Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
443/381443.e276dc.pdf
PDF · 238.11 KB
No categories available
10Sžr/21/2010
Najvyšší súd 10Sžr/21/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana
Moravu v právnej veci navrhovateľov: 1. A. Ď., bytom S., 2. J. C., bytom S., 3. M. C., bytom
S., všetci zastúpení JUDr. M. B., advokátom, P., proti odporcovi: Správa katastra
Námestovo, Hattalova 367/15, Námestovo, za účasti účastníka konania: J. G., bytom S.,
zastúpený JUDr. A. S., advokátom, R., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu
č. V-1901/08-P zo dňa 21.6.2010, na odvolanie J. G. proti rozsudku Krajského súdu v Žiline
č. k. 29Sp/42/2010-33 zo dňa 15.10.2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č. k. 29Sp/42/2010-33 zo dňa 15. októbra 2010 p o t v r d z u j e .
Účastník J. G. j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1., 2., a 3. rade trovy
odvolacieho konania v celkovej výške 446,42 € na účet advokáta JUDr. M. B. do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Žiline rozsudkom 29Sp/42/2010 zrušil rozhodnutie Správy katastra
Námestovo č. V-1901/08-P zo dňa 21.6.2010 a vec vrátil správnemu orgánu na nové konanie.
Súčasne rozhodol, že navrhovateľom náhradu trov konania nepriznáva.
V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z administratívneho spisu mal
za preukázané, že medzi navrhovateľmi v 1., 2. a 3. rade ako kupujúcimi a predávajúcim J. G.
bola dňa 23.10.2008 uzavretá kúpno-predajná zmluva podľa § 588 Občianskeho zákonníka.
Predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti špecifikované v bode 2.2 zmluvy a návrh na vklad
vlastníckeho práva z predmetnej zmluvy bol doručený Správe katastra v Námestove dňa
27.10.2008. V administratívnom spise sa ďalej nachádza podanie J. G. z 27.10.2008 označené
ako návrh na zastavenie konania adresované správe katastra. Ako dôvod na zatavenie konania
uviedol, že M. C., ktorý vybavoval kúpnu zmluvu, na jeho viacnásobné otázky uviedol, že
tieto pozemky patria kúpiť im ako príbuzenskej rodine, avšak sa ukázalo, že pozemky patria
kúpiť aj ďalšej príbuzenskej rodine.
Správa katastra v Námestove rozhodnutím V-1901/08-P zo dňa 30.4.2009 konanie
o návrhu na vklad zastavila. Na základe odvolania navrhovateľov v 1. až 3. rade Katastrálny
úrad v Žiline rozhodnutím č. Vo-7/2010-Ľu zo dňa 30.4.2010 zrušil rozhodnutie správy
katastra v Námestove a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie.
V odôvodnení rozhodnutia katastrálny úrad poukázal na to, že v súlade s ustanovením § 40a
Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a
Občianskeho zákonníka, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto
úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Katastrálny úrad ďalej uviedol,
že správa katastra pokiaľ podanie J. G. zo dňa 27.10.2008 považovala za dovolanie sa
námietky relatívnej neplatnosti, mala návrh zamietnuť a nie konanie zastaviť.
Krajský súd v Žiline sa však nestotožnil s právnym názorom Správy katastra
v Námestove, že by v danom prípade malo ísť o relatívne neplatný právny úkon z kúpno-
predajnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi 23.10.2008. Podanie predávajúceho
J. G. zo dňa 27.10.2008 nemožno podľa neho považovať za dovolanie sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu zo strany predávajúceho v zmysle ustanovení § 40a a § 49a Občianskeho
zákonníka, nakoľko podľa názoru súdu v danom prípade ide o procesný právny úkon
zo strany predávajúceho ako účastníka katastrálneho konania – návrh na zastavenie konania
podľa § 31b zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“).
Z podania nie je zrejmé, že ide o hmotnoprávny úkon dovolania sa relatívnej neplatnosti
vo vzťahu k ostatným účastníkom. Krajský súd tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo 192/2008, ktorý v otázke omylu vo vôli uviedol, že tento je právne
významný len vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti,
ktorá bola pre tento právny úkon rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala, alebo musela o ňom vedieť v čase právneho úkonu. V danom prípade
nemožno hovoriť o relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a Občianskeho
zákonníka, nakoľko nešlo o podstatný omyl. Keďže krajský súd vyhodnotil, že nešlo
o relatívnu neplatnosť právneho úkonu predmetnej kúpno-predajnej zmluvy v zmysle § 40a
a § 49a Občianskeho zákonníka, rozhodnutie Správy katastra v Námestove zrušil a vec jej
vrátil na ďalšie konanie.
O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový súd tak, že úspešným účastníkom,
navrhovateľom v 1. až 3. rade, ktorí by mali právo na náhradu trov konania v zmysle § 250l
ods. 2 a § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ich náhradu
nepriznal, keďže si ju neuplatnili.
Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline č. 29Sp/42/2010 zo dňa 15.10.2010 sa
odvolal dňa 15.11.2010 účastník konania J. G., ktorý namietal, že jeho podanie označené ako
návrh na zastavenie konania možno považovať za dovolanie sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu podľa § 40a Občianskeho zákonníka. Toto bolo doručované správnemu
orgánu a aj všetkým účastníkom správneho konania, o čom sú doklady založené
v administratívnom spise. Nesúhlasil tiež s názorom krajského súdu, že v danom prípade
nešlo o konanie v omyle. Na dovolanie sa relatívnej neplatnosti v zmysle ustálenej judikatúry
stačí dovolanie sa tejto neplatnosti doručené účastníkom, pričom dôsledky nastanú týmto
doručením a nie rozhodnutím súdu. Odvolateľ ďalej namietal, že z jeho písomných podaní
zo dňa 5.11.2008 a 10.11.2008 jasne vyplýva vôľa, že žiada, aby správny orgán nekonal,
pretože bol uvedený do omylu ohľadne skutočnosti komu prináleží právo kúpiť predmetné
nehnuteľnosti. Aj keď tieto podania nie sú označené ako dovolanie sa relatívnej neplatnosti,
z ich obsahu je to zrejmé. Z toho dôvodu navrhuje, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského
súdu v Žiline zmenil tak, že rozhodnutie Správy katastra v Námestove č. V-1901/08 zo dňa
21.6.2010 potvrdí, alebo predmetný rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zruší
a vráti na nové konanie.
K odvolaniu účastníka sa vyjadrili aj navrhovatelia v 1. až 3. rade, ktorí uviedli,
že podľa ich názoru rozhodnutie Krajského súdu v Žiline je správne. V konaní nebolo
preukázané, že predávajúci konal v omyle a ani to, že omyl mal spôsobiť druhý účastník
zmluvy. Uviedli, že oni nikoho do omylu neuviedli a riadne zaplatili dohodnutú kúpnu cenu.
V zmysle uvedeného navrhli, aby Najvyšší súd SR rozhodnutie Krajského súdu v Žiline ako
vecne správne potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§246c OSP v spojení
s ustanovením § 10 ods. 2 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu
a konanie mu predchádzajúce (§ 246c v spojení s § 212 a nasl.), vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§250ja ods. 2 veta prvá OSP) s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
SR www.nsud.sk a v senáte dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci je rozsudok krajského súdu, ktorý zrušil
podľa § 250j ods. 2 písm. a/ OSP za použitia § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 OSP rozhodnutie
Správy katastra v Námestove č. V-1901/08-P zo dňa 21.6.2010, ktorým táto zamietla návrh
na povolenie vkladu kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností podľa ustanovenia § 31 ods. 3
zákona č. 162/1995 Z.z. v platnom znení a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Podľa § 31 ods. 1,2,3 katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy
a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený
v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné
a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.
Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad
splnené, správa katastra vklad povolí, inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad
splnené len z časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti
návrhu.
Podľa § 22 ods. 1,2,4 katastrálneho zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva
k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien
katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.
Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza
nehnuteľnosť. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom
konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 1,2,3,4 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu
a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať
plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať
im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať a najmä sa vyjadriť
k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám
a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc
a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány
sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania,
vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť
o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne,
rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu.
Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných
prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 32 ods. 1,2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne
a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie.
Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä
podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj
v skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti.
Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu
podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2
považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti
sa právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.
To isté platí ak správny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov
(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným predpisom o cenách je neplatný
iba v rozsahu, ktorý odporuje tomuto predpisu, ak ten, kto je takýmto úkonom dotknutý sa
neplatnosti dovolá.
Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba
urobila v omyle vychádzajúcom so skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca
a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť.
Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke
nerobí právny úkon neplatným.
Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami, treba
vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny
úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykových prejavom.
Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, najvyšší
súd s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 OSP konštatuje,
že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská
pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v plnom rozsahu
a aby nadbytočne neopakoval pre účastníka známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi
závermi krajského súdu, najvyšší súd sa v odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu
niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia záverov
zistených v odvolacom konaní.
Predovšetkým treba konštatovať, že súd prvého stupňa sa vysporiadal so všetkými
námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku.
Krajský súd správne konštatoval, že v danej prejednávanej veci nie je možné
považovať podanie odvolateľa J. G., ktoré je založené v administratívnom spise, zo dňa
10. novembra 2008 (v rozhodnutí krajského súdu je nesprávne uvedený dátum 27.10.2008)
adresované Správe katastra Námestovo za dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu
zo strany predávajúceho v zmysle § 40a a § 49a Občianskeho zákonníka, nakoľko v danom
prípade ide len o procesný úkon zo strany predávajúceho ako účastníka katastrálneho konania
a týmto procesným úkonom je návrh na zastavenie konania podľa ustanovenia § 31b
katastrálneho zákona. Prvostupňový súd správne poukázal na tú skutočnosť, že z podania
predávajúceho J. G. nie je absolútne zrejmé, že ide o hmotnoprávny úkon, a to uplatnenie,
resp. dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu kúpno-predajnej zmluvy zo dňa
23.10.2008 vo vzťahu k ostatným účastníkom zmluvy. Správa katastra nesprávne z tohto
procesného podania vyvodzovala hmotnoprávny úkon a to dovolanie sa neplatnosti právneho
úkonu. Ďalej súd prvého stupňa opiera svoj právny názor o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
č.k. 3Cdo 192/2008, podľa ktorého ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka obsahuje
úpravu právnych následkov pre prípad, že právny úkon bol urobený v omyle alebo
nevedomosti o skutočnom stave veci. Podstata omylu spočíva v tom, že konajúci mal
nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch úkonu. Omyl vo vôli je právne
významný len vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti,
ktorá bola pre právny úkon rozhodujúca, resp. podstatná a osoba, ktorej bol právny úkon
určený, tento omyl vyvolala, alebo musela o ňom vedieť v čase právneho úkonu. Právne
následky omylu sú teda spojené len s určitým kvalifikovaným omylom. Právne významný
omyl je vtedy, ak je tento omyl skrytý a druhý účastník tento omyl spôsobil priamo
a úmyselne. Omyl je podstatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom
zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, bez ktorej by k právnemu úkonu
nedošlo. Správne o tom súd prvého stupňa vyvodil právny záver, že ustanovenie § 49a
Občianskeho zákonníka nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu
dovoláva, zbavená povinnosti si sama podľa okolnosti konkrétneho prípadu zabezpečiť
objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce
pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechá
mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu. V takomto
prípade nie je možné hovoriť o relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nakoľko nie je možné
hovoriť o podstatnom omyle.
Preukázanie týchto skutočností je však, podľa názoru najvyššieho súdu, predmetom
prípadného občianskeho právneho konania vo veci žaloby o určenie neplatnosti právneho
úkonu. V danom prípade totiž hranica dokazovania vo vkladovom konaní presahuje rámec
správneho konania.
Ohľadne námietky odvolateľa s poukazom na § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
že jeho skutočným úmyslom bolo odstúpenie od kúpnej zmluvy, najvyšší súd dodáva,
že predmetné podanie J. G. založené v administratívnom spise označené ako návrh
na zastavenie konania v zmysle § 31 písm. b/ katastrálneho zákona je potrebné považovať
za procesný úkon účastníka konania. Pri procesnom úkone účastníka konania, ktorý je
jednoznačne označený relevantným zákonným pojmom, (v danom prípade žiadosťou
o zastavenie konania podľa § 31b katastrálneho konania), nemožno dospieť výkladom
k úvahám o možnom skutočnom úmysle konajúcej osoby tak, ako pri hmotnoprávnom úkone.
Je nesporné, že žiadosť o zastavenie katastrálneho konania je výlučne procesným úkonom.
Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,
po vyhodnotení odvolacích dôvodov navrhovateľa, najvyšší súd s osvojením si argumentácie
krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a § 151 ods. 1 a 5 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 224 ods. 1 OSP tak, že úspešným navrhovateľom priznal
právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa vyčíslenia právneho zástupcu v zmysle
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) v sume
446,42 Eur, ktorá pozostáva:
- z náhrady trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby:
prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1
písm. a) vyhlášky) v sume 120,23 € – 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky) x 3 (počet
účastníkov) = 180,36 €
písomné podanie na súd vo veci samej – vyjadrenie (§ 14 ods. 1 písm. b)
vyhlášky) v sume 120,23 € – 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky) x 3 (počet
účastníkov) = 180,36 €
- z paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,21 € za každý úkon právnej služby –
2 x 7,21 = 14,42 € a
- z 19 % DPH (v zmysle vyčíslenia) zo sumy 375,14 € (180,36 € + 180,36 € + 14,42 €)
t.j. 71,28 €.
Keďže navrhovatelia mali v podanom vyčíslení chybne uvedenú základnú sadzbu tarifnej
odmeny za oba úkony právnej služby, Najvyšší súd Slovenskej republiky im nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania za oba úkony vo výške 123,23 Eur – 50%, t.j. po 61,62 Eur
za úkon (ako to bolo nesprávne uvedené vo vyčíslení), keďže táto nezodpovedá vyhláške
a bola im priznaná suma 120,23 Eur (t. j. 1/6 z výpočtového základu na rok 2010 - 721,40 Eur
podľa § 11 ods. 4 veta prvá vyhlášky) – 50 %, t.j. po 60,12 Eur za každý úkon právnej služby
na jedného účastníka.
Účastník konania J. G. je povinný zaplatiť navrhovateľom vyššie uvedenú náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 446,42 Eur k rukám ich právneho zástupcu JUDr. M. B.,
advokáta, v zmysle § 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP v lehote 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 26. októbra 2011
JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková