Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/40/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

proti obvinenej A. N. a spol., pre spolupáchateľstvo obzvlášť závažného zločinu úverového

podvodu podľa § 20, § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom

zasadnutí konanom 26. októbra 2011 v Bratislave dovolanie obvinených A. N. a J. N. proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. januára 2011, sp. zn. , a

rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolania obvinených A. N. a J. N. s a o d m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici z 23. septembra 2010, sp. zn.

, boli obvinení A. N., Ľ. P. a J. N. uznaní za vinných :

obv. A. N. v bodoch 1/ a 2/ z obzvlášť závažného zločinu úverového podvodu

spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a/ Tr. zák.,

obv. Ľ. P. v bode 1/ z trestného činu úverového podvodu spolupáchateľstvom

podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 a

obv. J. N. v bode 2/ zo zločinu úverového podvodu spolupáchateľstvom

podľa § 20 k § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

obvinená A. N. s obvineným Ľ. P. v bode 1/

2

dňa 2. decembra 2005 v B. v pobočke O. po tom, čo obaja obvinení

pri predchádzajúcich návštevách zisťovali podmienky pre poskytnutie kontokorentného

úveru, obv. Ľ. P. ako konateľ spoločnosti A. na požiadanie obv. A. N. dobrovoľne uzatvoril

s O. zmluvu o kontokorentnom úvere č. X. a spoločne s obv. A. N. aj dohodu o vyplňovacom

práve k bianko zmenke č. 1 X., na základe ktorej bol tejto spoločnosti poskytnutý úver

2 500 000 Sk s jeho konečnou splatnosťou do 1. decembra 2006, pričom k žiadosti

o poskytnutie úveru obaja obvinení predložili nepravdivé daňové priznanie k dani z príjmov

právnickej osoby za kalendárne roky 2003 a 2004 spolu so súvahou a výkazom ziskov a strát

spoločnosti P., neskôr A., avšak obv. Ľ. P. ani obv. A. N. úver úmyselne nesplatili,

pričom si boli vedomí toho, že na poskytnutie úveru po predložení falošných dokladov

nespĺňajú podmienky, čím spôsobili O. škodu vo výške 82 984,80 eur (predtým

2 500 000 Sk),

obvinená A. N. s obvineným J. N. v bode 2/

dňa 13. januára 2006 v B. v pobočke O. po tom, čo obaja obvinení

pri predchádzajúcich návštevách zisťovali podmienky pre poskytnutie kontokorentného

úveru, obv. J. N. ako konateľ spoločnosti S. na požiadanie obv. A. N. uzatvoril s O. zmluvu

o kontokorentnom úvere č. X. a spoločne s obv. A. N. aj dohodu o vyplňovacom práve

k bianko zmenke č. 1 X., na základe ktorej bol spoločnosti S. poskytnutý kontokorentný úver

2 500 000 Sk s jeho konečnou splatnosťou do 12. januára 2007, pričom k žiadosti

o poskytnutie úveru obaja obvinení predložili nepravdivé daňové priznanie k dani z príjmov

právnickej osoby za kalendárne roky 2004 a 2005 spolu so súvahou a výkazom ziskov a strát

spoločnosti S., avšak obv. J. N. ako konateľ tejto spoločnosti ani obv. A. N. úver úmyselne

nesplatili, pričom si boli vedomí toho, že na poskytnutie úveru po predložení falošných

dokladov nespĺňajú podmienky, čím spôsobili O. škodu vo výške 82 984,80 eur

(predtým 2 500 000 Sk).

Okresný súd za to uložil obvinenej A. N. podľa § 222 ods. 5 Tr. zák., s použitím § 39

ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., s poukazom na § 36 písm. j/ Tr. zák. trest odňatia slobody

vo výmere 7 (sedem) rokov, na výkon ktorého ju podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil

do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

3

Obvinenému Ľ. P. uložil podľa § 250 ods. 4 Tr. zák., účinného do 31. decembra 2005,

trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, s podmienečným odkladom jeho výkonu

na skúšobnú dobu troch rokov.

Obvinenému J. N. bol okresným súdom uložený podľa § 222 ods. 4 Tr. zák.,

s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., s poukazom na § 36 písm. j/

Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 49

ods. 1 písm. a/, § 51 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 49 ods. 2 Tr. zák. bola

určená skúšobná doba s probačným dohľadom nad jeho správaním v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa okresný súd uložil obvineným A. N. a Ľ. P. povinnosť

nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenej strane O. škodu v sume 74 986,93 eur.

Podľa bola poškodená strana O. so zvyškom nároku na náhradu

škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Tento rozsudok bol napadnutý odvolaniami obvinených A. N. a J. N.,

ako aj odvolaním krajského prokurátora v Banskej Bystrici. O nich rozhodol Krajský súd

v Banskej Bystrici rozsudkom z 12. januára 2011, sp. zn. tak,

že u všetkých obvinených podľa , , zrušil rozsudok

okresného súdu vo výrokoch o uložených trestoch a spôsobe ich výkonu a podľa § 322 ods. 3

rozhodol sám tak, že uložil

obvinenej A. N. podľa § 222 ods. 5 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8

Tr. zák. a § 36 písm. j/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov,

na výkon ktorého ju podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia;

obvinenému J. N., podľa § 222 ods. 4 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8

Tr. zák. a § 36 písm. j/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon

ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia;

4

obvinenému Ľ. P. bol uložený podľa § 250 ods. 4 Tr. zák., účinného

do 31. decembra 2005, trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého bol

zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Krajský súd sa stotožnil so skutkovými závermi prvostupňového súdu i s právnou

kvalifikáciou žalovaných skutkov tak, ako o nich rozhodol prvostupňový súd, ktorému

však pri rozhodovaní o treste vytkol nesprávne použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.

o mimoriadnom znížení trestu u obvinených A. N. a J. N. Splnenie podmienok na použitie

tohto ustanovenia nezistil u žiadneho z nich a obom menovaným obvineným uložil tresty

odňatia slobody v rámci základnej trestnej sadzby, s hornou hranicou zníženou o jednu

tretinu, vzhľadom na ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák., keď prevažovala u nich jedna

poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák.

Pri zaradení obvinených na výkon trestov odňatia slobody krajský súd u obvinenej

A. N. použil ustanovenie § 48 ods. 4 Tr. zák. na rozdiel od okresného súdu, ktorý vychádzal

z ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. predpokladajúceho pre zaradenie

do ústavu s najmiernejším stupňom stráženia, že páchateľ v posledných desiatich rokoch

pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný

čin, zatiaľ čo krajský súd bral do úvahy skutočnosť, že išlo u tejto obvinenej o obzvlášť

závažný zločin, ale pre miernejšie zaradenie na výkon trestu prihliadal u nej na okolnosti

predpokladané v § 48 ods. 4 Tr. zák. U obvineného J. N. pri zaradení na výkon trestu

postupoval krajský súd podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Výroky o náhrade škody rozsudku súdu prvého stupňa ponechal krajský súd

nedotknuté.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali obvinení A. N. a J. N. dovolanie

prostredníctvom svojej obhajkyne a uviedli v ňom dovolací dôvod podľa § 371

ods. 1 písm. i/

Podstata dovolacích námietok obvinených spočíva v tom, že nebol preukázaný

ich úmysel smerujúci k vylákaniu úveru uvedením iného do omylu, pretože by nekonali tak,

že by boli podpisovali zmenku ako avalisti a začali so splácaním úveru. Poukazovali na to,

že obvinená vložila na kontokorentný účet O. niekoľko splátok vrátane splátky v sume

5

200 000 Sk. Uvádzali, že celá situácia ohľadom ich platobnej neschopnosti bola výrazne

zhoršená tou skutočnosťou, že v júni 2008 bolo voči obvinenej A. N. v inej veci vznesené

obvinenie a bolo im zadržané celé účtovníctvo ich firmy S. a následne na to v príčinnej

súvislosti došlo k zhoršeniu podmienok na podnikanie, prišli o klientov a stratili reálny

prehľad o záväzkoch iných spoločností vo vzťahu k ich spoločnosti S. Akákoľvek

protiprávnosť ich konania vykazuje podľa nich len znaky obchodnoprávnych vzťahov.

Ďalej obvinení poukazovali na to, že sa súd nevyrovnal s dôkazmi, podľa ktorých

sprostredkovanie predmetného úveru im vybavovala osoba menom P., na radu svedkyne A. B.

a táto svedkyňa potvrdila, že úvery, ktoré aj v jej prípade vybavovala pani P., boli získané

na základe falošných listín, o čom svedkyňa B. nevedela, že táto osoba menom P. predložila

falošné doklady. Vytýkali prvostupňovému súdu, že sa nezaoberal výpoveďou svedka D.,

ktorý pracoval na ich stavbe a potvrdil, že oni z K. do B. vycestovali za účelom podpísania

úverových zmlúv v O. len raz.

Obvinení tvrdia v dovolaní, že doposiaľ nebolo nijakým spôsobom preukázané,

že listiny obsahujúce nepravdivé údaje, na základe ktorých boli úvery poskytnuté, boli

nepravdivo a úmyselne vyplnené nimi, obvinenými manželmi N. V tej súvislosti poukazovali

aj na to, že napriek ich návrhu nebolo vykonané znalecké dokazovanie z odboru grafológie,

ktorým by sa hodnoverne preukázalo či oni, obvinení manželia N., boli tí, ktorí

do predmetných listín na získanie úverov uviedli nepravdivé údaje s cieľom uviesť banku

do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru.

Obvinení ďalej uvádzali, že súd prvého stupňa sa nezaoberal výpoveďou svedka Š. Š.,

súkromného detektíva, ktorý potvrdil, že osoba menom P. vybavovala predmetným spôsobom

úver viacerým osobám, ktorých takto dostala do nepríjemnej situácie a do rozporu

so zákonom. Namietali vierohodnosť výpovede svedka Ing. V. H., pokiaľ tento uvádzal,

že predmetné listiny na získanie úverov predkladali oni, manželia N. a nie iná osoba. Tvrdili,

že pokiaľ by svedok pripustil, že predmetné úvery vybavovala iná osoba, sám by pripustil

svoje konanie, ktoré by bolo nie len v rozpore s internými predpismi O. Zdôrazňovali,

že nijakým spôsobom nebola úplne a bezpečne vyvrátená ich obhajoba.

Obvinení citovali ustanovenie , i tú jeho časť, že úplnosť

zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Podľa nich však nesprávnym

6

právnym posúdením zisteného skutku v danej veci rozumejú to, že skutok bol v napadnutom

rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný, teda boli

uznaní za vinných za skutok, ktorý nie je trestným činom. Uviedli, že nežiadajú, v súlade

so zákonom, preskúmavať skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie

súdu, pretože skutkové zistenia boli všetky realizované, dôkazy boli všetky hodnotené,

avšak neboli naplnené formálne znaky trestného činu úverového podvodu. Inak by každé

nevydarené konanie medzi stranami poskytujúcimi úver a prijímajúcimi úver bolo vždy

trestným činom.

Na základe týchto dôvodov obvinení navrhli, aby dovolací súd postupoval v zmysle

, a zrušil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,

ako aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa, keďže odvolací súd ako aj súd prvého

stupňa sa nevyrovnali so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie s ohľadom

na nesprávne právne posúdenie zisteného skutku a nesprávnosť skutkových zistení súdu

prvého stupňa, pretože výroková časť nezodpovedá jednak skutočnosti a jednak vykonaným

dôkazom. Navrhovali, aby dovolací súd podľa prikázal súdu prvého

stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal

dovolanie obvinených A. N. a J. N. a zistil, že dovolanie je prípustné ( ),

bolo podané oprávnenými osobami ( ), v zákonnej lehote

a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať ( ),

ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí,

lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa ( ).

Pokiaľ ide o dovolací dôvod uvádzaný v dovolaní podľa ,

je nutné zdôrazniť, že rozsah prieskumného oprávnenia dovolacieho súdu je v zmysle vyššie

citovaného ustanovenia obmedzený na právne posúdenie ustálených skutkových zistení.

Dovolací súd nie je legitimovaný posudzovať ani úplnosť skutkových zistení ustálených

súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie dôkazov vykonaných

v pôvodnom konaní.

Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie

všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení

nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený, bez ďalšieho, prehodnocovať

vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní

o dovolaní sám vykonávať.

Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu

uvedeného v je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým

zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.

V danom prípade sa krajský súd v otázke viny všetkých obvinených stotožnil

so skutkovými i právnymi závermi prvostupňového súdu. V otázke právnych záverov

pri posúdení skutkov podľa právnej kvalifikácie uvedenej v rozsudku súdu prvého stupňa

súdy nijako nepochybili, táto v plnom rozsahu zodpovedá zákonu a najvyšší súd

sa s ňou stotožňuje, lebo zistené skutky umožňujú také právne posúdenie.

K dovolaniu obvinených treba poznamenať, že len formálne odkazuje na znenie § 371

ods. 1 písm. i/ V skutočnosti sa obvinení domáhajú zmeny skutkových zistení.

Zdôrazniť treba, že medzi skutkové zistenia patria aj otázky subjektívnej stránky trestného

činu, teda zavinenia obvinených a v danom prípade je to aj výslovne vyjadrené v skutkovej

vete rozsudku súdu prvého stupňa ako v bode 1/, tak aj v bode 2/, že obvinení si boli vedomí

toho, že na poskytnutie úveru po predložení falošných dokladov nespĺňajú podmienky.

Toto je podstatná náležitosť subjektívnej stránky pri trestnom čine úverového podvodu,

pri ktorom sa úver vyláka uvedením iného do omylu v otázke splnenia podmienok

na jeho poskytnutie. Je zrejmé, že zavinenie pokrýva v predmetnom prípade aj ostatné zložky

konania a následku spôsobeného obvinenými.

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok nie je prostriedkom určeným

na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa. Vyššie uvedený

dovolací dôvod preto nemôže napĺňať poukaz obvinených na to, že nebola v konaní

preukázaná vykonaným dokazovaním subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž

predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné

skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t.j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré

je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia a v predmetnom prípade bola dokonca

aj výslovne vyjadrená v znení skutkových viet.

Všetky námietky obvinených v odôvodnení dovolania vychádzajú z opačného

hodnotenia dôkazov než urobili súdy oboch stupňov a obvinení na základe

svojich argumentov k dôkaznej situácii, rozsahu dokazovania i jeho celkového vyhodnotenia

dospievajú k úplne inému skutkovému záveru než súdy a to takému, že sa nestal trestný

skutok zakladajúci predmetné trestné činy. Takáto revízia právoplatného rozhodnutia súdu

druhého stupňa a jemu predchádzajúceho rozsudku súdu prvého stupňa na základe dovolania

obvinených nie je v dovolacom konaní možná.

Podľa dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa

Dôvody dovolania podľa v predmetnom prípade

nie sú dané, preto bolo rozhodnuté tak, ako sa uvádza vo výroku tohto uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. októbra 2011

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová