Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/31/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana

Moravu v právnej veci navrhovateľa: F. P., nar. X., bytom K., zast. JUDr. J. M., so sídlom C.,

proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Žiline, A. Kmeťa 17, Ţilina, v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. -31 zo dňa 28.9.2009,

na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline č.k. -37

zo dňa 25.10.2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline

č. k. -37 zo dňa 25. októbra 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Ţiline rozsudkom č. k. -37 zo dňa 25. 10 2010 potvrdil

rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Ţiline č. -31 zo dňa 28.9.2009.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe správny orgán rozhodol podľa § 9 ods. 4 zákona

č. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku

(ďalej len ) tak, ţe navrhovateľovi nepriznal vlastnícke právo ani právo

na náhradu k nehnuteľnostiam a za nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území

Ţilina zapísané v PK vloţke X. ako parcela č. X., PK vloţke č. X. ako parcela PK X., v PK

vloţke X. ako PK parcela č. X. vedené v komasačnom hárku X. na E. P., rod. G. ako parc. X.,

ktorý stav je neidentický zlúčením do EN parc. X., ďalej vo vloţke X. pre parc. X., vo vloţke

X. parc. X., vo vloţke X. parc. X. a X., ktorých stav je neidentický zlúčením do EN parciel X.

a X. Mestská kniţnica na S. vedená na LV X. a X. z dôvodu, ţe v konaní nebolo preukázané

splnenie podmienok uvedených v . Súd uviedol,

ţe pre rozhodovanie správnych orgánov podľa je rozhodujúcim stav,

ktorý je v čase vydania rozhodnutí.

Správny orgán, čo bolo z administratívneho spisu nesporné, niekoľkokrát vyzval

navrhovateľov a ich právnych zástupcov na predloţenie potrebných dokladov na preukázanie

reštitučných nárokov. Malo ísť o dedičské rozhodnutie po E. P., rod. G., ďalej o dedičské

rozhodnutie po E. P., úmrtný list E. P., jej závet. Preloţený závet E. P. bol doloţený aţ pred

správnym súdom. Súd preto vo svojom rozsudku konštatoval, ţe navrhovatelia nepreukázali

aktívnu legitimáciu osoby, ktorá si uplatňuje reštitučný nárok podľa § 4 ods. 2 zákona

č. Nebolo preto uţ povinnosťou správneho orgánu zaoberať sa ďalšími

skutočnosťami – tými, či E. P. je dedičom po pôvodnej vlastníčke E. P., akým spôsobom

prešiel predmetný majetok na štát, a či sú splnené zákonné podmienky pre uplatnenie

reštitučného nároku podľa . Dôkazné bremeno stanovené v

predmetného zákona na preukázanie týchto skutočností bolo na navrhovateľovi, ktorý

do termínu rozhodnutia správneho orgánu nedoloţil zákonom predpísané doklady

a nepreukázal zákonom poţadované skutočnosti, na základe čoho je moţné konštatovať, ţe

navrhovateľ dôkazné bremeno neuniesol. Na tejto skutočnosti nemení nič ani fakt, ţe

v správnom konaní nedoloţené doklady preukazujúce jeho reštitučný nárok predloţil

po podaní opravného prostriedku.

3

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, ţe ţiadnemu z účastníkov náhradu

trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľ nemal v konaní úspech a odporcovi trovy

nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline sa odvolal navrhovateľ dňa 6.12.2010.

V odvolaní namietal, ţe správny orgán od neho poţadoval preukázanie splnenia podmienky

„skutočného“ trvalého pobytu, pričom splnenie tejto podmienky mu ako oprávneného

nevyplýva zo ţiadneho právneho predpisu. Za neoprávnenú poţiadavku správneho orgánu

povaţoval tieţ predloţenie overenej plnej moci na zastupovanie. Namietal ďalej, ţe správny

orgán podradil vec pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje. Podľa jeho názoru

rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok

dôvodov, pretoţe nevyloţil obsah pouţitej právnej normy tak, aby účastníci pochopili vzťah

medzi skutkovým a právnym posúdením. Uviedol, ţe správny orgán skutkový stav podradil

pod právnu normu a , avšak táto právna norma sa na vec

nevzťahuje v tom rozsahu, ţe by bol správny orgán oprávnený od neho ţiadať preukázanie

nejakého skutočného trvalého pobytu, pričom zákon takýto skutočný trvalý pobyt nepozná.

Vzhľadom na uvedené mal za to, ţe súd prvého stupňa mal rozhodnutie správneho orgánu ako

nezákonné v súlade s zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie,

keďţe rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V kontexte vyššie uvedených argumentov poukazoval aj na to, ţe rozhodnutie je

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť.

Navrhovateľ ţiadal, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie

konanie a zároveň zaviaţe odporcu na úhradu trov konania pred odvolacím súdom a súdom

prvého stupňa.

K odvolaniu sa vyjadril správny orgán podaním zo dňa 20.12.2010. Uviedol,

ţe rozsudok Krajského súdu v Ţiline povaţuje za správny, pretoţe odvolacie dôvody

navrhovateľa nemali podstatný vplyv na výsledok rozhodnutia. Neoverenie plnej moci

nemalo ţiaden vplyv na rozhodnutie o návrhu. Doloţenie overenej plnej moci poţadoval len

z dôvodu, ţe v návrhu zo dňa 10.2.1992 sa okrem iného uvádzalo, ţe navrhovatelia

predkladajú overené plné moci, pričom overená bola iba plná moc od F. P. Keď však overenú

plnú moc E. P. nedoloţil bola akceptovaná neoverená plná moc. Čo sa týka trvalého pobytu,

4

tento správny orgán overoval z dôvodu, ţe zásielky adresované na uvedenú adresu sa vrátili

ako neprevzaté a následne bolo zistené, ţe E. P. zomrel v roku 1995 v Londýne, kde mal

trvalé bydlisko.

Správny orgán ţiadal, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Ţiline potvrdil ako

vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel jednomyseľne

k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, ţe deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

26.10.2011 ( a ).

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu,

ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu, ktorým správny orgán podľa § 9 ods. 4 zákona

č. rozhodol, ţe navrhovateľovi nepriznáva vlastnícke právo ani právo

na náhradu k vyššie označeným nehnuteľnostiam. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu

prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania

skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho

pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými

v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť

a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.

v platnom znení je jedným zo zákonov reštitučného charakteru,

ktorého cieľom je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy

zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne stanovenom

období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne

ustanovených prípadov straty majetku.

Najvyšší súd v interpretácii uvádza, ţe aj v tomto prípade ide

o reštitučný zákon, ktorým sa demokratická spoločnosť snaţí aspoň čiastočne zmierniť

následky minulých majetkových a iných krívd spočívajúcich v porušovaní všeobecne

5

uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. Štát a jeho orgány a obce sú teda povinné

postupovať v konaní podľa tohto zákona v súlade so záujmami osôb, ktorých ujma má byť

aspoň čiastočne kompenzovaná. Tento výklad vychádza zo skutočnosti, ţe zmyslom všetkým

reštitučných zákonov bolo zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým

došlo v rozhodnom období, pričom zákonodarca si bol vedomý, ţe odstránenie všetkých krívd

nie je reálne, a ţe sa musí uspokojiť len s nápravou niektorých. Avšak treba konštatovať, ţe aj

reštitučný zákon stanovil niekoľko nevyhnutných podmienok na nápravu spôsobených krívd.

Podľa oprávnenou osobou je štátny občan Českej

a Slovenskej federatívnej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území, a ktorého pôda,

budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné

právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedenom v § 6

ods. 1.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla

v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej

osoby v prípadoch uvedených v § 6 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak

bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú

štátnymi občanmi Českej a Slovenskej federatívnej republiky a majú trvalý pobyt na jej území

fyzické osoby v tomto poradí:

a) Dedič zo závetu, ktorý bol predloţený pri dedičskom konaní, ktorým nadobudol

celé dedičstvo

b) Dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho

dedičského podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé

veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len v určitej časti

nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania je oprávnený iba k tejto

časti nehnuteľnosti.

c) Deti a manţel osoby uvedenej v odseku 1 všetci rovným dielom, ak dieťa zomrelo

pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 sú na jeho mieste oprávnenými osobami

jeho deti a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti.

d) Rodičia osoby uvedenej v odseku 1

e) Súrodenci osoby uvedenej v odseku 1 a ak niektorý z nich zomrel sú na jeho

mieste oprávnenými jeho deti.

6

Z obsahu správneho spisu mal odvolací súd za preukázané, ţe na základe plnej moci

zo dňa 15.1.1992 F. P. a E. P. v zastúpení JUDr. M. P. si uplatnili dňa 28.1.1992 reštitučný

nárok podľa vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Overenú

plnú moc na plnomocenstve predloţil F. P. Po podaní reštitučného nároku E. P. dňa 9.7.1997

zomrel. Z obsahu spisu bolo preukázané, ţe do vydania napadnutého rozhodnutia správneho

orgánu F. P., E. P. a ich právna zástupkyňa, napriek tomu, ţe boli niekoľkokrát vyzývaní

na predloţenie dokladov písomnými výzvami ako aj v zápisnici z ústneho pojednávania,

nepredloţili ţiadne doklady, ktoré by preukazovali, ţe pôvodná vlastníčka E. P., rod. G.

zomrela, a ţe jej právnymi nástupcami sú práve jej deti E. a F. P. Súd z obsahu spisu mal

za preukázané, ţe aţ spolu s podaním odvolania doloţil F. P. úradne preloţený úmrtný list

E. P., poslednú vôľu E. P. a potvrdenie NS SR, Hlavného registračného úradu sekcie

pre záleţitosti rodiny, ktorými preukazoval, ţe E. P. mala dvoch synov E. a F. P. a

v testamente, ktorý bol preloţený z anglického jazyka, odkázala všetok svoj majetok týmto

dvom synom. Súd mal ďalej za preukázané, ţe v čase rozhodovania správneho orgánu mal

k dispozícii správny orgán krstný list E. P., ktorý zomrel 9.7.1997 ako aj testament E. P.

v anglickom jazyku bez úradného prekladu. Na pojednávaní pred krajským súdom zástupca

navrhovateľa predloţil overený tlmočnícky preklad posledného závetu E. P. Z toho prekladu

súd zistil, ţe E. P. menuje svojho brata F. P. vykonávateľom a správcom poslednej vôle

a odkazuje všetok svoj majetok svojim vykonávateľom a správcom poslednej vôle. Preklad

závetu bol predloţený zástupcom navrhovateľa aţ v konaní podľa tretej hlavy piatej časti

pred Krajským súdom v Ţiline, ktorý preskúmaval napadnuté rozhodnutie.

Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku

krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší

súd s prihliadnutím na ustanovenie v spojení s konštatuje,

ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych

záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení

napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská

pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v plnom rozsahu

a aby nadbytočne neopakoval pre účastníka známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi

závermi krajského súdu najvyšší súd sa v odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu

niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia záverov

zistených v odvolacom konaní.

7

Predovšetkým je treba konštatovať, ţe súd prvého stupňa sa vysporiadal so všetkými

námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku.

Krajský súd správne konštatoval skutočnosť, ţe pre uplatnenie reštitučných nárokov

podľa zákon nepredpisuje predloţenie plnej moci s overenými

podpismi osôb, ktoré k uplatňovaniu reštitučného nároku splnomocnenca splnomocňujú.

Správny orgán nemal dostatočné argumenty na spochybnenie udelenej plnej moci. Tu však

treba konštatovať, ţe napriek tomu, ţe správny orgán túto plnú moc spochybňoval, nevyvodil

z nej postup, ktorý by bránil splnomocnenej osobe zúčastniť sa správneho konania.

Takisto krajský súd správne poukázal na skutočnosť, ţe na základe európskej

judikatúry nie je potrebné, aby z hľadiska uplatnenia reštitučných nárokov zákonodarca

vyţadoval aj preukázanie trvalého pobytu osoby na území v danom prípade ČSFR,

i keď v v tejto časti nebol novelizovaný, z hľadiska

európskej judikatúry sa nevyţaduje splnenie podmienky trvalého pobytu pre riadne uplatnenie

reštitučného nároku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so závermi prvostupňového súdu dospel

k názoru, ţe navrhovateľ neuviedol všetky rozhodné skutočnosti, ktoré striktne vyţaduje

pre posúdenie reštitučného nároku. Reštituenti aj ich právna

zástupkyňa boli niekoľkokrát vyzývaní na predloţenie potrebných dokladov. Predovšetkým sa

jednalo o predloţenie dedičského rozhodnutia po E. P. a následne dedičského rozhodnutia

po E. P. Tieto doklady do rozhodnutia správneho orgánu neboli predloţené. Zo strany

navrhovateľa bolo potrebné preukázať, ţe E. P. v rozhodnom období zomrela a ţe právnym

nástupcom a dedičom je E. P. Napriek výzvam navrhovateľ ani jeho právna zástupkyňa

do rozhodnutia správneho orgánu vydaného dňa 28.9.2009 tieto doklady nepredloţili.

Pre preskúmanie správnych rozhodnutí z hľadiska správneho súdnictva konania podľa tretej

hlavy piatej časti je podstatný stav v čase vydania rozhodnutia. Keďţe navrhovateľ

napriek výzvam správneho orgánu a dlhotrvajúcemu správnemu konaniu od roku 1992 bol

nečinný a nepredloţil dôkazy, ktoré by potvrdzovali, ţe pôvodný vlastník E. P. zomrela, a ţe

jeho právnym nástupcom sa skutočne stal E. P. v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

Navrhovateľ nepredloţil a napriek výzve nepreukázal skutočnosti, ktoré by objasňovali akým

spôsobom v rozhodnom období prešiel predmetný majetok na štát a či sú splnené zákonné

podmienky pre uplatnenie reštitučného nároku podľa zákona stanovené v

8

ako aj ostatné ustanovenia zákona. V tomto smere správny orgán nebol povinný vo veci

vykonať dokazovanie, vzhľadom na to, ţe dôkazné bremeno niesol navrhovateľ. To, ţe

k opravnému prostriedku bol predloţený úmrtný list E. P. ako aj anglická verzia, tlmočnícky

overený preklad poslednej vôle E. P. nemení nič na skutočnosti, ţe v čase rozhodovania

správneho orgánu navrhovateľ nepreukázal zákonné podmienky pre uplatnenie reštitučného

nároku.

Najvyšší súd vzhľadom na námietky navrhovateľa, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa

je nepreskúmateľné, uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové

náleţitosti, ktoré vyţaduje zákon, uvedené rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného

skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené.

Na základe zisteného skutkového stavu uvedených právnych skutočností

po vyhodnotení odvolacích dôvodov navrhovateľa najvyšší súd s osvojením si argumentácie

krajského súdu postupom podľa rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku

rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

a a 250k ods. 1 v spojení s tak,

ţe účastníkom nepriznal ich náhradu, nakoľko navrhovateľ nebol v odvolacom konaní

úspešný a odporkyňa podľa zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. októbra 2011

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková