Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
2d8/380677.8509a6.pdf
PDF · 168.78 KB
No categories available
5Sžp/3/2010
Najvyšší súd 5Sžp/3/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Jarmily
Urbancovej, v právnej veci ţalobcu L., so sídlom v T., IČO X., zastúpeného JUDr. I. R.,
advokátkou so sídlom Š., proti ţalovanému Ministerstvu životného prostredia Slovenskej
republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ţalovaného č. 129/2008 zo dňa 15. októbra 2008, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Bratislave, č. k. 3S/1/2009-67 zo dňa 17. augusta 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 3S/1/2009-67 zo dňa 17. augusta 2010 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného
č. 129/2008 zo dňa 15. októbra 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v sume 282,40
eura na účet JUDr. I. R., advokátky so sídlom Š., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom,
č. k. 3S/1/2009-67 zo dňa 17.08.2010 ţalobu ţalobcu zamietol a nepriznal mu náhradu trov
konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe predmetom konania je preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 129/2008-rozkl. zo dňa 15.10.2008, ktorým bolo
zrušené rozhodnutie Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky, odboru ochrany
prírody a starostlivosti o krajinu č. 6243/2008-2.1 zo dňa 13.06.2008, ktorým sa štátnemu
podniku Lesy Slovenskej republiky, generálne riaditeľstvo, Nám. SNP 8, Banská Bystrica:
a/ povolila výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z.
o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o ochrane
prírody“), t. j. zraňovať alebo usmrcovať chránené druhy ţivočíchov v jednotkách
priestorového rozdelenia lesa uvedených v prílohách č. 3-7 rozhodnutia,
b/ vydal súhlas v zmysle § 13 ods. 2 písm. h/ a § 14 ods. 2 písm. c/ a d/ zákona o ochrane
prírody na leteckú aplikáciu chemických látok v územiach s 2. a 3. stupňom ochrany
v Národnom parku Nízke Tatry, a to v JPRL uvedených v prílohách č. 1-7 rozhodnutia,
c/ nepovolila výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane
prírody, čiţe zraňovať alebo usmrcovať chránené druhy ţivočíchov v JPRL uvedených
v prílohách č. 8-9 rozhodnutia,
d/ nevydal súhlas v zmysle § 13 ods. 2 písm. h/ a § 14 ods. 2 písm. c/ a d/ zákona o ochrane
prírody na leteckú aplikáciu chemických látok v územiach s 2. a 3. stupňom ochrany
v Národnom parku Nízke Tatry, a to v JPRL uvedených v prílohách č. 8-9 rozhodnutia.
Krajský súd z obsahu administratívneho správneho spisu, mal preukázané, ţe dňa
28.03.2008 bolo na odbor ochrany prírody Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej
republiky (ďalej aj „MŢP SR“) doručené podanie š.p. Lesy Slovenskej republiky (ďalej
aj „Lesy SR“) o udelenie súhlasu podľa § 13 ods. 2 písm. h/, a § 14 ods. 2 písm. c/ a d/ zákona
o ochrane prírody, na leteckú aplikáciu chemických látok a v súvislosti s tým o udelenie
výnimky z § 35 ods. 1 písm. a/ aţ d/ zákona v NP Nízke Tatry a v jeho ochrannom pásme
na OZ Liptovský Hrádok, OZ Beňuš, OZ Slovenská Ľupča v JPRL uvedených v prílohe
z predpokladaným agrotechnickým termínom začatia prác 01.05.2008. Ţalobca listom zo dňa
04.04.2008 oznámil svoju účasť v predmetnom konaní. Rozhodnutím zo dňa 01.04.2008,
sp. zn. 6243/2008-2.1/KD doručené š.p. Lesy SR, dňa 04.04.2008 prerušilo ministerstvo
konanie vo veci podania ţiadateľa za účelom doplnenia ţiadosti. Ţiadosť bola v zmysle
poţiadavky ţalovaného doplnená dňa 04.04.2008, doručená na Ministerstvo ţivotného
prostredia SR dňa 14.04.2008. Ţalobca sa k podkladom rozhodnutia vyjadril vyjadrením
zo dňa 29.05.2008. Prvostupňový správny orgán rozhodol o ţiadosti ţiadateľa rozhodnutím
zo dňa 13.06.2008, sp. zn. 6243/2008-2.1. a rozhodnutie bolo ţalobcovi doručené dňa
18.06.2008. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca rozklad zo dňa 03.07.2008. O podanom
rozklade rozhodoval ţalovaný svojim rozhodnutím č. 129/2008-rozkl. zo dňa 15.10.2008.
Krajský súd dospel k záveru, ţe nie je moţné sa stotoţniť s tvrdením ţalobcu
uvedeným v ţalobe nakoľko i podľa jeho názoru, ktorý je v súlade s vyjadrením ţalovaného,
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 6243/2008-2.1 z 13.06.2008 bolo vydané
ako nadbytočné, nakoľko dňa 01.05.2008 v uvedenej veci nastala v zmysle § 85 ods. 4 zákona
o ochrane prírody reálna domnienka, ţe MŢP SR, odbor ochrany prírody a starostlivosti
o krajinu vydalo rozhodnutie, ktorým ţiadateľovi vyhovelo v rozsahu ním podanej ţiadosti
z 12.03.2008.
Ďalej poukázal na ustanovenie § 82 ods. 1, 2, § 85 ods. 1, 2, 3, 4 a 6 zákona o ochrane
prírody a uviedol, ţe z týchto zákonných ustanovení vyplýva, ţe správny orgán začína
konanie na základe podania ţiadosti ţiadateľa. Podľa § 82 ods. 1 citovaného zákona ţiadosť
má mať určité náleţitosti uvedené v tomto ustanovení, a to kto ju podáva, akej činnosti
sa týka a čo sa v predmetnej ţiadosti o povolenie výnimky navrhuje. Súd sa stotoţnil
s názorom ţalovaného, ţe predmetná ţiadosť ţiadateľa š.p. Lesy SR všetky tieto náleţitosti
obsahovala, nakoľko z nej bolo zrejmé, ţe ju podávajú š.p. Lesy SR, a pokiaľ ide o činnosť,
bola uvedená letecká aplikácia chemických látok a bolo navrhnuté povolenie výnimky
z podmienok ochrany chránených druhov ţivočíchov a vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2
písm. c/ zákona o ochrane prírody.
Mal tieţ za to, ţe z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, ţe v zloţitých
prípadoch moţno predĺţiť lehoty na rozhodnutie vo veci ak ide o zloţité prípady z čoho
vyplýva, ţe zákon počíta s moţnosťou, ţe bude treba predmetnú ţiadosť doplniť
o podrobnejšie dokazovanie, resp. tak ako sa to ďalej uvádza o vyčkanie na priebeh
vegetačnej sezóny, resp. rozmnoţovacieho cyklu. Za týmto účelom zákon v § 85 ods. 2
predpokladá i prerušenie konania a s tým spojené neplynutie lehôt na rozhodnutie pre správny
orgán. Z uvedených dôvodov sa súd nestotoţnil s správnym názorom ţalobcu, ţe ţiadosť
ţiadateľa musí obsahovať všetky náleţitosti tak, aby vo veci bolo rozhodnuté len na základe
tejto ţiadosti.
Podľa § 85 ods. 3 zákona o ochrane prírody, rozhodnutie, ktorého predmetom
je zabezpečenie činnosti podľa osobitného zákona, pričom v zákone sa uvádza zákon
č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, orgán ochrany prírody vydá
rozhodnutie do termínu plánovanej činnosti. Termín plánovanej činnosti v ţiadosti ţiadateľa
š.p. Lesy SR bol určený na 01.05.2008, preto právna domnienka vydanie rozhodnutia podľa
§ 85 ods. 4 zákona o ochrane prírody je naviazaná na deň tejto plánovanej činnosti. Pretoţe
ţalovaný v termíne do 01.05.2008 (t. j. deň predpokladaného agrotechnického termínu začatia
práce) nevydal rozhodnutie vo veci, nastala dňom 01.05.2008 v zmysle ustanovenia § 85
ods. 3 aţ 4 zákona o ochrane prírody právna domnienka, ţe ministerstvo, t. j. ţalovaný vydalo
rozhodnutie, ktorým ţiadateľovi vyhovelo v rozsahu podanej ţiadosti. Dňom vydania
rozhodnutia podľa týchto zákonných ustanovení je deň 01.05.2008. Lehota potom na podanie
odvolania v danom prípade začína plynúť dňom 02.05.2008 a končí dňom 16.05.2008. V tejto
zákonnej lehote bolo moţné podať zo strany účastníkov konania rozklad. Ţalobca opravný
prostriedok voči takémuto rozhodnutiu nepodal, preto sa rozhodnutie stalo právoplatným.
Nakoľko ţalovaný zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 6243/2008-
2.1 z 13.06.2008 z procesných dôvodov („ne bis in idem“), súd sa stotoţnil s právnym
názorom ţalovaného, ţe v danom prípade nebolo potrebné, aby sa ţalovaný vysporiadal
s vecnou stránkou správnosti prvostupňového rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie zrušil
správne ako nadbytočné čo zákonným spôsobom, riadne v svojom rozhodnutí i zdôvodnil.
Nakoľko súd v konaní a rozhodnutí ţalovaného nezistil ţiadne také zákonné dôvody pre ktoré
by bolo potrebné rozhodnutie ţalovaného zrušiť, ţalobu ako nedôvodnú v zmysle ustanovenia
§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ţe neúspešnému
ţalobcovi právo náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Ţiadal
odvolaním napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov celého
konania. Zotrval na svojom stanovisku, ţe jeho ţiadosť, ktorá bola doručená prvostupňovému
správnemu orgánu dňa 28.03.2008 nespĺňala zákonom predpísané náleţitosti. Na konanie
podľa Zákona o ochrane prírody sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, a teda
správny orgán mal pri rozhodovaní o ţiadosti o povolenie výnimiek aplikovať zásadu
vyplývajúcu z § 3 ods. 4 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí vychádzať
zo spoľahlivo zisteného stavu veci, preto mal pri rozhodovaní podľa § 32 ods. 1 Správneho
poriadku povinnosť zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom mal obstarať
potrebné podklady na rozhodnutie. Je nepochybné, ţe ţiadosť doručená prvostupňovému
orgánu neobsahovala špecifikáciu chránených druhov, ktorých sa mala udelená výnimka
z ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona o ochrane prírody týkať, neobsahovala
konkretizáciu chemických látok navrhovaných na pouţitie, neboli uvedené územia lesa
dotknuté navrhovanou výnimkou s označením ich parciel a taktieţ ţiadosť neobsahovala
navrhovanú dobu trvania povolenej výnimky. Prvostupňový správny orgán bez týchto
náleţitostí ţiadosti nemohol rozhodnúť o povolení výnimky v súlade s § 40 ods. 4 zákona
o ochrane prírody, pretoţe obligatórnou náleţitosťou rozhodnutia o udelení výnimky, a teda
predmetom takéhoto rozhodnutia je určenie dotknutého chráneného druhu, mnoţstva alebo
počtu, pre ktorý sa výnimka z podmienok ochrany udeľuje. Prvostupňový orgán musel vyzvať
ţiadateľa na doplnenie vyššie uvedených náleţitostí ţiadosti, a preto doručením ţiadosti
o udelenie výnimky dňa 28.03.2008 neboli splnené podmienky pre vznik fiktívneho
rozhodnutia stanovené v § 85 ods. 4 zákona o ochrane prírody.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Podľa jeho
názoru ţiadosť ţiadateľa Lesy SR, š.p. bola podaná v dostatočnom časovom predstihu
a obsahovala všetky zákonom vyţadované náleţitosti potrebné na rozhodnutie. V zmysle § 82
ods. 1 zákona o ochrane prírody bolo zo ţiadosti zrejmé, kto ju podal, akej činnosti sa týka,
t. j. leteckej aplikácie chemických látok a taktieţ obsahovala petit – čo sa navrhuje,
t. j. povolenie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov ţivočíchov a vydanie
súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane prírody.
Podľa ţalovaného správny orgán nemôţe prekročiť zásadu vyjadrenú v čl. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavy SR“) a konať nad rámec zákona, t. j. nad rámec § 82
ods. 1 zákona o ochrane prírody, ktorého úprava je podľa ţalovaného veľmi strohá
a neumoţňuje správnemu orgánu ţiadať od ţiadateľa ďalšie doplňujúce údaje, ak ţiadosť
obsahuje vyššie uvedené 3 základné náleţitosti.
Právna domnienka vydania rozhodnutia podľa § 85 ods. 4 zákona o ochrane prírody
je viazaná na deň plánovanej činnosti. Keďţe ministerstvo v termíne do predpokladaného
agrotechnického termínu začatia prác, do 01.05.2008, nevydalo rozhodnutie vo veci, podľa
ţalovaného nastala 01.05.2008 podľa § 85 ods. 3 a 4 zákona o ochrane prírody právna
domnienka, ţe ministerstvo vydalo rozhodnutie, ktorým ţiadateľovi v plnom rozsahu
vyhovelo a toto fiktívne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.05.2008, nakoľko
ţalobca lehotu na podanie opravného prostriedku nevyuţil a rozklad nepodal.
Za daných okolností ţalovaný posudzuje rozhodnutie vydané v prvom stupni
pod č. 6242/2008-2.1 zo dňa 13.06.2008 za nadbytočné a vydané v rozpore so zákonom,
nakoľko išlo o druhé rozhodnutie v tej istej veci. Podľa ţalovaného vydaním rozkladom
napadnutého rozhodnutia bola porušená zásada ne bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci),
a preto ho nebolo potrebné skúmať po vecnej stránke pred jeho zrušením v rámci konania
o rozklade.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd podľa § 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja
ods. 2 OSP), pričom deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred
na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk (§ 156 ods. 1
a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru,
ţe odvolanie ţalobcu je opodstatnené.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Podľa čl. 44 ods. 1 aţ 5 Ústavy SR kaţdý má právo na priaznivé ţivotné prostredie.
Kaţdý je povinný chrániť a zveľaďovať ţivotné prostredie a kultúrne dedičstvo. Nikto nesmie
nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať ţivotné prostredie, prírodné
zdroje a kultúrne pamiatky. Štát dbá o šetrné vyuţívanie prírodných zdrojov, o ekologickú
rovnováhu a o účinnú starostlivosť o ţivotné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným
druhom voľne rastúcich rastlín a voľne ţijúcich ţivočíchov. Podrobnosti o právach
a povinnostiach podľa odsekov 1 aţ 4 ustanoví zákon.
Podľa čl. 45 Ústavy SR kaţdý má právo na včasné a úplné informácie o stave
ţivotného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu.
Podľa § 1 ods. 1 zákona o ochrane prírody tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov
štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb
pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem
ţivota na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udrţiavanie, obnovovanie a racionálne
vyuţívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu
krajiny a na dosiahnutie a udrţanie ekologickej stability.
Podľa § 14 ods. 2 písm. c/ zákona o ochrane prírody na území, na ktorom platí tretí
stupeň ochrany, sa vyţaduje súhlas orgánu ochrany prírody na aplikáciu chemických látok
a hnojív, najmä pesticídov, herbicídov, toxických látok, priemyselných hnojív a siláţnych
štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti.
Podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona o ochrane prírody chráneného ţivočícha je zakázané
chytať, zraňovať alebo usmrtiť v jeho prirodzenom prostredí.
Podľa § 40 ods. 4 písm. a/ aţ g/ zákona o ochrane prírody rozhodnutie o povolení
výnimky podľa odseku 2 obsahuje:
a) určenie dotknutého druhu a mnoţstva alebo počtu, pre ktorý platí,
b) metódy, prostriedky a zariadenia povolené na odber, odchyt alebo usmrcovanie dotknutých
druhov,
c) určenie miesta a času, kedy moţno vykonávať činnosť povolenú výnimkou,
d) čas, na ktorý sa výnimka povoľuje,
e) spôsob výkonu činnosti povolenej výnimkou,
f) spôsob kontroly plnenia podmienok výnimky,
g) ďalšie podmienky o spôsobe výkonu činnosti povolenej výnimkou určené v súlade s § 82
ods. 12.
Podľa § 81 ods. 1 zákona o ochrane prírody na konanie podľa tohto zákona
sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 4 veta prvá zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) rozhodnutie správnych
orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie
je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania,
návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti
všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob
zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie moţno pouţiť všetky
prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade
s právnymi predpismi.
Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 82 ods. 1 zákona o ochrane prírody o ţiadosti o vydanie rozhodnutia musí byť
najmä zrejmé, kto ju podáva, akej činnosti sa týka a čo sa navrhuje. Kaţdá ţiadosť a s ňou
súvisiace doklady musia byť vyhotovené písomne a v štátnom jazyku.
Podľa § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody v rozhodnutí vydanom podľa tohto
zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka
zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môţe konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky
vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú
platnosť.
Podľa § 85 ods. 3 zákona o ochrane prírody, ak ide o konanie, ktorého predmetom
je zabezpečenie povinností podľa osobitného zákona orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie
do termínu plánovanej činnosti, ak bola ţiadosť podaná podľa § 82 ods. 1 najmenej 30 dní
pred plánovanou činnosťou.
Podľa § 85 ods. 4 zákona o ochrane prírody, ak orgán ochrany prírody rozhodnutie
podľa odseku 3 nevydá, predpokladá sa, ţe vydal rozhodnutie, ktorým ţiadosti vyhovel.
Podľa § 86 ods. 1 zákona o ochrane prírody orgán ochrany prírody rozhoduje
na základe zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov.
Podľa § 86 ods. 2 veta prvá zákona o ochrane prírody fyzické osoby a právnické osoby
sú povinné na základe ţiadosti orgánu ochrany prírody podať vysvetlenie o skutočnostiach,
ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie podľa tohto zákona.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) v medziach odvolacích
dôvodov preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, rozhodnutie prvostupňového
a druhostupňového správneho orgánu ako i zákonnosť namietaného procesného postupu
a zistil, ţe krajský súd zákonnosť existencie fiktívneho rozhodnutia podľa § 85 ods. 4 zákona
o ochrane prírody nesprávne posúdil.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, ţe po podaní ţiadosti o udelenie výnimky
ministerstvo ako prvostupňový správny orgán nebolo nečinné, o čom bol prostredníctvom
úkonov správneho orgánu uzrozumený ţiadateľ a všetci účastníci konania, napr. výzvou
adresovanou ţiadateľovi na odstránenie vád ţiadosti doplnením podstatných náleţitostí jej
petitu, doručením rozhodnutia o prerušení konania, zabezpečením stanoviska Štátnej ochrany
prírody SR k predmetu konania, doručenie podkladov k rozhodnutiu vypracovaných
na základe doplňujúceho stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky
so zapracovaním pripomienok zainteresovaných subjektov z verejného pripomienkového
konania k predmetu konania, ako i prostredníctvom oznámenia o predĺţení lehoty
na rozhodnutie vo veci riaditeľkou odboru ochrany prírody MŢP SR do 30.06.2008 z dôvodu
zloţitosti problematiky a potreby ďalšej analýzy ţiadosti.
Uvedený postup správneho orgánu vychádza z princípu legitímneho očakávania
účastníkov konania ako i verejnosti na vydanie zákonného rozhodnutia, ktorému predchádzalo
riadne a účelne vykonané dokazovanie. Účastníci konania a verejnosť poţíva ústavné právo
na priaznivé ţivotné prostredie, na jeho ochranu a právo na informovanosť v oblasti ţivotného
prostredia (články č. 44 a č. 45 Ústavy SR), a preto s prihliadnutím na účel zákona o ochrane
prírody a krajiny je nevyhnutné, aby tak závaţné rozhodnutie, ako je povolenie výnimky
z ochrany ţivočíšnych druhov a povolenie chemického zásahu na územia lesov, hoci
i v záujme a za účelom plnenia povinností pri ich ochrane, obsahovalo obligatórne náleţitosti
vo svojom výroku a čo najpresnejšie, jednoznačne a určito vyjadrovalo povolený zásah
do predmetu chráneného zákonom. Z uvedeného dôvodu moţno povaţovať postup
prvostupňového správneho orgánu pri odstraňovaní vád ţiadosti zabezpečením doplnenia
konkretizácie a rozsahu jej petitu ako i zabezpečenia potrebných podkladov pre rozhodnutie
za zákonný.
Právna teória charakterizuje inštitút fikcie rozhodnutia ako nástroj na eliminovanie
negatívnych dôsledkov nečinnosti správnych orgánov a preto vychádza z princípu,
ţe ak uplynula zákonom ustanovená lehota a správny orgán bol nečinný,
má sa za to, ţe účastníkovi konania sa vyhovelo. V prípade ustanovenia § 85 ods. 4 zákona
o ochrane prírody prezumpcia vydania pozitívneho rozhodnutia na udelenie výnimky
z ochrany prírody a určitých druhov ţivočíchov, a to výhradne v súvislosti s plnením
povinností pri ochrane lesa, plní aj preventívnu úlohu pre prípad odvrátenia hroziacej škody,
ak by správny orgán o ţiadosti na udelenie výnimky bol nečinný.
Vyuţitie inštitútu fiktívneho rozhodnutia podľa § 85 od. 4 zákona o ochrane prírody
môţe taktieţ slúţiť na zabezpečenie hospodárnosti správneho konania za predpokladu,
ţe podaná ţiadosť je po právnej a obsahovej stránke perfektná a poskytuje všetky potrebné
dôkazy a podklady pre vydanie pozitívneho rozhodnutia vo veci. Avšak pouţitie tohto
inštitútu prichádza do úvahy iba v prípade nečinnosti správneho orgánu, v opačnom prípade
by striktné pouţitie fikcie vydania rozhodnutia len v závislosti od splnenia podmienky
márneho uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia, spôsobovalo nezákonnosť takéhoto
10 5Sţp/3/2010
pozitívneho rozhodnutia, obzvlášť v prípade, keď správny orgán odstraňuje vady podania,
vykonáva dôkazy a zabezpečuje podklady pre vydanie rozhodnutia, ktoré má vychádzať
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania, pričom na dokazovanie
moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré
sú v súlade s právnymi predpismi. Pri zachovaní zásady voľného hodnotenia dôkazov, kedy
správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, s moţnosťou vyuţitia inštitútu predĺţenia lehoty
na rozhodnutie v prípade náročného zabezpečovania podkladov pre rozhodnutie, prípadne
obtiaţneho hodnotenia dôkazov, nemoţno konajúci správny orgán stavať pod tlak plynutia
lehoty na prezumpciu fiktívneho rozhodnutia. To by bolo v rozpore s účelom ochrany prírody
a krajiny ako i v rozpore so zásadami správneho konania.
Nemoţno súhlasiť s názorom ţalovaného, ţe úprava ustanovenia § 82 ods. 1 zákona
o ochrane prírody je veľmi strohá a neumoţňuje správnemu orgánu ţiadať od ţiadateľa ďalšie
doplňujúce údaje, keď ţiadosť ţiadateľa Lesy SR, š.p. doručená dňa 28.03.2008 obsahovala
všetky tri zákonom poţadované náleţitosti, t.j. kto ju podal, akej veci sa týka a čo sa navrhuje.
Na konanie podľa zákona o ochrane prírody sa vzťahuje správny poriadok, podľa
ktorého je povinnosťou správneho orgánu vyzvať účastníka konania na odstránenie vád
podania, prípadne jeho doplnenie, s poučením o následkoch nevyhovenia výzve. Ministerstvo
vyzvalo ţiadateľa na doplnenie obsahu ţiadosti v časti petitu tak, aby mohol byť spôsobilý
na jeho prevzatie do enunciátu rozhodnutia vo veci samej, t. j. aby bol výrok rozhodnutia
formulovaný presne, určito a aby vyjadroval úplné vyriešenie veci, ktorá bola predmetom
rozhodovania. Predmetom konania, vymedzeným ţiadosťou ţiadateľa Lesy SR, š.p., bolo
zabezpečenie realizácie povinností pri ochrane lesa podľa § 28 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov spočívajúcej vo vykonaní
preventívnych opatrení na zabránenie nadmerného rozšírenia biotických škodlivých činiteľov,
zabezpečenie stability a odolnosti lesných porastov. Z uvedeného dôvodu ministerstvo
vyzvalo ţiadateľa na odstránenie vád podania doplnením podstatných náleţitostí ţiadosti
čo do konkretizácie chránených druhov, ktorých sa mala udelená výnimka z ustanovenia § 35
ods. 1 písm. a/ a d/ zákona o ochrane prírody týkať, konkretizácie chemických látok
navrhovaných na pouţitie, špecifikácie presného parcelného vymedzenia dotknutého územia
lesa ako i uvedenia navrhovanej doby trvania pozemného chemického zásahu.
11 5Sţp/3/2010
Ústavné princípy ochrany ţivotného prostredia, práva na informácie o stave ţivotného
prostredia zakotvené v článkoch 44 a 45 Ústavy SR ako i účel zákonnej úpravy ochrany
prírody a krajiny, spolu s obligatórnymi náleţitosťami rozhodnutia vyplývajúcimi z § 40
ods. 4 zákona o ochrane prírody, kladú na obsah výroku rozhodnutia v takejto veci určité
nároky. Nie je moţné bez konkretizácie petitu ţiadosti vyššie uvedeným obsahom,
t. j. upresnením „čo sa navrhuje“, rozhodnúť o povolení výnimky, za zachovania účelu zákona
o ochrane prírody a zabezpečenia potrebnej a účelnej kontroly výkonu, resp. realizácie
rozhodnutia.
Z obsahu rozkladom napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe prvostupňový správny
orgán po zistení skutkového stavu veci sa vysporiadal s dôkazmi a zabezpečenými podkladmi
na rozhodnutie a údaje získané po doplnení ţiadosti v časti petitu vyuţil pri tvorbe výroku
rozhodnutia, pričom v súlade s ustanovením § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody určil
podmienky na realizáciu povolenej výnimky zo zákazu činnosti a udeleného súhlasu
na aplikáciu chemických látok v dotknutých územiach lesa, a taktieţ stanovil dobu
ich trvania.
Nemoţno sa preto stotoţniť s právnym názorom krajského súdu a správneho orgánu
druhého stupňa vychádzajúcim z fikcie rozhodnutia. ţaloba bola dôvodná a rozhodnutie
ţalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvod na zrušenie
takéhoto rozhodnutia v rámci súdneho prieskumu jeho zákonnosti a vrátenie veci na ďalšie
konanie.
Vzhľadom na vyššie uvedené a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov
odvolací súd dospel k záveru, ţe námietky ţalobcu vznesené v odvolaní sú dôvodné, a preto
podľa § 250ja ods. 3 prvá veta OSP napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zrušil
rozhodnutie ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Ţalobcovi patrí podľa § 244 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a podľa
§ 250k ods. 1 OSP náhrada trov súdneho konania pozostávajúca z trov právneho zastúpenia
za tri úkony právnej sluţby (prevzatie veci a príprava zastúpenia na základe plnej moci
zo 17.12.2008, podanie ţaloby z 29.12.2008, podanie odvolania zo 04.10.2010) dvakrát
po 48,63 eura a jedenkrát po 120,23 eur, z paušálnej náhrady výdavkov dvakrát po 6,31 eura
a jedenkrát po 7, 21eura a z dane z pridanej hodnoty, čo predstavuje spolu sumu 282,40 eura
(§ 11 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655//2004 Z. z.
12 5Sţp/3/2010
v znení do 31.12.2008, § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655//2004 v platnom znení, § 16 ods. 3, § 18
ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení).
Náhradu trov konania zaplatí ţalovaný na účet právnej zástupkyne ţalobcu JUDr. I. R.
podľa § 149 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP do troch dní.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
V Bratislave 27. októbra 2011
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková