Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/185/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M. A., bývajúceho v Ľ.,

zastúpeného JUDr. L. K., advokátom v L., proti ţalovaným 1/ M. V., bývajúcemu

vo S. a 2/ A. V., bývajúcej vo S., o určenie hranice nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom

súde Lučenec pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 12. júla 2011 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 12. júla 2011 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Lučenec rozsudkom z 11. februára 2011 č.k. -131 zamietol

ţalobu ţalobcu o určenie, ţe hranice medzi pozemkami parc. č. X. na LV č. X. kat. úz. Ľ. vo

vlastníctve ţalovaných a parc. č. X. evidované na LV č. X. kat. úz. Ľ. vo vlastníctve ţalobcu

sa určujú v súlade s geometrickým plánom č. X. z 12. marca 2010 vyhotoveného geodetkou

E. P. s tým, ţe z pôvodnej parc. č. X. podľa geometrického plánu č. X. z 12. marca 2010

vznikajú nové parcely pod prac. č. X. a X., zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť

ţalovaným náhradu trov konania 477,36 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Takto rozhodol, keď pri určovaní priebehu hranice pozemkov vychádzal z posudku súdneho

znalca Ing. P. K., ktorý určil priebeh spornej hranice v súlade s geometrickým plánom znalca

R. S. z roku 1997 a v súlade s geometrickým plánom z roku 2001. Podľa jeho názoru spornú

hranicu určuje aj priečka medzi hospodárskymi budovami. Hranica medzi pozemkami

účastníkov konania zakreslená v rôznych geometrickým plánoch a listinách je vţdy na tom

istom mieste a nikdy nebola menená. V súčasnosti je určená umiestnením oplotenia. Súd

prvého stupňa zdôraznil, ţe pri vypracovaní znaleckého posudku znalec vychádzal

z poţiadavky, aby výmery parciel u oboch účastníkov konania boli rovnaké s prihliadnutím na

spoločné uţívanie dvora. O náhrade trov konania rozhodol podľa

2

Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 12. júla 2011

sp. zn. rozsudok Okresného súdu potvrdil podľa , Mal

za to, ţe súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a tento správne

právne posúdil.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, keď prípustnosť

dovolania vyvodzoval z ustanovenia a ako dovolací dôvod uvádzal, ţe

konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne právne rozhodnutie vo

veci ( ). Za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţoval

dovolateľ tú skutočnosť, ţe súdy neodôvodnili právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré

mali pre rozhodnutie vo veci podstatný význam. Okrem iného neodstránili rozpory medzi

určením výmery a tým aj hranice pozemkov parc. č. X., X., X. a X.. Vyčítal súdom, ţe sa

ţiadnym spôsobom nevyporiadali s podstatou sporu, a to, prečo pri reálnom delení pozemkov,

ktorého boli pôvodní vlastníci vlastníkmi v rovnakom podiele, je práve v napadnutom

geometrickom pláne č. X. rozdielna výmera pozemkov a prečo tento geometrický plán

povaţovali za správny. Dovolateľ navrhol rozsudky súdov niţších stupňov zrušiť a vec vrátiť

okresnému súdu na ďalšie konanie.

Ţalovaný povaţovali rozhodnutia súdov niţších stupňov za vecne správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok bol podaný proti takému rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním

( a nasl. 1 ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný

prostriedok nie je prípustný.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

3

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ) alebo taký rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, vo

výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke

ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého

stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa

aţ 4 ( ).

V danom prípade dovolanie ţalobcu smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky

niektorého z rozsudkov uvedených v označených ustanoveniach.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to účastník

namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie

prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa ale sa zaoberal aj

otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie

pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu)

ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia ( ide tu o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania,

nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia

moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

nesprávne obsadeným súdom). Existenciu vád konania uvedených ustanovení

dovolateľ tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej podstate porušením

základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú

v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T.

c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky

(Nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne

konanie povaţoval aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia. Poţiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych

podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p, podľa ktorého

v odôvodnení rozsudku súd uvedenie čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,

jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých

dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhované dôkazy, a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku

bolo presvedčivé. Táto norma sa uplatňuje i v odvolacom konaní ( ). Odôvodnenie

súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá síce odpovedať na kaţdú námietku alebo

argument, ale musí dať odpoveď na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie

o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Treba zdôrazniť, ţe zákonom

č. , ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2008 bol dovtedajší text

doplnený okrem iného o ods. 2, podľa ktorého, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na

konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Ustanovením je teda

odvolaciemu súdu daná moţnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

Moţnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, ţe odvolací súd sa v plnom

rozsahu stotoţní z dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, a to po skutkovej ako aj po

právnej stránke.

Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

nezodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ ide o vec samú spočíva len

v konštatovaní, ţe medzi účastníkmi konania je nesporné, ţe pôvodne pozemok parc. č. CKN

5

X. a X. (vo vlastníctve ţalobcu) a parc. č. CKN X. a X. (vo vlastníctve ţalovaných) bol „jeden

pozemok“. K jeho reálnemu rozdeleniu došlo aţ pri stavbe oplotenia, ktoré vyhotovili

ţalovaní a ţe okresný súd správne vychádzal z posudku súdom ustanoveného znalca Ing. P.

K., tohto vypočul aj na pojednávaní a tieţ, ţe ţalobca v konaní neuviedol iný, v prírode

vyznačený priebeh hranice, čím by prípadne spochybnil správnosť záverov znalca Ing. P. K..

Iné dôvody rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje. Z takéhoto odôvodnenia nie je zrejmé,

v čom spočíva (ako to tvrdil odvolací súd) zvýraznenie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia. V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd ţiadnym spôsobom nereaguje na dôvody

odvolania ţalobcu. Síce uviedol, ţe okresný súd správne vychádzal z posudku súdom

ustanoveného znalca Ing. P. K., avšak bez bliţšieho konkretizovania záverov tohto

znaleckého posudku k namietaným argumentom v odvolaní. Za predpokladu, ţe odvolací súd

nepovaţoval dôvody odvolania za podstatné a právne významné, mal v dôvodoch rozhodnutia

náleţitým spôsobom dôvody takéhoto záveru vysvetliť. Pokiaľ tak neurobil, dostal sa mimo

limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené (ako uţ bolo vyššie uvedené) nielen čl.

46 ods. 1 , ale aj Dohovoru, v dôsledku čoho bola dovolateľovi odňatá

moţnosť konať pred súdom ( ).

Procesná vada podľa § 237 písm. f/ O.sp. zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň

tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie

vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť povaţované za

správne a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, ). Vzhľadom na dôvod

zrušenia sa nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

6

V Bratislave 28. októbra 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková