Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/19/2011

Najvyšší súd 1 Tdo V 19/2011

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana

Harabina a členov senátu JUDr. Emila Bdžocha, JUDr. Pavla Tomana, JUDr. Igora Burgera

a JUDr. Viliama Dohňanského, na neverejnom zasadnutí 26. októbra 2011 v Bratislave,

v trestnej veci obvineného MUDr. R. B. , vedenej na Špecializovanom trestnom súde

v Pezinku pod sp. zn. , prerokoval dovolanie, ktoré podal obvinený

MUDr. R. B., zastúpený obhajcom JUDr. Š. D., advokátom v Bratislave, proti uzneseniu

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. marca 2011, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa sa dovolanie obvineného MUDr. R. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 17. septembra 2010, sp. zn.

, bol obvinený MUDr. R. B. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu

prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa účinného

do 1. januára 2006, na tom skutkovom základe, že

v presne nezistený deň v mesiaci august 2005 a 13. októbra 2005 a 14. októbra 2005

vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v B. na ul. R. č. X., v priestoroch oddelenia plastickej

chirurgie ako lekár žiadal pre seba za vykonanie operácie finančnú čiastku vo výške 18.650,-

Sk (619,07 EUR) od pacientky D. O., nar. X. za to, že keď mu dá požadované peniaze, budú

pri operácii použité lepšie prsné implantáty, pričom kvalita chirurgického zákroku bude

vyššia, čo bude zrejmé na pohľad i na dotyk, a to aj napriek tomu, že D. O. za tento zákrok

zaplatila 66.350,- Sk (2.202,42 EUR) v pokladni nemocnice a následne 20. októbra 2005 vo

Fakultnej nemocnici s poliklinikou v B. na ul. R. č. X. v ambulancii oddelenia plastickej

2

chirurgie MUDr. R. B. prevzal od D. O. úplatok vo výške 19.000,- Sk (630,68 EUR) za

operáciu.

Špecializovaný trestný súd mu za tento trestný čin uložil podľa § 160 ods. 1, § 58

ods. 1 písm. a/ a 59 ods. 1 účinného do 1. januára 2006 (ďalej len

„Tr. zák.“) trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, výkon ktorého mu

podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1

Tr. zák. mu uložil aj trest zákazu činnosti výkonu lekárskeho povolania v trvaní 9 (deväť)

mesiacov a podľa §§ 160 ods. 1, 53 ods. 1 a 54 ods. 3 Tr. zák. aj peňažný trest vo výmere

660,- EUR, pričom pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu

ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Rozsudok špecializovaného trestného súdu podľa

nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 24. marca 2011, kedy Najvyšší súd Slovenskej

republiky uznesením, sp. zn. , podľa odvolanie obvineného

zamietol. Uznesenie odvolacieho súdu bolo obvinenému doručené 20. apríla 2011 a jeho

obhajcovi JUDr. Š. D., 18. apríla 2011.

Špecializovaný trestný súd predložil 16. augusta 2011 najvyššiemu súdu dovolanie,

ktoré podal obvinený prostredníctvom obhajcu na Špecializovanom trestnom súde

4. júla 2011, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. marca 2011, sp. zn.

, v ktorom uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/

V dovolaní zrekapituloval doterajší priebeh trestného stíhania, pričom poukázal najmä

na tú skutočnosť, že napadnutým uznesením odvolacieho súdu, ako aj rozsudkom súdu

prvého stupňa zo 17. septembra 2010 boli porušené ustanovenia

a . V tejto súvislosti opätovne namietal porušenie zásad totožnosti skutku

a zákazu reformatio in peius. Rovnako ako v odvolacom konaní zdôraznil, že podľa § 278

ods. 1 môže súd rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

Totožnosť skutku je zachovaná, ak je zachovaná totožnosť konania alebo následku. Totožnosť

skutku nenarúšajú zmeny v jednotlivých okolnostiach, ktoré individualizujú skutok.

Komparáciou skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu a skutku, pre ktorý bol uznaný za

vinného, je zrejmé, že došlo k závažnému porušeniu princípu totožnosti skutku a obžalovacej

3 1 Tdo V 19/2011

zásady. Žalovaný skutok v nezmenenej podobe nenapĺňa formálne znaky trestného činu podľa

§ 160 ods. 1 Tr. zák. S protizákonným rozšírením trestného skutku po rozhodnutí ústavného

súdu sa po prvý raz argumentuje až v odvolaní prokurátora zo 16. apríla 2010 proti

oslobodzujúcemu rozsudku, keď prokurátor špekulatívne pridáva nový znak objektívnej

stránky trestného činu „nedôvodné uprednostnenie pred inými“. Túto konštrukciu prebral aj

odvolací súd. Po zrušení oslobodzujúceho rozsudku došlo k zmene skutkovej vety a jej

doplneniu o nové skutočnosti, ktoré neboli doteraz predmetom obžaloby, ani nemajú oporu

vo vykonaných dôkazoch. Takýto postup je aj v rozpore so zásadou zákazu reformatio in

peius.

V zmysle sa k dovolaniu v súdom určenej lehote nevyjadrila žiadna

z oprávnených procesných strán.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) zistil, že dovolanie je prípustné (

ods. 1, 2 písm. h/ ), bolo podané oprávnenou osobou ( ),

na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok a v zákonnej lehote podať

(, v znení účinnom do 31. augusta 2011), ale súčasne po preskúmaní

veci zistil i to, že je potrebné ho odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo nie sú naplnené

dôvody podľa v znení účinnom do 31. augusta 2011 ( ).

Najvyšší súd zdôrazňuje, že konkrétne uplatnené námietky, tvrdenia a právne názory

odôvodňujúce existenciu určitého dovolacieho dôvodu musia vecne zodpovedať zákonnému

vymedzeniu dovolacieho dôvodu uvedenému v V opačnom prípade, ak podané

dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania,

pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide

o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa Tento dôvod

odmietnutia dovolania obsahovo zodpovedá dôvodu zamietnutia dovolania podľa § 392 ods. 1

Dovolanie sa podľa odmietne, ak je zrejmé už v štádiu

predbežného preskúmania dovolania, vykonávaného v zmysle , že nie sú

splnené, resp. preukázané dôvody dovolania podľa

Dovolací súd v každom jednotlivom prípade skúma, či námietky a tvrdenia vecne

zodpovedajú zákonnému vymedzeniu uplatneného dovolacieho dôvodu.

4 1 Tdo V 19/2011

Podľa dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom

bolo porušené právo na obhajobu. V tejto súvislosti dovolací súd zdôrazňuje, že právo na

obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv

obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní

na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Toto právo sa s rovnakou intenzitou zaručuje vo

všetkých fázach trestného konania. Právo na obhajobu tvorí rad po sebe idúcich právnych

postupov, ktoré sa prelínajú celým trestným konaním. Ide o možnosť vyjadriť ku všetkým

skutočnostiam, ktoré sa kladú obvinenému za vinu, právo uvádzať okolnosti, navrhovať,

predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, právo robiť návrhy, podávať

žiadosti a opravné prostriedky. Ide tiež o účasť pri výsluchoch, o doručovanie písomností,

o možnosť účasti pri konfrontáciách, rekonštrukciách, ako aj na všetkých úkonoch

vykonávaných súdom po podaní obžaloby prokurátorom. Tento rad úkonov dotvára právny

rámec obhajoby a poskytuje aj možnosť faktického naplnenia obhajoby možnosťou reakcie

formou vyjadrení k jednotlivým úkonom.

Dovolací dôvod podľa však musí byť interpretovaný

oveľa užšie. Nie je ním akékoľvek, resp. každé porušenie práva na obhajobu, ale len také, ku

ktorému došlo zásadným spôsobom. Dovolací dôvod v tomto zmysle bude spravidla naplnený

pri nerešpektovaní ustanovení o povinnej obhajobe, pri vykonávaní

procesných úkonov smerujúcich bezprostredne k rozhodnutiu bez prítomnosti obhajcu

a podobne.

Zo spisového materiálu vyplýva, že obvinený mal počas celého trestného konania

v plnej miere zabezpečené právo na obhajobu, ktoré realizoval osobne alebo prostredníctvom

svojho obhajcu.

V súvislosti s námietkou obvineného o porušení zákazu reformatio in peius odvolacím

súdom v júni 2009, Špecializovaným trestným súdom v apríli 2010, a nakoniec znovu

odvolacím súdom v marci 2011 najvyšší súd predovšetkým zdôrazňuje, že zákaz reformatio

in peius (zákaz zmeny k horšiemu) je potrebné dôsledne chápať ako garanciu práva podávať

opravné prostriedky a v dôsledku toho aj ako garanciu práva na obhajobu. Ide o zásadu, ktorá

nedovoľuje zhoršiť postavenie osoby, ktorá buď sama podala opravný prostriedok, alebo

v prospech ktorej bol opravný prostriedok podaný inou k tomu oprávnenou osobou,

v porovnaní so situáciou založenou pred prvým podaním takéhoto opravného prostriedku.

5 1 Tdo V 19/2011

Vzhľadom na to, že zákaz reformatio in peius sa vzťahuje na celé konanie, ktoré

nasleduje po zrušení pôvodného rozsudku na základe odvolania podaného v prospech

obvineného, uplatní sa aj v prípade, keď prokurátor podá v tejto fáze konania odvolanie

v neprospech obvineného. Zhoršenie jeho postavenia je zakázané nielen v samotnom

opravnom konaní, ale aj v konaní nasledujúcom po zrušení napadnutého rozhodnutia a vrátení

veci na nové prejednanie.

Dovolací súd (rovnako ako odvolací súd) konštatuje, že zákaz zmeny k horšiemu

sa vzťahuje aj na daný prípad, keď bolo proti pôvodnému rozsudku súdu prvého stupňa

(z decembra 2006) podané odvolanie len v prospech obvineného (rozhodnutie odvolacieho

súdu z apríla 2007), keď následne len obvinený využil možnosť podať dovolanie (rozhodnutie

dovolacieho súdu z júna 2008), a keď napokon došlo k zrušeniu dovolacieho, ako aj

odvolacieho rozhodnutia a vrátení veci na nové prejednanie najvyššiemu súdu v dôsledku

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (z apríla 2009) vydanému na podklade sťažnosti

obvineného, a to bez ohľadu na to, že neskôr bolo podané odvolanie aj zo strany prokurátora

v neprospech obvineného (rozhodnutie odvolacieho súdu z apríla 2010).

Rozsah zákazu reformatio in peius však závisí od konkrétnej právnej úpravy.

Podľa ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku

odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene

rozhodnutia v jeho neprospech.

Zmena k horšiemu môže nastať v skutkových zisteniach, použitej právnej kvalifikácii,

druhu a výmere trestu, vo výroku o ochrannom opatrení, ako aj vo výroku o náhrade škody.

Takto široko koncipovaný zákaz zmeny k horšiemu platí aj pre odvolacie konanie.

Najvyšší súd zdôrazňuje, že postavenie obvineného je potrebné hodnotiť v celom

rozsahu rozsudku vrátane jeho následkov a tiež to, že zákaz zmeny k horšiemu sa nevzťahuje

na samotné konanie, ale na jeho výsledok, t. j. na rozhodnutie. K tomuto záveru dospel aj

odvolací súd vo svojom rozhodnutí.

6

Doplnením rozhodných skutkových zistení v rozsudku súdu prvého stupňa

(v porovnaní s obžalobným návrhom) pri zachovaní totožnosti skutku sa však nezmenil

rozsah ani závažnosť trestnej činnosti, zo spáchania ktorej bol obvinený pôvodne uznaný

za vinného, nesprísnila sa právna kvalifikácia skutku ani uložený trest. Pôvodným rozsudkom

špeciálneho súdu zo 7. decembra 2006, sp. zn. bol obvinený uznaný

za vinného zo spáchania trestného činu prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa

§ 160a ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, za čo mu bol uložený trest odňatia

slobody vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu

3 (troch) rokov, trest zákazu činnosti výkonu lekárskeho povolania v trvaní 3 (troch) rokov,

ako aj peňažný trest vo výmere 30.000,- Sk. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol

byť úmyselne zmarený, mu súd ustanovil aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri)

mesiace. Na podklade odvolania obvineného odvolací súd rozsudkom z 19. apríla 2007,

sp. zn. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obvinenému uložil trest

odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú

dobu 30 (tridsať) mesiacov, trest zákazu činnosti výkonu lekárskeho povolania v trvaní

18 (osemnásť) mesiacov, ako aj peňažný trest vo výmere 20.000,- Sk, pričom pre prípad,

že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, mu súd ustanovil aj náhradný

trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že v trestnej veci obvineného nebola

porušená zásada zákazu reformatio in peius, nakoľko nedošlo k zhoršeniu jeho postavenia

v porovnaní s pôvodným rozsudkom.

V dovolaní obvinený namietal aj to, že v jeho trestnej veci došlo k podstatnej zmene

skutku bez akejkoľvek opory vo vykonaných dôkazoch, čím bola porušená zásada totožnosti

skutku. Tieto námietky obvineného už odvolací súd označil za neopodstatnené, pretože

k porušeniu podstaty skutku, resp. nezachovaniu totožnosti (podstaty) skutku nedošlo.

V ďalšom podrobne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k takémuto záveru, a na ktoré dovolací

súd odkazuje.

Podľa súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený

v obžalobnom návrhu.

Podľa súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe.

7 1 Tdo V 19/2011

Napriek tomu, že skutok je základom celého trestného konania, tento

pojem nedefinuje a neuvádza ani to, čo sa rozumie pod pojmom totožnosť skutku.

Vymedzenie týchto pojmov je teda ponechané na teóriu trestného práva a súdnu prax.

Podstatu skutku tvorí konanie páchateľa a následok týmto konaním spôsobený, ktorý

je relevantný z hľadiska trestného práva. Totožnosť skutku je zachovaná v prípade úplnej

zhody konania a následku, zhody aspoň v konaní pri rozdielnom následku, zhody aspoň

v následku pri rozdielnom konaní, ako aj v prípade, ak konanie alebo následok, príp. oboje

budú zhodné aspoň čiastočne, a to za predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných

okolnostiach. Teória ani prax nechápe totožnosť skutku len ako úplnú zhodu medzi

skutkovými okolnosťami uvedenými v obžalobnom návrhu a výrokom rozhodnutia súdu.

Postačí zhoda medzi podstatnými skutkovými okolnosťami. Súd totiž musí prihliadať na tie

zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci dokazovania. Súdna prax teda pripúšťa

odchýlky od skutkového stavu uvedeného v obžalobe či už tak, že sa k nemu pripoja nové

skutočnosti v obžalobe neuvedené, alebo sa vynechajú niektoré skutočnosti v obžalobe

uvedené, ak sa ukázali nesprávnymi, alebo že sa skutočnosti určitým spôsobom len

modifikujú, pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku.

Čo tvorí skutok v konkrétnom prípade a kedy je totožnosť skutku zachovaná,

je potrebné skúmať vždy podľa individuálnych okolností konkrétnej trestnej veci.

V posudzovanej kauze je daná úplná zhoda v následku konania. Na základe výsledkov

dokazovania bola upravená skutková veta len v tom smere, že sa doplnilo to, čím obvinený

zdôvodňoval žiadosť o úplatok.

Ako dovolací dôvod obvinený uviedol aj , podľa ktorého

dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;

správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa

(ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný pod

správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v . Len opačný prípad

(nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm.

i/

8 1 Tdo V 19/2011

Skutok (ktorého správnosť a úplnosť je dovolací súd povinný prezumovať), tak ako ho

ustálili súdy prvého a druhého stupňa, napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu

prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody podľa § 160 ods. 1 Tr. zák. Dovolací súd nezistil

nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotno-

právneho ustanovenia, ani porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, tak ako sa toho

domáhal obvinený.

V posudzovanej veci podmienky dovolania obvineného MUDr. R. B. neboli splnené,

preto na neverejnom zasadnutí podľa ho musel dovolací súd

odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 26. októbra 2011

JUDr. Štefan H a r a b i n , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Kristína Cíchová