Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžhuv/3/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci ţalobcu: Ing. P. L., bytom M., M., zastúpený advokátom JUDr. J. K., Advokátska kancelária so sídlom S., M. proti ţalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, J. Švermu č. 43, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného zo dňa 31. marca 2010, č. PP 147-2001 II/35-2010, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -59 zo dňa 10. decembra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

č.k. -59 zo dňa 10. decembra 2010 p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu, ktorou sa

ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia. Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, ţe krajský súd v danej veci

z predloţeného administratívneho spisu ţalovaného mal preukázané, ţe ţalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím zamietol rozklad ţalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 22. júla 2008 a uvedené rozhodnutie potvrdil. Týmto rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa , o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zamietol prihlášku ţalobcu, doručenú ţalovanému dňa 24.1.2001, ktorou ţalobca poţiadal o udelenie patentu na vynález s názvom: „Spôsob prípravy potravín so zníţením nebezpečenstva degeneratívnych ochorení“, ktorého podstatou je (podľa priloţeného opisu):

2

„nebezpečné zárodky v mäse sa podstatne zníţia aţ likvidujú pri zvýšení teploty tepelnej úpravy nad 100°C aj pomocou zvýšenia pracovného tlaku nad barometrický tlak“. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe predmet prihlášky nespĺňa poţiadavky na udelenie patentovej ochrany, pretoţe nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti, s poukazom na publikácie, ktoré opisujú inaktiváciu priónov tepelným spracovaním a sterilizáciou v autokláve, z ktorých vyvodil záver, ţe je zrejmé, ţe v prípade inaktivácie alebo zníţenia infekčných častíc ako prvá voľba odborníka je beţné ich tepelné spracovanie. Ţalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia konštatoval, ţe prvostupňové rozhodnutie je vecne správne, keď nezistil ţiadne skutočnosti, ktoré by neboli zobraté do úvahy, alebo ktoré by boli vykladané mylne, ani ţiadne skutočnosti, pre ktoré by bolo nutné prvostupňové rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť. Povaţoval za rozhodujúcu definíciu vynálezu, ktorý je predmetom patentovej prihlášky, definíciu spôsobu prípravy potravín v hlavnom nároku v pôvodnom podaní patentovej prihlášky, ktorým bol spôsob prípravy potravín so zníţením nebezpečenstva degeneratívnych ochorení, ktoré vyplývajú z anomálií mäsovo-produkčných zvierat, vyznačujúci sa tým, ţe suroviny tepelne spracúvajú v tlakových nádobách nad 100°C a nad barometrickým tlakom. Konštatoval, ţe pokiaľ ţalobca dodatočne 4.10.2001 dopĺňal znaky do patentovej prihlášky, ktoré v nej neboli pôvodne obsiahnuté, takéto dodatočné dopĺňanie je všeobecne v patentovej praxi povaţované za neprípustné a opravy v patentovej prihláške sú v rozpore s § 45 ods. 1 patentového zákona. Dospel k záveru, ţe z dokumentov, z ktorých zisťoval prvostupňový správny orgán stav techniky označených v rozhodnutí ako „D1 – D4“ je zrejmé, ţe dávajú odborníkovi informácie o tom, ţe inaktiváciu priónov, resp. zníţenie infekčnosti ich populácie je moţné dosiahnuť vplyvom zvýšenej teploty po určitú dobu, ktorej dosiahnutie v prípade, ţe na prióny má pôsobiť vodná para (napr. v autokláve) resp. sa spracovanie infikovanej suroviny vykonáva vo vodnom roztoku, je umoţnené tým, ţe inaktivácia priónov sa vykonáva za zvýšeného tlaku, t.j. vyššieho tlaku, ako je atmosférický tlak, s poukazom na to, ţe odborníkovi je súčasne z týchto dokumentov zrejmé, ţe spôsobom kedy na priónmi infikovaný materiál pôsobí vysokou teplotou pri tlaku vyššom ako atmosférický tlak, nemoţno očakávať absolútnu stratu infekčnosti materiálu, pretoţe uvedené extrémne podmienky môţe byť schopná preţiť malá rezistenčná subpopulácia priónov. Ďalej konštatoval, ţe spôsob prípravy potravín tak, ako bol definovaný v hlavnom patentovom nároku v pôvodnom podaní patentovej prihlášky, predstavuje taký spôsob zníţenia infekčného materiálu, ktorý pre odborníka zrejmým spôsobom vyplýva zo stavu techniky, a preto povaţoval za správny záver prvostupňového správneho orgánu, ţe prihlásený vynález nie je výsledkom vynálezcovskej činnosti v zmysle § 8 ods. 1 patentového zákona a teda nespĺňa podmienky na udelenie patentu podľa § 5 ods. 1 tohto zákona, z ktorých dôvodov prihláška bola zamietnutá v súlade s § 44 ods. 1 zákona. Krajský súd poukázal na to, ţe pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia je súd viazaný dôvodmi ţaloby, to znamená, ţe preskúmanie vykoná len v tom rozsahu, v ktorom ţalobca povaţuje rozhodnutie za nezákonné a teda len z dôvodov uplatnených v ţalobe, pričom súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti za ţalobcu. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a predloţeného administratívneho spisu dospel k záveru, ţe správne orgány, tak prvostupňový ako aj odvolací v preskúmavanej veci postupovali v súlade s právom, v danej veci náleţite zistili skutkový stav a vyvodil z neho správny právny zaver. Zákonnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa krajský súd posúdil v intenciách právnych noriem ustanovených v v spojení s a a s uvedeného zákona. Krajský súd posudzujúc ţalobcom uplatnené dôvody podľa ich obsahu mal za to, ţe ţalobca predovšetkým namietal nesprávnosť skutkových a právnych záverov ţalovaného, s poukazom na to, ţe ţalobcove dôvody sú zhodné s dôvodmi uplatnenými v rozklade proti

3

prvostupňovému správnemu rozhodnutiu. Podľa názoru krajského súdu ţalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia podrobne vysporiadal s kaţdou námietkou uplatnenou v rozklade. Taktieţ zastával názor, ţe patentom moţno chrániť len také priemyselne vyuţiteľné riešenie, ktoré je vynálezom s tým, ţe z citovaných ustanovení patentového zákona je nepochybné, ţe nie kaţdé priemyselne vyuţiteľné riešenie je vynálezom, keďţe musí spĺňať tak podmienku novosti ako aj podmienku, ţe predstavuje výsledok vynálezcovskej činnosti. Povaţoval za nepochybné, ţe z odborných prác, na ktoré poukázal v rozhodnutí ţalovaný, bolo známe, ţe infekčné častice obsiahnuté v mäse moţno inaktivovať tepelným spracovaním pri uvedených vysokých teplotách a tlaku. Mal za to, ţe skutkový záver ţalovaného o tom, ţe prihlásené riešenie nespĺňa podmienku, aby bolo výsledkom vynálezcovskej činnosti, logicky vyplýva zo skutkových zistení, ktoré správny orgán vykonal, vec potom správne právne posúdil, keď prihlásené riešenie nevyhodnotil ako vynález a prihlášku zamietol. Podľa názoru krajského súdu v ţalobe chýba akýkoľvek argument, ktorý by bol spôsobilý tento záver napadnúť, s poukazom na to, ţe dôvod nezákonnosti, ktorý mal spočívať v tom, ţe ţalobca nedostal ţiadnu námietku proti novosti prihlášky, nemá ţiadnu oporu v patentovom zákone, keď patentový zákon (§ 7) neviaţe posúdenie novosti prihláseného riešenia na skutočnosť, či boli alebo neboli podané námietky, ale na skutočnosti, či bolo alebo nebolo súčasťou stavu techniky, t. j. sprístupnené verejnosti pred dňom, ku ktorému prihlasovateľovi patrí právo prednosti. Konštatoval, ţe takisto ţalobcovo tvrdenie, podľa ktorého sa ţalovaný zásadne mýli v tom, ţe na spôsob prípravy potravín aplikoval dokumenty o spracovaní odpadu, nemá oporu v patentovom zákone, keď ustanovenie § 7 ods. 2 patentového zákona je jednoznačné. V tejto súvislosti poukázal na to, ţe za stav techniky sa povaţuje všetko, čo bolo kdekoľvek pred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti, sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom, to znamená, ţe do známeho stavu techniky patria nielen riešenia z oblasti prípravy potravín, ale aj z iných oblastí, keďţe riešenie známe v jednej oblasti na vyriešenie problému v inej oblasti môţe byť výsledkom vynálezcovskej činnosti len vtedy, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom, čo v tomto prípade nebolo splnené. Argumentáciu ţalovaného, ţe zo známych riešení inaktivácie infekčnosti mäsa pri jeho likvidácii ako odpadu tepelným spracovaním pri teplotách nad l00°C a nad barometrickým tlakom vyplýva pre odborníka zrejmým spôsobom, ţe takisto moţno zníţiť riziko infekčnosti suroviny aj pri príprave potravín, povaţoval za logickú a správnu. Krajský súd ţalobu podľa ako nedôvodnú zamietol, povaţujúc napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu za súladné s patentovým zákonom. Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si návrh na ich náhradu v konaní nepodal a podľa , keďţe nemal v konaní úspech, mu nárok na ich náhradu ani nevznikol.

Proti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal ţalobca. Ţiadal, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania ţalobca vytýkal súdu prvého stupňa, ţe neúplne zistil skutkový stav a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, ţe sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , , , , ). Uviedol, ţe nekritické a čiernobiele stanovisko súdu k rozhodnutiam ţalovaného nastoľuje i otázku porušenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v znení protokolov, najmä tým, ţe ţalovaný (nie prvýkrát, i keď v inom prípade) procesnými chybami riešil danú vec zhruba deväť rokov. Poukázal najmä na to, ţe ţalovaný a teda i prvostupňový súd postupovali zmätočne pri zisťovaní novosti prihlášky (námietka ţalovaného raz platila, inokedy nie). Tvrdil, ţe jedným zo základov sporu je to, ţe podľa ţalovaného prihlasovateľ

4

vykonal viacero úprav a zmien, ktoré boli úradom vyhodnotené ako neprípustné v zmysle 45 ods. 1 patentového zákona, nakoľko údajne išli nad rámec prihlášky, pričom ţalobca po poučení odporcom dňa 1.10.2001 upravil svoju prihlášku vynálezu č. PV X. tak, aby vyhovovala tomuto poučeniu (ktoré podľa ţalovaného raz platilo, inokedy nie). Namietal, ţe prvostupňový súd nevenoval tomuto dostatočnú pozornosť, a preto s právnym názorom prvostupňového súdu nemôţe súhlasiť. Ďalej tvrdil, ţe predmetom prihlášky je spôsob prípravy potravín, a nie likvidácia ţivočíšneho odpadu, o čom pojednáva Směrnice Rady z 27. listopadu 1990, stanovující zásady likvidace a spracovaní odpadu ţivočišního původu, jejich uvádění na trh a ochrany krmiv zvířecího nebo rybího původu před patogény a měnící smernici 90/425/EEC, (90/667/EHS) – príl. č.12. Dôvodil, ţe napriek tomu, ţe ţalovaný uznal vo vyjadrení k ţalobe, ţe objektívne stanovisko v tomto smere môţe podať len odborník v príslušnom odbore, ani súd, ani ţalovaný si však takýto odborný posudok nedoţiadal, napriek tomu, ţe ţalobca na takéto ţiadosti nedostal ani odpoveď. Vyslovil názor, ţe spor moţno vyriešiť uznaním priority nie od podania pôvodnej prihlášky, ale od podania upravenej prihlášky, prípadne dovolenou úpravou patentových nárokov. Nesúhlasil s osvojeným právnym názorom prvostupňového súdu, ţe dôvod nezákonnosti, ktorý mal spočívať v tom, ţe ţalobca nedostal ţiadnu námietku proti novosti prihlášky, nemá ţiadnu oporu v patentovom zákone, pričom poukázal na nutnú, i keď nedostačujúcu podmienku podľa patentového zákona ustanovenú v a v (zákon č ). Ako hlavný dôvod, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vrátil vec ţalobcovi (zrejme ţalovanému) na ďalšie konanie povaţoval skutočnosť, ţe ani ţalovaný ani súd nemá k dispozícii odborníkov v danej oblasti a odborné posudky si nedoţiadali. Ďalej namietal, ţe tým, ţe ţalovaný skoro desať rokov neukončil konanie o PV X. - Spôsob prípravy potravín so zníţením nebezpečia degeneratívnych ochorení, autor nemohol jednať o vyuţití predmetu vynálezu s perspektívnymi uţívateľmi, keď jednania boli náleţíte rozbehnuté, dokonca i na medzinárodnej úrovni, čoho dôkazom je list navrhovateľa 20.2.2001 Veľvyslanectvu Spolkovej republiky Nemecko, jednania s priemyselnými firmami boli znemoţnené odporcom, ktorý v navrhovateľovi neznámom termíne vyradil PV X. zo Zoznamu prihlášok v konaní, uverejneného na internete, hoci vtedy o prihláške ešte nebolo rozhodnuté ani na prvom rozhodovacom stupni, ktoré vyradenie zo zoznamu prihlášok v konaní znemoţnilo aj jednania o testovaní predmetu vynálezu (Ministerstvo pôdohospodárstva SR), lebo „akonáhle potencionálny záujemca zistil, ţe nami spomínaná prihláška nie je na patentovom úrade uverejnená (ani v konaní), strácal záujem o ďalšiu spoluprácu a pokladal autora za nedôveryhodného“.

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril tak, ţe navrhoval, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky, ako odvolací súd, prvostupňový rozsudok v predmetnej právnej veci podľa ustanovenia potvrdil a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. V dôvodoch vyjadrenia uviedol, ţe pokiaľ ţalobca v odvolaní tvrdil, ţe v konaní o patentovej prihláške sp. zn. PP X. došlo k viacerým procesným pochybeniam zo strany úradu, ktoré nenapravil ani súd v preskúmavacom konaní, takéto tvrdenia ţalobcu odmieta. Povaţoval prvostupňový rozsudok za vecne správny a náleţite odôvodnený. Vyslovil názor, ţe ani ţaloba, ani odvolanie neobsahujú ţiadny dôvod nezákonnosti rozhodnutí alebo postupu úradu. Poukázal na to, ţe na konanie o patentovej prihláške sp. zn. PP X. začaté 24. januára 2001 sa vzťahoval o vynálezoch, priemyselných vzoroch a zlepšovacích návrhoch a od 1. novembra 2001, kedy nadobudol účinnosť o patentoch, dodatkových, ochranných osvedčeniach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (patentový zákon), sa v zmysle prechodných ustanovení () malo konanie ukončiť podľa tohto (nového) zákona. Zdôraznil, ţe

5

úrad počas celého konania postupoval v súlade s platnou právnou úpravou. Nesúhlasil s tvrdením ţalobcu uvedenom v odvolaní, ţe jedným zo základov sporu je neakceptovanie úprav z 3.9.2001 a 1.10.2001 (č.l. 10 a 11), ktoré zrejme išli nad rámec pôvodného podania (s čím sám ţalobca súhlasí), s tým, ţe sa len riadil poučením zo strany úradu uvedeným vo výsledku úplného prieskumu. Poukázal na to, ţe úrad nemôţe prihlasovateľovi „nadiktovať“ konkrétne úpravy a zmeny; úrad môţe jedine posúdiť, či sú prihlasovateľom poţadované zmeny prípustné alebo nie, ako aj na to, ţe v závere listu zo 4. augusta 2003 bol prihlasovateľ informovaný o tom, ţe úrad povaţuje prepracované podklady za neprípustné, nakoľko predstavujú rozšírenie ochrany o dobu tepelného spracovania surovín a o spracovanie v tepelných nádobách. Taktieţ nesúhlasil s tvrdením ţalobcu, ţe tento rozpor bolo moţné riešiť uznaním priority nie od podania pôvodnej prihlášky, ale aţ od podania upravenej prihlášky, pretoţe takéto riešenie neprichádza do úvahy, keďţe právo prednosti vzniká dňom podania prihlášky patentového zákona ( ). Zdôraznil, ţe uvedené skutočnosti v konečnom dôsledku neboli rozhodujúce pre zamietnutie patentovej prihlášky prvostupňovým resp. druhostupňovým rozhodnutím, pretoţe dôvodom zamietnutia bol nedostatok vynálezcovskej činnosti v technickom riešení „Spôsob prípravy potravín so zníţením nebezpečia ochorení“. Pokiaľ ţalobca videl nezákonný postup Úradu v tom, ţe si Úrad sám nedoţiadal odborný posudok k otázke, či technické riešenie je výsledkom vynálezcovskej činnosti, keď ţalobca na svoje ţiadosti nedostal odpoveď, povaţoval tento jeho postoj za prejav nepochopenia úloh a kompetencie Úradu v konaní o patentovej prihláške, s poukazom na o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Zdôraznil, ţe posúdenie splnenia podmienok patentovateľnosti vynálezu ( patentového zákona), vrátane podmienky vynálezcovskej činnosti, je zákonom zverené do pôsobnosti úradu ( patentového zákona), z ktorých dôvodov nie je moţné ustanoviť na tento predmet znalca (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 7. decembra 2010, sp. zn. ) s poukazom na to, ţe poskytol ţalobcovi na predloţenie vlastného znaleckého posudku dostatočnú dobu, spolu viac ako jeden a pol roka (od 21.9.2004 /č.l. 15/ do 31.3.2006 /č.l. 24/). Nesúhlasil s názorom ţalobcu, keď zo skutočnosti, ţe nedostal ţiadnu námietku (pripomienku v zmysle patentového zákona) vyvodzuje, ţe podmienky patentovateľnosti technického riešenia sú splnené, pretoţe moţnosť podať pripomienky zo strany tretích osôb predstavuje podporný inštitút v rámci úplného prieskumu patentovej prihlášky a prihlasovateľ sa nemôţe dovolávať udelenia patentu len na základe toho, ţe ţiadne pripomienky podané neboli. Ďalej uviedol, ţe podmienky patentovateľnosti majú absolútny charakter a Úrad je povinný zisťovať ich splnenie ex offo bez ohľadu na to, či boli podané pripomienky alebo nie. Pokiaľ ţalobca poukazoval na Smernice Rady z 27. listopadu 1990 uviedol, ţe tento dokument nebol podkladom pre rozhodnutie o zamietnutí patentovej prihlášky a preskúmavané rozhodnutia sa oň neopierajú. K namietanému znemoţneniu rokovaní na medzinárodnej úrovni v dôsledku vyradenia PP X. zo Zoznamu prihlášok v konaní uverejnenom na internete, sa ţalovaný s poukazom na to, ţe správne číslo predmetnej patentovej prihlášky je PP X., vyjadril tak, ţe povaţuje toto tvrdenie za špekulatívne, nakoľko ho nie je moţné dodatočne preukázať. Tvrdil, ţe nemal a nemá ţiadny dôvod vyraďovať akúkoľvek prihlášku z verejne prístupného registra a prihlášku PP X. je naďalej moţné nájsť na adrese http://registre.indprop.gov.sk/registre/detail/popup.do?register=p&puy jd=47203. Uviedol, ţe ţalobca rokovania o vyuţití a testovaní vynálezu dokladal len svojimi jednostrannými vyhláseniami, ţiadosťami a listami, povaţujúc takýto postup za nevierohodné špekulácie. Nesúhlasil ani s námietkou ţalobcu uvedenou v úvode odvolania, ktorou namietal porušenie článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré videl v tom, ţe ţalovaný procesnými chybami riešil danú vec zhruba deväť rokov a súd zaujal

6

k rozhodnutiam ţalovaného nekritické stanovisko. Priebeh správneho konania ako aj súdneho prieskumu povaţoval za plne súladný so zákonmi, ako aj Dohovorom. Tvrdil, ţe rešpektoval procesné práva ţalobcu ako prihlasovateľa a poskytoval mu potrebnú pomoc a poučenie, s poukazom na to, ţe celková dĺţka správneho konania bola ovplyvnená viacerými faktormi vrátane zákonných lehôt a aj lehôt poskytnutých prihlasovateľovi na vyjadrenie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní ( v spojení s § a nasl.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( a v spojení s a ), a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,

ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a následne jeho zrušenia a vrátenia veci ţalovanému na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím ţalovaný zamietol rozklad ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí prihlášky ţalobcu na udelenie patentu na vynález, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup ţalovaného

správneho orgánu, ktorým rozhodnutím správny orgán rozhodoval v konečnej platnosti o prihláške ţalobcu na udelenie patentu na vynález s názvom: „Spôsob prípravy potravín so zníţením nebezpečia degeneratívnych ochorení“ podľa patentového zákona.

Podľa na vynálezy, ktoré spĺňajú podmienky

ustanovené týmto zákonom, udeľuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len "úrad") patenty.

Podľa patenty sa udeľujú na vynálezy

zo všetkých oblastí techniky, ktoré sú nové, zahŕňajú vynálezcovskú činnosť a sú priemyselne využiteľné.

Podľa , vynález sa považuje za nový, ak nie je

súčasťou stavu techniky.

Za stav techniky sa považuje všetko, čo bolo kdekoľvek pred dňom, od ktorého

patrí prihlasovateľovi právo prednosti (§ 36), sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom.

7

Podľa vynález sa považuje za výsledok

vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky.

Podľa vynález sa považuje za priemyselne využiteľný,

ak sa jeho predmet môže vyrábať alebo sa môže využívať v akomkoľvek odvetví, najmä v odvetví priemyslu a pôdohospodárstva.

Podľa , , konanie o prihláške sa začína

podaním prihlášky na úrad.

Ak ďalej nie je uvedené inak, za deň podania prihlášky sa považuje deň

doručenia alebo doplnenia podania, ktoré obsahuje aspoň a) údaje, z ktorých je zrejmý úmysel prihlasovateľa podať prihlášku, b) údaje umožňujúce identifikáciu prihlasovateľa a styk s prihlasovateľom, c) časť, ktorá sa javí ako opis. Ak úrad zistí, že prihláška nespĺňa náležitosti podľa odseku 2 písm. c) alebo je neúplná, vyzve prihlasovateľa, aby prihlášku v ním určenej lehote doplnil.

Podľa až 5, v rámci predbežného prieskumu

prihlášky úrad zisťuje, či a) sú splnené podmienky na určenie dňa podania prihlášky podľa § 35, b) sú splnené podmienky na priznanie práva prednosti podľa § 36, c) prihláška spĺňa podmienky podľa § 37, 38 a 59, d) prihláška spĺňa podmienky podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (§ 80), e) prihlasovateľ zaplatil príslušný správny poplatok podľa § 79 ods. 9, f) je prihlasovateľ zastúpený oprávneným zástupcom podľa § 79 ods. 1, g) prihláška neobsahuje predmet, ktorý zjavne nespĺňa podmienky podľa § 5 ods. 1 alebo sa nepovažuje za vynález podľa § 5 ods. 3, alebo ktorý podlieha výluke z patentovateľnosti podľa § 6. V prípade pochybností môže úrad vyzvať prihlasovateľa, aby predvedením predmetu prihlášky alebo iným vhodným spôsobom preukázal jeho využiteľnosť. Ak prihlasovateľ využiteľnosť nepreukáže alebo výzve nevyhovie, platí, že predmet prihlášky nie je využiteľný. V prípade zistenia nedostatkov podľa odseku 1 písm. e) a f) alebo § 35 ods. 2, alebo § 37 ods. 3 a 5, alebo § 79 ods. 9, alebo podľa vykonávacieho predpisu (§ 80), úrad vyzve prihlasovateľa, aby vytknuté nedostatky v určenej lehote odstránil alebo sa o výzve vyjadril. Ak prihlasovateľ výzve v určenej lehote nevyhovie alebo jeho vyjadrenie nevyvráti odôvodnenosť výzvy, úrad konanie o prihláške zastaví. Na tento následok musí byť prihlasovateľ vo výzve upozornený. Ak prihláška nespĺňa podmienky podľa § 37 ods. 1 a 4 alebo § 38 ods. 1 až 3, alebo predmet prihlášky zjavne nespĺňa podmienky podľa § 5 ods. 1, alebo sa nepovažuje za vynález podľa § 5 ods. 3, alebo zjavne podlieha výluke z patentovateľnosti podľa § 6, alebo platí domnienka podľa odseku 2, úrad prihlášku zamietne. Pred zamietnutím prihlášky úrad umožní prihlasovateľovi vyjadriť sa o zistených dôvodoch, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť. Ak sa nesplnia podmienky na uplatnenie práva prednosti podľa § 36 ods. 2 až 9 a podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (§ 80), úrad prizná prihlasovateľovi právo prednosti podľa § 36 ods. 1 písm. a).

Podľa úrad prihlášku zverejní bez zbytočného

odkladu po uplynutí 18 mesiacov od vzniku práva prednosti a toto zverejnenie oznámi vo vestníku.

8

Podľa na žiadosť prihlasovateľa, tretej osoby

alebo z úradnej moci úrad bez zbytočného odkladu vykoná úplný prieskum prihlášky, v ktorom zisťuje, či prihláška spĺňa podmienky na udelenie patentu ustanovené týmto zákonom.

Podľa , ak podmienky ustanovené

na udelenie patentu nie sú splnené (§ 5, 7, 8 a 9), úrad prihlášku zamietne. Pred zamietnutím prihlášky úrad umožní prihlasovateľovi vyjadriť sa o zistených dôvodoch, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť. Ak úrad dodatočne zistí nedostatky prihlášky alebo nesplnenie podmienok, ktoré sú predmetom predbežného prieskumu prihlášky, postupuje podľa § 40 ods. 2 až 5.

Podľa prihlasovateľ môže v priebehu konania

o prihláške prihlášku upraviť; úpravy a zmeny vykonané v prihláške nesmú ísť nad rámec jej pôvodného podania.

Podľa , , účastník konania pred úradom

(ďalej len "účastník") je povinný predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Úrad rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli účastníkmi predložené alebo navrhnuté.

Odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, ţe správne orgány oboch stupňov

v predmetnej veci postupovali v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadováţili relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutia, skutkové okolnosti správne právne posúdili a dôvody svojho rozhodnutia náleţite zdôvodnili v odôvodnení svojich rozhodnutí, z ktorých dôvodov napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu povaţoval v súlade so zákonom.

Senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti, ţe úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti

rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy (§ a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia ( ).

Odvolací súd z predloţeného spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého

tvoril administratívny spis zistil, ţe Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky

9

rozhodnutím zo dňa 22.7.2008, č. PP 147-2001 zamietol patentovú prihlášku ţalobcu zn. PP X. Predsedníčka Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky na základe rozkladu ţalobcu proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňové rozhodnutie potvrdila a rozklad zamietla. Z odôvodnenia rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu vyplýva, ţe sa stotoţnil so skutkovým a právnym záverom správneho orgánu prvého stupňa. Ţalovaný taktieţ konštatoval, ţe vynález, ktorý bol predmetom prihlášky ţalobcu, nebol výsledkom vynálezcovskej činnosti v zmysle § 8 ods. 1 patentového zákona, pretoţe pre odborníka vyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky. Poukázal na to, ţe po preskúmaní obsahov dokumentov D1-D4, hoci sa v nich spomínaný spôsob inaktivácie priónov, resp. zníţená infekčnosť ich populácie, neuvádza v súvislosti s prípravou potravín, je zrejmé, ţe dávajú odborníkovi informácie o tom, ţe inaktiváciu priónov resp. zníţenie infekčnosti ich populácie je moţné dosiahnuť vplyvom zvýšenej teploty po určitú dobu, ktorej dosiahnutie v prípade, ţe na prióny má pôsobiť vodná para (napr. v autokláve), resp. pokiaľ sa spracúvanie infikovanej suroviny vykonáva vo vodnom roztoku, je umoţnené tým, ţe inaktivácia priónov sa vykonáva za zvýšeného tlaku, t.j. vyššieho tlaku ako je atmosférický tlak a súčasne je však odborníkovi z týchto dokumentov zrejmé, ţe spôsobom, kedy sa na priónmi infikovaný materiál pôsobí vysokou teplotou pri tlaku vyššom ako je atmosférický tlak, nemoţno očakávať absolútnu stratu infekčnosti materiálu, pretoţe uvedené extrémne podmienky môţe byť schopná preţiť malá rezistentná subpopulácia priónov. Námietku ţalobcu voči dokumentom D1-D4 povaţoval za irelevantnú, pretoţe dokument D1 predstavuje medzinárodnú patentovú prihlášku a dokumenty D2-D4 sú odborné články publikované v renomovaných vedeckých publikáciách, pričom informácie uvedené v týchto dokumentoch nie je odborník motivovaný spochybňovať alebo ich povaţovať za chybné, pokiaľ neskoršie zverejnené dokumenty nedokazujú opak alebo nevyvracajú to, čo bolo v týchto dokumentoch uvedené, ako aj, ţe patentový zákon pre dokumenty, ktoré sú namietané voči novosti alebo vynálezcovskej činnosti, nestanovuje ţiadne podmienky. Ďalej odvolací súd zistil, ţe ţalobca ako prihlasovateľ podal prihlášku vynálezu dňa 24.1.2001 zapísanú pod sp. zn. PP X. s nasledujúcim znením patentových nárokov: „Spôsob prípravy potravín so zníţením nebezpečia degeneratívnych ochorení, ktoré vyplývajú z anomálií mäsovoprodukčných zvierat, vyznačujúcich sa tým, ţe sa suroviny tepelne spracúvajú v tlakových nádobách nad 100°C a nad barometrickým tlakom“. Dňa 3.9.2001 a 4.10.2001 boli úradu doručené upravené podklady patentovej prihlášky. Úrad prihlasovateľa upozornil listami zo dňa 4.8.2003, 21.9.2004, 30.12.2004 a 4.4.2005, ţe úpravy patentovej prihlášky zo dňa 3.9.2001 a 4.10.2001 sú neprípustné, pretoţe idú nad rámec pôvodného podania. Úrad povaţoval za predmet patentovej prihlášky spôsob prípravy potravín so zníţením nebezpečia degeneratívnych ochorení (prióny) tepelným spracúvaním suroviny.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu zhodne so súdom prvého stupňa zo skutkových

zistení vyplývajúcich z predloţeného administratívneho spisu je zrejmé, ţe správne orgány oboch stupňov sa v predmetnej veci prihláškou ţalobcu ako prihlasovateľa vynálezu náleţite zaoberali a správne posudzovali, či navrhované riešenie vynálezu spĺňa zákonné podmienky patentu v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 5 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1, 2, s § 8 ods. 1 a s § 9 patentového zákona.

Predpokladom uznania riešenia vynálezu predkladaného prihlasovateľom za patent

je splnenie kogentných podmienok zákonom stanovených v právnych normách § 5 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 1, 2, s § 8 ods. 1 a s § 9 patentového zákona, teda riešenie je nové, zahŕňa vynálezcovskú činnosť a je priemyselne využiteľné, pričom vynález sa považuje za nový, ak nie je súčasťou stavu techniky a za stav techniky sa považuje všetko, čo bolo kdekoľvek pred dňom, od ktorého patrí prihlasovateľovi právo prednosti (§ 36),

10

sprístupnené verejnosti akýmkoľvek spôsobom, súčasne vynález sa považuje za výsledok vynálezcovskej činnosti, ak pre odborníka nevyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky a za priemyselne využiteľný sa považuje, ak sa jeho predmet môže vyrábať alebo sa môže využívať v akomkoľvek odvetví, najmä v odvetví priemyslu a pôdohospodárstva. Len vynálezom, ktoré spĺňajú podmienky ustanovené patentovým zákonom, udeľuje Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky podľa patenty, inak prihlášku zamietne podľa uvedeného zákona.

Správne orgány oboch stupňov v danej veci konštatovali, ţe vynález, ktorý bol

predmetom prihlášky ţalobcu, nebol výsledkom vynálezcovskej činnosti v zmysle § 8 ods. 1 patentového zákona, pretoţe pre odborníka vyplýva zrejmým spôsobom zo stavu techniky, s poukazom na obsah dokumentov D1-D4 a svoju správnu úvahu v odôvodneniach svojich rozhodnutí aj náleţte zdôvodnili, pričom sa vysporiadali s jednotlivými námietkami ţalobcu ako prihlasovateľa vynálezu.

V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu poukazuje na to, ţe pri rozhodnutí, ktoré

správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváţenie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia neposudzuje ( ) a súčasne súd nepreskúmava rozhodnutie, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia technického stavu veci ( ).

Z uvedených dôvodov odvolací súd neprihliadol na námietky ţalobcu, ţe správne

orgány oboch stupňov nesprávne posúdili obsah jeho prihlášky vynálezu v kontexte jeho dodatočných úprav z technických hľadísk jeho novosti, vynálezcovskej činnosti a priemyselného vyuţitia, tvrdiac, ţe predmetom prihlášky je spôsob prípravy potravín, a nie likvidácia ţivočíšneho odpadu, o čom pojednáva Směrnice Rady z 27. listopadu 1990, stanovující zásady likvidace a spracovaní odpadu ţivočišního původu, jejich uvádění na trh a ochrany krmiv zvířecího nebo rybího původu před patogény a měnící smernici 90/425/EEC, (90/667/EHS) – príl. č.12. Posúdenie návrhu riešenia predloţeného ţalobcom ako prihlasovateľom v jeho prihláške vynálezu bolo zaloţené výlučne na posúdení technického stavu veci a zákonodarca v ustanoveniach §§ 35 a nasl. patentového zákona zveruje do právomoci Úradu kompetencie posudzovania splnenia zákonných podmienok pre udelenie patentu riešeniu navrhovaného v prihláške. Súd nepreskumáva posudzovanie návrhu riešenia vynálezu prihláseného prihláškou ţalobcu úradom z technických hľadísk, keďţe ide výlučne o posúdenie technického stavu veci. V danom prípade odvolací súd z predloţeného administratívneho spisu mal preukázané, ţe úrad po podaní prihlášky vynálezu so ţalobcom konal postupom v súlade s patentovým zákonom, v priebehu konania ho oboznamoval so svojimi skutkovými zisteniami a vyzýval ho na vyjadrenie, ako aj, aby predloţil dôkazy priemyselného vyuţitia navrhovaného riešenia, ktoré ţalobca nepredloţil. Úrad rozhodol na základe skutkových zistení predloţených ţalobcom a zadováţených z úradnej povinnosti a svoje právne závery, ku ktorým dospel správnym uváţením, náleţite v rozhodnutiach odôvodnil.

Pokiaľ ţalobca ako hlavný dôvod nezákonnosti rozhodnutia ţalovaného ako aj

rozsudku prvostupňového súdu povaţoval skutočnosť, ţe ani ţalovaný ani súd nemá k dispozícii odborníkov v danej oblasti a odborné stanoviská si nevyţiadali a súčasne namietal, ţe správne orgány oboch stupňov v priebehu správneho konania mu nedali odpoveď na jeho ţiadosť na vyţiadanie si odborného stanoviska, odvolací súd taktieţ nemohol

11

prihliadnuť na túto jeho námietku. Z právnej úpravy ustanovenej v právnej norme § 53 ods. 1, 2, 3 patentového zákona žalobcovi ako účastníkovi konania pred úradom vyplývala povinnosť predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie dôvodnosti navrhovaného riešenia predloženého v prihláške vynálezu ako aj dôvodnosť svojich tvrdení, pričom úrad, ktorý dokazovanie vykonáva a dôkazy hodnotení podľa svojej úvahy, rozhoduje na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ktoré boli žalobcom ako účastníkom predložené. Nebolo povinnosťou úradu nariadiť odborné posúdenie odborníkom z príslušného odboru, keďže na základe predložených podkladov prihlasovateľom z úradnej povinnosti posudzuje splnenie zákonných podmienok pre udelenie patentu riešeniu navrhovaného v prihláške. Žalobca mal však právo v priebehu konania predložiť odborné posúdenie odborníkom z príslušného odboru, ktoré by preukazovalo dôvodnosť jeho prihlášky navrhovaného riešenia vynálezu. Nepredloženie dôkazu spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti o tom, že navrhované riešenie vynálezu v prihláške spĺňa zákonom predpokladané podmienky, malo za následok neúspech žalobcu v konaní.

Pokiaľ ţalobca tvrdil, ţe nekritické a čiernobiele stanovisko súdu k rozhodnutiam

ţalovaného nastoľuje i otázku porušenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v znení protokolov, najmä tým, ţe ţalovaný (nie prvýkrát, i keď v inom prípade) procesnými chybami riešil danú vec zhruba deväť rokov, odvolací súd nesúhlasil ani s uvedeným tvrdením. vo svojich ustanoveniach úradu neurčuje lehotu, v ktorej by mal rozhodnúť. Z uvedených dôvodov rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov nie je moţné povaţovať za nezákonné len z dôvodu, ţe správne orgány konali vo veci zhruba 9 rokov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, ţe z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe v priebehu správneho konania úrad viackrát vyzýval ţalobcu ako prihlasovateľa na predloţenie dôkazov priemyselnej vyuţiteľnosti prihláseného vynálezu, ktoré dôkazy ţalobca nepredloţil a dĺţka konania bola podmienená jednaním úradu so ţalobcom v súvislosti s predkladaním dôkazov za účelom dôvodnosti jeho prihlášky vynálezu ako aj charakterom konania o takejto prihláške. V čom inak ţalobca videl nekritické a čiernobiele stanovisko súdu k rozhodnutiam ţalovaného, ktorá by nastoľovala otázku porušenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ţalobca neuviedol, z ktorého dôvodu nebolo moţné sa touto námietkou ďalej zaoberať. Skutočnosť, ţe vo veci ţalobcu nebolo rozhodnuté v jeho prospech postupom úradu v intenciách patentového zákona v konaní, ktoré trvalo dlhú dobu, nie je moţné samo osebe povaţovať za porušenie Dohovoru.

Pokiaľ ţalobca nesúhlasil s právnym názorom prvostupňového súdu, keď sa stotoţnil

s názorom ţalovaného správneho orgánu a nepovaţoval za dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia skutočnosť, ţe ţalobca nedostal ţiadnu námietku proti novosti prihlášky, tvrdiac, ţe ich názor nemá ţiadnu oporu v patentovom zákone, pričom poukázal na nutnú, i keď nedostačujúcu podmienku podľa patentového zákona ustanovenú v a v , odvolací súd taktieţ na túto jeho námietku neprihliadol. V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu opätovne poukazuje na právnu úpravu ustanovenú v v spojení s , citovanú vyššie, v zmysle ktorej patrí do právomoci úradu posudzovanie, či predloţené riešenie vynálezu spĺňa podmienky patentu na základe technického posúdenia veci, a teda posudzovanie splnenia zákonných podmienok pre udelenie patentu prihlasovanému vynálezu, pričom zákonodarca predpokladá pre udelenie patentu splnenie podmienok ustanovených v , , a patentového zákona a právnu úpravu ustanovujúcu podmienky v a v nepovaţuje za kogentné podmienky pre udelenie patentu. Zo skutkových zistení vyplýva, ţe ţalovaný správny orgán v danom prípade posudzoval navrhované riešenie predloţené ţalobcom v prihláške vynálezu v intenciách

12

uvedených právnych noriem a svoje závery, ku ktorým dospel na základe správneho uváţenia náleţite zdôvodnil v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Odvolací súd taktieţ nepovaţoval za dôvodnú námietku ţalobcu, ţe mu bolo

ţalovaným znemoţnené jednanie s priemyselnými firmami tým, ţe vyradil PV X. zo Zoznamu prihlášok v konaní, uverejneného na internete, hoci o prihláške nebolo rozhodnuté. Z administratívneho spisu ako aj z rozhodnutí úradu vyplýva, ţe predmetom konania bola prihláška vynálezu ţalobcu zapísaná pod sp. zn. PP X., ktorú aj úrad zapísal do Zoznamu prihlášok v konaní a uverejnil na internete. Nie je preto zrejmé, akú skutočnosť ţalobca v odvolaní namietal v súvislosti s tvrdením, ţe mu odporca znemoţnil jednanie s priemyselnými firmami, keď vyradil PV X zo Zoznamu prihlášok v konaní, uverejneného na internete.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa,

ţe správne orgány oboch stupňov v danej veci postupovali a rozhodli v súlade s ustanoveniami patentového zákona, vo veci si zadováţili dostatok podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia a svoje skutkové a právne závery náleţite zdôvodnili v odôvodnení svojich rozhodnutí. Pokiaľ teda súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol, rozhodol vo veci zákonne.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja

ods. 3 v spojení s a s , potvrdil ako vecne a právne správny.

Odvolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania podľa § 246c

ods. 1 v spojení s a s , pretoţe bol v tomto konaní neúspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 26. októbra 2011

JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth