Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/119/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M., nar. X., bývajúceho v Ľ.,

zastúpenému Advokátskou kanceláriou – JUDr. L., so sídlom v L., proti ţalovaným 1/ M., nar.

X., bývajúcemu vo S., 2/ A., rod. V., nar. X., bývajúcej vo S., o určenie hranice pozemkov,

vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. októbra 2013 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Lučenec rozsudkom z 11. februára 2011 č.k. -131 ţalobu

o určenie hranice medzi pozemkami a to parc. č. X. zapísanej na LV č. X., k.ú. Ľ., ktorá je vo

vlastníctve ţalovaných a na druhej strane medzi parc. č. X., zapísanej na LV č. X., k.ú. Ľ., vo

vlastníctve ţalobcu, v zmysle geometrického plánu geodetky E.E. zo dňa 12. marca 2010

zamietol. Zároveň vyslovil, ţe ţalobca je povinný zaplatiť ţalovaným v 1/ a 2/ náhradu trov

konania vo výške 477,34 Eur. V dôvodoch uviedol, ţe pri určení priebehu hranice pozemkov

vychádzal z posudku znalca Ing. K., ktorý určil priebeh spornej hranice v súlade s geometrickým

plánom znalca z roku 1997 (č.l. 11 spisu) a v súlade s geometrickým plánom z roku 2001 (č.l. 61

spisu). Vychádzal z poţiadavky, aby výmera parciel u oboch sporných strán bola rovnaká

s prihliadnutím na spoločné uţívanie dvora. Mal za to, ţe hranica medzi pozemkami účastníkov

2

konania zakreslených v rôznych geometrických plánoch a listinách je vţdy na tom istom mieste

a nikdy nebola menená. V súčasnosti je určená umiestnením oplotenia. K poţiadavke ţalobcu,

aby k určeniu hranice došlo v súlade s geometrickým plánom E.E. súd prvého stupňa uviedol, ţe

pri vypracovaní tohto geometrického plánu došlo k omylu, pretoţe menovaná nesprávne

preidentifikovala rozdelenie parcely K. na strane ţalovaných a parcely K. na strane ţalobcu.

O náhrade trov konania rozhodol podľa

V prejednávanej veci Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodol (v poradí prvým)

rozsudkom z 12. júla 2011 sp. zn. , ktorý rozsudok bol uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. októbra 2011 sp. zn. zrušený a vec

mu bola vrátená na ďalšie konanie, keď v konaní došlo k vade podľa

V poradí druhé rozhodnutie odvolacieho súdu z 28. februára 2012 sp. zn. bolo

dovolacím súdom uznesením z 26. marca 2013 sp. zn. zrušené z procesných

dôvodov, keď predchádzajúce rozhodnutie dovolacieho súdu nebolo doručené účastníkom

konania pred ďalším rozhodnutím odvolacieho súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici v poradí tretím rozsudkom z 22. októbra 2013 sp. zn.

rozsudok okresného súdu potvrdil.

V dôvodoch svojho rozhodnutia sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu

prvého stupňa a v celom rozsahu sa stotoţnil aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219

ods. 1, 2 ).

K bliţšiemu zdôvodneniu poukázal na závery dokazovania pred prvostupňovým súdom

a na tú skutočnosť, ţe znalec vykonal ohliadku spornej nehnuteľnosti, zameral skutočný priebeh

hraníc a zameranú skutočnosť porovnal s originálom mapy bývalého katastra z roku 1867.

Konštatoval, ţe zamerané údaje o určenie spornej hranice sú v súlade s geometrickým plánom

znalca R. z roku 1997 (č.l. 1, 2 spisu) ako aj geometrickým plánom z roku 2001 (č.l. 61 spisu).

Oplotenie medzi spornými pozemkami je správne postavené a samotnú spornú hranicu určuje aj

priečka medzi hospodárskymi budovami. Pouţitím originálu zoskenovanej mapy bývalého

katastra z roku 1867, preidentifikovaním pozemno - kniţného stavu na tento stav a porovnaním

3

pozemno – kniţných výmer určil, ţe sporná hranica je správne vedená k oploteniu medzi

parcelami ţalobcov X.K.X. a X. na jednej strane a parcelami ţalovaných K. a X. na druhej strane.

Znalec poukázal, ţe vypracovaný geometrický plán E.E. z 12. marca 2010 je nesprávny, došlo

k omylu, pretoţe geodetka nesprávne preidentifikovala prerozdelenie parciel K. na strane

ţalovaných a parcelu č. X. na strane ţalobcu. Preto určila hranicu inde ako vyplýva z ostatných

listín. Poukázal, ţe súdom ustanovený znalec Ing. P. vysvetlil aj rozdielnosť vo výmere

pozemkov, keď konštatoval, ţe parcela ţalobcu sa rozšírila ďalej geometrickým plánom o kúpu

parcely č. X. predtým vo vlastníctve obce a ţalovaní majú takisto rozšírené parcely č. X. a časť

parcely č. X. o prikúpenú parcelu tieţ predtým vo vlastníctve obce. Odvolací súd povaţoval za

správne rozhodnutie súdu prvého stupňa aj o trovách konania.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca.

Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia Ako dovolací

dôvod uvádzal, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci Okrem toho rozhodnutie odvolacieho súdu

spočíva aj na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Poukázal

na nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia a skutočnosť, ţe ako prvostupňový tak

aj odvolací súd neodôvodnili skutkovo relevantné otázky, ktoré boli rozhodujúce vo veci a mali

podstatný význam. Uviedol, ţe pri reálnom rozdelení parciel na základe geometrického plánu

Ing. S. v roku 1997 jemu pripadla výmera dotknutých parciel (X., 285/2, X. a X.) v rozsahu 510

2 22

ma ţalovanému výmera v rozsahu 536 m. Rozdiel vo výmere činní síce len 26 m, ale jedná sa

o spoločný dvor a týmto nesprávnym určením hraníc je mu zabránené vstúpiť beţným spôsobom

do niekedy spoločne uţívaného dvora. S touto skutočnosťou sa nevyrovnal ani prvostupňový súd

ani odvolací súd. Bolo potrebné odstrániť rozpory v tvrdení znalcov. Dovolateľ navrhoval

rozsudky súdov niţších stupňov zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Ţalovaní v 1/ a 2/ sa vyjadrili k dovolaniu. Zotrvali na tom, ţe hranice pozemkov

sú vytýčené správne na základe záverov znalca, ktorý bol pribratý do konania. Spochybňovanie

dôkazov v predmetnej veci nie je na mieste, hranice pozemkov sú v geometrickom pláne

zakreslené správne a taktieţ aj závery znalca, ktoré sú zapracované v znaleckom posudku. Tie

4

vychádzajú z príslušných listinných podkladov, ktoré znalec zadováţil. Stotoţnili sa so závermi

znaleckého posudku Ing. K.. Poukázali na to, ţe návrh ţalobcu nemá oporu v práve. Takýto petit

konajúci súd nemohol akceptovať, keďţe ţalobca podal návrh na určenie hraníc podľa

geometrického plánu na základe jeho súkromnej objednávky. Navrhli, aby dovolací súd

dovolanie zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok bol podaný proti takému rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním

( a nasl. ) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V danom prípade vo veci samej odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci

( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie

zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého

stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa (§ 153 ods. 3 a 4, § 238

ods. 3 ).

Nakoľko v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu z § 238

ods. 1 aţ 3 nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád vymenovaných v aţ g/

Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno

dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238

a vylúčené. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané

nesprávnosti postupu odvolacieho súdu sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou,

či dovolateľovi bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm. f/

Podľa je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak účastníkom konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom.

O odňatie moţnosti konať pred súdom ( ), ako o dôvode zakladajúcom

prípustnosť dovolania ide v prípade nesprávneho postupu súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým postupom sa účastníkovi odníme moţnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať)

procesné oprávnenie účastníkov občianskeho súdneho konania, ktoré mu priznáva platná právna

úprava za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Dovolateľ konkrétne namietal odňatie moţnosti konať pred súdom tým, ţe súdy niţších

stupňov neodôvodnili dôleţité skutkovo právne otázky, ktoré mali pre rozhodnutie vo veci

podstatný význam.

Prípustnosť dovolania podľa totiţ nie je daná uţ tým, ţe dovolateľ

tvrdí, ţe napadnuté rozhodnutie je postihnuté touto vadou, ale len vtedy, ak touto vadou

rozhodnutie skutočne trpí, t.j., ţe nastali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila

sa (resp. nebola odstránená) v rozhodnutí (v postupe odvolacieho súdu).

6

Z obsahu dovolania vyplýva, ţe ţalobca v súvislosti s tvrdením o existencii procesnej

vady podľa namietal nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu v súlade s poţiadavkou ustanovenia , keď sa krajský súd

nevysporiadal so všetkými argumentmi a dôvodmi uvádzanými v jeho odvolaní.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva. Judikatúra tohto súdu ale nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký,

ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (pozri Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29 Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd vyslovil, ţe súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo

a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov

a obranou proti ich uplatneniu (pozri ).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov niţších stupňov zodpovedajú vyššie

uvedeným poţiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvého stupňa v odôvodnení

svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh

konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania,

uviedol právne skutočnosti, z ktorých vyvodil svoje právne závery. Náleţite vysvetlil, prečo pri

rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru geodézie

a kartografie v priebehu prvostupňového konania (znalecký posudok Ing. K.) a tieţ vysvetlil

dôvody, prečo pri posudzovaní dôvodnosti podaného návrhu nebolo moţné vychádzať

z geometrického plánu č. X. z 12. marca 2010 vyhotoveného geodetkou E. P.. Krajský súd sa

v celom rozsahu stotoţnil so závermi súdu prvého stupňa s ohľadom na výsledky vykonaného

dokazovania. Argumenty prvostupňového súdu doplnil a dostatočne sa vyjadril v odvolaní

namietanému rozdielu vo výmere dotknutých parciel. Preto odôvodnenie rozhodnutia

odvolacieho súdu spĺňa zákonné predpoklady vyjadrené v a nemoţno ho

povaţovať za neodôvodnené, svojvoľné a za také, ktoré by nedalo odpoveď na podstatnú

odvolaciu námietku ţalobcu. Iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom súdov

nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu.

Ţalobca ďalej v dovolaní namieta, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ), a ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

V tejto súvislosti dovolací súd poznamenáva, ţe oba vyššie uvedené dovolacie dôvody sú síce

relevantnými dovolacími dôvodmi, ale tieto dôvody sami osebe prípustnosť dovolania ţalobcu

nezakladajú. Otázkou, či sú tieto dovolacie dôvody opodstatnene namietané sa dovolací súd môţe

zaoberať iba, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému pripúšťa dovolanie zákon

( ). O takýto prípad v danej veci nešlo.

Keďţe prípustnosť dovolania ţalobcu nemoţno vyvodiť z aţ 3 a ani

z , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol jeho dovolanie podľa

ods. 5 v spojení s ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na dôvody odmietnutia dovolania, dovolací súd

sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd im nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo

nepodali návrh na priznanie tejto náhrady ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 18. júna 2014

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová