Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžp/3/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily

Urbancovej, v právnej veci ţalobcu L., so sídlom v T., IČO X., zastúpeného JUDr. I. R.,

advokátkou so sídlom Š., proti ţalovanému Ministerstvu životného prostredia Slovenskej

republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

ţalovaného č. 129/2008 zo dňa 15. októbra 2008, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Bratislave, č. k. -67 zo dňa 17. augusta 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

č. k. -67 zo dňa 17. augusta 2010 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného

č. 129/2008 zo dňa 15. októbra 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 282,40

eura na účet JUDr. I. R., advokátky so sídlom Š., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom,

č. k. -67 zo dňa 17.08.2010 ţalobu ţalobcu zamietol a nepriznal mu náhradu trov

konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe predmetom konania je preskúmanie

2

-rozkl. zo dňa 15.10.2008, ktorým bolo

zrušené rozhodnutie Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky, odboru ochrany

prírody a starostlivosti o krajinu č. 6243/2008-2.1 zo dňa 13.06.2008, ktorým sa štátnemu

podniku Lesy Slovenskej republiky, generálne riaditeľstvo, Nám. SNP 8, Banská Bystrica:

a/ povolila výnimka zo zákazov ustanovených v

o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o ochrane

prírody“), t. j. zraňovať alebo usmrcovať chránené druhy ţivočíchov v jednotkách

priestorového rozdelenia lesa uvedených v prílohách č. 3-7 rozhodnutia,

b/ vydal súhlas v zmysle § 13 ods. 2 písm. h/ a § 14 ods. 2 písm. c/ a d/ zákona o ochrane

prírody na leteckú aplikáciu chemických látok v územiach s 2. a 3. stupňom ochrany

v Národnom parku Nízke Tatry, a to v JPRL uvedených v prílohách č. 1-7 rozhodnutia,

c/ nepovolila výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane

prírody, čiţe zraňovať alebo usmrcovať chránené druhy ţivočíchov v JPRL uvedených

v prílohách č. 8-9 rozhodnutia,

d/ nevydal súhlas v zmysle § 13 ods. 2 písm. h/ a § 14 ods. 2 písm. c/ a d/ zákona o ochrane

prírody na leteckú aplikáciu chemických látok v územiach s 2. a 3. stupňom ochrany

v Národnom parku Nízke Tatry, a to v JPRL uvedených v prílohách č. 8-9 rozhodnutia.

Krajský súd z obsahu administratívneho správneho spisu, mal preukázané, ţe dňa

28.03.2008 bolo na odbor ochrany prírody Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej

republiky (ďalej aj „MŢP SR“) doručené podanie š.p. Lesy Slovenskej republiky (ďalej

aj „Lesy SR“) o udelenie súhlasu podľa § 13 ods. 2 písm. h/, a § 14 ods. 2 písm. c/ a d/ zákona

o ochrane prírody, na leteckú aplikáciu chemických látok a v súvislosti s tým o udelenie

výnimky z § 35 ods. 1 písm. a/ aţ d/ zákona v NP Nízke Tatry a v jeho ochrannom pásme

na Liptovský Hrádok, Beňuš, Slovenská Ľupča v JPRL uvedených v prílohe

z predpokladaným agrotechnickým termínom začatia prác 01.05.2008. Ţalobca listom zo dňa

04.04.2008 oznámil svoju účasť v predmetnom konaní. Rozhodnutím zo dňa 01.04.2008,

sp. zn. 6243/2008-2.1/KD doručené š.p. Lesy SR, dňa 04.04.2008 prerušilo ministerstvo

konanie vo veci podania ţiadateľa za účelom doplnenia ţiadosti. Ţiadosť bola v zmysle

poţiadavky ţalovaného doplnená dňa 04.04.2008, doručená na Ministerstvo ţivotného

prostredia SR dňa 14.04.2008. Ţalobca sa k podkladom rozhodnutia vyjadril vyjadrením

zo dňa 29.05.2008. Prvostupňový správny orgán rozhodol o ţiadosti ţiadateľa rozhodnutím

zo dňa 13.06.2008, sp. zn. . a rozhodnutie bolo ţalobcovi doručené dňa

18.06.2008. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca rozklad zo dňa 03.07.2008. O podanom

rozklade rozhodoval ţalovaný svojim rozhodnutím č. 129/2008-rozkl. zo dňa 15.10.2008.

3

Krajský súd dospel k záveru, ţe nie je moţné sa stotoţniť s tvrdením ţalobcu

uvedeným v ţalobe nakoľko i podľa jeho názoru, ktorý je v súlade s vyjadrením ţalovaného,

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 6243/2008-2.1 z 13.06.2008 bolo vydané

ako nadbytočné, nakoľko dňa 01.05.2008 v uvedenej veci nastala v zmysle § 85 ods. 4 zákona

o ochrane prírody reálna domnienka, ţe MŢP SR, odbor ochrany prírody a starostlivosti

o krajinu vydalo rozhodnutie, ktorým ţiadateľovi vyhovelo v rozsahu ním podanej ţiadosti

z 12.03.2008.

Ďalej poukázal na ustanovenie § 82 ods. 1, 2, § 85 ods. 1, 2, 3, 4 a 6 zákona o ochrane

prírody a uviedol, ţe z týchto zákonných ustanovení vyplýva, ţe správny orgán začína

konanie na základe podania ţiadosti ţiadateľa. Podľa § 82 ods. 1 citovaného zákona ţiadosť

má mať určité náleţitosti uvedené v tomto ustanovení, a to kto ju podáva, akej činnosti

sa týka a čo sa v predmetnej ţiadosti o povolenie výnimky navrhuje. Súd sa stotoţnil

s názorom ţalovaného, ţe predmetná ţiadosť ţiadateľa š.p. Lesy SR všetky tieto náleţitosti

obsahovala, nakoľko z nej bolo zrejmé, ţe ju podávajú š.p. Lesy SR, a pokiaľ ide o činnosť,

bola uvedená letecká aplikácia chemických látok a bolo navrhnuté povolenie výnimky

z podmienok ochrany chránených druhov ţivočíchov a vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2

písm. c/ zákona o ochrane prírody.

Mal tieţ za to, ţe z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, ţe v zloţitých

prípadoch moţno predĺţiť lehoty na rozhodnutie vo veci ak ide o zloţité prípady z čoho

vyplýva, ţe zákon počíta s moţnosťou, ţe bude treba predmetnú ţiadosť doplniť

o podrobnejšie dokazovanie, resp. tak ako sa to ďalej uvádza o vyčkanie na priebeh

vegetačnej sezóny, resp. rozmnoţovacieho cyklu. Za týmto účelom zákon v § 85 ods. 2

predpokladá i prerušenie konania a s tým spojené neplynutie lehôt na rozhodnutie pre správny

orgán. Z uvedených dôvodov sa súd nestotoţnil s správnym názorom ţalobcu, ţe ţiadosť

ţiadateľa musí obsahovať všetky náleţitosti tak, aby vo veci bolo rozhodnuté len na základe

tejto ţiadosti.

Podľa § 85 ods. 3 zákona o ochrane prírody, rozhodnutie, ktorého predmetom

je zabezpečenie činnosti podľa osobitného zákona, pričom v zákone sa uvádza zákon

č. o lesoch v znení neskorších predpisov, orgán ochrany prírody vydá

rozhodnutie do termínu plánovanej činnosti. Termín plánovanej činnosti v ţiadosti ţiadateľa

š.p. Lesy SR bol určený na 01.05.2008, preto právna domnienka vydanie rozhodnutia podľa

§ 85 ods. 4 zákona o ochrane prírody je naviazaná na deň tejto plánovanej činnosti. Pretoţe

ţalovaný v termíne do 01.05.2008 (t. j. deň predpokladaného agrotechnického termínu začatia

práce) nevydal rozhodnutie vo veci, nastala dňom 01.05.2008 v zmysle ustanovenia § 85

4

ods. 3 aţ 4 zákona o ochrane prírody právna domnienka, ţe ministerstvo, t. j. ţalovaný vydalo

rozhodnutie, ktorým ţiadateľovi vyhovelo v rozsahu podanej ţiadosti. Dňom vydania

rozhodnutia podľa týchto zákonných ustanovení je deň 01.05.2008. Lehota potom na podanie

odvolania v danom prípade začína plynúť dňom 02.05.2008 a končí dňom 16.05.2008. V tejto

zákonnej lehote bolo moţné podať zo strany účastníkov konania rozklad. Ţalobca opravný

prostriedok voči takémuto rozhodnutiu nepodal, preto sa rozhodnutie stalo právoplatným.

Nakoľko ţalovaný zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 6243/2008-

2.1 z 13.06.2008 z procesných dôvodov („ne bis in idem“), súd sa stotoţnil s právnym

názorom ţalovaného, ţe v danom prípade nebolo potrebné, aby sa ţalovaný vysporiadal

s vecnou stránkou správnosti prvostupňového rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie zrušil

správne ako nadbytočné čo zákonným spôsobom, riadne v svojom rozhodnutí i zdôvodnil.

Nakoľko súd v konaní a rozhodnutí ţalovaného nezistil ţiadne také zákonné dôvody pre ktoré

by bolo potrebné rozhodnutie ţalovaného zrušiť, ţalobu ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia

(ďalej len „OSP“) zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, ţe neúspešnému

ţalobcovi právo náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Ţiadal

odvolaním napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov celého

konania. Zotrval na svojom stanovisku, ţe jeho ţiadosť, ktorá bola doručená prvostupňovému

správnemu orgánu dňa 28.03.2008 nespĺňala zákonom predpísané náleţitosti. Na konanie

podľa Zákona o ochrane prírody sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, a teda

správny orgán mal pri rozhodovaní o ţiadosti o povolenie výnimiek aplikovať zásadu

vyplývajúcu z § 3 ods. 4 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného stavu veci, preto mal pri rozhodovaní podľa § 32 ods. 1 Správneho

poriadku povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom mal obstarať

potrebné podklady na rozhodnutie. Je nepochybné, ţe ţiadosť doručená prvostupňovému

orgánu neobsahovala špecifikáciu chránených druhov, ktorých sa mala udelená výnimka

z ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona o ochrane prírody týkať, neobsahovala

konkretizáciu chemických látok navrhovaných na pouţitie, neboli uvedené územia lesa

dotknuté navrhovanou výnimkou s označením ich parciel a taktieţ ţiadosť neobsahovala

navrhovanú dobu trvania povolenej výnimky. Prvostupňový správny orgán bez týchto

náleţitostí ţiadosti nemohol rozhodnúť o povolení výnimky v súlade s § 40 ods. 4 zákona

o ochrane prírody, pretoţe obligatórnou náleţitosťou rozhodnutia o udelení výnimky, a teda

5

predmetom takéhoto rozhodnutia je určenie dotknutého chráneného druhu, mnoţstva alebo

počtu, pre ktorý sa výnimka z podmienok ochrany udeľuje. Prvostupňový orgán musel vyzvať

ţiadateľa na doplnenie vyššie uvedených náleţitostí ţiadosti, a preto doručením ţiadosti

o udelenie výnimky dňa 28.03.2008 neboli splnené podmienky pre vznik fiktívneho

rozhodnutia stanovené v § 85 ods. 4 zákona o ochrane prírody.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Podľa jeho

názoru ţiadosť ţiadateľa Lesy SR, š.p. bola podaná v dostatočnom časovom predstihu

a obsahovala všetky zákonom vyţadované náleţitosti potrebné na rozhodnutie. V zmysle § 82

ods. 1 zákona o ochrane prírody bolo zo ţiadosti zrejmé, kto ju podal, akej činnosti sa týka,

t. j. leteckej aplikácie chemických látok a taktieţ obsahovala petit – čo sa navrhuje,

t. j. povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov ţivočíchov a vydanie

súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane prírody.

Podľa ţalovaného správny orgán nemôţe prekročiť zásadu vyjadrenú v

Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavy SR“) a konať nad rámec zákona, t. j. nad rámec § 82

ods. 1 zákona o ochrane prírody, ktorého úprava je podľa ţalovaného veľmi strohá

a neumoţňuje správnemu orgánu ţiadať od ţiadateľa ďalšie doplňujúce údaje, ak ţiadosť

obsahuje vyššie uvedené 3 základné náleţitosti.

Právna domnienka vydania rozhodnutia podľa § 85 ods. 4 zákona o ochrane prírody

je viazaná na deň plánovanej činnosti. Keďţe ministerstvo v termíne do predpokladaného

agrotechnického termínu začatia prác, do 01.05.2008, nevydalo rozhodnutie vo veci, podľa

ţalovaného nastala 01.05.2008 podľa § 85 ods. 3 a 4 zákona o ochrane prírody právna

domnienka, ţe ministerstvo vydalo rozhodnutie, ktorým ţiadateľovi v plnom rozsahu

vyhovelo a toto fiktívne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2008, nakoľko

ţalobca lehotu na podanie opravného prostriedku nevyuţil a rozklad nepodal.

Za daných okolností ţalovaný posudzuje rozhodnutie vydané v prvom stupni

pod č. 6242/2008-2.1 zo dňa 13.06.2008 za nadbytočné a vydané v rozpore so zákonom,

nakoľko išlo o druhé rozhodnutie v tej istej veci. Podľa ţalovaného vydaním rozkladom

napadnutého rozhodnutia bola porušená zásada ne bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci),

a preto ho nebolo potrebné skúmať po vecnej stránke pred jeho zrušením v rámci konania

o rozklade.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd podľa v spojení

s veta prvá preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré

6

mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja

ods. 2 ), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred

na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk (§ 156 ods. 1

a 3 v spojení s veta prvá a ) a dospel k záveru,

ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu

( ).

Podľa aţ 5 SR kaţdý má právo na priaznivé ţivotné prostredie.

Kaţdý je povinný chrániť a zveľaďovať ţivotné prostredie a kultúrne dedičstvo. Nikto nesmie

nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať ţivotné prostredie, prírodné

zdroje a kultúrne pamiatky. Štát dbá o šetrné vyuţívanie prírodných zdrojov, o ekologickú

rovnováhu a o účinnú starostlivosť o ţivotné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným

druhom voľne rastúcich rastlín a voľne ţijúcich ţivočíchov. Podrobnosti o právach

a povinnostiach podľa odsekov 1 aţ 4 ustanoví zákon.

Podľa SR kaţdý má právo na včasné a úplné informácie o stave

ţivotného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.

Podľa § 1 ods. 1 zákona o ochrane prírody tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov

štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb

pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem

ţivota na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udrţiavanie, obnovovanie a racionálne

vyuţívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu

krajiny a na dosiahnutie a udrţanie ekologickej stability.

Podľa § 14 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane prírody na území, na ktorom platí tretí

stupeň ochrany, sa vyţaduje súhlas orgánu ochrany prírody na aplikáciu chemických látok

a hnojív, najmä pesticídov, herbicídov, toxických látok, priemyselných hnojív a siláţnych

štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti.

Podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane prírody chráneného ţivočícha je zakázané

chytať, zraňovať alebo usmrtiť v jeho prirodzenom prostredí.

7

Podľa § 40 ods. 4 písm. a/ aţ g/ zákona o ochrane prírody rozhodnutie o povolení

výnimky podľa odseku 2 obsahuje:

a) určenie dotknutého druhu a mnoţstva alebo počtu, pre ktorý platí,

b) metódy, prostriedky a zariadenia povolené na odber, odchyt alebo usmrcovanie dotknutých

druhov,

c) určenie miesta a času, kedy moţno vykonávať činnosť povolenú výnimkou,

d) čas, na ktorý sa výnimka povoľuje,

e) spôsob výkonu činnosti povolenej výnimkou,

f) spôsob kontroly plnenia podmienok výnimky,

g) ďalšie podmienky o spôsobe výkonu činnosti povolenej výnimkou určené v súlade s § 82

ods. 12.

Podľa § 81 ods. 1 zákona o ochrane prírody na konanie podľa tohto zákona

sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa veta prvá o správnom konaní (správny

poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) rozhodnutie správnych

orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne

skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie

je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania,

návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti

všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob

zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie moţno pouţiť všetky

prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade

s právnymi predpismi.

Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej

úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

8

Podľa § 82 ods. 1 zákona o ochrane prírody o ţiadosti o vydanie rozhodnutia musí byť

najmä zrejmé, kto ju podáva, akej činnosti sa týka a čo sa navrhuje. Kaţdá ţiadosť a s ňou

súvisiace doklady musia byť vyhotovené písomne a v štátnom jazyku.

Podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody v rozhodnutí vydanom podľa tohto

zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka

zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môţe konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky

vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú

platnosť.

Podľa § 85 ods. 3 zákona o ochrane prírody, ak ide o konanie, ktorého predmetom

je zabezpečenie povinností podľa osobitného zákona orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie

do termínu plánovanej činnosti, ak bola ţiadosť podaná podľa § 82 ods. 1 najmenej 30 dní

pred plánovanou činnosťou.

Podľa § 85 ods. 4 zákona o ochrane prírody, ak orgán ochrany prírody rozhodnutie

podľa odseku 3 nevydá, predpokladá sa, ţe vydal rozhodnutie, ktorým ţiadosti vyhovel.

Podľa § 86 ods. 1 zákona o ochrane prírody orgán ochrany prírody rozhoduje

na základe zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov.

Podľa § 86 ods. 2 veta prvá zákona o ochrane prírody fyzické osoby a právnické osoby

sú povinné na základe ţiadosti orgánu ochrany prírody podať vysvetlenie o skutočnostiach,

ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie podľa tohto zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) v medziach odvolacích

dôvodov preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, rozhodnutie prvostupňového

a druhostupňového správneho orgánu ako i zákonnosť namietaného procesného postupu

a zistil, ţe krajský súd zákonnosť existencie fiktívneho rozhodnutia podľa § 85 ods. 4 zákona

o ochrane prírody nesprávne posúdil.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe po podaní ţiadosti o udelenie výnimky

ministerstvo ako prvostupňový správny orgán nebolo nečinné, o čom bol prostredníctvom

úkonov správneho orgánu uzrozumený ţiadateľ a všetci účastníci konania, napr. výzvou

adresovanou ţiadateľovi na odstránenie vád ţiadosti doplnením podstatných náleţitostí jej

petitu, doručením rozhodnutia o prerušení konania, zabezpečením stanoviska Štátnej ochrany

prírody SR k predmetu konania, doručenie podkladov k rozhodnutiu vypracovaných

na základe doplňujúceho stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky

9

so zapracovaním pripomienok zainteresovaných subjektov z verejného pripomienkového

konania k predmetu konania, ako i prostredníctvom oznámenia o predĺţení lehoty

na rozhodnutie vo veci riaditeľkou odboru ochrany prírody MŢP SR do 30.06.2008 z dôvodu

zloţitosti problematiky a potreby ďalšej analýzy ţiadosti.

Uvedený postup správneho orgánu vychádza z princípu legitímneho očakávania

účastníkov konania ako i verejnosti na vydanie zákonného rozhodnutia, ktorému predchádzalo

riadne a účelne vykonané dokazovanie. Účastníci konania a verejnosť poţíva ústavné právo

na priaznivé ţivotné prostredie, na jeho ochranu a právo na informovanosť v oblasti ţivotného

prostredia (články č. 44 a č. 45 SR), a preto s prihliadnutím na účel zákona o ochrane

prírody a krajiny je nevyhnutné, aby tak závaţné rozhodnutie, ako je povolenie výnimky

z ochrany ţivočíšnych druhov a povolenie chemického zásahu na územia lesov, hoci

i v záujme a za účelom plnenia povinností pri ich ochrane, obsahovalo obligatórne náleţitosti

vo svojom výroku a čo najpresnejšie, jednoznačne a určito vyjadrovalo povolený zásah

do predmetu chráneného zákonom. Z uvedeného dôvodu moţno povaţovať postup

prvostupňového správneho orgánu pri odstraňovaní vád ţiadosti zabezpečením doplnenia

konkretizácie a rozsahu jej petitu ako i zabezpečenia potrebných podkladov pre rozhodnutie

za zákonný.

Právna teória charakterizuje inštitút fikcie rozhodnutia ako nástroj na eliminovanie

negatívnych dôsledkov nečinnosti správnych orgánov a preto vychádza z princípu,

ţe ak uplynula zákonom ustanovená lehota a správny orgán bol nečinný,

má sa za to, ţe účastníkovi konania sa vyhovelo. V prípade ustanovenia § 85 ods. 4 zákona

o ochrane prírody prezumpcia vydania pozitívneho rozhodnutia na udelenie výnimky

z ochrany prírody a určitých druhov ţivočíchov, a to výhradne v súvislosti s plnením

povinností pri ochrane lesa, plní aj preventívnu úlohu pre prípad odvrátenia hroziacej škody,

ak by správny orgán o ţiadosti na udelenie výnimky bol nečinný.

Vyuţitie inštitútu fiktívneho rozhodnutia podľa § 85 od. 4 zákona o ochrane prírody

môţe taktieţ slúţiť na zabezpečenie hospodárnosti správneho konania za predpokladu,

ţe podaná ţiadosť je po právnej a obsahovej stránke perfektná a poskytuje všetky potrebné

dôkazy a podklady pre vydanie pozitívneho rozhodnutia vo veci. Avšak pouţitie tohto

inštitútu prichádza do úvahy iba v prípade nečinnosti správneho orgánu, v opačnom prípade

by striktné pouţitie fikcie vydania rozhodnutia len v závislosti od splnenia podmienky

márneho uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia, spôsobovalo nezákonnosť takéhoto

10

pozitívneho rozhodnutia, obzvlášť v prípade, keď správny orgán odstraňuje vady podania,

vykonáva dôkazy a zabezpečuje podklady pre vydanie rozhodnutia, ktoré má vychádzať

zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania, pričom na dokazovanie

moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré

sú v súlade s právnymi predpismi. Pri zachovaní zásady voľného hodnotenia dôkazov, kedy

správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, s moţnosťou vyuţitia inštitútu predĺţenia lehoty

na rozhodnutie v prípade náročného zabezpečovania podkladov pre rozhodnutie, prípadne

obtiaţneho hodnotenia dôkazov, nemoţno konajúci správny orgán stavať pod tlak plynutia

lehoty na prezumpciu fiktívneho rozhodnutia. To by bolo v rozpore s účelom ochrany prírody

a krajiny ako i v rozpore so zásadami správneho konania.

Nemoţno súhlasiť s názorom ţalovaného, ţe úprava ustanovenia § 82 ods. 1 zákona

o ochrane prírody je veľmi strohá a neumoţňuje správnemu orgánu ţiadať od ţiadateľa ďalšie

doplňujúce údaje, keď ţiadosť ţiadateľa Lesy SR, š.p. doručená dňa 28.03.2008 obsahovala

všetky tri zákonom poţadované náleţitosti, t.j. kto ju podal, akej veci sa týka a čo sa navrhuje.

Na konanie podľa zákona o ochrane prírody sa vzťahuje správny poriadok, podľa

ktorého je povinnosťou správneho orgánu vyzvať účastníka konania na odstránenie vád

podania, prípadne jeho doplnenie, s poučením o následkoch nevyhovenia výzve. Ministerstvo

vyzvalo ţiadateľa na doplnenie obsahu ţiadosti v časti petitu tak, aby mohol byť spôsobilý

na jeho prevzatie do enunciátu rozhodnutia vo veci samej, t. j. aby bol výrok rozhodnutia

formulovaný presne, určito a aby vyjadroval úplné vyriešenie veci, ktorá bola predmetom

rozhodovania. Predmetom konania, vymedzeným ţiadosťou ţiadateľa Lesy SR, š.p., bolo

zabezpečenie realizácie povinností pri ochrane lesa podľa § 28 ods. 1 písm. b/ zákona

č. o lesoch v znení neskorších predpisov spočívajúcej vo vykonaní

preventívnych opatrení na zabránenie nadmerného rozšírenia biotických škodlivých činiteľov,

zabezpečenie stability a odolnosti lesných porastov. Z uvedeného dôvodu ministerstvo

vyzvalo ţiadateľa na odstránenie vád podania doplnením podstatných náleţitostí ţiadosti

čo do konkretizácie chránených druhov, ktorých sa mala udelená výnimka z ustanovenia § 35

ods. 1 písm. a/ a d/ zákona o ochrane prírody týkať, konkretizácie chemických látok

navrhovaných na pouţitie, špecifikácie presného parcelného vymedzenia dotknutého územia

lesa ako i uvedenia navrhovanej doby trvania pozemného chemického zásahu.

11

Ústavné princípy ochrany ţivotného prostredia, práva na informácie o stave ţivotného

prostredia zakotvené v článkoch 44 a 45 SR ako i účel zákonnej úpravy ochrany

prírody a krajiny, spolu s obligatórnymi náleţitosťami rozhodnutia vyplývajúcimi z § 40

ods. 4 zákona o ochrane prírody, kladú na obsah výroku rozhodnutia v takejto veci určité

nároky. Nie je moţné bez konkretizácie petitu ţiadosti vyššie uvedeným obsahom,

t. j. upresnením „čo sa navrhuje“, rozhodnúť o povolení výnimky, za zachovania účelu zákona

o ochrane prírody a zabezpečenia potrebnej a účelnej kontroly výkonu, resp. realizácie

rozhodnutia.

Z obsahu rozkladom napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe prvostupňový správny

orgán po zistení skutkového stavu veci sa vysporiadal s dôkazmi a zabezpečenými podkladmi

na rozhodnutie a údaje získané po doplnení ţiadosti v časti petitu vyuţil pri tvorbe výroku

rozhodnutia, pričom v súlade s ustanovením § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody určil

podmienky na realizáciu povolenej výnimky zo zákazu činnosti a udeleného súhlasu

na aplikáciu chemických látok v dotknutých územiach lesa, a taktieţ stanovil dobu

ich trvania.

Nemoţno sa preto stotoţniť s právnym názorom krajského súdu a správneho orgánu

druhého stupňa vychádzajúcim z fikcie rozhodnutia. ţaloba bola dôvodná a rozhodnutie

ţalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvod na zrušenie

takéhoto rozhodnutia v rámci súdneho prieskumu jeho zákonnosti a vrátenie veci na ďalšie

konanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov

odvolací súd dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu vznesené v odvolaní sú dôvodné, a preto

podľa prvá veta napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zrušil

rozhodnutie ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Ţalobcovi patrí podľa v spojení s veta prvá a podľa

náhrada trov súdneho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia

za tri úkony právnej sluţby (prevzatie veci a príprava zastúpenia na základe plnej moci

zo 17.12.2008, podanie ţaloby z 29.12.2008, podanie odvolania zo 04.10.2010) dvakrát

po 48,63 eura a jedenkrát po 120,23 eur, z paušálnej náhrady výdavkov dvakrát po 6,31 eura

a jedenkrát po 7, 21eura a z dane z pridanej hodnoty, čo predstavuje spolu sumu 282,40 eura

(§ 11 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. Z. z.

12

v znení do 31.12.2008, § 11 ods. 4 vyhlášky č. v platnom znení, § 16 ods. 3, § 18

ods. 3 vyhlášky č. v platnom znení).

Náhradu trov konania zaplatí ţalovaný na účet právnej zástupkyne ţalobcu JUDr. I. R.

podľa v spojení s veta prvá do troch dní.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 27. októbra 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Petra Slezáková