Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/21/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Milana

Moravu v právnej veci navrhovateľov: 1. A. Ď., bytom S., 2. J. C., bytom S., 3. M. C., bytom

S., všetci zastúpení JUDr. M. B., advokátom, P., proti odporcovi: Správa katastra

Námestovo, Hattalova 367/15, Námestovo, za účasti účastníka konania: J. G., bytom S.,

zastúpený JUDr. A. S., advokátom, R., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu

č. V-1901/08-P zo dňa 21.6.2010, na odvolanie J. G. proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

č. k. -33 zo dňa 15.10.2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k. -33 zo dňa 15. októbra 2010 p o t v r d z u j e .

Účastník J. G. j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom v 1., 2., a 3. rade trovy

odvolacieho konania v celkovej výške 446,42 € na účet advokáta JUDr. M. B. do 30 dní

od právoplatnosti rozsudku.

2

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Žiline rozsudkom zrušil rozhodnutie Správy katastra

Námestovo č. V-1901/08-P zo dňa 21.6.2010 a vec vrátil správnemu orgánu na nové konanie.

Súčasne rozhodol, že navrhovateľom náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že z administratívneho spisu mal

za preukázané, že medzi navrhovateľmi v 1., 2. a 3. rade ako kupujúcimi a predávajúcim J. G.

bola dňa 23.10.2008 uzavretá kúpno-predajná zmluva podľa .

Predmetom zmluvy boli nehnuteľnosti špecifikované v bode 2.2 zmluvy a návrh na vklad

vlastníckeho práva z predmetnej zmluvy bol doručený Správe katastra v Námestove dňa

27.10.2008. V administratívnom spise sa ďalej nachádza podanie J. G. z 27.10.2008 označené

ako návrh na zastavenie konania adresované správe katastra. Ako dôvod na zatavenie konania

uviedol, že M. C., ktorý vybavoval kúpnu zmluvu, na jeho viacnásobné otázky uviedol, že

tieto pozemky patria kúpiť im ako príbuzenskej rodine, avšak sa ukázalo, že pozemky patria

kúpiť aj ďalšej príbuzenskej rodine.

Správa katastra v Námestove rozhodnutím V-1901/08-P zo dňa 30.4.2009 konanie

o návrhu na vklad zastavila. Na základe odvolania navrhovateľov v 1. až 3. rade Katastrálny

úrad v Žiline rozhodnutím č. Vo-7/2010-Ľu zo dňa 30.4.2010 zrušil rozhodnutie správy

katastra v Námestove a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie.

V odôvodnení rozhodnutia katastrálny úrad poukázal na to, že v súlade s ustanovením § 40a

, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa

, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takýmto

úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Katastrálny úrad ďalej uviedol,

že správa katastra pokiaľ podanie J. G. zo dňa 27.10.2008 považovala za dovolanie sa

námietky relatívnej neplatnosti, mala návrh zamietnuť a nie konanie zastaviť.

Krajský súd v Žiline sa však nestotožnil s právnym názorom Správy katastra

v Námestove, že by v danom prípade malo ísť o relatívne neplatný právny úkon z kúpno-

predajnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi 23.10.2008. Podanie predávajúceho

J. G. zo dňa 27.10.2008 nemožno podľa neho považovať za dovolanie sa relatívnej neplatnosti

právneho úkonu zo strany predávajúceho v zmysle ustanovení § 40a a § 49a Občianskeho

3

zákonníka, nakoľko podľa názoru súdu v danom prípade ide o procesný právny úkon

zo strany predávajúceho ako účastníka katastrálneho konania – návrh na zastavenie konania

podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných

práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“).

Z podania nie je zrejmé, že ide o hmotnoprávny úkon dovolania sa relatívnej neplatnosti

vo vzťahu k ostatným účastníkom. Krajský súd tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. , ktorý v otázke omylu vo vôli uviedol, že tento je právne

významný len vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti,

ktorá bola pre tento právny úkon rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento

omyl vyvolala, alebo musela o ňom vedieť v čase právneho úkonu. V danom prípade

nemožno hovoriť o relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 49a Občianskeho

zákonníka, nakoľko nešlo o podstatný omyl. Keďže krajský súd vyhodnotil, že nešlo

o relatívnu neplatnosť právneho úkonu predmetnej kúpno-predajnej zmluvy v zmysle § 40a

a , rozhodnutie Správy katastra v Námestove zrušil a vec jej

vrátil na ďalšie konanie.

O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový súd tak, že úspešným účastníkom,

navrhovateľom v 1. až 3. rade, ktorí by mali právo na náhradu trov konania v zmysle § 250l

ods. 2 a (ďalej len „OSP“), ich náhradu

nepriznal, keďže si ju neuplatnili.

Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline č. zo dňa 15.10.2010 sa

odvolal dňa 15.11.2010 účastník konania J. G., ktorý namietal, že jeho podanie označené ako

návrh na zastavenie konania možno považovať za dovolanie sa relatívnej neplatnosti

právneho úkonu podľa . Toto bolo doručované správnemu

orgánu a aj všetkým účastníkom správneho konania, o čom sú doklady založené

v administratívnom spise. Nesúhlasil tiež s názorom krajského súdu, že v danom prípade

nešlo o konanie v omyle. Na dovolanie sa relatívnej neplatnosti v zmysle ustálenej judikatúry

stačí dovolanie sa tejto neplatnosti doručené účastníkom, pričom dôsledky nastanú týmto

doručením a nie rozhodnutím súdu. Odvolateľ ďalej namietal, že z jeho písomných podaní

zo dňa 5.11.2008 a 10.11.2008 jasne vyplýva vôľa, že žiada, aby správny orgán nekonal,

pretože bol uvedený do omylu ohľadne skutočnosti komu prináleží právo kúpiť predmetné

nehnuteľnosti. Aj keď tieto podania nie sú označené ako dovolanie sa relatívnej neplatnosti,

z ich obsahu je to zrejmé. Z toho dôvodu navrhuje, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského

4

súdu v Žiline zmenil tak, že rozhodnutie Správy katastra v Námestove č. V-1901/08 zo dňa

21.6.2010 potvrdí, alebo predmetný rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zruší

a vráti na nové konanie.

K odvolaniu účastníka sa vyjadrili aj navrhovatelia v 1. až 3. rade, ktorí uviedli,

že podľa ich názoru rozhodnutie Krajského súdu v Žiline je správne. V konaní nebolo

preukázané, že predávajúci konal v omyle a ani to, že omyl mal spôsobiť druhý účastník

zmluvy. Uviedli, že oni nikoho do omylu neuviedli a riadne zaplatili dohodnutú kúpnu cenu.

V zmysle uvedeného navrhli, aby Najvyšší súd SR rozhodnutie Krajského súdu v Žiline ako

vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( v spojení

s ustanovením ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

a konanie mu predchádzajúce (§ 246c v spojení s § 212 a nasl.), vec prejednal bez nariadenia

pojednávania ( veta prvá ) s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

SR www.nsud.sk a v senáte dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci je rozsudok krajského súdu, ktorý zrušil

podľa za použitia a rozhodnutie

Správy katastra v Námestove č. V-1901/08-P zo dňa 21.6.2010, ktorým táto zamietla návrh

na povolenie vkladu kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností podľa ustanovenia § 31 ods. 3

v platnom znení a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Podľa § 31 ods. 1,2,3 katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy

a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený

v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné

a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad

splnené, správa katastra vklad povolí, inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad

splnené len z časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti

návrhu.

5

Podľa § 22 ods. 1,2,4 katastrálneho zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva

k nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien

katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.

Na katastrálne konanie je príslušná správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nachádza

nehnuteľnosť. V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom

konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1,2,3,4 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní

v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu

a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať

plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti

s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať

im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať a najmä sa vyjadriť

k podkladom rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám

a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc

a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány

sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania,

vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú

k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť

o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne,

rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných

prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1,2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne

a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie.

Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä

podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj

v skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti.

Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa , ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu

podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2

považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, neplatnosti

6

sa právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.

To isté platí ak správny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov

(§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným predpisom o cenách je neplatný

iba v rozsahu, ktorý odporuje tomuto predpisu, ak ten, kto je takýmto úkonom dotknutý sa

neplatnosti dovolá.

Podľa právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba

urobila v omyle vychádzajúcom so skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca

a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť.

Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke

nerobí právny úkon neplatným.

Podľa , právne úkony vyjadrené slovami, treba

vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny

úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykových prejavom.

Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, najvyšší

súd s prihliadnutím na ustanovenie v spojení s konštatuje,

že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych

záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení

napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská

pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v plnom rozsahu

a aby nadbytočne neopakoval pre účastníka známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi

závermi krajského súdu, najvyšší súd sa v odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu

niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia záverov

zistených v odvolacom konaní.

Predovšetkým treba konštatovať, že súd prvého stupňa sa vysporiadal so všetkými

námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku.

Krajský súd správne konštatoval, že v danej prejednávanej veci nie je možné

považovať podanie odvolateľa J. G., ktoré je založené v administratívnom spise, zo dňa

10. novembra 2008 (v rozhodnutí krajského súdu je nesprávne uvedený dátum 27.10.2008)

adresované Správe katastra Námestovo za dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu

7

zo strany predávajúceho v zmysle a , nakoľko v danom

prípade ide len o procesný úkon zo strany predávajúceho ako účastníka katastrálneho konania

a týmto procesným úkonom je návrh na zastavenie konania podľa ustanovenia § 31b

katastrálneho zákona. Prvostupňový súd správne poukázal na tú skutočnosť, že z podania

predávajúceho J. G. nie je absolútne zrejmé, že ide o hmotnoprávny úkon, a to uplatnenie,

resp. dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu kúpno-predajnej zmluvy zo dňa

23.10.2008 vo vzťahu k ostatným účastníkom zmluvy. Správa katastra nesprávne z tohto

procesného podania vyvodzovala hmotnoprávny úkon a to dovolanie sa neplatnosti právneho

úkonu. Ďalej súd prvého stupňa opiera svoj právny názor o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

č.k. , podľa ktorého ustanovenie obsahuje

úpravu právnych následkov pre prípad, že právny úkon bol urobený v omyle alebo

nevedomosti o skutočnom stave veci. Podstata omylu spočíva v tom, že konajúci mal

nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch úkonu. Omyl vo vôli je právne

významný len vtedy, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti,

ktorá bola pre právny úkon rozhodujúca, resp. podstatná a osoba, ktorej bol právny úkon

určený, tento omyl vyvolala, alebo musela o ňom vedieť v čase právneho úkonu. Právne

následky omylu sú teda spojené len s určitým kvalifikovaným omylom. Právne významný

omyl je vtedy, ak je tento omyl skrytý a druhý účastník tento omyl spôsobil priamo

a úmyselne. Omyl je podstatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom

zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, bez ktorej by k právnemu úkonu

nedošlo. Správne o tom súd prvého stupňa vyvodil právny záver, že ustanovenie § 49a

nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba, ktorá sa omylu

dovoláva, zbavená povinnosti si sama podľa okolnosti konkrétneho prípadu zabezpečiť

objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce

pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechá

mylne ovplyvniť prípadnými náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu. V takomto

prípade nie je možné hovoriť o relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nakoľko nie je možné

hovoriť o podstatnom omyle.

Preukázanie týchto skutočností je však, podľa názoru najvyššieho súdu, predmetom

prípadného občianskeho právneho konania vo veci žaloby o určenie neplatnosti právneho

úkonu. V danom prípade totiž hranica dokazovania vo vkladovom konaní presahuje rámec

správneho konania.

8

Ohľadne námietky odvolateľa s poukazom na ,

že jeho skutočným úmyslom bolo odstúpenie od kúpnej zmluvy, najvyšší súd dodáva,

že predmetné podanie J. G. založené v administratívnom spise označené ako návrh

na zastavenie konania v zmysle § 31 písm. b/ katastrálneho zákona je potrebné považovať

za procesný úkon účastníka konania. Pri procesnom úkone účastníka konania, ktorý je

jednoznačne označený relevantným zákonným pojmom, (v danom prípade žiadosťou

o zastavenie konania podľa § 31b katastrálneho konania), nemožno dospieť výkladom

k úvahám o možnom skutočnom úmysle konajúcej osoby tak, ako pri hmotnoprávnom úkone.

Je nesporné, že žiadosť o zastavenie katastrálneho konania je výlučne procesným úkonom.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení odvolacích dôvodov navrhovateľa, najvyšší súd s osvojením si argumentácie

krajského súdu postupom podľa a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

tohto rozsudku.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa v spojení s a a v spojení

s veta prvá a tak, že úspešným navrhovateľom priznal

právo na náhradu trov odvolacieho konania podľa vyčíslenia právneho zástupcu v zmysle

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) v sume

446,42 Eur, ktorá pozostáva:

- z náhrady trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby:

prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1

písm. a) vyhlášky) v sume 120,23 € – 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky) x 3 (počet

účastníkov) = 180,36 €

písomné podanie na súd vo veci samej – vyjadrenie (§ 14 ods. 1 písm. b)

vyhlášky) v sume 120,23 € – 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky) x 3 (počet

účastníkov) = 180,36 €

- z paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,21 € za každý úkon právnej služby –

2 x 7,21 = 14,42 € a

- z 19 % DPH (v zmysle vyčíslenia) zo sumy 375,14 € (180,36 € + 180,36 € + 14,42 €)

t.j. 71,28 €.

9

Keďže navrhovatelia mali v podanom vyčíslení chybne uvedenú základnú sadzbu tarifnej

odmeny za oba úkony právnej služby, Najvyšší súd Slovenskej republiky im nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania za oba úkony vo výške 123,23 Eur – 50%, t.j. po 61,62 Eur

za úkon (ako to bolo nesprávne uvedené vo vyčíslení), keďže táto nezodpovedá vyhláške

a bola im priznaná suma 120,23 Eur (t. j. 1/6 z výpočtového základu na rok 2010 - 721,40 Eur

podľa § 11 ods. 4 veta prvá vyhlášky) – 50 %, t.j. po 60,12 Eur za každý úkon právnej služby

na jedného účastníka.

Účastník konania J. G. je povinný zaplatiť navrhovateľom vyššie uvedenú náhradu

trov odvolacieho konania vo výške 446,42 Eur k rukám ich právneho zástupcu JUDr. M. B.,

advokáta, v zmysle v spojení s veta prvá v lehote 30 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 26. októbra 2011

JUDr. Zuzana Ďurišová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková