Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/82/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Š.B., podnikateľ

podnikajúci pod obchodným menom Š.-A., miestom podnikania R.D., IČO: X. zastúpeného

advokátom JUDr. M.P., K.B., proti ţalovanému Ing. L.M., podnikateľ podnikajúci pod

obchodným menom Ing. L.A. s miestom podnikania O.S., IČO: X. zastúpeného advokátom

JUDr. E.V., V.B., o zaplatenie 58 949,17 eur (1 775 902,70 Sk) o odvolaní ţalobcu

i ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 6. júla 2011, č.k. 9Cbs/71/2003-

511 takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 6. júla 2011 č.k. 9Cbs/71/2003-

511 sa z r u š u j e a vec sa vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom uloţil ţalovanému povinnosť

zaplatiť ţalobcovi 3 320 eur. Vo zvyšku ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, ţe

ţiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

z 15. decembra 2009 č.k. -431 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z

10.4.2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu SR

z 15.12.2009 ţalovaný sa dopustil nekalosúťaţného konania podľa ust. § 44 ods. 1 Obch. zák.

2

a § 46 ods. 1 Obch. zák. a zostáva na ţalobcovi, aby preukázal súdu prvého stupňa konkrétne

dôvody, pre ktoré poţaduje okrem ospravedlnenia primerané zadosťučinenie v sume

1 775 902,70 Sk.

Ţalobca sa vyjadril k uzneseniu Najvyššieho súdu SR podaním zo dňa 28.1.2010,

v ktorom uviedol, ţe z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe ţalovaný uvádzal nepravdivé

informácie, vykazoval osobitnú akosť tovaru, ktorú deklaroval laboratórnymi testami

a zároveň vyuţil dôveru ţalobcu, ako aj tú skutočnosť, ţe pri beţnom vizuálnom skúmaní

jačmeňa nie je moţné zistiť akosť jačmeňa. Ţalovaný úmyselne a vedome klamlivo vykázal

osobitnú akosť tovaru, ktorú podloţil sfalšovanými laboratórnymi testami za účelom získania

neoprávneného hospodárskeho prospechu v sume 1 775 902,70 Sk, t.j. rozdiel medzi cenou

jačmeňa kŕmneho a jačmeňa sladovníckeho. Práve táto suma je podkladom pre ţalobcom

poţadovanú sumu primeraného zadosťučinenia. Nebezpečenstvo nekalosúťaţného konania

ţalovaného spočíva v úmyselnom a plánovanom konaní s cieľom poškodiť ţalobcu v jeho

materiálnej sfére, poškodiť ţalobcu v jeho nemateriálnej sfére a v snahe poškodiť priameho

konkurenta v hospodárskej súťaţi. Zásah v majetkovej a nemajetkovej sfére ţalobcu spočíva

v poškodení obchodného mena ţalobcu a vyvolania nedôvery u jeho obchodných partnerov,

poškodenie dôvery odberateľov v spoľahlivosť ţalobcu, snaha, ktorú musel ţalobca vyvinúť

v okruhu svojich odberateľov na vyjasnenie stavu veci, strata zákazníka S.M..

Ţalobca zobral ţalobu v časti o ospravedlnenie sa ţalovaného uverejnením inzerátu

v denníku s celoštátnou pôsobnosťou v znení „Ospravedlňujem sa Vám, ţe dodávka jačmeňa

kŕmneho uskutočnená pre firmu Š.-A. v čase 17.5.2005 aţ 22.5.2005 naloţená v 25-tich

ţelezničných vozňoch v celkovom mnoţstve 1 241,89 ton bola doloţená sfalšovanými

laboratórnymi výsledkami a klamlivo označená ako dodávka jačmeňa sladovnícke“ späť.

Podľa názoru súdu prvého stupňa primerané zadosťučinenie podľa ust. §53 Obch.

zák. prichádza do úvahy najmä pri poškodení dobrej povesti súťaţiteľa, ako nehmotnej ujmy.

Primerané zadosťučinenie je tieţ prostriedkom, ktorý zabezpečuje, aby za určitým konaním

nasledovala sankcia zodpovedajúca jeho povahe. V danom prípade súd dospel k záveru, ţe

primerané zadosťučinenie je obsiahnuté v sume 3 320 eur vychádzajúc predovšetkým

v riešení dodávky jačmeňa kŕmneho namiesto sladovníckeho v S.M.. V oznámení S.M. je

vyjadrené, ţe dôjde k dohode medzi nimi a ţalobcom a odstúpenie od zmluvy zo dňa 2.9.2002

3

aţ do doby, pokiaľ sa spor nevyrieši nie je reálnym rozhodnutím odstúpiť od zmluvy, ale skôr

oddialením jej plnenia do usporiadania záleţitosti s predchádzajúcou dodávkou jačmeňa.

Ohrozenie dobrého mena súťaţiteľa – ţalobcu touto dodávkou, vo vzťahu k iným

ţalobcovým odberateľom nebolo preukázané, z tohto dôvodu primerané zadosťučinenie

v zostávajúcej sume súd zamietol.

Súd v rámci dokazovania – na návrh právneho zástupcu ţalovaného, k objektívnemu

posúdeniu poškodenia obchodného mena ţalobcu zo strany konania ţalovaného, chcel

vykonať dôkaz oboznámením sa so spisom vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod č.k.

. Tento spis bol postúpený z dôvodu dovolania na Najvyšší súd SR a opäť súdu

prvého stupňa vrátený a nebolo ho moţné predloţiť konajúcemu súdu z dôvodu rozhodovania

o ţiadosti o odklad trestu ţalovaného. Súd preto nevykonal dokazovanie oboznámením sa

s obsahom trestného spisu.

Na základe vykonaného dokazovania súd uznal právny nárok ţalobcu v sume 3 320

eur za oprávnený a vo zvyšku súd ţalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods.

2 .

Proti tomuto rozsudku proti výroku, ktorým súd vo zvyšku ţalobu zamietol a vo

výroku o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca podaním zo dňa

10.8.2011 navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a vyhovieť ţalobnému návrhu

v celom rozsahu, alternatívne rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec na ďalšie

konanie.

Dôvodom odvolania sú skutočnosti podľa § 205 ods. 2 písm. b/ a to ţe konanie má inú

vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď rozhodnutie súdu

prvého stupňa je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň je v rozpore so

záväzným právnym názorom odvolacieho súdu vysloveného v uznesení Najvyššieho súdu SR

č.k. z 15. decembra 2009, podľa a to, ţe súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

4

a to, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Ţalobca je toho názoru, ţe v napadnutom rozhodnutí absentuje základná zákonná

štruktúra odôvodnenia tak, ako je obsiahnutá v ust. ods. na základe čoho je

rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok, ako aj pre nezrozumiteľnosť dôvodov. Súd

neuviedol, čoho a z akých dôvodov sa ţalobca domáha. Čo sa týka dôvodov ţalobného

návrhu, súd spomenul len jediný dôvod, a to poškodenie obchodného mena a s tým súvisiaca

strata zákazníkov a zníţenie konkurencieschopnosti ţalobcu. V napadnutom rozsudku

uvedené dôvody ţalobného návrhu absolútne kvalitatívne ani kvantitatívne nekorešpondujú

s obsahom spisu, predovšetkým samotným ţalobný m návrhom a jednotlivými vyjadreniami

ţalobcu. Súd do odôvodnenia rozsudku uviedol len útrţky skutkových tvrdení ţalobcu, ktoré

sú vytrhnuté z kontextu celého preukazovaného skutkového stavu a bez ďalšieho kontextu

nedávajú ţiadny zmysel. Ţalobca svoj návrh odôvodnil jednak osobitne čo do základu

(preukázania nekalosúťaţného konania) a čo do výšky (za účelom preukázania primeranosti

poţadovaného zadosťučinenia). Podľa názoru ţalobcu v konaní tvrdil a preukázal, ţe

ţalovaný svojim konaním naplnil jednak všeobecnú skutkovú podstatu nekalej súťaţe

obsiahnutú v ustanovení § 44 ods. 1 Obch. zákonníka, keď vedome a úmyselne dodal

ţalobcovi iný druh tovaru ako zmluvne dohodnutý, čím konal v rozpore s dobrými mravmi

súťaţe a zároveň jeho konanie bolo spôsobilé privodiť ţalobcovi ako inému súťaţiteľovi ujmu

a zároveň naplnil osobitnú skutkovú podstatu nekalej súťaţe v zmysle ust. § 46 ods. 1 Obch.

zák. spočívajúcu v klamlivom označení tovaru. Otázka dôvodov a preukázania

nekalosúťaţného konania (základ sporu) nebola súdom prvého stupňa vôbec riešená aj keď

vzhľadom na priznané primerané zadosťučinenie je moţné dedukovať, ţe súd povaţoval

existenciu nekalosúťaţného konania za preukázanú aj keď sa touto otázkou vôbec

nezaoberal. Čo do výšky primeraného zadosťučinenia ţalobca v priebehu konania

preukazoval zásah do majetkovej a nemajetkovej sféry ako podklad pre úvahu súdu pre

rozhodnutie o výške primeraného zadosťučinenia. V odôvodnení rozhodnutia súdu však

absentuje uvedenie dôvodov návrhu ţalobcu, pre ktoré ţalobca tvrdí, ţe ţalovaný sa dopustil

nekalosúťaţného konania a pre ktoré poţaduje priznať primerané zadosťučinenie

v poţadovanej výške.

5

Ďalšia časť odôvodnenia v zmysle zákonnej štruktúry mala obsahovať časť, ako sa vo

veci vyjadril samotný ţalovaný. Odôvodnenie súdu neobsahuje ani v náznakoch stanovisko

ţalovaného.

V rozhodnutí súdu prvého stupňa taktieţ absentuje vymedzenie skutočností, ktoré súd

povaţuje za preukázané a ktoré nie. Súd prvého stupňa iba poukázal na súvisiaci rozsudok

Krajského súdu v Trnave z 11. 9. 2007 č. k. -477, z ktorého vyplýva, ţe

ţalobca nepreukázal, ţe by ţalovanému vznikol neoprávnený majetkový prospech vo výške

1 775 902,50 Sk. Táto časť odôvodnenia rozsudku je nedostatočná a nemôţe nahradiť úvahy

súdu o vymedzení skutočností, ktoré súd povaţuje za preukázané a ktoré nie, pri skutkovo

obsiahlom spore trvajúcom 5 rokov a zároveň je zaloţená na dezinterpretácii rozsudku

Krajského súdu v Trnave.

V odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa taktieţ chýba uvedenie, akými úvahami sa

súd riadil a ako vec právne posúdil. Absolútne nie sú z neho zrejmé úvahy súdu, ktoré pri

rozhodovaní aplikoval na daný skutkový stav. Z odôvodnenia súdu nie je zrejmé, či konanie

ţalovaného právne posúdil ako nekalosúťaţné. V tomto smere sa v rozsudku nenachádza

explicitný právny záver, pričom je moţné sa len domnievať, ţe súd čo do základy mal za to,

ţe základ nároku bol preukázaný, keďţe sa v rozhodnutí zaoberal výškou uplatneného nároku.

Ohľadne výšky primeraného zadosťučinenia súd len konštatoval, ţe primerané zadosťučinenie

je obsiahnuté v sume 3 320 eur, vychádzajúc predovšetkým z riešení dodávky jačmeňa

kŕmneho namiesto sladovníckeho. Odôvodnenie rozsudku nie je moţné povaţovať za

presvedčivé.

Súd prvého stupňa absolútne neskúmal a ani neodôvodnil, prečo poškodenie či

ohrozenie dobrého mena povaţoval za nepreukázané, keď najmä z pohľadu povahy skutku t.j.

nekalosúťaţného skutku je poškodenie dobrého mena minimálne voči odberateľovi S.M. a.s.

ako aj dodávateľovi spoločnosti H.S.S. a.s. zrejmé. Súd sa ďalej v rámci svojho odôvodnenia

nezaoberal dôvodmi a kritériami pre posúdenie výšky primeraného zadosťučinenia tak, ako

boli tieto ţalobcom zhrnuté v podaní zo dňa 28.1.2010, ktoré reflektovali právne záväzný

názor Najvyššieho súdu SR smerujúci k závaţnosti a intenzite protiprávneho konania,

satisfakčnou, sankčnou a reparačnou povahou inštitútu primeraného zadosťučinenia. Ţalobca

6

pre účely odvolacieho konania opätovne zhrnul dôvody pre priznanie primeraného

zadosťučinenia, keďţe súd prvého stupňa sa týmito dôvodmi absolútne nezaoberal.

Ţalobca v odvolaní poukázal tieţ na nesprávne skutkové zistenia obsiahnuté

v rozhodnutí súdu prvého stupňa a nesprávne právne posúdenie a rozpor so záväzným

právnym názorom odvolacieho súdu vysloveného v uznesení Najvyššieho súdu SR č.k.

z 15. decembra 2009. Súd prvého stupňa tieţ nevykonal dokazovanie

pripojením súvisiaceho trestného spisu a to bez uvedenia relevantného dôvodu.

Ţalobca zdôraznil, ţe tzv. primerané zadosťučinenie priznané súdom prvého stupňa

nespĺňa vôbec poţiadavku primeranosti, keďţe nepostačuje ani len na náhradu trov konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku ktorým uloţil súd ţalovanému

povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 3 320 eur podal odvolanie ţalovaný podaním z 2.8.2011.

Poukázal na to, ţe súd pochybil, keď ţalovaného zaviazal zaplatiť ţalobcovi 3 320 eur. Súd

vydal rozsudok bez toho, aby vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie,

pričom ani vykonané dôkazy nevyhodnotil. V ďalšom poukázal na obsah vyjadrenia zo

16.2.2010, ako aj na prednesy na pojednávaní dňa 16.9.2010. Zdôraznil, ţe ţalobca nebol

súťaţiteľom na relevantnom trhu.

K odvolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný podaním zo dňa 28.9.2011. V tomto podaní

uviedol, ţe okrem nedostatkov, ktoré vytýka ţalobca rozsudku Krajského súdu v Bratislave

opätovne uvádza nepravdivé skutočnosti a to v rozpore s dôkazmi, ktoré sa v spise

nachádzajú. Povaţuje jeho odvolanie za nedôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolania ţalobcu i ţalovaného podľa bez nariadenia pojednávania

v zmysle od. 2 a dospel k záveru, ţe odvolania sú dôvodné.

Z obsahu spisu je zrejmé, ţe predmetom sporu je ţalobcom uplatnené právo voči

ţalovanému na zaplatenie sumy 58 949,17 eur (1 775 902,70 Sk). ako právo ţalobcu na

poskytnutie primeraného zadosťučinenia ako prostriedku právnej ochrany proti nekalej súťaţi

v zmysle ust. § 53 Obch. zák. Ako dôvody pre opodstatnenosť priznania primeraného

zadosťučinenia počas konania ţalobca uvádzal, ţe ţalovaný úmyselne a vedome klamlivo

7

vykázal osobitnú akosť tovaru, ktorú podloţil sfalšovanými laboratórnymi testami za účelom

získania neoprávneného hospodárskeho prospechu vo výške 1 775 902,70 Sk predstavujúcu

rozdiel medzi cenou jačmeňa kŕmneho (skutočne dodaného) a jačmeňa sladovníckeho (ktorý

bol predmetom kúpnej zmluvy). Suma, o ktorú sa ţalovaný snaţil neoprávnene obohatiť je

podkladom pre poţadovanú výšku primeraného zadosťučinenia. Podľa ţalobcu nebezpečnosť

nekalosúťaţného konania ţalovaného spočíva v úmyselnom a plánovanom konaní s cieľom

poškodiť ţalobcu v jeho materiálnej sfére, získať na úkor ţalobcu majetkový prospech

1 775 902,70 Sk, poškodiť ţalobcu v jeho nemateriálnej sfére, poškodením jeho dobrého

mena v jeho obchodných kruhoch a narušením existujúcich obchodných vzťahov, snaha

o poškodenie priameho konkurenta v hospodárskej súťaţi, ktorá priamo súvisí s posilnením

vlastného postavenia. Ďalej podľa ţalobcu nebezpečnosť nekalosúťaţného konania

ţalovaného spočíva vo vedomom plánovaní a následnom konaní, keď tento účelovo

predkladal nepravdivé doklady (kúpne zmluvy, dodacie listy a faktúry) o pôvode tovaru, ktorý

mal byť dodaný ţalobcovi, zadováţil si a predkladal sfalšované laboratórne testy, údajne

vystavené spoločnosťou H.S.S. a.s. za účelom klamlivého osvedčenia akosti dodaného

tovaru, zneuţil dôveru ţalobcu, ktorá bola zaloţená v zmysle obchodných zvyklostí na

predchádzajúcich obchodných vzťahoch, zneuţil skutočnosť, ţe pri beţnom vizuálnom

skúmaní jačmeňa nie je moţné zistiť akosť – druh jačmeňa, ţalovaný neustále popieral

dodanie jačmeňa kŕmneho, napriek tomu, ţe bolo preukázané, ţe kúpnou zmluvou zo dňa

22.5.2002 kúpil od spoločnosti H. jačmeň kŕmny. Došlo k zásahu do majetkovej

a nemajetkovej sféry ţalobcu, k poškodeniu obchodného mena ţalobcu a vyvolanie nedôvery

u jeho obchodných partnerov s poukazom na tú skutočnosť, ţe ide o špecifický predmet

podnikania, viazaný na činnosť z úzkeho okruhu obchodnej spoločnosti, zaloţenej na

vzájomnej dôvere a korektných obchodných vzťahoch, poškodenie dôvery odberateľov,

spoľahlivosť ţalobcu, snaha, ktorú musel ţalobca vyvinúť v okruhu svojich odberateľov

a dodávateľov za účelom všeobecného vyvinenia a vyjasnenia stavu veci, strata zákazníka

S.M., a.s. Ďalší zásah do majetkovej sféry ţalobcu spočíva v úbytku zákazníkov, ktorý nie je

daný len pozitívnym vymedzením zákazníkov, ktorí odstúpili od zmlúv, ale spočíva

predovšetkým v negatívnom vymedzení spočívajúcom v neprejavenom záujme o kúpu.

Preukázanie úbytku zákazníkov, resp. preukázanie nezáujmu predstavuje procesne tzv.

negatívny dôkaz, ktorý nie je moţné vykonať. Keďţe nie je moţné preukázať, prečo niekto

8

v rámci obchodnej činnosti neprejavil záujem o spoluprácu so ţalobcom, keďţe v rámci

obchodných vzťahov to nie je nikto povinný odôvodňovať. Ţalobca je z dôvodu

nekalosúťaţného konania ţalovaného nútený ako účastník participovať na dvoch

obchodnoprávnych a jednom trestnoprávnom konaní. Tieto súdne spory sú priamym

následkom konania ţalovaného.

Podľa ust. § 44 ods. 1 Obch. zák. nekalou súťaţou je konanie v hospodárskej súťaţi,

ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaţe a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťaţiteľom

alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaţ sa zakazuje.

Podľa § 46 ods. 1 Obch. zák. klamlivým označením tovaru a sluţieb je kaţdé

označenie, ktoré je spôsobilé vyvolávať v hospodárskom styku mylnú domnienku, ţe ním

označený tovar, alebo sluţby pochádzajú z určitého štátu, určitej oblasti, alebo miesta, alebo

od určitého výrobcu alebo ţe vykazujú charakteristické znaky, alebo osobitnú akosť.

Nerozhodné je, či označenie bolo uvedené bezprostredne na tovare, obaloch, obchodných

písomnostiach a pod. Tak isto je nerozhodné, či ku klamlivému označeniu došlo priamo,

alebo nepriamo a akým prostriedkom sa tak stalo. Ust. § 45 ods. 2 platí obdobne.

Osoby, ktorých práva boli nekalou súťaţou porušené, alebo ohrozené, môţu sa proti

rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdrţal a odstránil závadný stav. Ďalej môţu

poţadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môţe poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody

a vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 53 Obch. zák.).

Z obsahu odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, ţe súd povaţoval nárok

ţalobcu za dôvodný vo výške 3 320 eur a vo zvyšku nároku ţalobcu na primerané

zadosťučinenie povaţoval ţalobu za neopodstatnenú. Z dôvodov, pre ktoré súd povaţoval

ţalobu za dôvodnú do výšky 3 320 eur súd uviedol, ţe primerané zadosťučinenie podľa ust.

§ 53 Obch. zák. prichádza do úvahy najmä pri poškodení dobrej povesti súťaţiteľa, ako

nehmotnej ujmy. Primerané zadosťučinenie je tieţ prostriedkom, ktorý zabezpečuje, aby za

určitým konaním nasledovala sankcia zodpovedajúca jeho povahe. V danom prípade súd

dospel k záveru, ţe primerané zadosťučinenie je obsiahnuté v sume 3 320 eur, vychádzajúc

predovšetkým v riešení dodávky jačmeňa kŕmneho namiesto sladovníckeho v S.M..

V oznámení S.M. je vyjadrená nádej, ţe dôjde k dohode medzi nimi a ţalobcom a odstúpenie

9

od zmluvy zo dňa 2.9.2002 aţ do doby, pokiaľ sa spor nevyrieši nie je reálnym rozhodnutím

odstúpiť od zmluvy, ale skôr oddialením jej plnenia do usporiadania záleţitosti

s predchádzajúcou dodávkou jačmeňa. Ohrozenie dobrého mena súťaţiteľa – ţalobcu, touto

dodávkou vo vzťahu k iným ţalobcovým odberateľom nebolo preukázané, z tohto dôvodu

primerané zadosťučinenie v zostávajúcej sume súd zamietol.

Odvolací súd je toho názoru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepresvedčivé,

v konaní neboli riadne vykonané dôkazy, neboli správne vyhodnotené dôkazy, rozhodnutie

nie je náleţite odôvodnené, súd starostlivo neprihliadal na všetko, čo prišlo počas konania

najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplýva

vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dvoch dôkazov na jednej strane

a právnymi závermi na strane druhej.

Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na predchádzajúce rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR z 28. júna 2007 pod č.k. -320, v ktorom odvolací súd konštatuje, ţe

súd prvého stupňa správne dospel k záveru, ţe ţalovaný sa dopustil nekalosúťaţného konania,

proti ktorému má ţalobca právo na primerané zadosťučinenie, ktoré si ţalobca s odkazom na

ust. § 53 Obch. zák. uplatnil v peniazoch. Rozhodnutie súdu je v tejto časti pre nedostatok

dôvodov nepreskúmateľné. Rozhodnutiu súdu o uplatnenej výške nároku na primerané

zadosťučinenie nepredchádzalo ţiadne dokazovanie a naviac súd nevyhodnotil argumenty

ţalobcu ohľadne uplatnenej výšky primeraného zadosťučinenia. I keď zákon nevymedzuje

konkrétne pravidlá pre určenie primeranosti zadosťučinenia, neznamená to, ţe súd môţe

určiť jeho výšku bez toho, aby uviedol z akých skutočností vychádzal a akými úvahami sa

spravoval. Zadosťučinenie by malo zodpovedať povahe spôsobenej ujmy, jeho nepeňaţná

forma by mala byť vyváţením ujmy materiálnej a jeho poskytnutie v peniazoch je dôvodné

vtedy, ak zásah do materiálnej sféry môţe mať u dotknutého súťaţiteľa dôsledky aj v jeho

materiálnej sfére. Ďalej odvolací súd konštatoval, ţe rozhodnutie prvostupňového súdu je

nepreskúmateľné a naviac o uplatnenom práve na primerané zadosťučinenie nepredchádzalo

takmer ţiadne dokazovanie tákajúce sa skutočností, ktoré by odôvodňovali súdom prijatý

záver. Súd nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie dôkazy. Súd prvého stupňa

následne rozsudkom z 10. apríla 2008 pod č.k. -371 ţalobu zamietol. Na základe

odvolania ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 15. decembra 2009 pod

10

č.k. -431 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec vrátil na ďalšie

konanie. V tomto rozhodnutí odvolací súd konštatuje, ţe pre súd prvého stupňa bol záväzný

právny názor odvolacieho súdu, ţe ţalovaný sa dopustil nekalosúťaţného konania podľa ust.

§ 44 ods. 1 Obch. zák. (tzv. generálna klauzula nekalej súťaţe) a ust. § 46 ods. 1 Obch. zák.

(tzv. osobitná skutková podstata nekalej súťaţe – klamlivé označenie tovaru spôsobilé

vyvolať v hospodárskom styku mylnú domnienku, ţe označený tovar vykazuje určité

charakteristické znaky, alebo určitú akosť). Napriek tomu odvolací súd opätovne konštatoval,

ţe súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne týmito ustanoveniami a a jeho

rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. V odôvodnení rozsudku súdu

prvého stupňa vo vzťahu k primeranému zadosťučineniu absentujú relevantné dôvody, pre

ktoré súd prvého stupňa návrh ţalobcu zamietol. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa

je v tejto časti nielen nedostatočné, ale aj nezrozumiteľné. Preto odvolací súd zrušil rozsudok

súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa uloţil povinnosť

doplniť dokazovanie predovšetkým z hľadiska uplatnených nárokov na zadosťučinenie, musí

súd zistiť, či ţalobcovi vznikla nemateriálna ujma z konania ţalovaného a ak áno, tak ako je

potrebné ju reparovať vzhľadom k ţalobcom uplatnenej kombinácii zadosťučinenia, ďalej

jeho závery skutkovo a právne vyhodnotiť a vo veci opätovne rozhodnúť. Úlohou ţalobcu

bude preukázať konkrétne dôvody, pre ktoré poţaduje okrem ospravedlnenia zaviazať

ţalovaného k zaplateniu primeraného zadosťučinenia v peňaţnej forme a to v sume

1 775 902,70 Sk.

Podľa ust. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne

vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre

rozhodnutie vo veci.

Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie

rozhodnutia bez ústneho pojednávania ( ).

Za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä

výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb

a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania

dôkazu predpísaný, určí ho súd ( ).

11

Podľa dôkaz listinou sa vykoná tak, ţe predseda senátu alebo

samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak

súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.

Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa

vykonali ( ).

Právo účastníkov vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu sa v konaní realizuje tak, ţe

predseda senátu spravidla bezprostredne po vykonaní kaţdého dôkazu umoţní účastníkovi,

aby sa k nemu vyjadril a aby uviedol všetko, čo pri hodnotení vykonaného dôkazu povaţuje

za významné. Procesnú moţnosť účastníka vyjadriť sa k vykonanému dôkazu (napr.

z hľadiska vierohodnosti svedka a jeho vzťahu k prejednávanej veci , pravosti a správnosti

listiny, a osoby a odbornej spôsobilosti znalca, vecnej správnosti postupu súdu pri vykonávaní

ohliadky a pod. ) musí súd vytvoriť účastníkovi uţ v rámci dokazovania (t.j. pred jeho

skončením).

Z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa riadne nevykonal dôkaz listinami. Zo

zápisníc z jednotlivých pojednávaní nevyplýva, ţe by dôkazy listinami boli vykonané

v zmysle zákona. Zo zápisníc o pojednávaní nevyplýva, ţe súd na pojednávaní vytvoril

účastníkom procesnú moţnosť vyjadriť sa k dôkazom v zmysle a realizovať

z tohto ustanovenia vyplývajúce procesné oprávnenia účastníka konania. Bez riadneho

vykonania dôkazov nie je moţné vyhodnotiť konkrétne dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej

súvislosti, robiť skutkové závery a vo veci rozhodnúť. Týmto bolo porušené právo účastníkov

konania na spravodlivý proces.

Odvolací súd tieţ konštatuje, ţe súd prvého stupňa porušil ust. ,

podľa ktorého ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov,

aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu k právnej stránke veci. Na záver súd

uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.

Podľa ust. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, príp. iný účastník konania,

stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie,

12

z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157

ods. 2, dochádza nielen k tomu, ţe rozsudok je nielen nepreskúmateľný pre nedostatok

dôvodov, alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, ţe základné právo na súdnu ochranu

nie je naplnené reálnym obsahom.

Súd v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, čoho a z akých dôvodov sa ţalobca domáha.

V odôvodnení rozhodnutia súdu absentuje uvedenie dôvodov návrhu, pre ktoré ţalobca tvrdil,

ţe ţalovaný sa dopustil nekalosúťaţného konania a pre ktoré poţaduje priznať primerané

zadosťučinenie v poţadovanej výške. Ţalobca osobitne odôvodnil svoj nárok čo do základu

(preukázania nekalosúťaţného konania) a čo do výšky, za účelom preukázania primeranosti

poţadovaného zadosťučinenia). Otázka základu sporu nebola súdom prvého stupňa vôbec

riešená, aj keď vzhľadom na priznané zadosťučinenie je moţné dedukovať, ţe súd povaţoval

existenciu nekalosúťaţného konania za preukázanú, aj keď sa touto otázkou vôbec zaoberal.

Stanovenie výšky primeraného zadosťučinenia na sumu 3 320 eur je tak isto nedostatočne

odôvodnené. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akými presne úvahami sa súd riadil

pri stanovení tejto výšky, ktoré dôkazy pre stanovenie tejto výšky povaţoval za relevantné

a ktoré nie a vôbec sa nezaoberal podaním ţalobcu zo dňa 28.1.2010, v ktorom podrobne

odôvodňuje poţadovanú výšku primeraného zadosťučinenia.

V odôvodnení rozhodnutia absentuje samotné vyjadrenie odporcu, ďalej vymedzenie

skutočností, ktoré súd povaţoval za preukázané a ktoré nie, akými úvahami sa súd riadil a ako

vec právne posúdil. Súd prvého stupňa absolútne neodôvodnil, prečo poškodenie, či ohrozenie

dobrého mena povaţoval za nepreukázané, taktieţ sa nezaoberal dôvodmi a kritériami pre

posúdenie výšky primeraného zadosťučinenia. pri zohľadnení záväzného názoru Najvyššieho

súdu SR, ktoré uviedol vo svojich zrušujúcich uzneseniach.

Dôvody uvedené v napadnutom rozsudku, pre ktorý súd ţalobe do výšky 3 320 eur

vyhovel a vo zvyšku ţalobu zamietol sú nedostatočné, nepresvedčivé bez pouţitia

relevantných právnych noriem, bez rešpektovania právneho názoru odvolacieho súdu

13

uvedeného v predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutiach a preto je odvolanie ţalobcu

a ţalovaného dôvodné.

Keďţe konanie pred súdom prvého stupňa trpí procesnými vadami, odôvodnenie

rozsudku je nepreskúmateľné a nepresvedčivé, nemá náleţitosti v zmysle ust. § 157 ods. 2

, Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na ust. ,

zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a v súlade s ust. ds. 2 vrátil vec súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

V novom konaní bude povinnosťou súdu vykonať riadne navrhnuté dôkazy, posúdiť

obsah týchto dôkazov, tieto dôkazy vyhodnotiť jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti,

v rozsudku vysvetliť, ktoré skutočnosti povaţuje súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri vyhodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

V novom konaní rozhodne súd o náhrade trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 26. októbra 2011

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová