Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
fda/393352.d4de01.pdf
PDF · 114.35 KB
No categories available
4Cdo/119/2014
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Cdo 119/2014
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M., nar. X., bývajúceho v Ľ.,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou – JUDr. L., so sídlom v L., proti ţalovaným 1/ M., nar.
X., bývajúcemu vo S., 2/ A., rod. V., nar. X., bývajúcej vo S., o určenie hranice pozemkov,
vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 5 C 107/2010, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. októbra 2013 sp. zn. 13 Co 207/2013, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Lučenec rozsudkom z 11. februára 2011 č.k. 5 C 107/2010-131 ţalobu
o určenie hranice medzi pozemkami a to parc. č. X. zapísanej na LV č. X., k.ú. Ľ., ktorá je vo
vlastníctve ţalovaných a na druhej strane medzi parc. č. X., zapísanej na LV č. X., k.ú. Ľ., vo
vlastníctve ţalobcu, v zmysle geometrického plánu geodetky E.E. zo dňa 12. marca 2010
zamietol. Zároveň vyslovil, ţe ţalobca je povinný zaplatiť ţalovaným v 1/ a 2/ náhradu trov
konania vo výške 477,34 Eur. V dôvodoch uviedol, ţe pri určení priebehu hranice pozemkov
vychádzal z posudku znalca Ing. K., ktorý určil priebeh spornej hranice v súlade s geometrickým
plánom znalca z roku 1997 (č.l. 11 spisu) a v súlade s geometrickým plánom z roku 2001 (č.l. 61
spisu). Vychádzal z poţiadavky, aby výmera parciel u oboch sporných strán bola rovnaká
s prihliadnutím na spoločné uţívanie dvora. Mal za to, ţe hranica medzi pozemkami účastníkov
konania zakreslených v rôznych geometrických plánoch a listinách je vţdy na tom istom mieste
a nikdy nebola menená. V súčasnosti je určená umiestnením oplotenia. K poţiadavke ţalobcu,
aby k určeniu hranice došlo v súlade s geometrickým plánom E.E. súd prvého stupňa uviedol, ţe
pri vypracovaní tohto geometrického plánu došlo k omylu, pretoţe menovaná nesprávne
preidentifikovala rozdelenie parcely K. na strane ţalovaných a parcely K. na strane ţalobcu.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
V prejednávanej veci Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol (v poradí prvým)
rozsudkom z 12. júla 2011 sp. zn. 13 Co 156/2011, ktorý rozsudok bol uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2011 sp. zn. 4 Cdo 185/2011 zrušený a vec
mu bola vrátená na ďalšie konanie, keď v konaní došlo k vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
V poradí druhé rozhodnutie odvolacieho súdu z 28. februára 2012 sp. zn. 13 Co 339/2011 bolo
dovolacím súdom uznesením z 26. marca 2013 sp. zn. 4 MCdo 24/2012 zrušené z procesných
dôvodov, keď predchádzajúce rozhodnutie dovolacieho súdu nebolo doručené účastníkom
konania pred ďalším rozhodnutím odvolacieho súdu.
Krajský súd v Banskej Bystrici v poradí tretím rozsudkom z 22. októbra 2013 sp. zn.
13 Co 207/2013 rozsudok okresného súdu potvrdil.
V dôvodoch svojho rozhodnutia sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvého stupňa a v celom rozsahu sa stotoţnil aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219
ods. 1, 2 O.s.p.).
K bliţšiemu zdôvodneniu poukázal na závery dokazovania pred prvostupňovým súdom
a na tú skutočnosť, ţe znalec vykonal ohliadku spornej nehnuteľnosti, zameral skutočný priebeh
hraníc a zameranú skutočnosť porovnal s originálom mapy bývalého katastra z roku 1867.
Konštatoval, ţe zamerané údaje o určenie spornej hranice sú v súlade s geometrickým plánom
znalca R. z roku 1997 (č.l. 1, 2 spisu) ako aj geometrickým plánom z roku 2001 (č.l. 61 spisu).
Oplotenie medzi spornými pozemkami je správne postavené a samotnú spornú hranicu určuje aj
priečka medzi hospodárskymi budovami. Pouţitím originálu zoskenovanej mapy bývalého
katastra z roku 1867, preidentifikovaním pozemno - kniţného stavu na tento stav a porovnaním
pozemno – kniţných výmer určil, ţe sporná hranica je správne vedená k oploteniu medzi
parcelami ţalobcov X.K.X. a X. na jednej strane a parcelami ţalovaných K. a X. na druhej strane.
Znalec poukázal, ţe vypracovaný geometrický plán E.E. z 12. marca 2010 je nesprávny, došlo
k omylu, pretoţe geodetka nesprávne preidentifikovala prerozdelenie parciel K. na strane
ţalovaných a parcelu č. X. na strane ţalobcu. Preto určila hranicu inde ako vyplýva z ostatných
listín. Poukázal, ţe súdom ustanovený znalec Ing. P. vysvetlil aj rozdielnosť vo výmere
pozemkov, keď konštatoval, ţe parcela ţalobcu sa rozšírila ďalej geometrickým plánom o kúpu
parcely č. X. predtým vo vlastníctve obce a ţalovaní majú takisto rozšírené parcely č. X. a časť
parcely č. X. o prikúpenú parcelu tieţ predtým vo vlastníctve obce. Odvolací súd povaţoval za
správne rozhodnutie súdu prvého stupňa aj o trovách konania.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca.
Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Ako dovolací
dôvod uvádzal, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Okrem toho rozhodnutie odvolacieho súdu
spočíva aj na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Poukázal
na nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia a skutočnosť, ţe ako prvostupňový tak
aj odvolací súd neodôvodnili skutkovo relevantné otázky, ktoré boli rozhodujúce vo veci a mali
podstatný význam. Uviedol, ţe pri reálnom rozdelení parciel na základe geometrického plánu
Ing. S. v roku 1997 jemu pripadla výmera dotknutých parciel (X., 285/2, X. a X.) v rozsahu 510
2 22
ma ţalovanému výmera v rozsahu 536 m. Rozdiel vo výmere činní síce len 26 m, ale jedná sa
o spoločný dvor a týmto nesprávnym určením hraníc je mu zabránené vstúpiť beţným spôsobom
do niekedy spoločne uţívaného dvora. S touto skutočnosťou sa nevyrovnal ani prvostupňový súd
ani odvolací súd. Bolo potrebné odstrániť rozpory v tvrdení znalcov. Dovolateľ navrhoval
rozsudky súdov niţších stupňov zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.
Ţalovaní v 1/ a 2/ sa vyjadrili k dovolaniu. Zotrvali na tom, ţe hranice pozemkov
sú vytýčené správne na základe záverov znalca, ktorý bol pribratý do konania. Spochybňovanie
dôkazov v predmetnej veci nie je na mieste, hranice pozemkov sú v geometrickom pláne
zakreslené správne a taktieţ aj závery znalca, ktoré sú zapracované v znaleckom posudku. Tie
vychádzajú z príslušných listinných podkladov, ktoré znalec zadováţil. Stotoţnili sa so závermi
znaleckého posudku Ing. K.. Poukázali na to, ţe návrh ţalobcu nemá oporu v práve. Takýto petit
konajúci súd nemohol akceptovať, keďţe ţalobca podal návrh na určenie hraníc podľa
geometrického plánu na základe jeho súkromnej objednávky. Navrhli, aby dovolací súd
dovolanie zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento
opravný prostriedok bol podaný proti takému rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním
(§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok
nie je prípustný.
Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
V danom prípade vo veci samej odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení
§ 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v procesnej forme,
je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci
(§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd
v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie
zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého
stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa (§ 153 ods. 3 a 4, § 238
ods. 3 O.s.p.).
Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu z § 238
ods. 1 aţ 3 O.s.p. nemoţno vyvodiť.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy,
či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté
niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p.
Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno
dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238
O.s.p. a § 239 O.s.p. vylúčené. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané
nesprávnosti postupu odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou,
či dovolateľovi bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237
písm. f/ O.s.p.
Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ak účastníkom konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom.
O odňatie moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ako o dôvode zakladajúcom
prípustnosť dovolania ide v prípade nesprávneho postupu súdu v občianskom súdnom konaní,
ktorým postupom sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať)
procesné oprávnenie účastníkov občianskeho súdneho konania, ktoré mu priznáva platná právna
úprava za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Dovolateľ konkrétne namietal odňatie moţnosti konať pred súdom tým, ţe súdy niţších
stupňov neodôvodnili dôleţité skutkovo právne otázky, ktoré mali pre rozhodnutie vo veci
podstatný význam.
Prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. totiţ nie je daná uţ tým, ţe dovolateľ
tvrdí, ţe napadnuté rozhodnutie je postihnuté touto vadou, ale len vtedy, ak touto vadou
rozhodnutie skutočne trpí, t.j., ţe nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila
sa (resp. nebola odstránená) v rozhodnutí (v postupe odvolacieho súdu).
Z obsahu dovolania vyplýva, ţe ţalobca v súvislosti s tvrdením o existencii procesnej
vady podľa § 237 písm. f/ O.s.p. namietal nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu v súlade s poţiadavkou ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., keď sa krajský súd
nevysporiadal so všetkými argumentmi a dôvodmi uvádzanými v jeho odvolaní.
To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Judikatúra tohto súdu ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký,
ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení. Ak však ide
o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (pozri Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,
§ 29 Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd vyslovil, ţe súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo
a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov
a obranou proti ich uplatneniu (pozri IV. ÚS 115/03).
Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov zodpovedajú vyššie
uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého stupňa v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh
konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania,
uviedol právne skutočnosti, z ktorých vyvodil svoje právne závery. Náleţite vysvetlil, prečo pri
rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru geodézie
a kartografie v priebehu prvostupňového konania (znalecký posudok Ing. K.) a tieţ vysvetlil
dôvody, prečo pri posudzovaní dôvodnosti podaného návrhu nebolo moţné vychádzať
z geometrického plánu č. X. z 12. marca 2010 vyhotoveného geodetkou E. P.. Krajský súd sa
v celom rozsahu stotoţnil so závermi súdu prvého stupňa s ohľadom na výsledky vykonaného
dokazovania. Argumenty prvostupňového súdu doplnil a dostatočne sa vyjadril v odvolaní
namietanému rozdielu vo výmere dotknutých parciel. Preto odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu spĺňa zákonné predpoklady vyjadrené v § 157 ods. 2 O.s.p. a nemoţno ho
povaţovať za neodôvodnené, svojvoľné a za také, ktoré by nedalo odpoveď na podstatnú
odvolaciu námietku ţalobcu. Iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom súdov
nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia
odvolacieho súdu.
Ţalobca ďalej v dovolaní namieta, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), a ţe rozhodnutie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, ţe oba vyššie uvedené dovolacie dôvody sú síce
relevantnými dovolacími dôvodmi, ale tieto dôvody sami osebe prípustnosť dovolania ţalobcu
nezakladajú. Otázkou, či sú tieto dovolacie dôvody opodstatnene namietané sa dovolací súd môţe
zaoberať iba, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému pripúšťa dovolanie zákon
(§ 236 ods. 1 O.s.p.). O takýto prípad v danej veci nešlo.
Keďţe prípustnosť dovolania ţalobcu nemoţno vyvodiť z § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. a ani
z § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jeho dovolanie podľa § 243b
ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na dôvody odmietnutia dovolania, dovolací súd
sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd im nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo
nepodali návrh na priznanie tejto náhrady (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. júna 2014
JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová