Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžk/15/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD. LL.M. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Nám. SNP č. 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36038351, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Nám. Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Mlynské nivy 41, 821 09 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 7513/2014-1.10.2 (23/2014-rozkl.) zo dňa 28. októbra 2014, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -144 zo dňa 16. januára 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Žiadateľ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik (ďalej aj „žiadateľ”) na základe žiadosti zaevidovanej pod č. -230, podanej dňa 16.12.2013 a doručenej dňa 17.12.2013, požiadal Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Odbor štátnej správy ochrany prírody (ďalej aj „ministerstvo“) o udelenie súhlasu podľa ustanovenia , a o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) na pozemnú aplikáciu chemických látok a v súvislosti s tým o povolenie výnimky zo zakázaných činností podľa ustanovenia až d) a v súlade s ustanovením vo vybraných jednotkách priestorového rozdelenia lesa na území Národného parku Nízke Tatry. Žiadateľ uviedol, že účelom pozemnej aplikácie chemických látok má byť ochrana sadeníc proti lykokazovi sadenicovému a tvrdoňovi smrekovému bodovým postrekom ku koreňovým krčkom za použitia ručného postrekovača, ochrana smrekových porastov proti podkôrnemu hmyzu chemickým postrekom najviac atakovaných porastových stien a uložených zvyškov po ťažbe za použitia ručného a mechanického postrekovača v lesných porastoch, a to v rozsahu vymedzenom v prílohe žiadosti. Žiadateľ v žiadosti ďalej uviedol predpokladaný agrotechnický termín začatia prác 1. mája a termín ukončenia prác 30. septembra počas trvania troch rokov (do r. 2017).

2. Ministerstvo zaevidovalo začaté správne konanie pod č. 3469/2014-2.3. a listom č. 8882/2013-2.3 zo dňa 18.12.2013 požiadalo Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky (ďalej aj „ŠOP SR“) o odborné stanovisko k žiadosti žiadateľa. ŠOP SR vo svojom stanovisku č. zo

dňa 14.01.2014 neodporučila ministerstvu povoliť aplikáciu chemických látok na ochranu lesa proti lykožrútovi smrekovému a lykožrútovi lesklému, a to ich aplikáciou postrekom na zvyšky dreva po ťažbe a postrekom na porastové steny. Ochranu sadeníc proti lykokazovi sadenicovému a tvrdoňovi smrekovému pozemnou aplikáciou chemických látok bodovým postrekom ku koreňovým kŕčkom sadeníc odporučila ŠOP SR vykonať s tým, že ministerstvo povolenú činnosť podmieni dodržaním navrhnutých podmienok.

3. Ministerstvo listom zo dňa 10.02.2014 oboznámilo účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia, t. j. so žiadosťou žiadateľa a stanoviskom ŠOP SR č. zo dňa 14.01.2014.

4. Žiadateľ dňa 03.03.2014 doručil na ministerstvo vyjadrenie k oboznámeniu sa s podkladmi rozhodnutia v konaní č. 3469/2014-2.3 a navrhol vyčleniť časť žiadosti - súhlas a výnimku na ošetrovanie porastových zvyškov po ťažbe na území Liptovský Hrádok, LC Malužiná a LC Javorinka na samostatné rozhodnutie a časť žiadosti týkajúcej sa aplikácie chemických látok na porastové steny vzal späť.

5. Na základe uvedeného sa dňa 03.03.2014 začalo nové konanie o tejto časti pôvodnej žiadosti, ktoré ministerstvo zaevidovalo ako nové konanie pod č. 4851/2014-2.3.; o časti žiadosti týkajúcej sa aplikácie chemických látok na ochranu sadeníc proti lykokazovi sadenicovému a tvrdoňovi smrekovému naďalej viedlo konanie a rozhodlo v konaní pod č. 3469/2014-2.3.

6. Následne si ministerstvo k žiadosti žiadateľa vyčlenenej na konanie č. 4851/2014-2.3, vyžiadalo listom zo dňa 06.03.2014 odborné stanovisko od ŠOP SR. ŠOP SR zaslala na ministerstvo stanovisko č. ŠOP zo dňa 20.03.2014, doručené dňa 26.03.2014, v zmysle ktorého neodporúčala vydať žiadateľovi súhlas z ustanovenia na aplikáciu chemických látok (chemické ošetrenie zvyškov po ťažbe) a povoliť žiadateľovi výnimku z ustanovenia , t. j. zraňovať, usmrcovať a rušiť chránené živočíchy v súvislosti s uvedenou pozemnou aplikáciou chemických látok.

7. Ministerstvo, odbor štátnej správy ochrany prírody ako prvostupňový orgán (ďalej aj „prvostupňový orgán“) v konaní č. 4851/2014-2.3 vydal rozhodnutie vo veci č. 4851/2014-2.3 zo dňa 22.07.2014 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie”), ktorým rozhodol tak, že:

A. nevydal súhlas v zmysle ustanovení písm.) a na aplikáciu chemických látok (chemické ošetrenie zvyškov po ťažbe) vo vymedzených územiach s druhým a tretím stupňom ochrany v Národnom parku Nízke Tatry na lesnom celku Malužina a na lesnom celku Javorinka a B. nepovolil výnimku zo zákazov ustanovených v a , t. j. nepovolil v súvislosti s aplikáciou chemických látok podľa bodu A. tohto rozhodnutia zraňovať, usmrcovať a rušiť chránené živočíchy. 8. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že aplikáciou chemickej látky Vaztak 10 EC na ťažbové zvyšky by bolo nadmerne zaťažené územie národného parku a došlo by k ohrozeniu zabezpečenia priaznivého stavu chránených druhov. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o riešenie území podliehajúcich osobitnej ochrane podľa zákona, prednosť by mali mať postupy zabezpečujúce ochranu lesných ekosystémov rešpektujúce požiadavky ochrany prírody a krajiny. Pripomenul, že žalobca v liste zo dňa 07.04.2014 zdôraznil, že chemickú asanáciu zvyškov po ťažbe považuje za ekologickejšie riešenie sanácie ako spaľovanie haluziny. Vzhľadom na skutočnosť, že časť porastov, ktorých sa žiadosť dotýka, je územím NATURA 2000, ŠOP SR vypracovalo formuláre pre zisťovacie konanie, z ktorých vyplynulo, že pri chemickom postreku v tomto území je predpoklad, že by došlo k zníženiu populácie necieľových druhov hmyzu, vrátane tých, ktoré sú predmetom ochrany v tomto území. Účinky jednorazovej aplikácie na populácie hmyzu pritom pretrvávajú niekoľko rokov. Rovnako sa prvostupňový orgán domnieval, že povolením výnimky by bolo možné ohrozenie hmyzožravých druhov živočíchov prostredníctvom potravinového reťazca a došlo by tak k zníženiu potravnej ponuky pre hmyzožravé vtáky, ako sú hlavne datle, mláďatá kurovitých vtákov a čiastočne aj sov. Aplikácia vykonávaná v období výchovy mláďat preukázateľne spôsobuje ich vyššiu mortalitu a pomalší vývoj.

9. Žiadateľ podal proti prvostupňovému rozhodnutiu rozklad. Uviedol, že žiadosť podal podľa ustanovenia a splnil aj kumulatívnu podmienku stanovenú týmto ustanovením, t. j. predmetom konania je zabezpečenie povinností podľa osobitného zákona, t. j.

o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) a termín plánovanej činnosti je podľa žiadosti zo dňa 24.02.2014 od 01.05.2014/17 do a teda je stanovený na dobu so začiatkom plynutia viac ako 30 dní od je podania. Prvostupňové rozhodnutie je podľa žiadateľa duplicitné, pretože márnym uplynutím termínu plánovanej činnosti podľa ustanovenia bolo podľa ustanovenia tohto zákona vydané pozitívne fiktívne rozhodnutie.

10. Minister životného prostredia SR ako druhostupňový orgán sa v rozhodnutí č.: 7513/2014-1.10.2 (23/2014-rozkl.) zo dňa 28.10.2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) nestotožnil s vyššie uvedeným názorom žiadateľa. Uviedol, že inštitút fikcie rozhodnutia sa v našom právnom poriadku využíva ako nástroj na eliminovanie negatívnych dôsledkov nečinnosti správnych orgánov a poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 27.10.2011. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že po podaní žiadosti žiadateľa ministerstvo ako prvostupňový orgán nebolo nečinné, o čom boli prostredníctvom úkonov správneho orgánu oboznamovaní aj účastníci konania a to napr. aj vyrozumením ministerstva listom zo dňa 26.03.2014 o možnosti oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia. Ministerstvo vykonávalo správne úkony a zhromažďovalo podklady rozhodnutia tak v predmetnom konaní č. 4851/2014-2.3, ako aj v obsahovo súvisiacom konaní č. 3469/2014-2.3. Osobitná komisia z uvedeného dôvodu posúdila námietku žiadateľa a to, že vo veci nastalo fiktívne rozhodnutie, ktorým sa vyhovelo jeho žiadosti a že napadnuté rozhodnutie ministerstva je preto nezákonné, duplicitné a zmätočné, ako nedôvodnú. Druhostupňový orgán tak konštatoval, že rozkladom napadnuté prvostupňové rozhodnutie je zákonné.

II.

Konanie na krajskom súde 11. Včas podanou žalobou na Krajský súd v Bratislave dňa 22.12.2014 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti (ďalej aj „“) preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia s návrhom na ich zrušenie.

12. V podanej správnej žalobe žalobca namietal:

- nesprávne právne posúdenie veci a vadu v konaní, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia,

- duplicitnosť, nezákonnosť a zmätočnosť prvostupňového rozhodnutia,

- že prvostupňový orgán postupoval v rozpore s ustanovením , keď nevydal rozhodnutie podľa ustanovenia , t. j. do termínu plánovanej činnosti a tým ho ukrátil na jeho subjektívnych právach,

- že vydaním napadnutého rozhodnutia bola porušená zásada ne bis in idem - nie dvakrát v tej istej veci, preto prvostupňový orgán nemal vydávať ďalšie rozhodnutie, ale predtým mal fiktívne rozhodnutie zrušiť,

- že si splnil povinnosť podľa ; žiadosť zo dňa 03.03.2014 podal v dostatočnom časovom predstihu t. j. v lehote 30 dní pred plánovanou činnosťou (termín započatia plánovanej činnosti od 01.05.2014 a termín ukončenia prác do 30.09.2014 a následne v rovnakých termínoch ďalších dvoch rokov). Trval na tom, že si splnil aj druhú kumulatívnu podmienku a to zabezpečenie povinnosti podľa ustanovenia ,

- že pôvodná a komplexná žiadosť bola podaná prvostupňovému orgánu už dňa 17.12.2013, čo je vyše päť mesiacov pred plánovanou realizáciou činnosti a poukázal na to, že prvostupňový orgán začal konať až po tom, ako mu zaslal oznámenie o plánovanom započatí prác dňa 10.06.2015 (správne má byť 2014),

- že hlavným zámerom zákonodarcu pri tvorbe a bolo urýchliť správne konanie do maximálne možnej miery tak, aby bolo možné predísť ďalším škodám na biotopoch a majetku, a to okamžitým efektívnym vykonaním sanačných opatrení podľa ustanovenia , a tým zabezpečiť splnenie zákonných povinností žalobcu vyplývajúcich z tohto zákona,

- že márnym uplynutím lehoty na vydanie rozhodnutia prvostupňovým orgánom, nastala ku dňu 01.05.2014 podľa ustanovenia fikcia vydania rozhodnutia (ex lege vydané rozhodnutie), ktorým sa vyhovelo jeho žiadosti, a preto mal prvostupňový orgán konanie zastaviť, nakoľko vo veci žiadosti už bolo právoplatne rozhodnuté.

13. Krajský súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 16.01.2020 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) podľa a (ďalej aj „“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

14. Krajský súd napadnutým rozsudkom vo veci rozhodol opätovne potom, ako Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 27.10.2017 predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -69 zo dňa 26.04.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou odvolania, z dôvodu, že prvostupňový súd v danej veci nepostupoval v intenciách zákonného ustanovenia , keď vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

15. Krajský súd v napadnutom rozsudku (sp. zn. zo 16.01.2020) uviedol:

- prvostupňový orgán v predmetnom správnom konaní zaevidovanom pod č. 4851/2014-2.3 v období po 10.04.2014 až do doby vydania prvostupňového rozhodnutia t. j. do 22.07.2014, nevykonal žiadne právne úkony vo vzťahu k žalobcovi (napr. že by odstraňoval vady podania, vykonával dôkazy a zabezpečoval ďalšie podklady pre vydanie rozhodnutia). Teda nie je možné konštatovať, že by bol v konaní činný, čo je v rozpore s tvrdením žalovaného uvedenom v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozpore s jeho vyjadrením uvedeným v liste č. 4851/2014-2.3 zo dňa 26.03.2014, kedy žalobcovi oznámil, že v zmysle ustanovenia o správnom konaní (ďalej aj „“) oboznamuje účastníkov konania, že v konaní č. 4851/2014-2.3. bolo ukončené zisťovanie stavu veci a obstarávanie podkladov,

- žalovaný nespochybnil komplexnosť predmetnej žiadosti žalobcu žiadnym dožiadaním o predloženie ďalších dokladov,

- márnym uplynutím lehoty na vydanie rozhodnutia podľa ustanovenia v konaní, ktorého predmetom je zabezpečenie povinností podľa a kedy orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie do termínu plánovanej činnosti, ak bola žiadosť podaná podľa ustanovenia , a to najmenej 30 dní pred plánovanou činnosťou, vzniklo fiktívne rozhodnutie priamo ex lege podľa ustanovenia tohto zákona. Toto stanovuje, že ak orgán ochrany prírody rozhodnutie v lehote podľa nevydá, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým žiadosti vyhovel,

- napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo vydané nadbytočne, pretože v tej istej veci už bolo rozhodnuté fiktívnym rozhodnutím podľa ustanovenia , pričom fikcia vydania takéhoto rozhodnutia nastala dňa 01.05.2014, nakoľko do tohto dátumu ako predpokladaného dňa začatia pozemnej aplikácie chemických látok žalobcom žalovaný nerozhodol,

- k dôvodom žalovaného, ktoré uviedol vo vyjadrení k žalobe t. j. k nedostatkom podanej žiadosti žalobcom ako žiadateľom, krajský súd uviedol, že tieto dôvody neboli uvedené v napadnutom rozhodnutí a ani v prvostupňovom rozhodnutí a neboli predmetom posudzovania ani Osobitnej komisie ministra, a preto sa nimi súd nezaoberal. Podotkol však, že argumentácia žalovaného nezodpovedá obsahu spisu prvostupňového orgánu a je toho názoru, že žalobca podal predmetnú žiadosť v súlade s ustanovením , ktorá obsahovala všetky zákonom predpokladané náležitosti. 16. V ďalšom konaní krajský súd zaviazal žalovaného hmotne a procesne sa vysporiadať so všetkými spornými skutočnosťami uvedenými krajským súdom.

III.

Konanie na kasačnom súde 17. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa , a , t. j. že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým že (i) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (ii) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, (iii) odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

18. Žalovaný v kasačnej sťažnosti namietal nasledovné skutočnosti:

- krajský súd vo vzťahu k fikcii pozitívneho rozhodnutia v zmysle a vyhodnotil naplnenie len jednej podmienky, a to márneho uplynutia lehoty podľa . Podľa žalovaného však musia byť splnené aj ďalšie podmienky na to, aby podľa nastala fikcia pozitívneho rozhodnutia, a to že ide o konanie, ktorého predmetom je zabezpečenie povinností podľa osobitného zákona ( v znení zákona

č. ), a zo žiadosti o vydanie rozhodnutia musí byť zrejmé, kto ju podáva, akej činnosti sa týka a čo sa navrhuje,

- splnením týchto podmienok sa krajský súd nezaoberal z dôvodu, že idú nad rámec odôvodňovania napadnutých rozhodnutí, podľa názoru žalovaného sa však krajský súd splnením týchto podmienok mal zaoberať bez ohľadu na to, či na ich splnenie resp. nesplnenie žalovaný upozornil, čím na základe vlastného nesprávneho právneho posúdenia potvrdil existenciu fiktívneho rozhodnutia,

- posúdenie svojej nečinnosti zo strany krajského súdu, ktorý za činnosť posudzoval iba faktické úkony vykonané a zadokumentované v administratívnom spise. Žalovaný sa však po doručení vyjadrenia žalobcu k podkladom prvostupňového rozhodnutia dňa 10.04.2014 venoval hodnoteniu už vykonaných dôkazov v predmetnom správnom konaní, ako aj s ohľadom na ďalšie podklady zabezpečované v konaní č. 3469/2014-2.3. k 01.05.2014. Žalovaný očakával doručenie stanoviska z Národného referenčného laboratória pre pesticídy k použitiu prípravku VAZTAK 10 EC, stanovisko bolo žalovanému doručené dňa 07.05.2014, laboratórium sa však vyjadrilo iba k predmetu konania č. 3469/2014-2.23, a preto v konečnom dôsledku neslúžilo ako podklad pre vydanie napadnutého rozhodnutia,

- nemožnosť predĺženia lehoty na vydanie rozhodnutia podľa a odlišnosť posudzovania lehoty na vydanie rozhodnutia podľa ,

- nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu, nakoľko krajský súd v rozhodnutí nereflektoval na námietky sťažovateľa uvedené v odvolaní voči rozsudku -69 zo dňa 26.4.2016, hoci Najvyšší súd SR v uznesení uložil správnemu súdu „svoje rozhodnutie v spojitosti s odvolacími námietkami aj riadne a presvedčivo odôvodniť“,

- odklon od ustálenej rozhodovacej činnosti kasačného súdu s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , pričom krajský súd sa podľa sťažovateľa nezaoberal skutočnosťou, či je petit žiadosti žalobcu dostatočne konkrétny na to, aby mohli byť splnené obligatórne náležitosti rozhodnutia podľa .

19. Žalovaný v kasačnej sťažnosti kasačnému súdu navrhol, aby zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

20. Žalobca ani ďalší účastník sa k podanej kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

IV.

Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu SR (g ods. 4 a 6 v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. . Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

22. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd ( ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( , ) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( ), jednomyseľne ( o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

23. Rozhodol bez nariadenia pojednávania ( ) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.08.2022 ( v spojení s ).

24. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom.

25. Podľa , tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability.

26. Podľa , na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, herbicídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti.

27. Podľa , chráneného živočícha je zakázané chytať, zraňovať alebo usmrtiť v jeho prirodzenom prostredí. 28. Podľa až g) , rozhodnutie o povolení výnimky podľa odseku 2 obsahuje: a) určenie dotknutého druhu a množstva alebo počtu, pre ktorý platí, b) metódy, prostriedky a zariadenia povolené na odber, odchyt alebo usmrcovanie dotknutých druhov, c) určenie miesta a času, kedy možno vykonávať činnosť povolenú výnimkou, d) čas, na ktorý sa výnimka povoľuje, e) spôsob výkonu činnosti povolenej výnimkou, f) spôsob kontroly plnenia podmienok výnimky, g) ďalšie podmienky o spôsobe výkonu činnosti povolenej výnimkou určené v súlade s .

29. Podľa , na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 19 ods. 3 správneho poriadku, pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.

31. Podľa , zo žiadosti o vydanie rozhodnutia musí byť najmä zrejmé, kto ju podáva, akej činnosti sa týka a čo sa navrhuje. Každá žiadosť a s ňou súvisiace doklady musia byť vyhotovené písomne a v štátnom jazyku.

32. Podľa , v rozhodnutí vydanom podľa tohto zákona, ktorým sa dáva súhlas na výkon činnosti alebo ktorým sa povoľuje výnimka zo zákazu činnosti podľa tohto zákona, môže konajúci orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a obmedziť ich časovú platnosť.

33. Podľa , ak ide o konanie, ktorého predmetom je zabezpečenie povinností podľa osobitného zákona, orgán ochrany prírody vydá rozhodnutie do termínu plánovanej činnosti, ak bola žiadosť podaná podľa najmenej 30 dní pred plánovanou činnosťou.

34. Podľa , ak orgán ochrany prírody rozhodnutie podľa odseku 3 nevydá, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým žiadosti vyhovel.

35. Kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach podanej kasačnej sťažnosti, pričom dospel k záveru, že kasačné námietky uplatnené sťažovateľom nie sú spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, a preto kasačnú sťažnosť podľa zamietol.

36. Podstata námietok kasačnej sťažnosti žalovaného spočívala v tom, že v predmetnom prípade nenastala fikcia pozitívneho rozhodnutia v zmysle z dôvodu, že neboli splnené predpoklady podľa .

37. Pokiaľ ide o podmienku pre vznik fikcie pozitívneho rozhodnutia, a to márne uplynutie lehoty na vydanie rozhodnutia v dôsledku nečinnosti správneho orgánu, krajský súd v bode 89 napadnutého rozsudku poskytol prehľad úkonov v administratívnom konaní č. 4851.2014-2.3 s tým, že posledným úkonom pred vydaním prvostupňového rozhodnutia dňa 22.07.2014 bolo vyjadrenie žalobcu k podkladom pre rozhodnutie zo dňa 07.04.2014, doručené žalovanému dňa 10.04.2014. Na základe uvedeného krajský súd poukázal na to, že v období od 10.04.2014 do 22.07.2014 žalovaný nevykonal

vo vzťahu k žalobcovi žiadny právny úkon, čím nie je možné konštatovať, že by bol v konaní činný a že nemohla nastať fikcia pozitívneho rozhodnutia. Poukázal na právnu teóriu, ktorá fiktívne rozhodnutie vníma ako nástroj na eliminovanie negatívnych dôsledkov nečinnosti orgánu verejnej správy.

38. S predmetným posúdením krajského súdu sa kasačný súd plne stotožňuje. Kasačný súd má aj z administratívneho spisu vedeného v konaní č. 4851.2014-2.3 za plne preukázané, že od 10.04.2014 do 22.07.2014 žalovaný nevykonal v konaní žiaden úkon. Žalobcu listom z 26.03.2014 oboznámil z podkladmi pre rozhodnutie a v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku umožnil účastníkom konania pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k jeho podkladom. Kasačný súd považuje za preukázané, že k tomuto dňu bolo ukončené obstarávanie podkladov pre rozhodnutie. Tvrdenie žalovaného, že čakal na vyjadrenie Národného referenčného laboratória, o ktoré požiadal dňa 04.03.2014 a ktoré mu bolo doručené až dňa 07.05.2014, je odporujúce jeho tvrdeniu uvedenom v kasačnej sťažnosti, že dňa 26.03.2014 oboznámil žalobcu s podkladmi pre rozhodnutie. Keby vedel, že čaká na stanovisko laboratória, o ktoré požiadal, a ktoré malo byť podkladom pre vydanie rozhodnutia v konaní č. 4851.2014-2.3, neprizval by účastníkov na oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie. Taktiež, pokiaľ by pokladal stanovisko laboratória za dôležité aj v predmetnom konaní, pričom vydané stanovisko požadované odpovede neposkytlo, bol by žalovaný žiadal laboratórium opätovne a exaktnejšie. Uvedené však neurobil a spätná argumentácia žalovaného o tom, že v predmetnom konaní čakal na stanovisko laboratória, sa tak javí ako účelová.

39. Zároveň s obsahom žiadosti bol žalovaný oboznámený už v pôvodnom konaní č. 3469/2014-2.3, ktorá bola doručená žalovanému dňa 17.12.2013, v ktorej je účel pozemnej aplikácie chemických látok (predmet konania č. 4851.2014-2.3.) špecifikovaný pod písmenom e). Aj z tohto dôvodu neobstojí tvrdenie žalovaného, že od 10.4.2014 sa venoval hodnoteniu dôkazov, nakoľko sa nejednalo o skutkovo ani právne zložitý problém, či dôvody spočívajúce v správaní sa účastníkov konania, ktoré by odôvodnili nevydanie rozhodnutia do termínu plánovanej činnosti. Kasačný súd má za preukázané, že žalovaný rozhodnutie podľa nevydal do termínu plánovanej činnosti z dôvodu vlastnej nečinnosti, čím bola splnená podmienka márneho uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia pre vznik fikcie pozitívneho rozhodnutia v zmysle .

40. Nesúhlas sťažovateľa s názorom krajského súdu, že lehotu na vydanie rozhodnutia podľa nemožno predĺžiť v zmysle , považuje kasačný súd vo vzťahu k podstate veci za právne irelevantný. V danom prípade žalovaný lehotu nepredĺžil, a preto je bez právneho významu, či ju podľa zákona mohol alebo nemohol predĺžiť. Vo vzťahu ku konštatácii jeho nečinnosti sa teda nič nemení.

41. Neobstojí ani argumentácia žalovaného, že žiadosť zo 17.12.2013 neobsahovala predpísané náležitosti v zmysle . V zmysle predmetného ustanovenia musí byť zo žiadosti o vydanie rozhodnutia zrejmé, kto ju podáva, akej činnosti sa týka a čo sa navrhuje. Podľa kasačného súdu tieto požiadavky žiadosť spĺňa. Skutočnosť, že žalobca v predmetnej žiadosti nešpecifikoval druhy živočíchov, ktorých sa žiadosť o udelenie výnimky podľa a týka, pričom navrhol vykonať dôkaz, ktorým si žalovaný ohľadom tejto otázky vyžiada stanovisko od ŠOP SR, nemá vplyv na to, že by uvedené vylúčilo aplikáciu a vznik fikcie pozitívneho rozhodnutia v rozsahu podanej žiadosti. Aj zo žiadosti žalobcu je zrejmé, že uvedenú skutočnosť neopomenul, ale žiadal k tomu vyjadrenie príslušného orgánu ochrany prírody. V každom prípade, ak mal žalovaný za to, že predmetná žiadosť bola vzhľadom na absenciu špecifikácie druhov živočíchov neúplná, mal postupovať v zmysle správneho poriadku a vyzvať žalobcu na odstránenie vád podania, čo však neurobil, a neurobil tak ani v konaní č. 3469/2014-2.3., kde vydal meritórne rozhodnutie. Nie je legitímne, aby štátny orgán prenášal následky vlastných pochybení na ťarchu žiadateľa a popieral vznik fikcie pozitívneho rozhodnutia, ktoré zákon v takejto situácii jednoznačne predpokladá, s poukazom na absenciu niektorých obsahových náležitostí žiadosti, ktoré by inak za predpokladu riadneho konania ministerstva jeho rozhodnutie o poskytnutí súhlasu a povolení výnimky obsahovalo. S poukazom na vyššie uvedené považuje kasačný súd aj túto argumentáciu žalovaného za nedôvodnú.

42. Námietke o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia a odklonu od rozhodovacej činnosti kasačného súdu najvyšší správny súd nepriznal význam. Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 27.10.2011, na ktorý sa odvolával žalovaný, rieši podstatne inú skutkovú situáciu, kedy podľa

názoru Najvyššieho súdu SR ministerstvo životného prostredia nebolo v konaní nečinné „...o čom bol prostredníctvom úkonov správneho orgánu uzrozumený žiadateľ a všetci účastníci konania, napr. výzvou adresovanou žiadateľovi na odstránenie vád žiadosti doplnením podstatných náležitostí jej petitu, doručením rozhodnutia o prerušení konania, zabezpečením stanoviska Štátnej ochrany prírody SR k predmetu konania, doručenie podkladov k rozhodnutiu vypracovaných na základe doplňujúceho stanoviska Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky so zapracovaním pripomienok zainteresovaných subjektov z verejného pripomienkového konania k predmetu konania, ako i prostredníctvom oznámenia o predĺžení lehoty na rozhodnutie vo veci riaditeľkou odboru ochrany prírody MŽP SR do 30.06.2008 z dôvodu zložitosti problematiky a potreby ďalšej analýzy žiadosti“. Preto Najvyšší súd SR formuloval nasledovný právny názor : „Využitie inštitútu fiktívneho rozhodnutia podľa od. 4 môže taktiež slúžiť na zabezpečenie hospodárnosti správneho konania za predpokladu, že podaná žiadosť je po právnej a obsahovej stránke perfektná a poskytuje všetky potrebné dôkazy a podklady pre vydanie pozitívneho rozhodnutia vo veci. Avšak použitie tohto inštitútu prichádza do úvahy iba v prípade nečinnosti správneho orgánu, v opačnom prípade by striktné použitie fikcie vydania rozhodnutia len v závislosti od splnenia podmienky márneho uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia, spôsobovalo nezákonnosť takéhoto pozitívneho rozhodnutia, obzvlášť v prípade, keď správny orgán odstraňuje vady podania, vykonáva dôkazy a zabezpečuje podklady pre vydanie rozhodnutia, ktoré má vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania, pričom na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Pri zachovaní zásady voľného hodnotenia dôkazov, kedy správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, s možnosťou využitia inštitútu predĺženia lehoty na rozhodnutie v prípade náročného zabezpečovania podkladov pre rozhodnutie, prípadne obtiažneho hodnotenia dôkazov, nemožno konajúci správny orgán stavať pod tlak plynutia lehoty na prezumpciu fiktívneho rozhodnutia. To by bolo v rozpore s účelom ochrany prírody a krajiny ako i v rozpore so zásadami správneho konania.“. V predmetnom konaní má však kasačný súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný bol v konaní č. 4851.2014-2.3 nečinný z vlastnej viny, žalobcu nevyzval na odstránenie vád jeho podania a na ten účel konanie neprerušil, a teda nie možné na jeho prípad použiť závery Najvyššieho súdu SR z rozsudku, na ktorý poukazuje.

43. Je pravdou, že okrem márneho uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia sa pre naplnenie fikcie pozitívneho rozhodnutia v zmysle vyžaduje aj podanie žiadosti, predmetom ktorej je zabezpečenie realizácie povinností pri ochrane lesa podľa . Sťažovateľ vo vyjadrení k žalobe namietal, že o takú žiadosť v danom prípade nešlo, lebo navrhované chemické látky sa v konaní ukázali ako škodlivé, a teda žiadateľ nemohol podaním žiadosti plniť svoje povinnosti pri ochrane lesa (viď bod 8 tohto rozsudku). Krajský súd naopak uzavrel, že žiadosť považuje za podanú podľa . Kasačný súd sa s týmto názorom stotožňuje. Otázka, či žiadateľom navrhované konkrétne prostriedky ochrany lesa pred škodcami a spôsob ich použitia sú vhodné a primerané a či zamýšľané pozitívne ciele prevažujú nad prípadnými negatívnymi dôsledkami na iné rastliny a živočíchy v lese má byť práve predmetnom konania o podanej žiadosti vo veci samej. Ministerstvom zistená neprimeranosť navrhovaných prostriedkov, ktorá bola až výsledkom konania vo veci samej, nevyníma ex post facto žiadosť spod pôsobnosti , pretože žiadosť bola od počiatku podaná v rámci plnenia povinností a výkonu pôsobnosti žiadateľa na úseku ochrany lesa v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (tu najmä ). Uvedené vyplýva jednak z explicitného znenia žiadosti (v ktorej sa uvádza, že je podaná podľa ), najmä však z jej obsahu a účelu (žiadosť spočívala vo vykonaní preventívnych opatrení na zabránenie nadmerného rozšírenia biotických škodlivých činiteľov). Inými slovami, skutočnosť, že ministerstvo napokon dospelo k záveru, že súhlas neudelí či výnimku nepovolí pre škodlivosť zamýšľaných chemických látok na iné prvky fauny a flóry, neodníma žiadosti retrospektívne jej povahu žiadosti podľa a nezbavuje ministerstvo jeho zákonnej povinnosti rozhodnúť v ustanovenej lehote. Ad absurdum, ak by negatívne rozhodnutie ministerstva vždy znamenalo, že žiadateľ podanou žiadosťou nezabezpečoval plnenie povinností podľa , viedlo by to k výkladu, že v prípade negatívnych rozhodnutí môže ministerstvo ignorovať zákonnú lehotu, čo zaiste nebolo cieľom tohto ustanovenia. Bez ohľadu na uvedené však prvostupňový orgán a ani žalovaný nikdy žalobcovi nevytkol, že žiadosť nepovažuje za podanú podľa . S týmto názorom žalovaný prišiel až vo vyjadrení k žalobe a preto aj túto argumentáciu kasačný súd vyhodnotil ako účelovú. Súvisiaca námietka sťažovateľa, že krajský súd sa touto otázkou nezaoberal, čo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným,

nie je podľa kasačného súdu dôvodom odôvodňujúcim zrušenie rozsudku, pretože krajský súd napriek strohému odôvodneniu tejto otázky dospel k správnemu právnemu záveru o splnení tejto podmienky. Napokon (ne)splnenie tejto podmienky ani nebolo predmetom posúdenia žalovaným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktorého prieskumom sa mal krajský súd zaoberať.

44. Pokiaľ ide o tretiu podmienku pre to, aby došlo k fikcii pozitívneho rozhodnutia, a to že žiadosť bola podaná podľa najmenej 30 dní pred plánovanou činnosťou, túto kasačný súd taktiež považuje za splnenú. Kasačný súd v nadväznosti na vyššie uvedené uzatvára, že nevidí nijaký dôvod pre to, aby sa odchýlil od vecného záveru krajského súdu a jeho právneho posúdenia v tom, že dňa 01.05.2014 nastala fikcia pozitívneho rozhodnutia podľa . Prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie tak boli nadbytočné, zmätočné a nezákonné a zasiahli do legitímnych očakávaní a právnej istoty žiadateľa v tom, že môže legálne v súlade s a začať s plánovanou činnosťou, keďže ministerstvo v stanovenej lehote rozhodnutie nevydalo.

45. K námietke, že krajský súd napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čím znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, kasačný súd uvádza, že nepreskúmateľnosť rozsudku je daná v prípade, ak chýba zásadné vysvetlenia dôvodov rozhodnutia súdu. Subjektívnu nespokojnosť sťažovateľa s obsahom odôvodnenia nemožno považovať za vyhovujúcu dôvodu kasačnej sťažnosti v zmysle . Rozsudok krajského súdu je presvedčivo odôvodnený, reaguje na všetky podstatné námietky tak žalobcu ako aj žalovaného. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa SR je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (, ). Kasačný súd má za to, že krajský súd sa vysporiadal s podstatnými námietkami uplatnenými v konaní pred súdom a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o potrebe zrušenia napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia žalovaného.

46. Argument, že žalovaný nevedel, aký postup má zvoliť po vrátení veci krajským súdom na ďalšie konanie, neodôvodňuje záver o zmätočnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Krajský súd vyhodnotil rozhodnutia žalovaného ako nadbytočné z dôvodu, že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté fikciou pozitívneho rozhodnutia. Kasačný súd dodáva, že po ich zrušení a vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie je úlohou žalovaného zohľadniť skutočnosť, že konanie vo veci žiadosti bolo ukončené vydaním fiktívneho pozitívneho rozhodnutia, na čo mal v medziach jeho procesných možností reflektovať príslušným administratívno-evidenčným úkonom (napr. vykonaním záznamu v spise, zaslaním oznámenia žiadateľovi, že konanie bolo ukončené vydaním fiktívneho pozitívneho rozhodnutia).

47. Na základe vyššie uvedeného kasačný súd konštatuje, že námietky žalovaného uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa ako nedôvodnú zamietol.

48. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa v spojení s tak, že žalovanému ako sťažovateľovi vzhľadom na jeho neúspech právo na náhradu trov nepriznal. Žalobcovi ani ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov kasačného konania kasačný súd nepriznal z dôvodu, že žalobcovi v kasačnom konaní preukázateľne nevznikli žiadne trovy konania, a ďalšiemu účastníkovi takisto nevznikli žiadne trovy konania ani mu nebola uložená povinnosť v súvislosti s ktorou trovy mohli vzniknúť.

49. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.