Sk, trestné úroky za nezaplatené splátky za obdobie od 20.06.1996 do 31.07.1997 vo výške 62.509,80 Sk a 19,53 % úroky z omeškania z istiny od 01.08.1998 do zaplatenia. Dôvodil tým, že na základe žiadosti žalovaných bola dňa 12.11.1993 uzavretá úverová zmluva, ktorou bol poskytnutý úver vo výške 5.000.000,-- Sk na výstavbu EUROCAR-CENTRUM Marcelová, ktorý bol splatný do 20.12.1997. Návratnosť úveru bola zabezpečená zriadením záložného práva na hnuteľné veci, ako aj nehnuteľnosti, záložnými zmluvami č. 1/21541/38, č. 2/21541/38 a č. 3/21541/38. Žalovaní prestali úver splácať po 20.06.1996, pričom žalovaný svoje záväzky uznal na rokovaniach so žalobcom, avšak dlh nevyrovnal.

2. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná v 2. rade, ktorá sa necítila byť za záväzok z úverovej zmluvy zodpovedná. Úver bol poskytnutý výlučne pre účely podnikania žalovaného v 1. rade, jej bývalého manžela. Zmluvu podľa vlastného tvrdenia "podpísala z povinnosti ako vtedajšia manželka" žalovaného v 1. rade, úver použil žalovaný v 1. rade sám pre účely svojho podnikania a i žalobca viedol vždy všetky rokovania výlučne s ním. Z uvedených dôvodov považovala žalobu za dôvodnú iba vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.

3. Následne sa k žalobe písomne vyjadril i žalovaný v 1. rade. Tvrdil, že žalobca na rokovaní dňa 3. februára 1998 vyčíslil nesplatený zostatok úveru na sumu 798.801,-- Sk, pričom sám v zápise z rokovania potvrdil úhradu úrokov v sume 48.034,30 Sk a istiny v sume 72.000,-- Sk zo strany žalovaného

v 1. rade. Popieral, že by bol dlh voči žalobcovi písomne uznal. Z návrhu nie je podľa neho zrejmé ani to, z akej istiny a pri akej úrokovej sadzbe si žalobca uplatnil trestné úroky vo výške 62.509,80 Sk.

4. Na návrh žalobcu súd znesením č. k. 24Cb 285/98-50 zo dňa 24.1.2000 pripustil, aby do konania na strane žalovaných pristúpili i žalovaní v 3. a 4. rade, ako aj zmenu žaloby v znení, podľa ktorého má byť žalovaným v 1. a 2. rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 1.886.400,- Sk s 19,6% úrokmi od 1.5.1998 do zaplatenia, pričom žalobca je oprávnený domáhať sa uspokojenia od žalovaných v 3. a 4. rade predajom nehnuteľností založených v prospech žalobcu z ich vlastníctva, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Nových Zámkoch, okres Nové Zámky, obec a katastrálne územie N. E., katastrálne parcely č. XXX/X a XXX/X, ako aj stavba so súpisným č. XXX s tým, že v rozsahu uspokojenia žalobcu jedným zo žalovaných zaniká jeho nárok voči ostatným žalovaným.

5. Uznesením č. k. 24Cb 285/98-57 zo dňa 15.03.2000 súd pripustil ďalšiu žalobcom navrhnutú zmenu žaloby, ktorou žalobný petit zmenil tak, že žiadal žalovaným v 1. a 2. rade uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 1.886.400,-- Sk s 19,6 % úrokmi z omeškania ročne od 01.05.1998 do zaplatenia, pričom žalobca je oprávnený domáhať sa uspokojenia od žalovaného v 3. a 4. rade výlučne len nariadením predaja nehnuteľností a poukázaním v tejto sume výťažku z predaja žalobcovi, a to nehnuteľností pozemkov a stavby, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu na odbore katastrálnom v Nových Zámkoch, pre okres Nové Zámky, obec a katastrálne územie N. E., katastrálna parcela č. XXX/X vo výmere XXXX m2 ornej pôdy a katastrálna parcela č. XXX/X vo výmere XXX m2 zastavanej plochy, ako aj stavba so súpisným číslom XXX s tým, že v rozsahu uspokojenia žalobcu jedným zo žalovaných, zaniká jeho nárok voči ostatným žalovaným.

6. Obsah obrany žalovaných v 3. a 4. rade je pre súčasné posúdenie sporu nepodstatný, keďže konanie voči uvedeným žalovaným už bolo právoplatne skončené.

7. Uznesením č. k. 24Cb 285/98-92 zo dňa 02.01.2002 bolo konanie podľa § 14 ods. 1 písm. d/ a § 14 ods. 5 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní prerušené z dôvodu konkurzu vyhláseného na majetok žalovaného v 1. rade.

Dňa 06.02.2007 bolo súdu konkurzným súdom - Krajským súdom v Bratislave oznámené, že uznesením č. k. 6K 15/01-329 zo dňa 07.12.2005, právoplatným dňa 20.01.2006, bol konkurz vyhlásený na majetok žalovaného v 1. rade zrušený po splnení rozvrhového uznesenia.

8. Uznesením č. k. 24Cb 285/98-176 zo dňa 28.07.2008 súd podľa § 92 ods. 2 a 3 OSP pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila obchodná spoločnosť GENARO INVESTMENTS LIMITED, so sídlom 229, Arch. Makariou III Ave, Meliza Court, 4 th Floor, 3105 Limassol, Cyprus, identifikačné číslo HE 138109.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 24.02.2009 súdu oznámil, že trvá na žalobnom petite v znení nachádzajúcom sa vo výroku uznesenia č. k. 24Cb 285/98-57 zo dňa 15.03.2000 a nie na jeho čiastočnej zmene navrhnutej v podaní doručenom súdu dňa 17.04.2000 (č. l. 82).

10. Žalovaný v 1. rade na tomto pojednávaní považoval svoj dlh voči žalobcovi za vyrovnaný. Svoj dlh uznal ku dňu 03.02.1998, a tento bol v uznanej výške k tomuto dňu aktuálny. Dlh však vyrovnal zaplatením celkovo približne 6.500.000,-- Sk pôvodnému veriteľovi, čo mienil preukázať predložením príslušných účtovných dokladov.

11. Zástupca žalovaných v 3. a 4. rade sa na pojednávaní vyjadril v intenciách uvedeného v skoršom písomnom vyjadrení, a naviac uviedol, že podľa čl. 4 záložnej zmluvy, bol úver zabezpečený len do výšky 1.100.000,-- Sk.

12. Na pojednávaní konanom dňa 09.06.2009 zástupca žalobcu odovzdal súdu podanie, ktorým vyjadril peňažné sumy v žalobnom petite v mene euro, a zároveň žalobu vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4. rade čiastočne upresnil. Žalobným petitom v tomto znení sa žalobca domáhal, aby súd žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 62.617,01 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 19,6 % ročne zo sumy 62.617,01 eura od 01.05.1998 do zaplatenia a trovy konania, pričom žalobca je oprávnený domáhať sa uspokojenia od žalovaného v 3. rade a od žalovaného v 4.

rade zo žalovanej sumy len do výšky 36.513,31 eura predajom nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného v 3. rade a žalovaného v 4. rade, a to nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu na odbore katastrálnom v Nových Zámkoch, pre okres Nové Zámky, obec a katastrálne územie N. E., katastrálna parcela č. XXX/X vo výmere X.XXX m2 ornej pôdy a katastrálna parcela č. XXX/X vo výmere XXX m2 zastavanej plochy, ako aj stavba so súpisným číslom XXX s tým, že v určenom rozsahu uspokojenia žalobcu jedným zo žalovaných, zaniká jeho nárok voči ostatným žalovaným.

13. Krajský súd v Nitre vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom č. k. 24Cb/285/1998 - 340 zo dňa 15.12.2009 a to tak, že žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 62.617,01 eura s 19,6 % úrokom z omeškania ročne od 01.05.1998 do zaplatenia, žalobu voči žalovaným v 2. až 4. rade zamietol a o trovách konania si vymienil rozhodnúť až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

14. Krajský súd v Nitre posúdil nárok podľa § 497 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky z úverovej zmluvy vznikla žalovanému v 1. rade, ktorý písomne uznal pohľadávku pôvodného žalobcu 03.02.1998 a písomným uznaním záväzku spôsobil vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky, že v uznanom rozsahu záväzok v čase uznania trval, ako to predpokladá § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že dlh na istine po 03.02.1998 znížil pod žalobou uplatnenú sumu, prípadne že by ho vyrovnal celkom ako tvrdil.

15. Žalobu voči žalovanej v 2. rade súd zamietol s odôvodnením, že úver bol poskytnutý výlučne na podnikateľské účely žalovanému v 1. rade, čo vyplýva zo správania sa veriteľa aj žalovaného v 1. rade po jej uzavretí. Žalovaná v 2. rade nepodnikala a pôvodný veriteľ za podnikateľa, ktorému úver v skutočnosti poskytol, považoval žalovaného v 1. rade, o čom svedčí údaj uvedený v zmluve, podľa ktorého podnik osvedčuje svoje oprávnenie konať a zaväzovať sa živnostenským oprávnením výlučne žalovaného v 1. rade. Postavenie podnikajúcej žalovanej v 2. rade vo vzťahu k vymedzeniu jej práv a povinností zo zmluvy o podnikateľskom úvere súd preto považoval za neurčité a nejasné. Žalobca tiež nepreukázal, že záväzok poskytnúť úver splnil aj voči žalovanej v 2. rade.

16. Dôvody zamietnutia žaloby voči žalovaným v 3. a 4. rade nie sú podstatné, pretože konanie voči uvedeným žalovaným už bolo právoplatne skončené.

17. Proti tomuto skoršiemu rozsudku Krajského súdu v Nitre podali odvolanie žalovaní v 1. rade a tiež žalobca. Žalovaný v 1. rade namietal že žalobca si mal možnosť uplatnenú pohľadávku prihlásiť v konkurze vedenom voči jeho osobe, že dlh neuznal vo výške uvedenej v napadnutom rozsudku, a že z titulu poskytnutého úveru zaplatil približne 6,2 mil. Sk. Žalobca nesúhlasil s dôvodmi zamietnutia žaloby proti žalovanej v 2. rade z dôvodu, že aj ju považoval za pasívne vecne legitimovanú.

18. Rozsudok vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4. rade pre absenciu odvolania voči výroku, ktorým bola žaloba voči nim zamietnutá, nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 05.01.2010.

19. O odvolaniach žalobcu a žalovaného v 1. rade rozhodol Najvyšší súd SR ako súd odvolací uznesením č. k. 4 Obo/9/2011- 396 zo dňa 25.10.2011, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené. Za nesporné považoval, že žalovaní v 1. a 2. rade počas trvania manželstva na strane dlžníkov podpísali úverovú zmluvu, na základe ktorej bol poskytnutý úver 5.000.000,-- Sk v súvislosti s podnikaním žalovaného v 1. rade. Odvolací súd s poukazom na § 145 ods. 2, § 148a ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka skonštatoval, že podnikateľ môže vykonávať podnikateľskú činnosť s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom a príjmy z podnikania patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Za nesprávny preto označil záver súdu prvého stupňa, že žalobca neposkytol úver aj žalovanej v 2. rade v prípade, keď úverové prostriedky poskytol žalovanému v 1. rade na účely podnikania. Nesúhlas vyjadril tiež s názorom prvostupňového súdu, že postavenie žalovanej v 2. rade vo vzťahu k vymedzeniu jej práv a povinností z úverovej zmluvy je neurčité a nejasné. Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaní v 1. a 2. rade jednoznačne podpisom úverovej zmluvy na strane dlžníkov prevzali ako manželia záväzok spoločne a nerozdielne vrátiť banke poskytnuté peňažné prostriedky za podmienok uvedených v úverovej zmluve v súlade s ustanovením § 497 Obchodného zákonníka. Na existenciu záväzku žalovanej v 2. rade z úverovej zmluvy nemá vplyv skutočnosť, že v čase jeho vzniku žalovaná v 2. rade nebola podnikateľkou a tiež ani skutočnosť, že po vzniku spoločného záväzku bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo. Záväzok žalovanej v 2. rade z úverovej zmluvy

nezanikol, preto ak súd prvého stupňa žalobu voči nej zamietol, nesprávne vec podľa odvolacieho súdu právne posúdil. Súd prvého stupňa vzhľadom na zamietnutie žaloby voči žalovanej v 2. rade neposudzoval výšku a charakter spoločného záväzku so žalovaným v 1. rade. Z tohto dôvodu odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. rozsudok vo vzťahu k žalovanej v 2. rade zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vzhľadom na solidárny charakter záväzku žalovaných je od rozhodnutia súdu vo vzťahu k žalovanej v 2. rade závislý aj výrok vo vzťahu k žalovanému v 1. rade, a napadnutý rozsudok bolo preto potrebné zrušiť aj vo výroku, ktorým súd prvého stupňa vyhovel žalobe proti žalovanému v 1. rade. Záverom odvolací súd skonštatoval, že záväzok žalovaného v 1. rade z predmetnej úverovej zmluvy nezanikol skončením jeho podnikateľskej činnosti a ani tým spôsobom, že veriteľ pohľadávku z úverovej zmluvy neprihlásil v konkurznom konaní vedenom na majetok žalovaného v 1. rade. Keďže uvedený spôsob zániku záväzku zo zákona nevyplýva, odvolací súd námietky žalovaného v 1. rade v tomto smere označil za neopodstatnené. Odvolací súd súdu prvého stupňa uložil vo vzťahu k obom žalovaným opätovne vo veci rozhodnúť po doplnení dokazovania o výške istiny a príslušenstva.

20. V rámci ďalšieho konania na prvoinštančnom Krajskom súde v Nitre bola vec prejednaná v neprítomnosti žalovanej v 2. rade na pojednávaniach uskutočnených dňa 13.06.2017 a 03.10.2017.

Podľa § 178 ods. 2 predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

Podľa § 106 ods. 1 písm. a) ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca.

Podľa § 111 ods. 3 ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

Podľa § 183 ods. 1 pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Súd konštatuje, že neprítomnosť žalovanej v 2. rade na pojednávaniach uskutočnených dňa 13.06.2017 a 03.10.2017 nemohla byť dôležitým dôvodom ich odročenia. Žalovaná v 2. rade bola v súlade s § 106 ods. 1 písm. a) predvolaná z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky, inú adresu na doručovanie neuviedla, predvolania na pojednávania jej na základe fikcie doručenia podľa § 111 ods. 3 boli doručené dňa 23.05.2017 a dňa 19.09.2017 a čas na prípravu na pojednávanie podľa § 178 ods. 2 tak bol zachovaný.

21. Právny zástupca žalobcu trval na žalobe, stotožnil sa s rozhodnutiami prvoinštančného a odvolacieho súdu vo vzťahu k záverom týkajúcim sa žalovaného v 1. rade a vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii žalovanej v 2. rade poukázal na to, že jej právny dôvod je zrejmý z rozhodnutia odvolacieho súdu. Ďalej zdôraznil, že žalovaný v 1. rade záväzok písomne uznal v zázname z rokovania zo dňa 03.02.1998, uznaná výška prevyšuje uplatnenú žalobou a žalovaný v 1. rade neprodukoval žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že po uznaní záväzku čo i len čiastočne plnil. V spise sa nachádzajúce výpisy z úverového účtu a vyjadrenie Slovenskej sporiteľne, a.s. obsahujúce prehľad splátok úveru a aktuálny stav dlhu ku dňu 30.06.2000 (č. l. 294 až 312) navyše preukazujú dôvodnosť výšky žalovanej pohľadávky, keďže žalovaný v 1. rade zmenu stavu svojho dlhu voči stavu k 30.06.2000 ničím nepreukázal.

22. Právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní naďalej spochybňoval pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v 1. rade s poukazom na dôvody uvedené v odvolaní proti skoršiemu prvoinštančnému rozhodnutiu vo veci. Žiadal okrem iného, aby pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. súdu predložil záznam všetkých rokovaní, ktoré so žalovaným v 1. rade ohľadne dlhu z predmetného úveru prebehli. Domáhal sa tiež opätovného výsluchu žalovanej v 2. rade, ktorá podľa jeho názoru môže disponovať informáciami o rokovaniach, ktoré prebiehali s pôvodným veriteľom a o skutočnej výške dlhu z predmetného úveru.

23. Zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. bolo dňa 11.09.2017 súdu na jeho vyžiadanie oznámené, že stav pohľadávky ku dňu 03.02.1998 bol vo výške 2.010.311,50 Sk, z čoho istina tvorila 1.886.399,90 Sk a úrok z omeškania 123.911,60 Sk. Vzhľadom na uplynutie doby archivácie Slovenská sporiteľňa, a.s. nemá k dispozícii žiadne záznamy týkajúce rokovaní s dlžníkmi vo vzťahu k predmetnému úveru. V reakcii na uvedené právny zástupca žalovaného v 1. rade na pojednávaní uskutočnenom dňa 03.10.2017 uviedol, že Slovenskou sporiteľňou, a.s. oznámená výška záväzku žalovaných ku dňu 03.02.1998 neznamená, že táto zodpovedá skutočnosti a že záväzok k tomuto dňu skutočne existoval, keďže pôvodný veriteľ má záujem na výsledku predmetného sporu. Právny zástupca žalovaného v 1. rade ďalej uviedol, že prejav žalovaného v 1. rade obsiahnutý v Zázname rokovania s dlžníkom zo dňa 03.02.1998 (č. l. 23) nie je možné považovať za uznávací prejav pre absenciu jeho náležitostí, keďže:

a) v uznaní záväzku podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka musí byť písomne uznaný určitý záväzok, pričom v predmetnej listine je formulácia, že dlžník uznáva pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s., b) uznávací prejav je neurčitý, pretože v ods. 1 listiny obsahuje uznanie pohľadávky vo výške 2.918.834,30 Sk, avšak v jej ods. 4 sa žalovaný v 1. rade zaväzuje zaplatiť zostatok úveru vo výške 798.801,-- Sk s príslušenstvom. Výška žalovaným v odseku 1 listiny uznanej pohľadávky (2.918.834,30 Sk) sa navyše nezhoduje s výškou dlhu z úveru ku dňu 03.02.1998 oznámenou pôvodným veriteľom (2.010.311,50 Sk), c) podľa rozhodnutia odvolacieho Najvyššieho súdu SR ide v danom prípade o solidárny záväzok, avšak uznanie záväzku vykonal iba žalovaný v 1. rade.

K písomnému uznaniu záväzku z uvedených dôvodov podľa žalovaného v 1. rade nedošlo, a preto je preukázanie existencie a výšky dlhu na žalobcovi.

24. Samotný žalovaný v 1. rade na pojednávaní dňa 03.10.2017 tvrdil, že svoj dlh postupne splácal splátkami v hotovosti v domnení, že znižuje svoj záväzok na istine, veriteľ si to však zaúčtoval podľa svojej úvahy. Uviedol, že nemá listiny preukazujúce výšku jeho jednotlivých platieb. V nadväznosti na uvedené jeho právny zástupca žiadal, aby bolo dokazované doplnené za účelom zistenia, na čo boli platby žalovaného v 1. rade započítané. 25. Súd prvej inštancie vykonal pred zrušením 1. meritórneho rozhodnutia dokazovanie okrem výsluchu strán tiež oboznámením obsahu listín: úverová zmluva z č. l. 4 - 6, zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z č. l. 7 - 9, zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z č. l. 10, list vlastníctva z č. l. 11, zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam z č. l. 12 a 13, list vlastníctva z č. l. 14, žalobná upomienka z č. l. 16, posledná výzva na zaplatenie z č. l. 17, ďalšia žalobná upomienka z č. l. 18, záznamy z rokovaní s dlžníkom z č. l. 20 - 23, rozvodový rozsudok Okresného súdu Komárno z č. l. 32 - 34, rozsudok o zrušení BSM z č. l. 30 - 31, listy vlastníctva z č. l. 48 a 49, ocenenie nehnuteľností z č. l. 66 - 76, potvrdenie Obecného úradu vo Veľkom Kýre z č. l. 78, LV z č. l. 79, zmluva o postúpení pohľadávok z č. l. 105 - 124, obsah prílohovej obálky z č. l. 198, list vlastníctva z č. l. 204 - 205, výzva na plnenie z č. l. 207, stav úveru k 01.05.1997 z č. l. 208 - 210, bilančný výpis z úveru z č. l. 211, výpis z úveru k 31.12.1997 z č. l. 212, výpis z úverového účtu k 04.07.2000 z č. l. 213, výpis z úveru k 03.09.1997 z č. l. 214, výpis z úveru k 30.06.1995 z č. l. 215, bilančný výpis z úveru k 31.12.1995 z č. l. 216, výpis z úveru k 30.09.1997 z č. l. 217, výpis z úveru k 30.09.1995 z č. l. 218, stav úveru k 01.04.1996 z č. l. 219 - 221, výpisy z úveru z č. l. 222 - 226, špecifikácia pohľadávky ku dňu 30.06.2000 z č. l. 252, aktuálny stav úveru ku dňu 30.06.2000 z č. l. 253 - 258, zostavy prehľadu transakcií úveru z č. l. 259

- 265, výpis z úverového účtu ku dňu 08.10.1998. V ďalšom konaní dokazovanie doplnil oznámením Slovenskej sporiteľne, a.s. doručeným súdu dňa 11.09.2017 (č. l. 493).

26. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie ustálil nasledujúcej skutkový stav: dňa 22.11.1993 bola uzavretá úverová zmluva, ktorej strany sú označené ako Slovenská štátna sporiteľňa v Bratislave, pobočka v Komárne na strane jednej (ďalej len SŠS) a na strane druhej na mieste vymedzenom pre uvedenie názvu a sídla podniku, podnikateľa, sú uvedení žalovaní v 1. a 2. rade s upresnením, že u žalovanej ide o manželku žalovaného v 1. rade. Vzápätí je v zmluve uvedené, že "podnik" osvedčuje svoje oprávnenie konať a zaväzovať sa podľa zápisu na Živnostenskom oddelení OÚ Komárno pod číslom Žo 5812/93. Predmet zmluvy je v jej čl. I. vymedzený ako poskytnutie úveru na základe písomnej žiadosti "podniku" zo dňa 02.08.1993, pričom SŠS sa zaviazala poskytnúť podniku úver na výstavbu EUROCAR-CENTRUM Marcelová, vrátane technológie v sume 5.000.000,-- Sk pri úrokovej sadzbe + 5 % nad základnú sadzbu ročne s lehotou splatnosti do 20.12.1997. V čl. II. zmluvy

bolo dohodnuté čerpanie úveru "podnikom" v 2 častiach, a to do 03.12.1993 vo výške 2.000.000,-- Sk a do 28.02.1994 vo výške 3.000.000,-- Sk. V čl. III. zmluvy sa "podnik" zaviazal úver splácať v 16 štvrťročných splátkach po 312.500,-- Sk so splatnosťou prvej dňa 21.03.1994 a poslednej dňa 20.12.1997. Úroky sa zaviazal splácať mesačne vždy do 30. dňa každého mesiaca s prvou splátkou dňa 30.11.1993. Tak istinu, ako aj úroky úveru sa "podnik" zaviazal splácať formou inkasa z bežného účtu č. 8166853-149. Článok V. zmluvy upravujúci zabezpečenie pohľadávky okrem iného odkazuje i na zmluvu o zriadení záložného práva č. 1/21541/38 zo dňa 12.11.1993 s tým, že táto bola na zabezpečenie návratnosti úveru, úrokov i poplatkov, uzavretá so žalovanými v 3. a 4. rade. Za SŠS je zmluva opatrená odtlačkom pečiatky a podpísaná nečitateľným podpisom a na mieste vymedzenom pre podpisy klientov zmluvu podpísali žalovaní v 1. a 2. rade.

27. Právny nástupca pôvodného veriteľa, a zároveň pôvodný žalobca, Slovenská sporiteľňa, a.s., opakovane (19.09.1997, 03.11.1997 a 28.08.1998) písomne vyzýval žalovaného v 1. rade na zaplatenie dlhu z predmetnej úverovej zmluvy, naposledy vo výške 1.886.399,90 Sk istiny a 93.210,70 Sk úrokov. V texte týchto výziev je uvedené, že sa žalovaným v 2. až 4. rade zasielajú iba na vedomie.

28. Listom zo dňa 06.07.1998 bol výlučne žalovaný v 1. rade oslovený pôvodným žalobcom, aby sa v súvislosti so svojimi záväzkami z predmetnej úverovej zmluvy dostavil dňa 10.07.1998 na oddelenie úverov podnikateľom.

29. Zo záznamov z rokovaní s dlžníkom zo dňa 02.05.1997, 29.05.1997, 21.07.1997 a 03.02.1998 vyplýva, že pôvodný žalobca tieto viedol výlučne so žalovaným v 1. rade, pričom v zázname zo dňa 03.02.1998 žalovaný v 1. rade svojím podpisom signoval text, v ktorom je okrem iného uvedené, že uznáva pohľadávku pôvodného žalobcu, ktorá ku dňu 03.02.1998 predstavuje sumu 2.918.834,30 Sk. Z tohto záznamu je tiež zrejmé, že ide o dlh z predmetnej úverovej zmluvy identifikovanej jej číselným označením, a že tento sa skladá z istiny v sume 2.870.800,-- Sk a úrokov v sume 48.034,30 Sk. Žalovaný podľa záznamu následne uhradil uvedené úroky v plnej výške a 72.000,-- Sk istiny. Ďalej sa záznam zaoberá možnosťami úhrady zvyšku dlhu žalovaného v 1. rade v celkovej výške 2.798.800,-- Sk, rozdeleného do dvoch častí (1.999.999,-- Sk a 798.801,-- Sk) podľa spôsobu ich úhrady.

30. Rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 6C 219/95-19 zo dňa 26.01.1996 a právoplatným dňa 28.02.1996 bolo zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, žalovaných v 1. a 2. rade. Z jeho odôvodnenia je zrejmé, že k jeho zrušeniu došlo podľa § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka na návrh žalovanej v 2. rade, ako osoby nedisponujúcej oprávnením na podnikateľskú činnosť za situácie, že žalovaný v 1. rade takýmto oprávnením disponoval. Rozsudkom toho istého súdu č. k. 7C 129/96 zo dňa 18.10.1996 a právoplatným dňa 03.12.1996 bolo manželstvo žalovaných v 1. a 2. rade rozvedené.

31. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretou medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou, a.s. (pôvodným žalobcom) a postupníkom Slovenskou konsolidačnou, a.s., dňa 28.06.2000 vyplýva, že žalovaná pohľadávka bola s mnohými ďalšími pohľadávkami postúpená Slovenskej konsolidačnej, a.s., ktorá ju následne Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.2004 z pozície postupcu postúpila postupníkovi GENARO INVESTMENTS LIMITED (terajšiemu žalobcovi) opäť v rámci väčšieho balíka pohľadávok.

32. Podľa aktuálneho stavu úveru ku dňu 30.06.2000 vystaveného pôvodným žalobcom, bol dlh žalovaného v 1. rade na istine vo výške 1.886.399,-- Sk a na úrokoch vo výške 798.314,-- Sk, spolu teda 2.684.714,-- Sk.

33. Podľa oznámenia vystaveného pôvodným žalobcom bol dlh z predmetného úveru ku dňu 03.02.1998 na istine vo výške 1.886.399,90 Sk a na úrokoch z omeškania vo výške 123.911,60 Sk.

34. Súd zistený skutkový stav právne posúdil nasledujúcim spôsobom: zmluvu označenú ako Úverová zmluva číslo úveru 0414-8166853-149-01 súd posúdil ako úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože táto obsahuje dohodu o všetkých podstatných náležitostiach určených pre daný zmluvný typ v základnom ustanovení § 497 Obchodného zákonníka, teda dohodu o záväzku veriteľa, že na požiadanie dlžníka poskytne peňažné prostriedky do určitej sumy a o záväzku dlžníka poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

35. Súd sa opätovne zaoberal otázkou plurality dlžníctva žalovaných v 1. a 2. rade z predmetného úverového vzťahu, pretože práve nesprávne posúdenie tejto otázky prvostupňovým súdom z pohľadu súdu odvolacieho bolo dôvodom, ktorý vyústil do zrušenia skoršieho meritórneho prvoinštančného rozsudku a to aj vo vzťahu k žalovanému v 1. rade. Priestor na opätovné právne posúdenie uvedenej právnej otázky je vzhľadom na ustanovenie § 391 ods. 2 (predtým § 226 O. s. p.) už limitovaný. Podľa citovaného ustanovenia totiž, ak bolo rozhodnutie odvolacím súdom zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Skorší názor prvoinštančného súdu, podľa ktorého pluralita spomenutých dlžníkov daná nebola a žalovaná v 2. rade sa dlžníčkou z predmetného úveru nestala (z dôvodov uvedených v pôvodnom prvoinštančnom rozsudku) prešiel revíziou zo strany odvolacieho súdu, ktorý ho označil za nesprávny. V odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia za nesprávny označil záver prvoinštančného súdu, že žalobca neposkytol úver aj žalovanej v 2. rade tým, že úverové prostriedky poskytol žalovanému v 1. rade na účely podnikania. Rovnako nesúhlasil ani s názorom prvoinštančného súdu, že postavenie žalovanej v 2. rade vo vzťahu k vymedzeniu jej práv a povinnosti z úverovej zmluvy je neurčité a nejasné. Odvolací súd (citujúc aj ustanovenie § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka o pasívnej solidarite) v tomto smere kategoricky zdôraznil, že žalovaní v 1. a 2. rade podpisom úverovej zmluvy na strane dlžníkov prevzali ako manželia záväzok spoločne a nerozdielne vrátiť banke poskytnuté peňažné prostriedky za podmienok uvedených v úverovej zmluve v súlade s ustanovením § 497 Obchodného zákonníka. Odvolací súd zaujal jednoznačný názor aj k tomu, že na existenciu záväzku žalovanej v 2.rade nemá vplyv skutočnosť, že v čase jeho vzniku žalovaná v 2. rade nebola podnikateľkou a rovnako ani skutočnosť, že po vzniku spoločného záväzku bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniklo. K zániku záväzku žalovanej v 2. rade z predmetnej úverovej zmluvy podľa odvolacieho súdu preto nedošlo, a súd prvej inštancie pôvodným zamietnutím žaloby voči žalovanej v 2. rade vec nesprávne právne posúdil.

36. Súd prvej inštancie vzhľadom na práve uvedené v zmysle § 391 ods. 2 vychádza zo záväzných právnych záverov odvolacieho súdu, z ktorých je zrejmé, že je v spore pasívne vecne legitimovaná, že je nositeľkou záväzku na zaplatenie nesplatenej časti poskytnutého úveru s príslušenstvom, a že charakter tohto záväzku spočíva v pasívnej solidarite vymedzenej § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže je povinná predmetný dlh úverovému veriteľovi splniť so žalovaným v 1. rade spoločne a nerozdielne. Ohľadne opätovného spochybňovania pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade s poukazom na dôvody uvedené už v odvolaní proti skoršiemu prvoinštančnému meritórnemu rozhodnutiu súd zdôrazňuje, že s touto argumentáciou sa už vo forme záväzného právneho záveru vysporiadal odvolací Najvyšší súd SR v rozhodnutí o odvolaní. Odvolací súd v tomto smere skonštatoval, že záväzok žalovaného v 1. rade z predmetnej úverovej zmluvy nezanikol skončením jeho podnikateľskej činnosti a ani tým spôsobom, že veriteľ pohľadávku z úverovej zmluvy neprihlásil v konkurznom konaní vedenom na majetok žalovaného v 1. rade. Keďže uvedený spôsob zániku záväzku zo zákona nevyplýva, odvolací súd námietky žalovaného v 1. rade v tomto smere označil za neopodstatnené.

37. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

38. Ohľadne posúdenia skutočnosti, či dlh žalovaných v 1. a 2. rade z titulu povinnosti vrátiť úver v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ešte existuje, a či je výška zodpovedajúcej pohľadávky uplatnenej podanou žalobou dôvodná, súd prvej inštancie vychádzal z písomného uznania záväzku obsiahnutého v Zázname z rokovania s dlžníkom zo dňa 03.02.1998. V ňom žalovaný v 1. rade písomne uznal voči pôvodnému žalobcovi pohľadávku z predmetného úverového vzťahu ku dňu 03.02.1998 vo výške 2.870.800,-- Sk na istine a vo výške 48.034,30 Sk na úroku. Z hľadiska posúdenia sporu je ďalší vývoj dlhu na úrokoch už nepodstatný, nakoľko pôvodný žalobca v prvej zmene žalobného petitu upustil od požiadavky, aby mu súd priznal úrok z úveru a žiadal (tak ako aj súčasný žalobca po zvyšok konania) iba o priznanie dlžnej istiny 62 617,01 eura (ekvivalent sumy 1.886.399,-- Sk) s 19,6 % úrokmi z omeškania. Žalovaný v 1. rade písomným uznaním svojho záväzku spôsobil vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky, že v uznanom rozsahu záväzok trval v čase uznania tak, ako to predpokladá § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. V konaní to pre neho znamenalo, že ak tvrdil opak, znášal ohľadne jeho preukázania dôkazné bremeno. Žalovaný však neprodukoval žiadne také dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že ním uznaný záväzok v čase uznania už v uznanom rozsahu netrval, rovnako ako neprodukoval ani dôkazy o tom, že svoj dlh na istine po 03.02.1998 znížil pod uplatnených 62.617,01 eura, tobôž že by ho bol, ako tvrdil, celkom vyrovnal. Samotný žalovaný v 1. rade na poslednom pojednávaní výslovne

potvrdil, že nedisponuje listinnými dôkazmi preukazujúcimi výšku jeho jednotlivých platieb poskytnutých veriteľovi z titulu vrátenia úveru.

39. Argumentáciu právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, podľa ktorej popísaný uznávací prejav žalovaného nie je právne perfektný, súd považuje za neopodstatnenú.

40. Právny zástupca žalovaného v 1. rade v rámci tejto argumentácie uviedol, že uznávacím prejavom v zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka musí byť písomne uznaný určitý záväzok, pričom v predmetnej listine je formulácia, že dlžník uznáva pohľadávku svojho veriteľa. Súd tomu uvádza iba toľko, že výrazy pohľadávka a záväzok vo vzťahu k právu a tomu zodpovedajúcej povinnosti vzniknutej zo záväzkového vzťahu vyjadrujú to isté a pojmovo sa líšia iba z dôvodu, že sú charakterizované cez prizmu rôznych strán záväzku. Pri práve na peňažné plnenie voči dlžníkovi bude veriteľ hovoriť o svojej pohľadávke, ktorú voči dlžníkovi má a dlžníkova povinnosť splniť túto pohľadávku veriteľa bude zase charakterizovaná ako jeho záväzok. Ako je zrejmé z predmetného Záznamu z rokovania s dlžníkom zo dňa 03.02.1998, dlžník písomne uznal pohľadávku svojho veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorá je v texte definovaná jasným právnym dôvodom (ako nezaplatený zostatok úveru vzniknutý z úveru identifikovaného číslom úverovej zmluvy), ako aj presnou výškou (2.918.834,30 Sk). Za daných okolností nie je možné mať rozumné pochybnosti o tom, že žalovaný v 1. rade uznal svoj konkrétny záväzok na peňažné plnenie zodpovedajúci jasne vymedzenej pohľadávke jeho veriteľa.

41. Právny zástupca žalovaného v 1. rade ďalej argumentuje údajnou neurčitosťou uznávacieho prejavu, ktorý má vyplývať z toho, že v ods. 1 listiny obsahuje uznanie pohľadávky vo výške 2.918.834,30 Sk, avšak v jej ods. 4 sa žalovaný v 1. rade zaväzuje zaplatiť zostatok úveru vo výške 798.801,-- Sk s príslušenstvom. Túto argumentáciu považuje súd za vytrhnutú z kontextu. Ako už bolo uvedené v skutkových záveroch, predmetný záznam z rokovania obsahuje jasné uznanie záväzku žalovaného vo výške 2.918.834,30 Sk zloženého z istiny 2.870.800,-- Sk a úrokov vo výške 48.034,30 Sk. Záznam ďalej konštatuje, že žalovaný v 1. rade z takto uznaného záväzku následne uhradil uvedené úroky v plnej výške, ako aj časť istiny vo výške 72.000,-- Sk a zaoberal sa aj možnosťami budúcej úhrady zvyšku dlhu v celkovej výške 2.798.800,-- Sk, ktorý rozdeľuje do dvoch častí (1.999.999,-- Sk a 798.801,-- Sk) podľa konkrétneho spôsobu ich úhrady. Z celkového kontextu tak nevzniká žiadna pochybnosť o tom, záväzok v akej výške žalovaný v 1. rade písomne uznal. Zo záznamu je zároveň zrejmé, že záväzok písomne uznaný vo výške 2.918.834,30 Sk sa vzápätí v dôsledku čiastočného plnenia žalovaného v 1. rade zredukoval na 2.798.800,-- Sk, čo žalovaný v 1. rade rovnako potvrdil svojim podpisom. Právnym zástupcom žalovaného v 1. rade ďalšia namietaná okolnosť, že úverový veriteľ spätne ku dňu spísania záznamu (03.02.1998) vykazuje dlh nižší (2.010.311,50 Sk) nemá na platnosť a účinky uznávacieho prejavu žalovaného v 1. rade žiaden vplyv a nepreukazuje ani to, že by bol žalovaný v 1. rade záväzok z úveru aspoň znížil pod žalovanú sumu.

42. V poslednej námietke voči uznávaciemu prejavu žalovaný v 1. rade poukazoval na to, že uznanie záväzku solidárnych dlžníkov (jeho a žalovanej v 2. rade) vykonal iba sám. Túto skutočnosť považuje súd za právne bezvýznamnú, s ktorou právne predpisy nespájajú také právne účinky, ktoré by mali dopad na následky vyvolané písomným uznaním záväzku vo vzťahu k dlžníkovi, ktorý ho vykonal.

43. Vo vzťahu k ustáleniu splatnosti a výšky úverového dlhu solidárneho dlžníka - žalovanej v 2. rade, ktorá úverový dlh písomne neuznala, je potrebné navyše upriamiť pozornosť na skutočnosť, že o splatnosti celého úveru nemožno mať pochybnosti, keďže splatnosť poslednej z jeho splátok nastala 20.12.1997. Z vyjadrenia Slovenskej sporiteľne, a.s. obsahujúceho prehľad splátok úveru a z toho vyplývajúci aktuálny stav dlhu ku dňu 30.06.2000 je naviac zrejmé, že istina dlhu žalovaných v 1. a 2. rade je k uvedenému dátumu totožná so žalovanou sumou, a tak žalovaný v 1. rade ako ani žalovaná v 2. rade následné zníženie svojho dlhu ničím nepreukázali.

44. Z uvedených dôvodov súd žalobe voči žalovaným v 1. a 2. rade vyhovel, a to aj v časti 19,6 percentných úrokov z omeškania, ktoré sú v súlade s § 369 ods. 1 a § 502 Obchodného zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy.

45. O nároku na trovy konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešným

žalovaným v 1. a 2. rade. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Nitre na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak si povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia prostredníctvom exekúcie.